Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-97-2008.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/97/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa v prvom rade: 1.REALITY -X6CZ, s.r.o., so sídlom Nám.1.máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 277 24 298, 2.REALITY-X32CZ, s.r.o., so sídlom Nám.1.máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 282 89 790, zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: REALITY- VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Námestie 1.máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 277 25 537 o určenie, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom a nie je oprávnený na výkon záložného práva, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc na konanie a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ v konaní M. V., bytom G., A. C. č.XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom nám. Sv. Anny 25, 911 01 Trenčín proti pôvodne žalovanému odporcovi RYMA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Porubského č.2, IČO: 35 800 054 sa domáhal určenia, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom zapísaným v časti "C" na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K. nad K. pod č. V XX/XX na nehnuteľnsti stavby súp.č. XXX na parc.č. XXX/X a XXX/X, súp.č. XXX na parc.č. XXX súp.č. XXX na parc.č. X., súp.č. XXX na parc.č. XXX a pozemkov parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX a v časti "C" na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. pod č. V XXXX/XX na nehnuteľnosti stavby a pozemky parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX a nie je oprávnený na výkon záložného práva.
Súd vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v zmysle ustanovenia § 105 ods.1, 2 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 88ods.1písmeno h/ O.s.p. Vec bola vrátená konajúcemu súdu na ďalšie konanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4NcC20/2008-32 zo dňa 15.5.2008, právoplatným dňa 28.5.2008, ktorý vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Bánovce nad Bebravou s postúpením veci je dôvodný a v rozhodnutí uviedol, že zákonné ustanovenie §88 ods.1 písmeno h/ O.s.p. sa aplikuje na spory týkajúce sa určenia práv k nehnuteľnostiam, v prejednávanej veci je však predmetom konania určenie, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nehnuteľnostiach v návrhu označených. Výkon záložného práva je vo vzťahu k predmetnej pohľadávke akceseorickej povahy a jeho existencia je závislá od existencie samotnej pohľadávky, preto v konaní nie je možné podľa zabezpečovacieho záväzku posudzovať výlučnú miestnu príslušnosť.
V konaní súd na písomný návrh odporcu doručený súdu dňa 22.7.2010 ako aj na návrh spoločnosti REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o. doručený súdu dňa 29.7.2010 uznesením číslo konania 10C 97/2008-154,
zo dňa 12.8.2010, právoplatným dňa 16.9.2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane odporcu tak, že z konania vystúpil odporca RYMA ,s.r.o., so sídlom Porubského č.2, Bratislava a na jeho miesto do konania vstúpil REALITY -VĚŘITEL CZ s.r.o. so sídlom Nám.1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO:27725537.
Uznesením č.k. 10C 97/2008-156 zo dňa 4.2.2011 konajúci súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a konanie zastavil, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že po pripustení zámeny účastníka konania na strane odporcu sa stala odporcom právnická osoba so sídlom v Českej republike, nejde o výlučnú právomoc založenú v zmysle čl. 2 bodu 1 s poukazom na článok 22 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie"), a taktiež nie je právomoc súdu založená dohodou účastníkov konania. Preto s poukazom na § 103 a §104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
Uznesením č.k. 14Co/175/2011-165 zo dňa 22.12.2012 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.2.2011, č.k. 10C 97/2008-156 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje uznesenie odvolací súd odôvodnil tým, že podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné pre absenciu najmä konkrétnej vlastnej úvahy súdu prvého stupňa v otázke existencie, resp. neexistencie právomoci súdu na prejednanie veci a s tým súvisiacej otázky, či predmetom konania je, resp. nie je vecné právo k nehnuteľnostiam. Odvolací súd zdôrazňujúc povinnosť súdu presvedčivo a logicky odôvodniť svoje rozhodnutie, má za to, že napadnuté uznesenie trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V odôvodnení napadnutého uznesenia chýbajú akékoľvek vlastné závery prvostupňového súdu v otázke posúdenia právomoci na konanie a v otázke údajnej neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti ako predmetu konania. V odôvodnení uznesenia tiež absentuje úvaha, týkajúca sa samotnej definície vecných práv, z ktorej je potrebné vychádzať pri ustálení záveru o charaktere obsahu predmetu konania, teda samotnej otázky, či sa konanie týka alebo netýka vecných práv k nehnuteľnostiam, a teda či v tomto konaní neprichádza do úvahy výlučná právomoc slovenského súdu v zmysle čl. 22 nariadenia.
