Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Kolbík TRACHEA, miesto podnikania: Mojmírova 2101/4, 955 01 Topoľčany, IČO: 33 132 810, právne zastúpený: JUDr. Milan Kyseľ, advokát, so sídlom Tríbečská 2136/4, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 925 989, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany, so sídlom Krušovská 89, 955 56 Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100727666/2020 zo dňa 27.03.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako správca dane začal u žalobcu dňa 18.10.2017 vykonávať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún 2016 a august až december 2016. Vo výzve na predloženie dôkazov č. 100693125/2019 zo dňa 20.03.2019 (ďalej aj len „výzva“) ho žalovaný oboznámil s kontrolnými zisteniami týkajúcimi sa dodávateľských faktúr za reklamné služby, fakturovaných na mesačnej báze.

2. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil žalovaný protokol z daňovej kontroly č. 100821010/2019 zo dňa 08.04.2019 (ďalej aj len „protokol“). Žalovaný prerokoval so žalobcom jeho pripomienky a ním predložené dôkazy týkajúce sa protokolu na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2019, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102426068/2019 (ďalej aj len „zápisnica“). V rámci opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní žalovaný konštatoval, že v zmysle o správe daní (daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) je spísaná posledná zápisnica s daňovým subjektom a správca dane do 15 dní vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Žalobca prevzal osobne rovnopis zápisnice, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

3. Na základe skutočností zistených v rámci daňovej kontroly vydal žalovaný dňa 05.11.2019 jedenásť rozhodnutí:

- rozhodnutie č. 102484954/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie január 2016;

- rozhodnutie č. 102486107/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie marec 2016;

- rozhodnutie č. 102486486/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie apríl 2016;

- rozhodnutie č. 102486891/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie máj 2016;

- rozhodnutie č. 102487318/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie jún 2016;

- rozhodnutie č. 102487952/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie september 2016;

- rozhodnutie č. 102488152/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie október 2016;

- rozhodnutie č. 102488333/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie november 2016;

- rozhodnutie č. 102488510/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie december 2016;

- rozhodnutie č. 102487682/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie august 2016 a

- rozhodnutie č. 102485782/2019 zo dňa 05.11.2019 za zdaňovacie obdobie február 2016.

4. Všetkých jedenásť rozhodnutí žalovaného uvedených v bode 3. tohto rozsudku bolo dňa 06.11.2019 podaných na poštovú prepravu a dňa 08.11.2019 boli všetky zásielky s týmito rozhodnutiami uložené Slovenskou poštou, a.s. Deväť zásielok s predmetnými deviatimi rozhodnutiami žalobca prevzal v jeden deň 18.11.2019. Dve zásielky, a to s rozhodnutím č. 102485782/2019 zo dňa 05.11.2019 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného 1“) za zdaňovacie obdobie február 2016 a s rozhodnutím č. 102487682/2019 zo dňa 05.11.2019 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného 2“) za zdaňovacie obdobie august 2016 zostali uložené na Slovenskej pošte, a.s. a žalovanému sa vrátili neotvorené dňa 27.11.2019 s poznámkou od doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

5. Dňa 16.01.2020 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o použití preplatku č. 100115529/2020 zo dňa 13.01.2020 (ďalej aj len „Oznámenie o použití preplatku“) na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 splatného od 07.01.2020.

6. Žalobca žiadosťou zo dňa 11.03.2020 požiadal žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 dôvodiac tým, že o ich vydaní sa dozvedel dňa 17.02.2020. V tento deň mu boli doručené rozhodnutia žalovaného č. 100296738/2020 zo dňa 29.01.2020 o uložení pokuty vo výške 423,30 eur a č. 100296203/2020 zo dňa 29.01.2020 o uložení pokuty vo výške 289,70 eur za správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku – uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2016 a za zdaňovacie obdobie august 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa osobitných predpisov. Žalobca mal za to, že pri doručovaní rozhodnutí žalovaného 1 a 2 došlo zo strany doručovateľa – Slovenskej pošty, a.s. k zásadnému pochybeniu. K žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 29 daňového poriadku zároveň priložil odvolanie proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 100727666/2020 zo dňa 27.03.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 29 ods. 1, 2 daňového poriadku žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 nevyhovel a žalobcovi zmeškanie lehoty neodpustil. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol dostatočne informovaný, že bude vydaných jedenásť rozhodnutí po kontrole: jednak zaslaním výzvy zo dňa 20.03.2019, jednak protokolom a taktiež v rámci ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní dňa 23.10.2019. Dňa 16.01.2020 bolo tiež žalobcovi doručené Oznámenie o použití preplatku, v ktorom žalovaný uviedol aj číslo a dátum rozhodnutia žalovaného 2, ktorým bola vyrubená daň za mesiac august 2016. Žalobca síce predmetné oznámenie neprevzal, ale týmto oznámením sa o jeho existencii dozvedel. Záverom žalovaný konštatoval, že žiadosti o zmeškanie lehoty nevyhovel z dôvodu, že žalobca nepožiadal o jej odpustenie najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania a z dôvodu, že nepreukázal relevantným spôsobom existenciu závažných dôvodov na jej odpustenie.

