Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-76-2011.pdf
PDF · 119.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/76/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu AD Reality s.r.o., so sídlom Michalovce, Sama Chalúpku 6, IČO: 36 578 622, zastúpený JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom v Michalovciach, Nám.slobody 3, 071 01 Michalovce proti žalovanej Ing. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, D., zastúpená JUDr. Janou Vargovou, advokátkou v Košiciach so sídlom Žižkova 6, Košice, o 2.850 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 9C/73/2010-78 zo dňa 11.5.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.850,- Eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.8.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 774 Občianskeho zákonníka a čo do trov konania ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Súd prvého stupňa konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že text zmluvy o sprostredkovaní bol predložený žalovanej, ktorá na základe plnomocenstva zastupovala ostatných spoluvlastníkov na prejednanie a odsúhlasenie s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, s časovými priestorom na pripomienky. Nebolo preukázané, že žalovaná mala požiadavku na úpravu podmienok zmluvy o sprostredkovaní. Zmluvu po jej preštudovaní a podpise zaslala poštou späť žalobcovi. Čiže námietka o nemožnosti zasahovať do textu návrhu zmluvy neobstojí.
Z článku I. 1a) predmetnej zmluvy vyplynul záväzok žalobcu: vyvíjať podľa pokynu záujemcu a po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou dohodnutý typ zmluvy podľa bodu 3.
Žalobca preukázal opakované telefonické hovory so žalovanou, vrátane dňa 22.6.2010 a 30.6.2010. Obranu žalovanej, že nedala súhlas k nižšej kúpnej cene pre manželov G. a že žalobca nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula zo zmluvy o sprostredkovaní, súd považoval za účelovú.
Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 4.4.2011 vyplynulo, že telefonovala so žalobcom aj v deň 22.6.2010 a pýtala sa či záloha 2.000 Eur je podľa jeho názoru dostatočná a mala záujem o meno
záujemcov. Telefonický hovor trval 3 minúty, 47 sekúnd. Doma s mamou sa potom rozprávali o tom, o ktorú rodinu v G. pravdepodobne ide, že otec p. G. bol opravár televízorov. Okrem toho žalovaná dňa 7.7.2010 navštívila kanceláriu žalobcu, kde rozprávala s p. L., manželkou p. L. a konateľkou firmy, hoci nevedela, že ide o konateľku žalobcu a manželku p. L., ktorá jej predložila fotokópiu dokladov záujemcov, výpis z účtu a dohodu o rezervácii.
Súd prvého stupňa neuveril tvrdeniu žalovanej, že p.L. ju neinformovala o zložení zálohy na účet žalobcu, dohodu o rezervácií a fotokópiu občianskych preukazov záujemcov, keďže v deň 7.7.2010, kedy osobne žalovaná navštívila kanceláriu, záloha už bola na účte žalobcu, dohoda o rezervácii bola podpísaná záujemcami (č.l.6 a č.l.58). Z týchto všetkých dôkazov a vzájomných súvislosti a časových následnosti, súd dospel k záveru, že žalobca naplnil podmienky zmluvy o sprostredkovaní, aj s odsúhlasením kúpnej ceny, ktorá bola nižšia ako ponuková.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplynulo, že žalobca zabezpečil žalovanej príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou. Zložením zálohy a podpisom Dohody o rezervácii sa manželia G. predsa zaviazali k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktorú boli predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Tieto fakty jednoznačne vyplývajú z „Dohody" a hlavne čl. III. bod.1).
Pokiaľ ide o prednes žalovanej a jednoznačnej povinnosti žalobcu zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy za pozemkovú cenu, neobstojí.
