Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/175/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. REALITY - X6CZ, s.r.o., Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 277 24 298, 2. REALITY- X32CZ, s.r.o., Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 282 89 790, obaja zastúpení: JUDr. Jánom Legerským, advokátom, Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., Námestie 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 277 25 537, o určenie, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom a nie je oprávnený na výkon záložného práva, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 4. 2. 2011, č.k. -156, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 4. 2. 2011, č.k.10 C 97/2008-156 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a konanie zastavil, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval zákonné ustanovenia a , a tiež články 1 bod 1., 2 bod 1., 60 bod 1., 3 bod 1., 22 bod 1. a znenie odsekov 11. a 15. preambuly Nariadenia Rady ES č. 44/2001. Uviedol, že pôvodný navrhovateľ v konaní M. V., K. Q.. C. XXXX/XX G., sa voči pôvodne označenému odporcovi RYMA, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 800 054 domáhal určenia, že odporca nie je veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom a nie je oprávnený na výkon záložného práva. Súd prvého stupňa tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -32 z 15. 5. 2008, v ktorom tento vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou s postúpením veci, nakoľko na predmetný spor nie je možné aplikovať ustanovenie , keďže sa nejedná o konanie o určenie práva k nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa vyslovil, že po pripustení zámeny účastníka konania na strane odporcu, sa stala odporcom právnická osoba so sídlom v Českej republike, nejde o výlučnú právomoc založenú v zmysle čl. 2 bodu 1. s poukazom na článok 22 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), a taktiež nie je právomoc súdu založená dohodou účastníkov konania. Preto s poukazom na ust. a konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko podľa ich názoru bolo napadnuté uznesenie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Zdôraznili najmä to, že súd prvého stupňa vychádzal len z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti súdu v zmysle , avšak nevykonal vlastné posúdenie otázky svojej právomoci prejednať a rozhodnúť

vo veci v zmysle Nariadenia č. 44/2011 ES. Nesúhlasia tiež s tým, že právny názor nadriadeného súdu v kompetenčnom spore o miestnu príslušnosť je pre posúdenie otázky existencie právomoci súdu Slovenskej republiky alebo súdu iného členského štátu právne záväzný. Podľa navrhovateľov mal súd prvého stupňa zdôvodniť, prečo dospel k právnemu záveru o tom, že predmetom konania nie je vecné právo k nehnuteľnosti, a teda nemožno aplikovať čl. 22 bod 1. nariadenia o výlučnej súdnej právomoci. Konštatovali tiež, že predmetom tohto konania je právny vzťah vyplývajúci zo záložného práva, ktoré je nepochybne vecným právom k nehnuteľnosti s prihliadnutím na to, že samotný výrok navrhovaného rozhodnutia súdu sa týka právneho vzťahu záložného práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie navrhovateľov podľa ust. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a na vrátenie veci súdu prvého stupňa.

Treba prisvedčiť navrhovateľom, že súd prvého stupňa nevyslovil žiadny právny názor, keď len poukázal na svoju viazanosť právnym názorom Krajského súdu Trenčín, vysloveným v odôvodnení jeho uznesenia z 15. 5. 2008, č.k. -32, podľa ktorého predmetom tohto konania nie je vecné právo k nehnuteľnosti.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením je jedným z prostriedkov realizácie základného ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . V prípade, že súd nepostupuje pri odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom uvedeným v , samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie v odvolacom konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého uznesenia, je nedostatočné pre absenciu najmä konkrétnej vlastnej úvahy súdu prvého stupňa v otázke existencie, resp. neexistencie právomoci súdu na prejednanie veci a s tým súvisiacej otázky, či predmetom konania je, resp. nie je vecné právo k nehnuteľnostiam. Odvolací súd, zdôrazňujúc povinnosť súdu presvedčivo a logicky odôvodniť svoje rozhodnutie, má za to, že napadnuté uznesenie tak trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ako už bolo vyššie naznačené, v odôvodnení napadnutého uznesenia chýbajú akékoľvek vlastné závery prvostupňového súdu v otázke posúdenia právomoci na konanie a v otázke údajnej neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti ako predmetu konania. V odôvodnení uznesenia tiež absentuje východisková úvaha, týkajúca sa otázky samotnej definície vecných práv, z ktorej je potrebné vychádzať pri ustálení záveru o charaktere obsahu predmetu konania, teda samotnej otázky, či sa konanie týka alebo netýka vecných práv k nehnuteľnostiam, a teda či v tomto konaní neprichádza do úvahy výlučná právomoc nášho súdu v zmysle čl. 22 nariadenia.

Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spôsobilo, že dôvodnosť námietok navrhovateľov, vznesených v podanom odvolaní, nie je možné preskúmať a vyhodnotiť vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu. Navrhovatelia v podanom odvolaní preto ani nemohli polemizovať so správnosťou dôvodov uznesenia, ale len s jeho výrokom.

Keďže týmto postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd podľa ust. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.