Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Ek/347/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: Ekonomické stavby, s.r.o., so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre IČO: 36 544 493 právne zast.: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra IČO: 42 049 415 proti povinnému: A. B., nar: 2.6.1990, trvale bytom C. XX, XXX XX C. právne zast.: Advokátska kancelária Tomáš HERMAN, advokát, so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice, IČO: 50 280 970 vymoženie 4.197 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Atila Ádám so sídlom exekútorského úradu Čajakova, 040 01 Košice, IČO: 35 554 347, ktorý ju vedie pod sp. zn. 269 EX 142/24 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a

II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 107,10 Eur III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.02.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.197,00 Eur s prísl., na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý vydal Mestský súd Košice pod sp. zn. zo dňa 09.11.2023 (ďalej len „ exekučný titul“).

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.03.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Atila Ádám so sídlom exekútorského úradu Čajakova, 040 01 Košice, IČO: 35 554 347, ktorý ju vedie pod sp. zn. 269 EX 142/24 (ďalej len „ súdny exekútor“).

3. Dňa 09.04.2024 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený na exekútorský úrad 28.03.2024. Súdny exekútor ďalej predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.03.2024, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.03.2024 (proti podpisu) a vyjadrenie oprávneného. Z predložených dokumentov od súdneho exekútora vyplýva, že návrh bol podaný v 15 - dňovej zákonnej lehote ( t. j „s odkladným účinkom“) .

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom žiada predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu „ Družka povinného, ktorá je žalovaná v rámci nerozlučného procesného spoločenstva s povinným v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn.: podala odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 09.11.2023, sp. zn.:42Csp/176/2023, a teda v súlade s ust. sa jej procesný úkon vzťahuje aj na povinného, teda účinne nemohlo dôjsť k právoplatnosti exekučného titulu na základe ktorého je vykonávaná exekúcia:“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby bolo predmetné exekučné konanie zastavené.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že odmieta dôvodnosť podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že v danom súdnom spore sa nejednalo, resp. nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných v 1. a 2. rade. V danom spore v skutočnosti je založené samostatné spoločenstvo žalovaných, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba v zmysle ustanovenia . Je tomu tak z dôvodu, že v merite súdneho sporu sa jedná o solidárne záväzky žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi (oprávnenému), ktorý ako veriteľ má samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi sa opakovane vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, podľa ktorého žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozhodnutie muselo vzťahovať na všetkých. Rozhodnutie sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám osebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozhodnutia môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. ). Na správnosť záverov najvyššieho súdu dokonca odkazuje aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze republiky č. k. z 15. apríla 2020).Vzhľadom na vyššie uvedené je potom evidentné, že súd prvej inštancie ohľadom právoplatnosti a vykonateľnosti daného exekučného titulu postupoval správne a v súlade so zákonom a konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu. Oprávnený preto záverom žiada, aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu, a aby oprávnenému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť

8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým boli žalovaní v 1/ až 2/ rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne nasledovné: Výrom I. „Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 4 197,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4 197,00 EUR od 25.10.2023 do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 600,00 EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.“ Výrokom II. „Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 574,06 EUR na účet advokáta žalobcu.“ Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.12.2023 len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z dôvodu, že žalovaný 2. rade podal odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 09.11.2023, sp. zn.:42Csp/176/2023.

12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 13. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že uznesenie, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. 14. Podľa (ďalej len „“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. 15. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bola námietka, že„ Družka povinného, ktorá je žalovaná v rámci nerozlučného procesného spoločenstva s povinným v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn.: podala odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 09.11.2023, sp. zn.:42Csp/176/2023, a teda v súlade s ust. sa jej procesný úkon vzťahuje aj na povinného, teda účinne nemohlo dôjsť k právoplatnosti exekučného titulu na základe ktorého je vykonávaná exekúcia:“ K danému súd uvádza, že exekučným titulom boli žalovaní v 1. až 2. rade zaviazaní nahradiť oprávnenému peňažný nárok spoločne a nerozdielne, teda solidárne, pričom právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t. j. buď od jedného alebo od niekoľkých alebo aj od všetkých, a tento dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie, teda v tomto prípade oprávnený mohol požadovať plnenie len od žalovaného (v tomto konaní povinného 1/ nakoľko žalovaný 2/ podal proti predmetnému rozhodnutiu odpor. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a

môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. ). Súd v tomto bode poukazuje na , v zmysle ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z majetku viacerých osôb a zároveň uľahčiť jej uplatnenie. Veriteľ si môže zvoliť podľa neho najvhodnejší spôsob uplatnenia pohľadávky voči viacerým solidárnym dlžníkom. Preto v exekučnom konaní v prípade pasívnej solidarity prislúcha veriteľovi voľnosť požadovať a vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov alebo od ktoréhokoľvek z nich. Veriteľ rozhoduje o tom, na ktorého dlžníka sa obráti, a v akom poradí, rovnako o tom, či uplatní voči jednotlivému dlžníkovi celú pohľadávku alebo len jej časť. Dlžník, resp. dlžníci, na ktorých sa veriteľ obráti nemôžu požadovať, aby si veriteľ uplatnil dlh voči všetkým, alebo ho medzi všetkých rozdelil, alebo aby pri uplatňovaní zachoval medzi nimi určité poradie. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Uvedené platí nielen pre vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní, ale aj pri výkone exekúcie. Pokiaľ povinný poukazoval na to, že žalovaný v 2. rade podal odpor proti platobné rozkazu v tomto prípade je táto námietka povinného irelevantná, nakoľko vo vzťahu k žalovanému v 1. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd na záver uvádza, že v zmysle z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi, a preto povinný v prípade splnenia celého dlhu je oprávnený požadovať náhradu od ostatných dlžníkov podľa ich podielov. 16. Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd ďalej uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 17. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 18. Podľa EP, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199e EP, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 20. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,

e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.“ 21. Súčasne si oprávnený si v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku uplatňuje náhradu účelne vynaložených trov konania 100 % .

22. Oprávnený za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie má nárok za jeden polovičný úkon právnej služby v exekučnom konaní (toto vyjadrenie k Návrhu) v celkovej výške 107,10 Eur vrátane DPH (1 polovičný úkon vo výške 75,52 Eur a 1 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur t.j. 89,25 Eur + 20 % DPH spolu 107,10 Eur. 23. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd v súlade s týmto ustanovením priznal oprávnenému náhradu trov konania vo výške vo výške 107,10 Eur ( II. výroková veta rozhodnutia) . 24. Vzhľadom na to, že nedošlo k zastaveniu exekúcie, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal ( III. výroková veta rozhodnutia).