Z ust. § 774 vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy, čo žalobca podľa predložených dôkazov splnil, keďže sprostredkovateľ je zaviazaný iba na vyhľadanie zmluvného partnera, nie na uzatváranie zmluvy s treťou osobou (rozhod.č. 9/2000 ČR). Keďže žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu s novým subjektom, je pochopiteľná jej snaha o spochybnenie splnenia záväzku žalobcom. Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že rozhodne o nich podľa ust.§ 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila si aj trovy konania. Namietala, že podstatou sporu medzi žalobcom a žalovanou bol uplatňovaný nárok na zaplatenie odmeny zo sprostredkovateľskej zmluvy, na podklade ktorej mal žalobca vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalovaná a ďalší spoluvlastníci nehnuteľností, príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Podmienkou žalovanej a ostatných spoluvlastníkov bolo, aby budúci kupujúci bol ochotný zaplatiť kúpnu cenu minimálne 106.220,- Eur. Za takúto ponukovú cenu ale žalobca žiadneho záujemcu nesprostredkoval, nárok na sprostredkovateľskú províziu ale začal odvodzovať od sprostredkovania záujemcu, ktorý bol ochotný zaplatiť podstatne nižšiu cenu, a to 95.000,- Eur. Za daných okolností žalovaná a ďalší spoluvlastníci nemali záujem svoje nehnuteľnosti predať. Toho času ich oslovil iný záujemca, bol ochotný zaplatiť vyššiu cenu ako záujemca sprostredkovaný zo strany žalobcu. S tým sa nakoniec rozhodli uzavrieť kúpnu zmluvu. Nárok žalobcu preto žalovaná a ostatní spoluvlastníci považovali za nedôvodný, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu. Napriek uvedenému, súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na plnenie sprostredkovateľskej provízie. Žalobca pritom nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť, vyhľadať záujemcu na uzavretie kúpnej zmluvy za ponukovú kúpnu cenu minimálne 106.220,- Eur.
Žalovaná namieta spôsob vyhodnocovania dôkazov zo strany súdu prvého stupňa, ktoré považuje za tendenčné až zaujaté v jej neprospech, a to bez toho, aby žalobcovia predložili v konaní čo i len jeden dôkaz preukazujúci dôvodnosť nimi uplatneného nároku.
Výška ponukovej ceny je náležitosťou písomnej Zmluvy o sprostredkovaní, na ktorej zmenu sa s odkazom na ustanovenie článku III. odsek 6 Zmluvy vyžadovala písomná forma. Žalobca nepredložil v
konaní ani jediný dôkaz, ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdenia, že žalovaná mu súhlas s nižšou ponukovou cenou udelila. Žalobca na pojednávaní dňa 18.04.2011 uviedol, že cena mala byť žalovanou odsúhlasená dňa 28.6.2010, t.j. nie dňa 22.6.2010 ani dňa 30.6.2010 ako v odôvodnení napádaného rozhodnutia uzatvára súd prvého stupňa.
Súd prvého stupňa tiež nesprávne interpretoval výpoveď žalovanej v tej časti, že žalovaná sa mala údajne žalobcu pýtať, či záloha 2.000,- Eur je podľa jeho názoru dostatočná. Na pojednávaní dňa 04.04.2011 žalovaná k tejto skutočnosti uviedla cit.: ,,Musela som obvolať všetky sestry a spätne som mu telefonovala, že som nezískala súhlas všetkých spoluvlastníkov. Povedal mi na to, že sa uzavrie iná zmluva s nejakou zálohou 2.000,- Eur, čo zase som povedala, že je to primalá záloha na to. Záver sa neurobil. "
Za ďalší neakceptovateľný záver súdu prvého stupňa považuje žalovaná to, že neuveril tvrdeniu žalovanej, že pani L. ju neinformovala o zložení zálohy na účet žalobcu. Keďže dňa 7.7.2010, kedy osobne žalovaná navštívila kanceláriu, zálohu už bola na účte žalobcu, dohoda o rezervácii bola podpísaná záujemcami. Skutková okolnosť, či žalobca informoval žalovanú o zložení zálohy po dohode o rezervácii nehnuteľnosti a o iných okolnostiach týkajúcich sa výlučne vzťahu žalobcu a manželov G. je vo vzťahu k prejednávanej veci absolútne nepodstatná. Súd prvého stupňa dezinterpretoval vyjadrenie žalovanej, ktorá nepoprela, že by jej p. L. ukázala kópie občianskych preukazov manželov G.. Žalovaná tvrdila, že p. L. jej uviedla, že manželia G. ešte dňa 7.7.2010 nezložili rezervačnú zálohu na účet žalobcu. Námietka vznesená žalovanou na pojednávaní dňa 18.4.2011 sa týkala tej skutočnosti, že do Zmluvy o sprostredkovaní nijakým spôsobom nezasahovala, že bola podpísaná bez jej akýchkoľvek zásahov do textu Zmluvy, pričom táto skutočnosť má svoj význam vo vzťahu k posúdeniu, na ťarchu ktorej zmluvnej strany sa majú vykladať nejasné (sporné) ustanovenia Zmluvy o sprostredkovaní. Súd prvého stupňa aj na tomto mieste nesprávne interpretoval obsah námietky žalovanej, čo má tiež za následok, že sa touto námietkou žalovanej vôbec nezaoberal.