Podľa článku 1 bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie") toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 bodu 1. nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 60 bodu 1. písm. a) na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo.
V konaní na strane žalovaného odporcu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č.k. 10C 97/2008-154 zo dňa 12.8.2012 vystupuje právnická osoba so sídlom registrovaným v Českej republike.
Podľa článku 3, bod 1. nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa článku 22 bod 1. nariadenia výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko: v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.
Článok 22 nariadenia uvádza zoznam okolností zabezpečujúcich výlučnú právomoc pre prípady prezumpcie výnimočne tesnej viazanosti na súdy v konkrétnom členskom štáte alebo pre prípady
osobitnej potreby právnej istoty. Tieto okolnosti zahŕňajú, okrem iného, konania, ktorých predmetom sú vecné práva týkajúce sa nehnuteľného majetku alebo jeho prenájmu. Pojem vecné právo možno vymedziť ako absolútne subjektívne právo zabezpečujúce priame právne ovládanie individuálne určenej veci. Podstata vecných práv spočívajúca v priamom právnom ovládaní veci sa prejavuje v právnom postavení oprávneného subjektu tak, že jeho panstvo nad vecou je výlučné. Vecné práva sú teda absolútnymi právami pôsobiacimi voči všetkým. Medzi typické vecné práva upravené v Občianskom zákonníku patria: vlastnícke právo, držba (pokiaľ je držiteľom iná osoba než vlastník) a vecné práva k cudzej veci - záložné právo, práva zodpovedajúce vecnému bremenu a zádržné právo. Pokiaľ ide o vecné práva k cudzej veci, tie vznikajú a existujú medzi určitými subjektmi, ale s tým, že povinný subjekt vždy a oprávnený subjekt spravidla sú určení nie osobne, ale vlastníctvom k určitej veci, a práve to je dôsledok ich vecnoprávneho charakteru. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam a že odporca nie je oprávnený na výkon záložného práva. Predmetom tohto konania je teda pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere t.j. z hlavného záväzkového vzťahu, pričom aj keby súd v konečnom rozhodnutí určil, že odporca nie je veriteľom predmetnej pohľadávky, uvedené rozhodnutie súdu by nemalo samo osebe vplyv na vznik, zmenu príp. zánik vecných práv k nehnuteľnosti, ani by z neho nevyplývala povinnosť príslušnej správy katastra vymazať z listu vlastníctva predmetné záložné právo. S prihliadnutím na uvedené ako aj s poukazom na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, konajúci súd má za to, že predmetom tohto konania nie sú vecné práva k nehnuteľnosti, t.j. nie je v tomto prípade daná výlučná právomoc slovenského súdu. Čo sa týka druhej časti navrhovaného petitu (v ktorej sa navrhovateľ domáha určenia, že odporca nie je oprávnený na výkon záložného práva), konajúci súd dodáva, že výkon záložného práva je vo vzťahu k predmetnej pohľadávke akcesorickej povahy a jeho existencia je závislá od existencie samotnej pohľadávky, preto v danom prípade nie je možné podľa zabezpečovacieho záväzku posudzovať výlučnú právomoc slovenského súdu.
Po zmene podmienok konania s poukazom na vyššie uvedené súd vyslovil, že vo veci nemá právomoc konať, nakoľko odporcom je právnická osoba so sídlom v Českej republike, nejde o výlučnú právomoc súdu, ktorá by bola založená v zmysle článku 3 bodu 1 s poukazom na článok 22, bod 1. nariadenia a taktiež XXX,právomoc konajúceho súdu nie je založená dohodou účastníkov konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na bod (11) preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícíi, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. Bydlisko (sídlo) právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci. Podľa bodu (15) preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. Musí existovať jasný a účinný spôsob riešenia prípadov litispendencie, súvisiacich nárokov a na odstránenie problémov, ktoré vyplývajú z rozdielneho určovania času, kedy začalo konanie, v právnych poriadkoch jednotlivých štátov. Na účely tohto nariadenia by sa mal tento čas definovať osobitne.
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 146 ods.1, písmeno c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia §146 ods.1 písmeno c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne ,v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 O.s.p./