Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/78/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., Železničná 7, Brezno, IČO 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101609666/2022 zo dňa 30.05.2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného, za zdaňovacie obdobie február 2018 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101698418/2020 zo dňa 09.11.2020 (ďalej len „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2020.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 102274003/2021 zo dňa 15.11.2021, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 46.099,28 eura (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Správca dane kontrolou účtovníctva, záznamov DPH a predložených dokladov zistil, že žalobca v zdaňovacom období február 2018 deklaroval predaj tovarov, pri ktorých nebola vyčíslená DPH, a to pre odberateľa K-DHA, s.r.o., Veľká okružná 43, 010 01 Žilina IČO 36 472 646, faktúra č. 1800893 , dátum zdaniteľného plnenia 28.02.2018, základ dane 154.196,40 eura, plnenie zaúčtované ako tržby za tovar – ložisko 6200 ZZ, tovar uhradený zápočtom dňa 28.02.2018, pričom preverením kontrolných výkazov a daňových priznaní K-DHA, s.r.o. správca dane nezistil zahrnutie deklarovaných plnení do kódov súvisiacich s prenosom daňovej povinnosti na odberateľov ani zdanenie deklarovaného plnenia odberateľom.

4. Žalobca tiež uplatnil odpočítanie dane v zmysle a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za nákup tovarov a služieb z faktúr č. 11800006, dátum zdaniteľného plnenia 16.02.2018, predmet dodania: balenie a fóliovanie ložísk, základ dane: 32 500,00 eur, DPH (20 %): 6 500,00 eur; č. 11800005, dátum

zdaniteľného plnenia 07.02.2018, predmet dodania: gravírovanie ložísk, základ dane: 28 500,00 eur, DPH (20 %): 5 700,00 eur a č. 11800007, dátum zdaniteľného plnenia 21.02.2018, predmet dodania: meracie, kontrolné a testovacie zariadenie, základ dane: 15 300,00 eur, DPH (20 %): 3 060,00 eur, od spoločnosti CORDERS, s.r.o., Veľká okružná 43, 010 01 Žilina, IČO 45 574 391 (ďalej aj „sporné faktúry“).

5. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie sporných faktúr a všetkých súvisiacich dokladov a príloh preukazujúcich dodanie deklarovaných plnení (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102815375/2019 zo dňa 09.12.2019). Žalobca dňa 20.01.2020 predložil správcovi dane časť daňových a účtovných dokladov (Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100218385/2020), nepredložil všetky požadované doklady a podklady.

6. Správca dane Výzvou č. 100972489/2020 zo dňa 02.06.2020 opakovane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov súvisiacich so spornými faktúrami od dodávateľa CORDERS s.r.o., z ktorých si odpočítal daň. Výzva na predloženie dôkazov bola doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 19.06.2020, pričom v stanovenej lehote žalobca nepredložil požadované doklady a dôkazy.

7. Na ústnom pojednávaní dňa 15.07.2020 predložil žalobca technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP a skeny faktúr od dodávateľov, ktoré mu boli zaslané na jeho žiadosť. Preverením technického zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy. Vykonaným podaním žalobca nepreukázal dodanie plnení deklarovaných spornými faktúrami v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102815375/2019 a výzvy č. 100972489/2020.

8. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101534385/2020 zo dňa 06.10.2020 a uložil mu povinnosť predložiť všetky dôkazy a doklady vzťahujúce sa k deklarovaným plneniam. Dňa 06.10.2020 žalobca podaním č. 250291882/2020, vrátane externého disku (HDD Verbatim) a podaním č. 250293604/2020 dňa 07.10.2020 - „ODOVZDANÁ AGENDA DIAGO SF dňa 06.10.2020 a dňa 07.10.2020“, predložil časť dokladov k daňovej kontrole. Preverením dokladov a predloženého zariadenia (HDD) správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy.

9. V podaní zo dňa 09.10.2020 č. 474108/2020 žalobca predložil zoznam prijatých faktúr od dodávateľa CORDERS s.r.o., kartu majetku č. 2018003 za obdobie 01/2019 – 10/2019 – meracie, kontrolné a testovacie zariadenie, nadobudnuté a zaradené do evidencie a odpisovanie dňa 21.02.2018 s nadobúdacou cenou 15 300,00 eur, a vytlačenú faktúru č. 1800893 zo dňa 28.02.2018, dátum dodania 28.02.2018, predmet fakturácie „fakturujeme Vám za nám spôsobenú škodu a ušlý zisk na základe škodovej komisie“; iné doklady žalobca nepredložil.

10. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepriznal daň z dodania tovarov, za ktoré odberateľ zaplatil, v dôsledku čoho krátil daňovú povinnosť v sume 30.839,28 eura, pričom zaúčtovaním faktúry č. 1800893 ako „tržby za tovar – ložisko“, ktoré dodanie bolo dodaním tovaru v tuzemsku (zdaniteľný obchod), pričom vydaním tovaru podľa tejto faktúry, za ktorý žalobca prijal protihodnotu vznikla daňová povinnosť.

11. Správca dane zdôraznil, že žalobca k deklarovým plneniam nepredložil sporné faktúry, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, čím nesplnil ani formálnu požiadavku preukaznosti účtovnej operácie, faktúry k deklarovaným plneniam boli správcovi dane predložené až vo vyrubovacom konaní dňa 07.01.2021; žalobcom predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, akým spôsobom a v akom rozsahu boli služby poskytnuté (napr. rozpis hodín, či kusov dodávky, podklady pre stanovenie ceny a pod.), respektíve špecifikáciu dodaného technického zariadenia (nepreukázané technické parametre, nepredložené technické správy, objednávky a pod.). Spoločnosť CORDERS s.r.o. nemala personálne a technické vybavenie na zabezpečenie deklarovaných služieb, daňový subjekt nedeklaroval žiadnych subdodávateľov, ktorí mohli práce vykonať, nepredložil ani iné dôkazy preukazujúce dodanie deklarovaných tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom, predložená karta majetku je za rok 2019 (obdobie 01/2019 – 10/2019), ktoré nebolo predmetom daňovej kontroly, naviac samotná karta majetku nie je dôkazom, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.