Podľa názoru žalovanej je vyššie uvedený spôsob vyhodnocovania dôkazov a svojvoľnej interpretácie vyjadrení účastníkov konania zo strany súdu prvého stupňa neakceptovateľný a ďaleko presahuje medze voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p.
Žalovaná trvá na tom, že žalobcovi súhlas s nižšou ponukovou cenou nikdy neudelila, a to ani písomne, ani ústne ani konkludentne. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa nemohol mať za preukázané, že žalovaná takýto súhlas žalobcovi udelila, nakoľko táto skutočnosť je nielenže nepravdivá, ale vyššie uvedené dôkazy nie sú spôsobilé túto skutkovú okolnosť preukázať.
Dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, či žalovaná udelila žalobcovi právne relevantným spôsobom súhlas so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako ponukovú, zaťažovalo v tomto konaní žalobcu. Žalobca v priebehu konania túto skutočnosť iba tvrdil, avšak nijakým dôkazom nepreukázal.
Podľa názoru žalovanej je odôvodnenie napádaného rozhodnutia nejasné, nepresvedčivé a vôbec z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri vyhodnocovaní dôkazov.
Zároveň v tejto súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. júna 2008.
Žalovaná trvá na tom, že nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalobca nesplnil záväzok, s ktorým Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená dňa 22.04.2010 spájala vznik práva žalobcu na zaplatenie provízie sprostredkovateľa. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalovaná a ostatné podielové spoluvlastníčky nehnuteľností príležitosť uzatvoriť s treťou osobou typ zmluvy špecifikovaný v článku I. ods. 3 Zmluvy ako cit.: „Kúpna zmluva, Zmluvu o budúcej zmluve a následne kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam"',
ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti špecifikované v článku I. ods. 2 Zmluvy o sprostredkovaní a za kúpnu cenu 106.220,- Eur špecifikovanú v článku I. ods. 4 Zmluvy o sprostredkovaní.
V kontraste s uvedeným žalobca obstaral žalovanej a ostatným spoluvlastníčkam možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 95.000,- Eur, t.j. o 11.220,- Eur nižšiu ako bolo dojednané.
Konajúci súd sa v odôvodnení rozhodnutia medzi účastníkmi konania sporným výkladom ustanovení Zmluvy v čl. III. odsek 6, kde zmeny a doplnky sú možné na základe písomnej dohody zmluvných strán nezaoberal. Možno iba dedukovať aký je vlastne právny názor súdu prvého stupňa na túto otázku. Žalovaná predložila do spisu nález Ústavného súdu SR ÚS 243/07 - 25 zo dňa 19.06.2008, v ktorom ÚS SR konštatoval cit.: ,, Ústavný súd v tomto smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité všeobecné formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil."
Súd prvého stupňa sa absolútne nezaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na vyplatenie provízie tak, ako boli dohodnuté v článku II. Zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca nebol oprávnený vystaviť žalovanej faktúru, nakoľko nedošlo k uzavretiu obchodnej záležitosti, ani k zaplateniu kúpnej ceny záujemcom - manželom G.. Bolo to z dôvodu, že žalobca si svojvoľne zmenil obsah svojho záväzku a obstaral spoluvlastníkom nehnuteľností možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu za podstatne nižšiu cenu ako bola dohodnutá ponuková cena.