II.

Žaloba

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie považujúc ho za nesprávne a nezákonné.

9. V prvom rade citoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj obsah jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. K argumentu žalovaného, že bol dostatočne informovaný, že bude vydaných jedenásť rozhodnutí po kontrole, žalobca uviedol, že je to síce pravda, ale nemohol vedieť, že všetkých jedenásť rozhodnutí bude vydaných a doručovaných v rovnaký deň. Uvedený záver je zo strany žalovaného

nepodloženou špekuláciou. Aj tvrdenie žalovaného ohľadom Oznámenia o použití preplatku, v ktorom bolo uvedené číslo a dátum vydania rozhodnutia žalovaného 2, považoval žalobca za pravdivé, avšak v tomto oznámení sa neuvádza slovo „rozhodnutie“, takže mu nevenoval patričnú pozornosť. Uvedené oznámenie spomína zdaňovacie obdobie mesiaca august 2016, pričom rozhodnutia žalovaného 1 a 2, ktorých existenciu si mal žalobca „domyslieť“, sú dve a týkajú sa mesiacov február 2016 a august 2016. Teda prinajmenšom daň za mesiac február 2016 resp. rozhodnutie žalovaného 1 nebolo žalovaným spomenuté. Aj tento záver žalovaného označil žalobca za špekuláciu.

10. Žalobca považoval spôsob vedenia daňového konania voči jeho osobe za prejav zaujatosti a tendenčnosti a mal za to, že žalovaný úmyselne nesprávne argumentoval začatím plynutia prekluzívnej 30-dňovej lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty už od 16.01.2019, s cieľom neumožniť mu uplatniť voči rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 riadny opravný prostriedok. Žalobca sa cítil takýmto prístupom diskriminovaný.

11. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené, pretože žalovaný neuviedol, prečo považoval dôvody žalobcu za nezávažné. Pri doručovaní rozhodnutí žalovaného 1 a 2 došlo zo strany doručovateľa – Slovenská pošta, a.s. k zásadnému pochybeniu. V uvedenom čase dostal žalobca oznámenia o uložení ďalších deviatich zásielok obsahujúcich iné rozhodnutia, pričom tieto zásielky v odbernej lehote prevzal a podal voči nim riadny opravný prostriedok. Zo strany doručovateľa však nedostal oznámenia o uložení zásielok obsahujúcich rozhodnutia žalovaného 1 a 2, a teda nemohol využiť svoje právo podať voči nim opravný prostriedok. Danú situáciu označil žalobca zo svojho pohľadu za konanie žalovaného ako správcu dane z pozície sily. Zároveň položil otázku, že aký by mal dôvod na to, aby prevzal deväť oznámení o uložení deviatich zásielok a ďalšie dve oznámenia o uložení zvyšných dvoch by ignoroval. Vzniknutú situáciu označil žalobca za stav, keď sa stal obeťou ľudského zlyhania zo strany doručovateľa a teraz je nútený podávať správnu žalobu. Mal za to, že dôvody, pre ktoré došlo na jeho strane k zmeškaniu lehoty, sú závažné a relevantným spôsobom preukázané.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.12.2021 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu v plnom rozsahu, nakoľko napadnuté rozhodnutie je správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