12. Výpovede svedkov p. A. B. a p. C. A. boli nekonkrétne, bez faktických informácií, svedkovia zhodne uviedli, že práce vykonali pre p. D. A., spoločnosť CORDERS s.r.o. nikdy neuviedli, obdobie dodaných služieb nekorešponduje s výpoveďami svedkov. Rámcové zmluvy zo dňa 31.01.2018

neobsahujú konkrétne údaje o množstve gravírovaných ložísk a rovnako nekonkrétny je aj predmet „balenie a fóliovanie ložísk“. Konateľ žalobcu k deklarovaným dodaniam neposkytol konkrétne vyjadrenia a podrobnosti, nebol preukázaný ani účel a použitie deklarovaného nákupu na žalobcom uskutočnené zdaniteľné plnenia, dodávateľ CORDERS s.r.o. je nekontaktný, so správcom dane dlhodobo nespolupracuje a neplní svoje daňové povinnosti, čím bola spochybnená jeho dôveryhodnosť. Žalobca nepreukázal, že mu bol reálne dodaný akýkoľvek tovar alebo služba, ktorá je predmetom DPH, nepreukázal, že má reálne v držbe faktúry vystavené podľa ani existenciu priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym a reálnym plnením na výstupe.

13. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že nedošlo k splneniu podmienok na uplatnenie odpočítania dane podľa a a , na základe čoho mu nepriznal právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2018 zo sporných faktúr v sume 15 260,00 eur.

14. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101609666/2022 zo dňa 30.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, keď sa stotožnil so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane podľa , a , t. j. nepreukázal, že mu bol reálne dodaný akýkoľvek tovar alebo služba, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty, nepreukázal, že má reálne v držbe faktúry vystavené podľa , nepreukázal existenciu priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym a reálnym plnením na výstupe (u ktorého by vzniklo oprávnenie na odpočítanie dane), a preto žalobcom uplatňovaný nárok na odpočet DPH nie je oprávnený. Žalobca nepreukázal, že tovar fakturovaný faktúrou č. 1800893 spĺňal podmienky na prenos daňovej povinnosti na prijímateľa tovaru, a tak došlo k dodaniu tovaru, ktoré je zdaniteľným obchodom podľa a . II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

15. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov jeho nezákonnosti podľa , , , v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“), keď mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň postupom správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

16. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Správca dane k overeniu uskutočnenia obchodov neodstránil nezrovnalosti, ale bez ďalšieho skúmania ich použil v neprospech žalobcu. Ku kontrole bolo žalobcom podané vysvetlenie k priebehu obchodov, daňové priznanie, faktúry, kontrolný výkaz, navrhnutí svedkovia.

17. Z napadnutého rozhodnutia žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu správca dane nevyhodnotil predložené a získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Žalobca zdôraznil, že správcovi dane vyvrátil jeho pochybnosti, keď v návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že pri faktúre č. 1800053 mala spoločnosť K-DHA s.r.o. tovar samozdaniť; na faktúre bol uvedený kód 72 a účtovníctvo bolo vedené v MRP a informácie o faktúre boli systémovo poskytnuté zo skladových kódov podľa uvedeného kódu, ak by tento postup nebol dodržaný nebol by vygenerovaný kontrolný výkaz resp. by nebol odoslaný a faktúra nemohla byť vyhotovená s prenosom daňovej povinnosti bez kódu 72, t.j. nemožno ju vyhotoviť akýmkoľvek technickým spôsobom. K uvedenému dodaniu navrhol ako dôkaz použiť svedeckú výpoveď D. A. zo súdneho pojednávania o náhrade škody, kde boli položené otázky smerujúce k preukázaniu uskutočnenia obchodnej transakcie s kontrolovaným daňovým subjektom a ktorý plnenie potvrdil, opísal priebeh uskutočnenia zdaniteľného plnenia tj. dodania tovaru a služby. Tovar z predmetnej faktúry nefiguruje v zozname zákaziek, pretože sa v ňom podľa zákona neeviduje. Predmetná faktúra je evidovaná v skladovej evidencii, ktorá bola predložená správcovi dane. V podaní dňa 09.10.2020 č.

474108/2020 žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt predložil zoznam prijatých faktúr dodávateľa CORDERS s.r.o., príjemku č. PI800229 zo dňa 10.01.2018 s dátumom vytvorenia príjemky dňa 28.05.2018 na dopravníkové valčeky v počte 449 ks. Z predložených účtovných záznamov Zoznam pohybov na sklade za rok 2018, správca dane zistil, že príjemka č. PI 800229 je zo dňa 22.08.2018 a vzťahuje sa k príjmu tyčí závitových a nesúvisí s príjmom dopravníkových valčekov. Uvedené zistenie správcu dane nie je vykonané dostatočne a úplne, pretože sklad, na ktorom sa tovar viedol 28.05.2018 je prevádzkovým skladom, tovar bol po dodaní evidovaný na hlavnom sklade Brezno, čo potvrdzuje predložená skladová karta. Tovar bol účtovaný na sklade aj s jednotlivými preskladneniami zo skladových kariet. Príjemka tovaru je v súlade so skladovou evidenciou, ktorá bola predložená správcovi dane. Dátum označený správcom dane 28.05.2018 nemá výpovednú hodnotu k nadobudnutiu tovaru, pretože tovar je od uvedeného dátumu na sklade „8“.

18. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný až v rozhodnutí uviedol, že predložený nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP, ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť alebo prezrieť, nebolo možné použiť ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, avšak v priebehu dokazovania nebol žalobca v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, najmä ak správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom sa nachádzalo úplné účtovníctvo žalobcu za obdobie od 2014 do 2019 a úplné skladové hospodárstvo. Z uvedených technických nosičov mal správca dane preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, ak chcel vykonať tak rozsiahlu daňovú kontrolu zameranú na prepojenie skladového hospodárstva na výrobu, dodávateľov a odberateľov, mal na vyhodnotenie technických dát použiť softvér IDEA. Žalovaný neprihliadal na predložené technické zariadenia, ktoré obsahujú úplné účtovné doklady a skladové hospodárstvo žalobcu, cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z účtu v banke, kontrolný výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznanie, a teda dôkazy neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti. Tvrdenia správcu dane nemožno považovať za preukázané, ale za účelové v snahe obhájiť vlastné subjektívne pocity.

19. Žalobca ďalej namietal, že jeho návrh – vyhodnotiť kontrolný výkaz dodávateľa v komparácii s kontrolným výkazom žalobcu, vyhodnotiť účtovné závierky, zmluvy k obchodnej transakcii, technické nosiče dát, platby za dodaný tovar a služby, síce správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, avšak konkrétne vysvetlenia k jednotlivým nezrovnalostiam už predmetom rozhodnutia neboli, správca dane neuviedol, prečo sa s týmito dôkazmi nevysporiadal v súlade s § 24 a § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

20. V ďalšom obsahu žaloby žalobca namietal nevykonanie výsluchu bývalého konateľa spoločnosti DIAGO SK s.r.o., aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k Protokolu, ako aj nevypočutie osôb, ktoré službu realizovali, aj keď boli správcovi dane navrhnutí pred vydaním Protokolu. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy jeho dodávateľov, pričom ani s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Správca dane bez náležitého odôvodnenia a nevykonania navrhnutých dôkazov porušil práva žalobcu, keďže mu neumožnil realizovať jeho procesné, zákonom a garantované práva na spravodlivý proces. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie a neprihliadal na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Pokiaľ žalovaný neprihliadal na vyššie uvedený dôkaz (žalobcom bližšie nešpecifikovaný, pozn. súdu), konal v rozpore s Daňového poriadku. Úvahy správcu dane k preverovaným plneniam považoval žalobca za rozporné s vykonaným dokazovaním, ako aj predloženými dokladmi, postavené na domnienkach.

21. Žalobca namietal, že žalovaný sa ani nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu, teda momentom dodania plnenia, rovnako neuviedol príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, na ktoré poukazoval. Správca dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil, mal za preukázaný pôvod dodaného tovaru a služby žalobcovi (technický nosič dát, skladová evidencia, podrobný položkový rozpis účtovných záznamov). Správca dane nevyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, ktoré boli urobené priamo obchodnými partnermi a osobami oprávnenými za nich konať, ktoré si splnili svoje povinnosti pri vedení účtovných dokladov a plnení povinností z týchto dokladov. V tomto smere správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, hoc to žalobca pred vydaním Protokolu ako aj prvostupňového rozhodnutia namietal, správca dane sa nevysporiadal ani k rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SDEÚ“) C-69/17, C-159/17, C-329/18.

22. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že pochybnosti správcu dane vznikli z dôvodu nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci, pričom v snahe vyhnúť sa „podvodnému konaniu“,

správca dane hľadal dôvod pre konštatovanie, že žalobca porušil zákonné podmienky, od žalobcu bolo požadované splnenie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z účtovníctva, ktoré žalobca opomenul viesť alebo podľa správcu dane nespĺňali všetky náležitosti, avšak tieto formálne požiadavky nie sú zákonnou podmienkou uplatnenia práva na odpočet DPH, najmä nesplnenie formálnych požiadaviek nemá za následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, pretože správca dane nespochybnil reálnu existenciu plnenia. Svedok (žalobca bližšie svedka neoznačil, pozn. súdu) potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli správcom dane predložené na nahliadnutie, s týmto dôkazom sa správca dane nevysporiadal a nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahuje pochybnosť o vzniku práva na odpočet dane.

23. Žalobca považoval závery správcu dane o nedôveryhodnosti faktúry (žalobca faktúru bližšie nešpecifikoval, pozn. súdu) za domnienky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca preložil dostatočné množstvo listinných dôkazov, ktoré boli potvrdené aj výpoveďou konateľa žalobcu, ako aj výpoveďou svedkov (bližšie nešpecifikovaných, pozn. súdu).

24. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie vyhodnotením predložených dokladov vo vzájomnej súvislosti, keďže nimi správca dane disponoval, dôkazy získal aj z predloženého HDD, tieto však neboli vyhodnotené úplne, vysporiadaním sa s kontrolnými výkazmi žalobcu a jeho obchodných partnerov, platbami za predmetné plnenia a dokladmi k nim, momentom prechodu vlastníckeho práva k predmetu plnenia, s predloženými zmluvami, špecifikáciou dodaných plnení, vypočutím svedka – účtovníka spoločnosti (žalobca bližšie svedka neoznačil, pozn. súdu) k otázkam vedenia účtovných záznamov spoločnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil, z akých dôvodov správca dane neprihliadal na výsledky dokazovania a prečo bol tento postup považovaný za správny.

25. Záujmu právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by správnemu orgánu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia nad rámec zákona. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, budú ich správne vykladať a aplikovať. Ak správca dane odmietol vykonať navrhované dôkazy, poprel právo žalobcu na spravodlivý proces. Pokiaľ tieto dôkazy správca dane nepovažoval za nevyhnutné, bolo nutné zamietnutie návrhov na vykonanie dôkazov náležite odôvodniť, odôvodnenie žalovaného s poukazom na dôležitosť navrhovaného dôkazu (žalobca navrhovaný nevykonaný dôkaz bližšie nešpecifikoval, pozn. súdu) tak žalobca považoval za nepostačujúce. Správca dane nie je oprávnený neprihliadať na dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení. Návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane odmietol zaoberať, rovnako žalovaný neuviedol úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov.

