Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-46-2023.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 36648892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., E. XX, zast. F. G., bytom H. XX, I., o zaplatenie 9384,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca ( ako právny nástupca Poštovej banky a.s. Bratislava ) sa svojou konečnou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9384,50 € ako nesplatenej časti úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9666199288 zo dňa 12.10.2011. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania, pretože žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal, že v spise chýbajú také doklady, ktorými možno overiť bonitu žalovaného, v zosplatnení úveru nie je uvedená konkrétna splátka úveru, pre ktorú je úver zosplatnený, preto je zosplatnenie neplatné, namietal, že veriteľ v čase postúpenia pohľadávky nedisponoval takou čiastkou, akú postúpil ďalej, preto aj postúpenie je neplatné, namietal tiež okolnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky a namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Ďalej uvádzal, že veriteľ neskúmal bonitu žalovaného dostatočne, pretože doklady, ktoré súdu boli predložené sú na meno otca žalovaného a nie na žalovaného, tvrdil, že boli porušené viaceré ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa. V odpore proti platobnému rozkazu namietal platnosť uznania dlhu a vzniesol námietku premlčania.
3. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané dňom 8.9.2023, svoju neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca žalobcu a uviedol, že na žalobe trvá a žiada pojednávať v jeho neprítomnosti súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9666199288 zo dňa 12.10.2011 súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 15 000 €, ktoré sa za podmienok tam uvedených zaviazal žalovaný splatiť v lehote 10 rokov v mesačných splátkach po 261,30 € a spolu s poistením úveru platiť mesačne sumu 262,96 €.
6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10.10.2017 medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že podľa čl. II uvedenej zmluvy boli predmetom postúpenia pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve.
7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo dňa 9.10.2017 súd zistil, že ním právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému, že pohľadávka z vyššie uvedenej úverovej zmluvy bola postúpená zmluvou z 10.10.2017 na žalobcu.
8. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zb. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Na druhej strane, samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku ( § 52 ods. 4 ) ako aj v § 2 písm. a ) zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V princípe sú tieto dve definície rovnaké. Za spotrebiteľa zákon považuje fyzickú osobu – nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje výrobky alebo služby pre svoju osobnú spotrebu.
12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi stranami vznikol spotrebiteľský vzťah a že ide o spotrebiteľský spor ( pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru ).
13. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 ObZ aa dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len
vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008, zo dňa 20. mája 2009)
16. Podľa § 524 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 526 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 12.10.2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9666199288, na základe ktorej bol právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver v sume 15 000 € a to za podmienok v tejto zmluve uvedených.
19. Pohľadávku z tejto úverovej zmluvy mal podľa svojich tvrdení právny predchodca žalobcu na žalobcu postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017 a túto skutočnosť následne mal oznámiť žalovanému podaním z 9.10.2017.
20. Žalobca v konaní predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017, o ktorej tvrdil, že ňou na neho prešiel nárok voči žalovanému, ktorý bol v tomto konaní uplatnený, avšak nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávky voči žalovanému. Podľa čl. II uvedenej zmluvy boli predmetom postúpenia pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Takýto doklad však žalobca súdu nepredložil, hoci má zo zákona povinnosť spolu so žalobou tak urobiť.
21. Pokiaľ ide o písomné podanie zo dňa 9.10.2017, ktorým malo byť žalovanému postúpenie pohľadávky oznámené, žalobca v konaní nepreukázal, že by toto podanie, ktorého doručenie žalovaný popieral, bolo žalovanému doručené. Žalobca súdu o jeho doručení žalovanému žiaden dôkaz nepredložil, teda nepreukázal, že by boli nastali následky postúpenia pohľadávky.
22. Navyše je treba poukázať na skutočnosť, že pokiaľ k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 10.10.2017, nebolo možné platne už deň predtým ( viď bod 19 tohto rozsudku ) oznamovať žalovanému, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu, nakoľko v tom čase ešte postúpená nebola. Účinky takého oznámenia nemohli preto nastať.
23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
25. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva ( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva ( pasívna vecná legitimácia ), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
27. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Nepreukázal totiž, že by na neho bolo prešlo právo z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vymáhať si od žalovaného jej nesplatenú časť. Pokiaľ žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, súd jeho žalobu zamietne a preto súd aj rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
28. Vzhľadom k záveru, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný a žaloba preto musí byť bez ďalšieho zamietnutá, súd neskúmal ďalšiu platnosť úverovej zmluvy ( ani z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa ) a ani základ alebo výšku nároku, ktorý žalobca v konaní uplatnil.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.