13. Poukázal na vydanie Oznámení o daňovej kontrole č. 102036990/2017 zo dňa 26.09.2017, na výzvu, protokol a jedenásť vydaných rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia ako aj na žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že § 29 daňového poriadku mu umožňuje zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, pričom závažnosť dôvodov posudzuje správca dane individuálne. Je povinnosťou daňového subjektu tieto závažné dôvody preukázať. Nestačí dôvody zmeškania lehoty iba konštatovať, ale tvrdenie je potrebné preukázať. Dôvody na strane daňového subjektu musia byť závažnejšieho charakteru, napr. hospitalizácia, zahraničná pracovná cesta a pod. Odpustenie zmeškania lehoty sa viaže na splnenie týchto podmienok:

- daňový subjekt požiada o odpustenie zmeškania lehoty najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania

- daňový subjekt v rovnakej lehote, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, urobí zmeškaný úkon a

- daňový subjekt zaplatí správny poplatok.

15. Závažnosť dôvodov posudzuje správca dane, pričom povinnosťou daňového subjektu je tieto závažné dôvody preukázať. V prípade žalobcu sa nejedná o závažný dôvod. Zároveň nebola dodržaná jedna z podmienok na uplatnenie takejto žiadosti, t. j. nebola dodržaná 30 dňová lehota na podanie žiadosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že dňa 16.01.2020 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o použití preplatku, čím sa opakovane dozvedel o rozhodnutí žalovaného 2, a teda mal možnosť využiť § 29 daňového poriadku a zaslať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, čo žalobca neurobil. Na základe uvedeného oznámenia mohol žalobca podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty do 15.02.2020.

IV.

Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 07.01.2022 vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného k žalobe odvolávajúc sa na argumentáciu uvedenú v žalobe. Zopakoval, že spôsob vedenia daňového konania voči jeho osobe je prejavom zaujatosti a tendenčnosti. Mal za to, že žalovaný úmyselne nesprávne argumentoval začatím plynutia prekluzívnej 30 dňovej lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty už od 16.01.2019 s cieľom neumožniť mu uplatniť voči rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 riadny opravný prostriedok. Štátny orgán má viesť administratívne konania zákonne a spravodlivo tak, aby prehlboval dôveru fyzických a právnických osôb v právny štát a nevyvolával pochybnosť o zaujatosti, tendenčnosti či iných záujmoch štátneho orgánu voči účastníkovi konania. Celé daňové konanie týkajúce sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2016 u žalobcu však zďaleka takým nie je.

V.

Duplika žalovaného

17. Žalovaný v duplike zo dňa 25.01.2022 konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 08.12.2021.

VI.

Podanie žalobcu

18. Žalobca v podaní zo dňa 12.08.2024 vyjadril presvedčenie, že daňové konanie týkajúce sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2016 u neho nebolo zákonným a spravodlivým. Podľa jeho názoru to potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý v ďalších deviatich konaniach, ktoré sa týkajú rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj prvostupňových rozhodnutí žalovaného, ktoré žalobca prevzal a podal voči nim opravné prostriedky, rozhodol tak, že rozhodnutia žalovaného ako nezákonné zrušil. Na základe toho žalovaný postupne vydáva „nové rozhodnutia“. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný napr. právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2023 a rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1004164633/2024 zo dňa 01.02.2024. Žalovaný po rozhodnutí správnych súdov opätovne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a v nadväznosti na výsledky preverovaní, ktoré vykonal správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky zakladajúce právo na odpočítanie dane z faktúry číslo 3/2016 (interné číslo 1600249) dátum dodania tov./sl. 31.03.2016, predmet plnenia Zverejnenie reklamy na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015, základ dane: 13 500,00 EUR, DPH 20%: 2 700,00 EUR vystavenej spoločnosťou GAMA SK s.r.o., so sídlom Čsl. A. XXXX/X, B., IČO: 45 528 900. Žalovaný nemôže podľa názoru žalobcu vyvodiť zodpovednosť kontrolovaného daňového subjektu za konanie iného subjektu v reťazci bez toho, aby preukázal, že daňový subjekt o podvodnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť.

19. Na základe uvedeného žalobca považoval za spravodlivé, aby mu odpustením lehoty na podanie opravného prostriedku bolo umožnené podať riadny a prípadne opäť aj mimoriadny opravný prostriedok voči rozhodnutiam žalovaného 1 a 2, ktoré sú celkom zjavne nezákonné.