26. Žalobca zdôraznil, že po formálnej aj materiálnej stránke preukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane, žalovaný však na skutočnosti v prospech žalobcu neprihliadal, zistenia z vykonaného dokazovania použil v neprospech žalobcu. Žalovaný zároveň nevykonal všetky kroky potrebné na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

27. Žalované rozhodnutie nedáva otázky, akým spôsobom mal žalobca porušiť zákon, neobjasňuje príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona, ani to, ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality DPH. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani so zaťažením žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo.

28. Žalobca poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-610/09 vo veci Vikingo, v zmysle ktorého pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite opodstatnený a rovnako nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, sú samé osebe znakom daňového úniku. smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „Smernica“) v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality

musí byť vykladaná tak, že bráni vnútroštátnym orgánom, aby daňovému subjektu odopreli nárok na odpočet DPH odvedenej na základe dodania tovaru s odôvodnením, že faktúry týkajúce sa tohto nákupu nemožno považovať za vierohodné z dôvodu, že: vystaviteľ týchto faktúr nemohol kvôli nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať predmetný tovar a tento bol v skutočnosti dodaný inou osobou, neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, dodávateľský reťazec v rámci predmetných obchodov nebol ekonomicky opodstatnený a u niektorých predchádzajúcich plnení, ktoré boli súčasťou tohto reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Uvedený rozsudok bol na situáciu žalobcu plne aplikovateľný, keďže správca dane a žalovaný spochybnili dodanie služby uvedeným dodávateľom pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov, na základe domnienok spochybnili vierohodnosť dokladov a rozhodnutie založili na tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, ktoré však v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca vysvetlil a odstránil. Ak kontrolovaný daňový subjekt v rozsahu zákonných podmienok preukázal nárok na odpočet dane, nastáva prenos daňového bremena na správcu dane a vtedy nestačí pochybnosti konštatovať, ale tieto musí pri prenose dôkazného bremena správca dane aj preukázať, čo sa nestalo.

29. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie SDEÚ C - 446/15, z ktorého vyplýva, že ustanovenia Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna prax, podľa ktorej daňové orgány zamietnu platiteľovi dane právo na odpočet splatnej alebo odvedenej DPH za služby, ktoré mu boli poskytnuté z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto služieb nemožno považovať za vierohodné, pretože vystaviteľ týchto služieb nemohol byť skutočným poskytovateľom služieb, iba ak by sa vzhľadom na objektívne dôkazy a bez toho, aby sa od platiteľa dane vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprislúcha, preukázalo, že tento platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH, čo musí preskúmať vnútroštátny súd. Rovnako z rozsudku SDEÚ C-277/14 vyplýva, že ustanovenia šiestej smernice rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Na uvedené závery reflektuje v rozhodovacia činnosť slovenských súdov, osobitne žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.08.2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.12.1010. V tejto súvislosti sa domáhal aplikácie uvedenej judikatúry aj na jeho prípad, s tým, že v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere a žalovaný nepreukázal opak.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného

30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.08.2022 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že žalobné námietky sú v rozpore so zisteným skutkovým i právnym stavom. Správca dane i žalovaný pri posúdení preverovaného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou a prijaté závery riadne odôvodnili. Rovnako sa vysporiadali i s námietkami žalobcu, ktoré boli obdobné ako námietky uvádzané v správnej žalobe.

31. Žalovaný poukázal, že žalobca deklaroval dodanie tovaru – ložísk pre spoločnosť K-DHA, s.r.o. spornou faktúrou č. 1800893 zo dňa 28.02.2018 ako dodanie tovaru s prenosom daňovej povinnosti podľa až j) , ktoré plnenie nebolo žalobcom zaevidované v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, ktoré mali byť vedené podľa , t.j. v členení o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách tak, aby obsahovali údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Preverením transakcií kontrolných výkazov žalobcu a daňových priznaní spoločnosti K-DHA, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január - december 2018 nebolo zistené zahrnutie deklarovaného plnenia do kódov súvisiacich s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa ani zdanenie deklarovaného plnenia odberateľom. Preverením deklarovaného odberateľa bolo zistené, že spoločnosť K-DHA, s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra SR ex offo dňa 13.12.2019, v roku 2018 neevidovala žiadnych zamestnancov. Konateľ spoločnosti v preverovanom období p. D. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobca vo svojich vyjadreniach vôbec neozrejmil priebeh deklarovaného zdaniteľného

obchodu, ani pôvod a použitie tovaru, ani neuviedol žiadne vysvetlenia alebo okolnosti k preverovanej transakcii a vo vykonaných podaniach nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť uplatnenia prenosu daňovej povinnosti na prijímateľa tovaru.

32. Prenos daňovej povinnosti v zmysle je výnimkou a na jeho aplikáciu je potrebné preukázanie existencie skutočností, ktoré takýto prenos umožňujú, pričom zo strany žalobcu naplnenie týchto skutočností nebolo vierohodne preukázané, a preto daňové orgány postupovali správne, keď prenos daňovej povinnosti na odberateľa neuznali a vyrubili žalobcovi daň podľa .

33. Prvostupňový orgán preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami č. 11800006 zo dňa 16.02.2018, č. 11800005 zo dňa 07.02.2018 a č. 11800007 zo dňa 21.02.2018, avšak žalobca ich priebeh a vykonanie neobjasnil dostatočne a vierohodne. V kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom spoločnosti CORDERS s.r.o. p. Borys Katalov, ktorý bol aj konateľom spoločnosti K-DHA, s.r.o. Preverením deklarovaného dodávateľa bolo zistené, že spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra SR ex offo dňa 03.06.2021. E. F. A., konateľka spoločnosti v období 10.04.2019 - 15.09.2019 uviedla, že spoločnosť zdedila po smrti manžela, ale nevie, akú činnosť vykonávala a ani v akej oblasti pôsobila za celé obdobie fungovania firmy. Doklady sa nachádzajú v mieste trvalého bydliska v Sebechleboch 118, sú k dispozícii na nahliadnutie, ale doklady za rok 2018 sa v nich nenachádzajú a nemá vedomosť o tom, kde by sa mohli nachádzať.