Žalovaná a ostatné spoluvlastníčky nemali záujem o uzatvorenie sprostredkovanej kúpnej zmluvy. Uvedené je logické s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaná a ostatné spoluvlastníčky bez pričinenia žalobcu získali ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy za výhodnejšiu kúpnu cenu, ktorú prijali.
Žalovaná zároveň namietala nesprávnu aplikáciu ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že záujemca za zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.
Žalovaná ďalej namietala, že v súlade s ust. čl. IV. ods. 1 Dohody o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 30.06.2010 boli manželia G. povinní túto zálohu zložiť na účet žalobcu v lehote 3 kalendárnych dní odo dňa podpísania Dohody (t.j. najneskôr do dňa 03.07.2010) a nesplnenie tejto povinnosti malo v súlade s ustanovením článku VIII. odsek 2. Dohody za následok stratu platnosti Dohody. V článku VIII. odsek 2 Dohody si žalobca a manželia G. dohodli rozväzovaciu podmienku, ktorou bolo nesplnenie záväzku manželov G. zaplatiť žalobcovi v dohodnutej lehote tzv. rezervačnú zálohu. Splnenie tejto rozväzovacej podmienky malo za následok zánik Dohody.
Ďalšou námietkou zo strany žalovanej bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tom smere, že účastníkmi Zmluvy o sprostredkovaní bolo 6 osôb a nie jediná osoba - žalovaná. Žalobca sa svojou žalobou domáha zaplatenia celej sumy provízie vo výške 2.850,- Eur výlučne od žalovanej. Neprihladiac pritom na skutočnosť, že medzi účastníčkami Zmluvy na strane záujemcov nebola založená solidárna zodpovednosť za ich záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaná poukázala na ust. § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka. Solidarita podielových spoluvlastníčok nehnuteľností, ktoré v Zmluve o sprostredkovaní vystupovali na strane záujemcov, nevyplýva z právneho predpisu, rozhodnutia súdu, zmluvy ani povahy plnenia, žalobca ani za hypotetického predpokladu existencie jeho pohľadávky, nebol oprávnený domáhať sa jej splnenia v celom rozsahu od žalovanej.
K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa vyhodnotil správne skutkový stav a vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná zamieňa pojem ponuková a kúpna cena, pričom ide o dva rozdielne pojmy. Zmluvné strany si nedohodli v článku I. bod zmluvy, že by mal žalobca obstarať príležitosť uzavretie zmluvy s kúpnou cenou 106.220,- Eur ako sa to snaží prezentovať žalovaná. V tomto ustanovení nie je žiadnej zmienky o vzájomnej
súvislosti predmetu zmluvy s touto ponukovou cenou. Iba v bode 4 sa hovorí aká je ponuková cena, čiže cena, za ktorú sa začne ponúkať nehnuteľnosť. Takisto v článku III. pod bodom 3 písm.a/ Zmluvy sa hovorí: Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v prípade, ak zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu, takže ani tu nie je žiadna zmienka o vzájomnej podmienenosti vzniku nároku na províziu s cenou, za ktorú sa má predať nehnuteľnosť. To, že danú ponukovú cenu nevnímala žalovaná ako podmienku pre vznik provízie vyplýva aj z návrhu Dohody o zrušení zmluvy, ktorú zaslala žalovaná žalobcovi, kde predmet zmluvy je stanovený jasne. Vznik nároku na províziu bol dohodnutý platne, čo nakoniec vyplýva aj z komentára JUDr. W. k Občianskemu zákonníku, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobca poukázal na to, že v zmysle článku II. ods.1 Zmluvy bola dohodnutá provízia 3 % z dosiahnutej kúpnej ceny, nie z ponukovej ceny. Keďže žalobca dosiahol kúpnu cenu 95.000,- Eur, vznikol mu nárok na 3 % provízie z dohodnutej kúpnej ceny. To znamená, že súhlas žalovanej s kúpnou cenou ani nebol potrebný. Tento bol potrebný len pre zníženie ponukovej ceny. Zmluva si nevyžadovala písomnú formu pre odsúhlasenie ponukovej ceny, nakoľko sa nemenil