VII.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

20. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. .

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , a preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 20.08.2024 za účasti žalovaného. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 12.08.2024.

22. Podľa , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

23. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

25. Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

26. Podľa § 29 ods. 1 daňového poriadku, správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

27. Podľa § 29 ods. 2 daňového poriadku, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

28. Podľa § 29 ods. 3 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.

29. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalobca splnil zákonné podmienky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 ustanovené v § 29 daňového poriadku.

30. Pre odpustenie zmeškania lehoty boli v zmysle citovaného ustanovenia § 29 ods. 1 daňového poriadku stanovené nasledovné podmienky: 1.) existencia dôležitých dôvodov; 2.) žiadosť daňového subjektu (žalobcu) o odpustenie zmeškanej lehoty; 3.) dodržanie 30-dňovej lehoty na podanie žiadosti odo dňa, keď odpadli dôležité dôvody zmeškania pôvodnej lehoty (v tomto prípade lehoty na podanie odvolania) a 4.) zrealizovanie zmeškaného úkonu v tej istej (30 dňovej) lehote.

31. Pre odpustenie zmeškania lehoty (v tomto prípade lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2) musia byť všetky vyššie uvedené zákonné podmienky splnené kumulatívne. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo žaloby a z vyjadrení žalobcu vyplýva, že za dôležitý dôvod pre odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania žalobca považoval údajné pochybenie Slovenskej pošty, a.s. pri doručovaní predmetných dvoch zásielok. Posudzovanie dôvodov pre postup v zmysle § 29 ods. 1 daňového poriadku, za existencie, resp. splnenia ktorých správca dane - žalovaný odpustí zmeškanie lehoty, je vo výlučnej kompetencii správcu dane. V preskúmavanej veci bolo možné podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty do 30 dní odo dňa odpadnutia dôležitých dôvodov. Uvedené predpokladá, že dôležité dôvody musia pominúť, pričom predpokladom vydania rozhodnutia je posúdenie ich závažnosti, ktoré posúdenie je rovnako vo výlučnej kompetencii správcu dane.

32. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty by mala okrem všeobecných náležitostí podania (§ 13 daňového poriadku) obsahovať aj dôvody, pre ktoré daňový subjekt zmeškal stanovenú lehotu. Tieto dôvody má preukázať žiadateľ - daňový subjekt. Až v prípade existencie takýchto závažných dôvodov môže príslušný orgán, v tomto prípade žalovaný, odpustiť zmeškanie lehoty.

33. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutia žalovaného 1 a 2 boli doručované žalobcovi na adresu miesta podnikania. Prvý neúspešný pokus o doručenie oboch zásielok s predmetnými rozhodnutiami s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 07.11.2018, opakované doručenie bolo dňa 08.11.2018 a v tento deň boli tieto zásielky po neúspešných pokusoch o doručenie uložené na pošte. Dňa 27.11.2018 sa zásielky vrátili žalovanému nedoručené s poznámkou od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

34. Pri doručovaní písomností do vlastných rúk sa môže stať, že doručovateľ adresáta nezastihne. V takýchto prípadoch zákon pripúšťa tzv. náhradné doručenie, ktoré spočíva v tom, že doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomí (napr. nechá oznámenie), že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Po opakovanom bezvýslednom pokuse o doručenie bude písomnosť uložená na pošte 18 dní (podľa poštového poriadku), o čom sa adresát vhodným spôsobom vyrozumie. Uplynutím pätnásteho dňa odo dňa uloženia písomnosti na pošte sa považuje písomnosť za doručenú, aj keď si ju adresát do tejto doby neprevzal, resp. sa o jej uložení nedozvedel. Ide o tzv. fikciu doručenia, pretože písomnosť sa považuje za doručenú, hoci tomu tak v skutočnosti nie je.