34. Žalobcom predložené doklady nepreukazovali spôsob poskytnutia služieb, rozsah ich vykonania (rozpis dodávky v hodinách, či kusoch, podklady pre stanovenie ceny a pod.) a ani to, aké technické meracie a kontrolné zariadenie bolo dodané (neidentifikované žiadnym spôsobom, napr. značkou, výrobným číslom, neboli preukázané technické parametre, technické správy, objednávky a pod.), prípadne iné dôkazy o preukázaní fakturovaných plnení deklarovaným dodávateľom. Sporné faktúry naviac nespĺňajú obsahové požiadavky podľa , pretože v nich absentuje uvedenie množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu dodanej služby.

35. Výpovede svedkov p. A. B. a p. C. A., ktorí mali vykonať práce uvedené na sporných faktúrach č. 11800006 zo dňa 16.02.2018 a č. 11800005 zo dňa 07.02.2018 sú nepreukazné a nejasné. Svedkovia zhodne uviedli, že práce robili pre p. D. A., spoločnosť CORDERS, s.r.o. nikdy neuviedli. Obdobie dodania deklarovaných služieb spornými faktúrami nekorešponduje s výpoveďami svedkov - napr. p. C. A. uviedol, že služby balenia a ukladania ložísk mal vykonávať v období leto – jeseň 2018, čo však nezodpovedá dokladom predkladaným žalobcom, ktoré sú z februára 2018; svedkyňa p. A. B. vôbec neuviedla konkrétne obdobie, v ktorom mala predmetné služby vykonávať. Deklarovaný výkon predmetných činností v zmysle výpovedí svedkov tak nebolo možné priamo priradiť k sporným faktúram č. 11800006 zo dňa 16.02.2018 a č. 11800005 zo dňa 07.02.2018.

36. Dôkazy predložené žalobcom – rámcové zmluvy samy o sebe nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 31.01.2018 sa zhotoviteľ zaviazal dodať objednávateľovi (žalobcovi) služby – gravírovanie loga ZLK na ložiskách. Cena bola stanovená v sume 28 500,00 eur bez DPH, pričom množstvo gravírovaných ložísk je stanovené ako „nie väčšie ako jeden milión“. V prípade, ak množstvo ložísk presiahne jeden milión ložísk, cena práce mala byť prehodnotená dodatkom k zmluve. Avšak z predloženej spornej faktúry, vyjadrení a dokladov predložených žalobcom nebolo zrejmé, koľko ložísk malo byť žalobcovi dodaných, ani či boli dodané v dohodnutej lehote. V Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 31.01.2018 je uvedené, že zhotoviteľ sa zaväzuje dodať objednávateľovi – žalobcovi služby – fóliovanie a balenie ložísk. Avšak z predloženej spornej faktúry, vyjadrení a dokladov predložených žalobcom nevyplýva, či boli dohodnuté služby dodané v dohodnutej lehote a kvalite. Žalobca tak vôbec nekontroloval plnenie dohodnutých záväzkov v zmysle predložených zmlúv, čo nie je možné považovať za výkon poctivej podnikateľskej činnosti.

37. Konateľ žalobcu neposkytol žiadne konkrétne vyjadrenia a podrobnosti k deklarovaným dodaniam od spoločnosti CORDERS, s.r.o., nepredložil dôkazy preukazujúce vykonanie fakturovaných služieb v jeho priestoroch deklarovanými osobami, napr. evidenciu ich príchodu a odchodu, výkazy prác, atď., nepredložil žiadne dôkazy o poučení svedkov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri výkone činnosti v jeho priestoroch a taktiež nepredložil žiadne dôkazy o preverení kvality dodaných služieb a o prevzatí ich výsledku, napr. preberacím protokolom. Žalobca tiež neposkytol žiadne vyjadrenie, aký typ

meracieho zariadenia bol obstaraný, nepredložil doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovanému nákupu tovaru, ako certifikáty, objednávky, doklad pôvodu zariadenia, technické správy, záručný list a pod. Rovnako tak nepreukázal ani účel a použitie fakturovaného tovaru a služieb na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia.

38. Dôkazné bremeno zaťažovalo primárne žalobcu, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17, z ktorého vyplýva, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.“

39. V danom prípade bola hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania od dane zo sporných faktúr. Žalobca nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukazovanie je jeho povinnosťou stanovenou Daňovým poriadkom i platnou judikatúrou. Žalobcovi bolo uplatnené odpočítanie od dane zamietnuté z dôvodu, že sa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení. Žalobca tak svoje zákonné dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal splnenie podmienok stanovených v pre vznik práva na odpočítanie dane.

40. Žalovaný v ďalšom poukázal na uznesenie ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 04.01.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, v ktorom bolo podrobne odôvodnené podozrenie z podvodného konania žalobcu vo vzťahu k fiktívnym deklarovaným zdaniteľným obchodom so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. a okolnostiam vzniku požiaru a zničenia účtovníctva žalobcu.

41. K návrhu použitia výpovede p. D. A. zo súdneho pojednávania o náhrade škody ako dôkazu žalovaný zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, resp. dostatočne identifikovať dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. V danom prípade predmetný dôkaz žalobca nepredložil, nemožno ho považovať ani za riadne identifikovaný, pretože nie je zrejmé, v akom konaní bola výpoveď uskutočnená a ani či sa táto výpoveď týka preverovaných zdaniteľných obchodov. Samotný žalobca náležite neobjasnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov, ani pôvod a použitie tovaru a nepredložil vierohodné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval.