obsah zmluvy. Námietka žalovanej ohľadom údajnej spornosti tejto časti zmluvy je preto scestná. Dané ustanovenie nemá žiaden dvojaký význam a je formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne. Pri hodnotení výpovede žalovanej poukázal žalobca na nepravdivosť tejto výpovede. Jej výpoveď správne súd hodnotí ako účelovú v snahe zbaviť sa záväzku uplatneného v konaní. Žalovaná vedome potom, čo získala kupcu s vyššou kúpnou cenou, sa snažila zbaviť svojho záväzku voči žalobcovi a v tomto smere činila všetky kroky v snahe spochybniť vznik jeho nároku. Pokiaľ ide o čl. II. bod 2, kde žalovaná namieta, že faktúra mohla byť vystavená po uzavretí obchodnej záležitosti a zaplatení kúpnej ceny, tak k tomu je potrebné uviesť, že z tohto textu vyplýva, že ustanovenie neupravuje vznik nároku na províziu, ide len o spôsob zaplatenia provízie, ale len v prípade, ak by žalobca zrealizoval aj uzavretie kúpnej zmluvy. Judikát uvádzaný žalovanou 4Cdo/148/2010 sa nevzťahuje na daný prípad. Žalobca obstaral príležitosť pre žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy, čo jej preukázal predložením občianskych preukazov C. G. a preukázaním zložením zálohy na účet žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, žalovaná nespochybnila ani v priebehu konania, teda potvrdila, že bola splnomocnená ostatnými spoluvlastníkmi k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj z dohody o zrušení zmluvy, ktorú sama pripravila a zaslala žalobcovi. Je tu jasne uvedené, že konal v mene zvyšných spoluvlastníkov, ako aj v mene svojom a nachádza sa tam aj jej podpis. Najviac princíp pasívnej solidarity, na ktorý poukazuje žalovaná je priamo upravený v právnom predpise a to v Občianskom zákonníku v § 139 ods.1, to znamená, že veriteľ sa môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek dlžníka samostatne. Preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať mu i náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie vo výške 142,33 Eur s DPH.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľskú zmluvu zákon vymedzuje ako zmluvu, ktorou sa jedna strana, teda záujemca zaväzuje zaplatiť druhej strane, teda sprostredkovateľovi odmenu za obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu, že sa výsledok dosiahne pričinením sprostredkovateľa.
Povahovými znakmi sprostredkovateľskej zmluvy sú: 1/ predmet, ktorým je sprostredkovanie, 2/ odmena, ktorá musí byť zaslúžená.
Sprostredkovanie predpokladá, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a výsledkom, teda uzavretím konkrétnej zmluvy je príčinná súvislosť. To znamená, že o sprostredkovanie ide iba vtedy, ak sa dostaví výsledok, t.j. samotné uzavretie zmluvy. Ak sa tento výsledok nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo. O sprostredkovanie nejde, aj keď sprostredkovateľ zo svojej strany urobil všetko, avšak k výsledku nedošlo, lebo sa strany nedohodli, hoci spolu rokovali alebo preto, že sa ani dohodnúť nechceli.
Sprostredkovateľská zmluva je charakteristická tým, že je zmluvou odplatnou.
Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Nárok na odmenu vznikne až dosiahnutím výsledku. Výsledok sa dosiahne tak, že záujemca uzavretie zmluvu s treťou osobou. Záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu, ak zmluva s treťou osobou bola uzatvorená pričinením sprostredkovateľa. Tu stačí aj oznámenie sprostredkovateľa, že osoba s ktorou bola neskoršie uzavretá zmluva je ochotná rokovať so záujemcom o uzavretí zmluvy.
Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní v zmysle § 774 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Sprostredkovateľom bol žalobca a záujemcami boli žalovaná a ďalší 5 účastníci. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná zastupuje na základe dohody záujemcov.