35. Pokiaľ je týmto spôsobom doručené rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa opravný prostriedok, čo je aj prípad žalobcu, začne lehota na jeho podanie plynúť v zmysle § 27 ods. 3 daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia. Márnym uplynutím posledného dňa tejto lehoty (napr. 15 dňová lehota na podanie odvolania je stanovená v § 72 ods. 3 daňového poriadku) sa rozhodnutie stane právoplatným. Pri doručovaní písomností v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 daňového poriadku je zásielka po uplynutí osemnásťdňovej lehoty vrátená poštou späť správcovi dane. V zmysle citovaného ustanovenia sa zásielka uplynutím pätnásteho dňa považuje za doručenú, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

36. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádzajú obidve neotvorené zásielky s riadne vystavenými doručenkami a údajmi o doručení uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.04.2018 konštatoval, že „Pri riadne vyhotovenej doručenke ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadneho účastníka správneho konania, ale od Slovenskej pošty, a. s. Ak chcel žalobca docieliť spochybnenie údajov na doručenke, mal riadne uviesť konkrétne dôkazy, prípadne preukázať, že vykonané dôkazy sú nepravdivé či zavádzajúce. Žalobca nenamietal v žalobe a ani v odvolaní ani jednu z konkrétnych zákonom stanovených podmienok pri fikcii doručenia, pre ktoré by dané podmienky nastať nemali, žalobca nenamietal ani skutočnosť, že by sa v danom čase, kedy sa doručovateľka pošty snažila predmetnú písomnosť doručiť, v mieste doručovania nezdržiaval. Nepreukázal a ani sa preukázať nesnažil opak toho, čo bolo vo verejnej listine - doručenke uvedené.“

37. Z uvedeného vyplýva, že ani správny súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti údajov uvedených na doručenkách k predmetným zásielkam, ktoré sú verejnými listinami. Bolo povinnosťou žalobcu, aby za účelom dosiahnutia odpustenia zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2 preukázal existenciu závažného dôvodu, pre ktorý uvedenú lehotu zmeškal. V danom prípade nepostačuje iba jeho tvrdenie, nepodložené žiadnymi dôkazmi, že mu tieto zásielky neboli doručované a uložené na pošte spolu s ďalšími deviatimi zásielkami. Správny súd pripúšťa, že na jednej strane je minimálne neštandardné, že žalobca prevzal deväť zásielok, ktoré mali byť uložené na pošte spolu s ďalšími dvoma zásielkami, ktoré neprevzal, avšak v prvom rade to mal byť žalobca, ktorému malo byť prinajmenšom podozrivé, prečo mu neboli doručené rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty za všetkých jedenásť zdaňovacích období, ale iba za deväť napriek tomu, že v nich mal žalovaný ako správca dane rovnakú lehotu 15 dní na ich vydanie. Na strane druhej, dôkazné bremeno v danom prípade znáša práve žalobca.

38. Aj z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález č. k. -37 zo dňa 13.11.2012) vyplýva, že doručenka je verejnou listinou preukazujúcou skutočnosti v nej uvedené a pokiaľ sú vyplnené všetky kolónky pre doručenie a opakované doručenie písomnosti, predpokladá sa, že sa adresát v mieste

doručovania zdržiaval. Ak adresát túto skutočnosť namieta, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať, na čo má dôkazné bremeno. Toto dôkazné bremeno znáša adresát doručovania, a nie správny orgán.

39. Žalobca teda nesplnil hneď prvú podmienku, ktorú vyžaduje § 29 daňového poriadku na to, aby mu žalovaný odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolaní proti rozhodnutiam žalovaného 1 a 2, ktorou je existencia dôležitých dôvodov. Vzhľadom na to, že na odpustenie zmeškania lehoty sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok ustanovených v § 29 daňového poriadku, správny súd sa nezaoberal splnením ďalších z nich a v danom prípade sú teda námietky ohľadom začiatku lehoty na podanie žiadosti o zmeškanie lehoty irelevantné.

40. Inštitút odpustenia zmeškania lehoty by mal podľa názoru správneho súdu mať charakter výnimočného nástroja, ktorým možno zmierniť dopady niektorých závažných životných situácií. Nemal by však slúžiť na podporu osôb, ktoré bez existencie objektívnej prekážky zmeškajú stanovenú lehotu a o splnenie svojich povinností sa začnú aktívne zaujímať až potom, čo zmeškajú lehotu na uplatnenie svojho príslušného práva. Takýmito závažnými dôvodmi sú napr. pobyt mimo miesta doručovania z určitých konkrétnych dôvodov, ktoré však musí preukázať žiadateľ. Žalobcovi nič nebránilo dopytovať Slovenskú poštu, a.s. za účelom zistenia údajného pochybenia pri doručovaní rozhodnutí žalovaného 1 a 2 po tom, čo sa dozvedel o uplatnení fikcie doručenia a urobiť tak ešte pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty za účelom preukázania existencie závažných dôvodov.