42. Vo veci námietok týkajúcich sa faktúry č. 1800053 žalovaný konštatoval, že táto faktúra bola evidovaná v účtovníctve žalobcu za iné zdaňovacie obdobie, a to január 2018, a teda nebola predmetom napadnutého rozhodnutia.

43. V prípade námietok týkajúcich sa technických nosičov dát z predloženého spisu žalovaný zdôraznil, že žalobca elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 predložil pri začatí daňovej kontroly (USB) dňa 26.09.2018, ktoré prvostupňový orgán spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené dňa 15.07.2020 (USB) a 06.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP neboli pre prvostupňový orgán použiteľné bez softvéru MRP. S touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený už v procese daňovej kontroly. Bolo preto na žalobcovi, aby ich prvostupňovému orgánu predložil v čitateľnej forme, či už v listinnej alebo elektronickej.

44. Žalovaný k použitiu kontrolných výkazov v procese dokazovania uviedol, že postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Prvostupňový orgán ako dôkaz využil i kontrolné výkazy spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré získal v rámci výkonu daňovej kontroly, ako aj pri výkone svojej činnosti pri správe daní. Kontrolné výkazy však majú len deklaratórnu funkciu, pričom má prednosť skutočný stav pred formálnym. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie služieb

a tovarov tak, ako deklarovali listinné doklady, pričom žalobca nepreložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaroval.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

45. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, náhodným výberom bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

46. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa , keď ani jeden z účastníkov nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2023 ( ).

47. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

48. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

51. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

52. Podľa , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa , platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na f) dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, 28da) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa alebo písm. b), dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka 28da) a do položiek 7301, 8 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, 28da) iných ako uvedených v písmene a), okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa alebo písm. b), dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac,

i) dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac, j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu,28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.

54. Podľa , ma účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

55. Podľa , faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

56. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

57. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

58. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

61. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

62. Podľa § 35 ods. 1 zák. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.

63. Správny súd prvotne považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah podanej správnej žaloby bol vo vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, majúci skôr povahu všeobecných generických vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, nie konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2018 (neoznačenie konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzené dôkazné prostriedky, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov, ktoré finančné orgány nesprávne vyhodnotili prípadne nevykonali). Nie je

úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal, exaktne ktoré osoby, prípadne dôkazné prostriedky, mal žalobca na mysli. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa . Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu predchádzajúce preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí.

64. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát, z ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukazuje, že v priebehu daňovej kontroly sám žalobca (prípadne jeho zástupcovia) uvádzal, že: môže predložiť len účtovné doklady za obdobie 7/2018 – 12/2018, keďže ostatné účtovné doklady boli zničené pri požiari, účtovníctvo bolo vedené interne vlastným zamestnancom (zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.09.2019), požadovanú dokumentáciu predložiť nevie, keďže došlo k nenávratnému a trvalému zničeniu účtovných evidencií archivovaných v papierovej aj elektronickej forme formou požiaru (písomné vyjadrenie zo dňa 17.10.2019), žiadal o udelenie času 9 mesiacov na rekonštrukciu znehodnotenej evidencie, s tým, že zamestnanci žalobcu kontaktujú hlavných dodávateľov z dôvodu zaslania relevantných dokladov (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 08.11.2019), k rekonštrukcii boli oslovení všetci dodávatelia a odberatelia za všetky zdaňovacie obdobia (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.12.2019).

65. Dňa 15.07.2020 žalobca predložil na USB kľúči účtovníctvo v elektronickej forme aj skeny faktúr, ktoré prišli elektronicky, aj výkazy o DPH, pričom účtovníctvo získal z počítača zosnulej manželky, ktorá tieto údaje mala v služobnom počítači vo vlastnej firme, doklady sa postupne odovzdávajú splnomocnencovi p. A., ktorý má vykonať rekonštrukciu (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15.07.2020). Faktúra č. 1800893 zo dňa 28.02.2018, predmet fakturácie „fakturujeme Vám za nám spôsobenú škodu a ušlý zisk na základe škodovej komisie“, bola predložená v podaní zo dňa 09.10.2020, pričom ďalšie sporné faktúry žalobca správcovi dane v priebehu daňovej kontroly ani nepredložil, tieto boli bez ďalšieho objasnenia predložené až vo vyrubovacom konaní dňa 07.01.2021.

66. K predloženému USB nosiču sa správca dane vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 06.10.2020, kedy konštatoval, že technický nosič predložený žalobcom 15.07.2020 obsahuje súbory MRP, ktoré sa nedali otvoriť, rovnako na USB kľúči boli aj skeny faktúr, a tento dôkazný prostriedok neobsahuje požadované doklady a dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06.10.2020, oznámenie obdobného obsahu sa nachádza aj v Protokole, s. 35-36). Z uvedeného možno vyvodiť jednak, že USB kľúč predložený správcovi dane dňa 15.07.2020 neobsahoval kompletnú účtovnú evidenciu žalobcu, keďže v tom čase žalobca podľa vlastného vyjadrenia ešte zhromažďoval podklady potrebné pre rekonštrukciu účtovníctva a zároveň je nepochybné, že žalobca už v priebehu daňovej kontroly bol správcom dane upovedomený, že uvedené podklady na USB kľúči /MRP súbory/ správca dane nevie otvoriť, a preto bolo jeho povinnosťou predložiť požadované podklady v inej forme. Nebola teda opodstatnená námietka žalobcu, že až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane obsah tohto USB kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech.

67. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane dňa 06.10.2020 externý disk HDD Verbatim, na ktorom malo byť účtovníctvo za roky 2014 – 2018, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy, ktorý záver vyplýva jednak zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2020, s. 12, ako aj Protokolu s. 35-36. Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.

