Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-6-2012.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: HSD s.r.o., so sídlom v Revúcej, Železničná 1202/103, IČO: 44986823, zastúpeného advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, so sídlom v Revúcej, Bernolákova 151/9, proti žalovanému: SANY Slovakia spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Národná trieda 74, IČO: 36490466, o zaplatenie 7.951,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 4.10.2011 pod č.k. 3Cb/38/2011 - 64, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 812,96 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 7.951,99 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.737,74 Eur od 13.6.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.049,58 Eur od 17.6.2010 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 164,67 Eur od 4.6.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.841,32 Eur.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca podaným návrhom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 7.951,99 Eur s príslušenstvom dôvodiac, že ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odberateľovi na základe predchádzajúcich objednávok za dodanie tovaru a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za prevzatý tovar uvedený vo faktúrach dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný potvrdil svojím podpisom prevzatie tovaru a neporušenej zásielky, a to dňa 14.5.2010 a 18.5.2010. Cenu dodaného tovaru vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 21001037 na sumu 6.737,74 Eur, splatnou 12.6.2010, faktúrou č. 21001072 na sumu 1.049,58 Eur, splatnou 16.6.2010 a faktúrou č. 21001113 na sumu 164,67 Eur, splatnou 3.6.2010. Keďže žalovaný faktúry po ich prevzatí neuhradil ani napriek zaslanej výzve, uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny na súde. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť dôvodiac tým, že v mesiaci máj 2010 prebehlo osobné stretnutie medzi konateľmi účastníkov, v rámci ktorého žalovaný prevzal od žalobcu tovar vyšpecifikovaný v jednotlivých faktúrach. Keďže v danom čase žalobca vykonával dopredaj skladových zásob a žalovaný nemal v úmysle zakúpiť všetok tovar, žalobca ponúkol žalovanému prevzatie tovaru s dohodou, že ak tento tovar nebude potrebovať na výkon svojej činnosti, môže ho v pôvodnom neporušenom stave vrátiť. Po rozhodnutí vrátiť nepoužitý tovar žalobcovi dňa 12.4.2011 vykonal cestu do sídla žalobcu v Revúcej, avšak zamestnanci žalobcu odmietli tovar
(stroje) prevziať. Vzhľadom na dojednanie medzi stranami neprešlo, podľa žalovaného, vlastnícke právo k týmto strojom na neho, stroje je ochotný žalobcovi vrátiť a zaplatiť iba za skutočne zakúpený tovar.
S použitím § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným neformálnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalovanému tovar, za ktorý vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 7.951,99 Eur. Neuveril tvrdeniu žalovaného, že prevzatie tovaru od žalobcu a zaplatenie kúpnej ceny zaň bolo nejakým spôsobom medzi účastníkmi podmienené. Dal za pravdu žalobcovi, že ak by ku takejto dohode došlo, pre jej platnosť by musela byť uzavretá písomne. Písomná forma však dodržaná nebola, ani to žalovaný nepreukázal, keď tvrdil, že bola uzavretá ústne. Vyvrátiteľnou skutočnosťou je fakt, že sám žalovaný navrhol žalobcovi vo februári 2011 odklad splatnosti, resp. možnosť splátok dlhu. Je taktiež pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v súpise strojov, ktoré mal v úmysle mu vrátiť, v cene 1.471,82 Eur zaplatil v tejto výške kúpnu cenu žalobcovi pripísaním na jeho účet dňa 17.9.2007.
Zároveň priznal žalobcovi uplatnený 9 % úrok z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých faktúr s použitím § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov v čase, kedy bola základná úroková sadzba ECB 1 %, a teda úroky z omeškania sú z jednotlivých nárokov žalobcu o 8 % vyššie, t.j. 9 % ročne ( 8 % + 1 %).