41. Na tomto mieste je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012, v ktorom výstižne konštatoval nasledovné: „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“

42. Správny súd obdobne ako najvyšší súd upriamil pozornosť na túto starú rímsku zásadu, nakoľko žalobca ako daňový subjekt mal v zhode s touto zásadou očakávať po ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 23.10.2019 u žalovaného, z ktorého bola vyhotovená zápisnica (ktorú žalobca podpísal), že v lehote do 15 dní vydá žalovaný rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne poučený v časti zápisnice označenej ako „Opatrenia a závery prijaté pri ústnom pojednávaní“. Zásada „právo patrí bdelým“ je rešpektovaná naprieč celým právnym poriadkom. Táto zásada má opodstatnenie v tom, že subjekty práva podporuje v aktívnom uplatňovaní svojich subjektívnych práv (vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov), keďže je práve na ich zodpovednosti, ak zanedbajú alebo podcenenia plynutie času, s ktorým právny poriadok spája určité právne následky. Inými slovami, každý by si mal počínať tak, aby riadne a včas uplatnil svoje práva, inak bude sám zodpovedný za vzniknuté následky.

43. Žalobca mohol a mal vedieť, za aké jednotlivé zdaňovacie obdobia si uplatnil nárok na odpočítanie dane a s ohľadom na poučenie uvedené v zápisnici vedel, resp. mal vedieť, že mu v lehote do 15 dní budú doručené rozhodnutia žalovaného vo vyrubovacom konaní za všetky zdaňovacie obdobia. Keď dňa 18.11.2019 prevzal zásielky s rozhodnutiami žalovaného iba za deväť zdaňovacích období a nie za jedenásť, bolo s ohľadom na vyššie citovanú zásadu predovšetkým v jeho záujme vyvinúť snahu o zistenie, prečo správca dane nerozhodol v stanovenej lehote o všetkých zdaňovacích obdobiach, resp. či nedošlo k nejakému pochybeniu pri ich doručovaní. Žalobcova pasivita mala za následok zmeškanie lehoty na podanie opravného prostriedku.

44. Napriek tejto skutočnosti mal žalobca ešte jednu zákonnú možnosť, ktorú síce využil a podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, avšak ani tu nevyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby ako žiadateľ o odpustenie zmeškania lehoty uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie všetkých podmienok ustanovených v § 29 daňového poriadku. Ako už správny súd konštatoval vyššie, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu závažného dôvodu na jej zmeškanie. Ničím podložené tvrdenie o pochybení Slovenskej pošty, a.s. nezakladá existenciu závažného dôvodu. Bolo na žalobcovi, aby

dopytoval doručovateľa a preukázal ním tvrdené pochybenie, ktoré v danom prípade skutočne vyznieva ako ničím podložené.

45. Námietku žalobcu, že sa cíti byť prístupom žalovaného diskriminovaný a že daňové konanie týkajúce sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2016 u neho nebolo zákonným a spravodlivým, čo podľa neho mal potvrdiť aj Najvyšší správny súd SR tým, že deväť rozhodnutí žalovaného za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2016 (ktoré prevzal) zrušil, vyhodnotil správny súd za nedôvodnú. Táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o neodpustení zmeškania lehoty žalobcu na podanie odvolania proti rozhodnutiam za iné zdaňovacie obdobia, konkrétne za mesiace február a august 2016. Správny súd sa oboznámil s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2023, na ktorý odkazuje žalobca a dovolí si upriamiť pozornosť na odsek 50. tohto rozsudku, v ktorom najvyšší správny súd okrem iného konštatoval, že: Vyššie uvedený záver kasačného súdu neznamená, že sťažovateľovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Bude však úlohou konajúcich daňových orgánov, aby buď relevantne spochybnili splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva alebo aby preukázali spáchanie daňového podvodu alebo účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom zo strany sťažovateľa. Konkrétne, kde v reťazci došlo k daňovému úniku a či sťažovateľ mohol mať alebo mal vedomosť o daňovom podvode a na základe akých konkrétnych skutočností, pričom v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány...“.

46. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa zamietol.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.