68. Rovnako ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu vo vzťahu k nevypočutiu bývalého konateľa spoločnosti DIAGO SK s.r.o., nie je zrejmý vzťah výpovede tohto svedka k prejednávanej veci, pretože v zdaňovacom období február 2018 táto spoločnosť nebola preverovaným dodávateľom ani odberateľom žalobcu. Správny súd sa taktiež nezaoberal námietkami vo vzťahu k hodnoteniu faktúry č. 1800053, keďže táto nebola zaúčtovaná v zdaňovacom období február 2018.

69. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal výsluch osôb, ktoré služby vykonali, prvotne je potrebné zdôrazniť, že tieto osoby žiadnym spôsobom v žalobe identifikované neboli. V prípade,

že práce uvedené na faktúrach č. 11800006 zo dňa 16.02.2018 a č. 11800005 zo dňa 07.02.2018, mali vykonať p. A. B. a p. C. A., títo svedkovia boli vypočutí správcom dane dňa 23.06.2021 (a to za prítomnosti zástupcu žalobcu JUDr. Vladislava Majirského), s tým, že vykonanie prác pre dodávateľa žalobcu na základe označených faktúr nepotvrdili; správny súd tu poukazuje na bod 35 tohto rozsudku. Rovnako žalobca nešpecifikoval svedka, ktorého navrhoval vyslúchnuť - „účtovníka spoločnosti“, ako ani skutočnosti, ku ktorým by mala táto osoba vypovedať, ktoré by mali význam pre preukázanie dodania zdaniteľných plnení v zdaňovacom období február 2018; pre neurčitosť tejto námietky tak správny súd nemohol vyhodnotiť jej relevanciu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

70. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

71. Nepochybne správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku viazaný iba návrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Na povinnosť uniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu dane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky, ktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH a dôvodnosť tvrdeného prenosu daňovej povinnosti na odberateľa, správca dane súladne s § 24 ods. 4 Daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy, ktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť, či vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní a či sa tento dôkaz vykoná. Pokiaľ žalobca v konaní pred správcom dane dôsledne nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku, nie je na mieste námietka, že správca dane mu neumožnil realizovať jeho procesné práva.

72. Rovnako dôležitým procesným inštitútom v priebehu daňovej kontroly je výzva v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom správny súd mal z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa za preukázané, že žalobca bol vyzvaný správcom dane na predloženie faktúry č. 1800893 a s tým, že pokiaľ nesplní túto povinnosti a nepredloží vierohodné dôkazy o dôvodnosti prenosu daňovej povinnosti, bude správca dane považovať dodanie tovaru za zdaniteľný obchod; rovnako vo vzťahu k sporným faktúram od spoločnosti CORDERS s.r.o., správca dane oboznámil žalobcu, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočet DPH, keďže v danom čase neboli správcovi dane predložené ani požadované faktúry, ako základná formálna podmienka podľa . Rovnako z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2020 mal správny súd za preukázané, že žalobca bol správcom dane oboznámený so skutočnosťou, že neboli predložené vierohodné dôkazy (dôvodnosť prenosu daňovej povinnosti bola vyvodzovaná len predložením vytlačenej faktúry č. 1800893, pozn. súdu) preukazujúce dôvodnosť deklarovaného dodania tovaru s prenosom daňovej povinnosti, a preto bol uvedený obchod vyhodnotený ako zdaniteľné plnenie podľa a ; taktiež bol žalobca upovedomený, že nepredložením sporných faktúr od spoločnosti CORDERS s.r.o. nesplnil ani formálnu podmienku preukaznosti účtovnej operácie. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny súd dospel k záveru, že nebola dôvodná námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, keďže k obsahu oboch zápisníc sa žalobca mal možnosť vyjadriť, čo aj spravil. Uvedený záver rovnako svedčí o neopodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že v priebehu daňovej kontroly bola preukázaná existencia materiálneho plnenia.

73. Žalobca tiež namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odmietnutiu ním navrhovaných dôkazov (p. A., použitie výpovede p. A. z občianskeho súdneho konania, „účtovník“, ) respektíve k hodnoteniu dôkazov, a to kontrolných výkazov, správy nezávislého audítora, transferového oceňovania (iné konkrétne dôkazy nedokázal správny súd z obsahu žaloby pri tam použitých výrazoch

vyabstrahovať, pozn. súdu). Žalobca rovnako namietal nedoplnenie dokazovania „vyhodnotením dokladov týkajúcich sa predmetných zdaniteľných období vo vzájomnej súvislosti“, pričom takto formulovaný argument správny súd posúdil ako smerujúci proti hodnoteniu dôkazných prostriedkov a jeho odôvodneniu žalovaným, nie svedčiaci nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie v tomto smere za dostatočne odôvodnené, keď žalovaný zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výpovede p. A. B. a p. C. A., uviedol dostatočné dôvody, pre ktoré navrhnuté dôkazy vykonané neboli a rovnako ako aj to, akým spôsobom pristúpil k hodnoteniu dôkazov a aké úvahy ho viedli pri neprihliadaní na jednotlivé dôkazné prostriedky, pričom uvedené odôvodnenie zodpovedá § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

74. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti, keď z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy dodávateľov žalobcu (s. 5 žaloby), správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Spoločnosť K-DHA, s. r. o. mala byť odberateľom žalobcu, nie jeho dodávateľom, a v prípade spoločnosti CORDERS s. r. o. síce malo ísť o dodávateľa, avšak kontrolnými výkazmi týkajúcimi sa tejto spoločnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí neargumentoval.