Z článku I. Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa vyvíjať podľa pokynu záujemcu a po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou dohodnutý typ zmluvy podľa bodu 3 a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi dohodnutú províziu podľa článku II.
Z článku II. Provízia sprostredkovateľa, bod 1 vyplýva, že pri splnení podmienok sprostredkovateľskej zmluvy je provízia sprostredkovateľa stanovená nasledovne: 3 % z dosiahnutej kúpnej ceny.
Z článku III. bod 3 písm.a/ Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v prípade, ak zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu.
Odvolací súd má za to, že článok III. Zmluvy o sprostredkovaní nie je v rozpore s ust. § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka. Je však potrebné vykladať ho tak, ako to mal na mysli zákonodarca, teda že záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania sa javí, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti s treťou osobou nebola uzavretá pričinením žalobcu. Žalobca ako taký uzatvoril dohodu o rezervácii nehnuteľnosti so záujemcom, ktorý prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti s p. D. G. a s p. F. G.. K predaju nehnuteľnosti manželom G. nedošlo.
Možno prisvedčiť žalobkyni, že táto zastupovala v Zmluve o sprostredkovaní ďalších záujemcov, ktorými boli K. R., Ing. N. I., Mgr. C. K., Ing. Y. H. a PhDr. G. D..
Odvolací súd zastáva právny názor, že nárok sprostredkovateľa spočíva v deliteľnom plnení. Nejde teda o solidárnu zaviazanosť všetkých zúčastnených záujemcov (§ 511 Občianskeho zákonníka).
Súd prvého stupňa sa otázkou pasívnej legitimácie vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal. Preto odvolací súd k tejto otázke nemôže zaujať komplexnejší právny názor.
Právna prax nevylučuje, aby zmluvne strany dojednali čo do vzniku nároku na odmenu režim výnimiek. Účastníci sa môžu dohodnúť, že záujemca zaplatí odmenu už po zabezpečení reálnej a možnej príležitosti na uzavretie zmluvy bez ohľadu na výsledok.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu v článku III. bod 3 písm.h/ mohlo by sa javiť, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v prípade, ak zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu, ale pre určitosť tohto dojednania chýba výslovná dohoda, že tomu tak bude bez ohľadu na výsledok. Zároveň tomu rozporuje aj článok II. bod 2 Zmluvy o sprostredkovaní, kde provízia je splatná v lehote do 7 dní od vystavenia faktúry. Sprostredkovateľ je oprávnený vystaviť záujemcovi faktúru po uzavretí obchodnej záležitosti a zaplatení kúpnej ceny záujemcovi, ak sa nedohodnú inak. Iná dohoda medzi účastníkmi zmluvy tak ako sa to zatiaľ javí odvolaciemu súdu preukázaná nebola.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/l997).
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom neuviedol dôvody pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Jeho rozhodnutie možno považovať za zjavne neodôvodnené, pretože pri výklade a aplikácií zákonných predpisov, konkrétne ust. § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka čiastočne poprel ich účel a význam.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce použil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, pričom aj v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade s ust. § 120 O.s.p. Súd prvého stupňa teda dôkazy vykonané v konaní nezhodnotil postupom vyplývajúcich z ust. § 132 O.s.p., pričom na tieto vady konania odvolací súd prihliadol z úradnej povinnosti (§ 205 ods.2 písm.b/ O.s.p.).
Odvolanie žalovanej je teda dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods.1 písm.h/ a f/ zrušil a postupom podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere s tým, že súd prvého stupňa bude riadne aplikovať ust. § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka. Zároveň svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby na každý náležitý argument zo strany žalobcu i žalovaného bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia či už ide o otázku pasívnej legitimácie žalovanej, teda deliteľnosti alebo nedeliteľnosti plnenia, vyriešenia otázky či ide alebo nejde o solidárnu zaviazanosť všetkých zúčastnených záujemcov, prípadne splnomocnenia žalovanej zo strany ostatných záujemcov a ich zodpovednosti za zaplatenie provízie, ale i otázky, či sprostredkovateľovi patrí alebo nepatrí odmena v dohodnutej výške.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods.3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.