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.841,82 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní trval na tom, že v danom čase žalobca vykonával dopredaj skladových zásob a žalovaný nemal v úmysle zakúpiť všetok tovar. Preto žalobca ponúkol mu prevzatie tovaru s dohodou, že ak tento tovar nebude potrebovať na výkon svojej činnosti, môže ho v pôvodnom a neporušenom stave vrátiť. Až v prípade, ak bude mať záujem o tento tovar a použije ho, tak dôjde k úhrade faktúr. Nepoužitý tovar (stavebné stroje) sa rozhodol vrátiť žalobcovi dňa 12.4.2011, pričom zamestnanci žalobcu tieto stroje prevziať odmietli. Z tohto dôvodu neprešlo vlastnícke právo týchto strojov na žalovaného. V odvolaní ďalej uviedol, že dňa 4.10.2011 sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu, že jediný jeho konateľ J. Y. vykonával pracovné povinnosti mimo jeho sídla, keď došlo k nepredvídateľným okolnostiam a nestihol sa osobne zúčastniť nariadeného pojednávania a ani sa ospravedlniť. V rámci vykonaného dokazovania sa chcel ústne vyjadriť k dôvodom vrátenia tovaru a neuhradenia vystavených faktúr žalobcovi. Taktiež navrhoval vykonať výsluch svedka Y. M.. Týmto svojím postupom mu súd odňal procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, keď neumožnil predniesť (doplniť) svoje návrhy na doplnenie dokazovania, označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Z tohto dôvodu má za to, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.12.2011 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:
Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny žalovaným za dodaný tovar žalobcom vo výške 7.951,99 Eur s príslušenstvom.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že kúpna zmluva ako osobitný zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku, ale aj v Občianskom zákonníku. Obchodný charakter predmetného záväzkového vzťahu však vyplýva z podnikateľskej povahy účastníkov konania a vzhľadom na to je v danom prípade potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Pre uzavretie kúpnej zmluvy sa nevyžaduje obligatórna písomná forma, postačuje, ak dodaním tovaru a jeho prevzatím došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu neformálnej kúpnej zmluvy. Podstatou kúpnej zmluvy je výmena tovaru za peniaze medzi predávajúcim a kupujúcim. Preto žalobca ako predávajúci má nárok na zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Výhrada vlastníckeho práva, t.j. dohoda o neskoršom nadobudnutí vlastníckeho práva na tovar, než ustanovuje zákon, musí byť dohodnutá písomne. Pokiaľ z obsahu dohody strán nevyplýva nič iné, stáva sa kupujúci vlastníkom tovaru až v okamihu zaplatenia kúpnej ceny.
Doposiaľ z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný písomnú dohodu o výhrade vlastníctva k tovaru podľa § 445 Obchodného zákonníka nepreukázal. Preto platí, že okamihom rozhodujúcim pre nadobudnutie vlastníckeho práva je zo zákona okamih odovzdania tovaru kupujúcemu (§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka). O uzavretí kúpnej zmluvy svedčí, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, aj žiadosť žalovaného o odklad splatnosti faktúr zo dňa 8.2.2011 (č.l. 21). Ďalej o uzavretí kúpnej zmluvy svedčí aj zistenie, že ak žalovaný prevzal tovar v máji 2010, neobstojí jeho obrana (ak by aj preukázal, že nepotrebný tovar mienil žalobcovi vrátiť, o čom mala byť dohoda), pretože sám tvrdí, že tovar žalobcovi chcel vrátiť až 12.4.2011, čo je značný časový odstup od prevzatia tovaru do tohto dátumu. Uvedené zároveň svedčí o tom, že vlastníctvo k tovaru na základe uzavretej kúpnej zmluvy nadobudol po jeho prevzatí v máji 2010.
Nemožno uznať ani jeho obranu o odňatí možnosti konať pred súdom, pretože na nariadené pojednávanie na deň 4.10.2011 bol riadne predvolaný, pričom svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní vôbec neospravedlnil. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ v konaní na tomto pojednávaní pokračoval i v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.12.2011 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 8.3.2012, á 237,34 Eur + prislúchajúci režijný paušál 7,41 Eur a 7,63 Eur, ďalej predstavujúcich náhradu za stratu času za 8 polhodín x 12,71 Eur a náhradu cestovného vo výške 86,07 Eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Revúcej do Prešova
a späť, á 149 km osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva, uvádzanou výrobcom, 7,3 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,45 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km. Spolu tak trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 812,96 Eur, po zvýšení o uplatnenú 20 % sadzbu DPH v sume 135,49 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.