75. Správny súd považoval žalovaným a správcom dane vykonané právne posúdenie veci za správne, keď žalobcom zmieňovanú judikatúru SDEÚ (veci C-69/17, C – 159/17 a C – 329/18) by bolo možné aplikovať, pokiaľ by bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak v súdenej veci takáto situácia nenastala. U žalobcu nebolo preukázané reálne poskytnutie služieb a dodanie tovarov na základe sporných faktúr, priznanie odpočtu DPH nebolo zamietnuté len z dôvodu formálnych nedostatkov vo vedení účtovnej respektíve skladovej evidencie, ale práve z dôvodu, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok a rovnako nebolo preukázané, že faktúra č. 1800893 sa týka plnenia, pri ktorom by bol príjemca povinný platiť daň. Pokiaľ žalobca uviedol, že svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, správny súd opätovne musí konštatovať, že nebolo mu zrejmé, ktorého svedka a ktorú z troch sporných faktúr (faktúra č. 1800893 bola vyhotovená žalobcom) mal žalobca na mysli, a preto k tejto časti správnej žaloby nemohol zaujať obsiahlejšie relevantné právne stanovisko.

76. Žalobca na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení predložil správcovi dane len vytlačenú faktúru č. 1800893 zo dňa 28.02.2018, bez predloženia ďalších podkladov, pričom deklarované plnenie nebolo evidované v záznamoch DPH v členení o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách, tak aby obsahovalo údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Preverením kontrolných výkazov a daňových priznaní spoločnosti K-DHA, s.r.o., nebolo zistené zahrnutie deklarovaných plnení do kódov súvisiacich s prenosom daňovej povinnosti ani zdanenie deklarovaného plnenia odberateľom, ktorý bol dňa 13.12.2019 ex offo vymazaný z Obchodného registra, s tým, v roku 2018 nemala spoločnosť žiadnych zamestnancov a so správcom dane nespolupracovala. K deklarovanému obchodu žalobca nepredložil okrem vytlačenej faktúry žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Na základe takto vymedzených zistení správcu dane správny súd považoval žalobcom predložené dôkazy za relevantne spochybnené.

77. Sporné faktúry od spoločnosti CORDERS s.r.o. a rámcové zmluvy zo dňa 31.01.2018 žalobca (predložené až vo vyrubovacom konaní), samy o sebe nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval žalobca. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia; samotné predloženie faktúry nepostačuje pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť odrazom existencie materiálneho zdaniteľného plnenia. Preverením dodávateľa žalobcu správca dane zistil, že od roku 2018 so správcom dane nespolupracoval, je nekontaktný, neplní povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom konateľka spoločnosti CORDERS s.r.o. k veci podstatné skutkové okolnosti uviesť nevedela, keďže v čase zdaniteľného obchodu bol konateľom jej zosnulý manžel; ani výsluchom svedkov (p. A., E. B.) nebola potvrdená materiálna existencia zdaniteľného plnenia. Na základe takto vymedzených zistení správcu dane správny súd považoval žalobcom predložené dôkazy za relevantne spochybnené.

78. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia SDEÚ vo veciach C-610/19 Vikingó, C – 446/15 Signum Alfa, C 277/14 Stefanek ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. správny súd zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, pri ktorom bolo preukázané dodanie tovaru respektíve poskytnutie služby, kedy ostala sporná identita skutočného dodávateľa tovaru

alebo poskytovateľa služieb, čo však nebol prípad prejednávanej veci. Taktiež správca dane a žalovaný nevyvodili závery o nedôveryhodnosti sporných faktúr z nemožnosti poskytnúť zdaniteľné plnenia deklarovaným dodávateľom pre nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov, čo bol prípad vo veci C – 610/19 Vikingó. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.12.2020 by bolo aplikovateľné, pokiaľ by v prejednávanej veci nebola sporná existencia tovaru a zistené pochybnosti by boli výlučne na strane osoby dodávateľa.

79. Pokiaľ žalobca poukazoval, že v konaní bol zaťažený dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, keďže mal preukazovať právne vzťahy jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov, správny súd zdôrazňuje, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal, keďže bol preverovaný dodávateľsko – odberateľský vzťah priamo žalobcu a spoločností K-DHA s.r.o. a CORDERS s.r.o. Žalobcovi nič nebránilo predložiť správcovi dane ďalšie podklady i všetky informácie týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani nepredložil sporné faktúry od spoločnosti CORDERS s.r.o., pričom tieto faktúry (č. 11800006, č. 11800005) naviac nespĺňajú požiadavky na obsahové náležitostí podľa , keď v nich nie je uvedené množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. K faktúre č. 1800893 zo dňa 28.02.2028 rovnako neboli pripojené žiadne prílohy, prípadne doplňujúce podklady, hoci ňou mala byť fakturovaná „spôsobená škoda a ušlý zisk..“

80. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, ktorý zdôraznil, že v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere, správny súd poukazuje, že správca dane skúmal hmotnoprávne podmienky odpočítania dane podľa a nie podvodné konanie, čo sú dva rôzne inštitúty. Na splnenie hmotnoprávnych podmienok musí žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby boli reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase, spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch a zdaniteľnou osobou. Pri vstupovaní do obchodných vzťahov je povinnosťou každého daňového subjektu si svojho bezprostredného odberateľa, resp. dodávateľa riadne preveriť a zistiť skutočnosti, ktoré sú relevantné pre riadne uzatvorenie obchodného vzťahu, z ktorého si potom daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet DPH.

81. So zásadou primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane. Za konanie s odbornou starostlivosťou nemožno považovať skladovanie kompletného účtovníctva žalobcu v blízkosti kotolne, a to na pokyn konateľa žalobcu, ktoré konanie vyplýva z uznesenia ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 04.01.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície. Toto konanie malo za následok porušenie § 35 ods. 1 zák. o účtovníctve, keď žalobca bol povinný zabezpečiť ochranu svojej účtovnej dokumentácie proti poškodeniu. Pokiaľ štatutárny orgán žalobcu uvedené povinnosti porušil, nemôže z dôsledkov tohto porušenia vyvodzovať skutkové závery svedčiace v jeho prospech, ale musí znášať stav dôkaznej núdze.

82. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z SR ani Dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti, musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

83. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa zamietol.

84. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).