Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/51/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F. XXX, XXX XX E., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Jurč, advokát, S. X, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12115-2/2011-BA, zo dňa 28.1.2011, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 12115-2/2011-BA zo dňa 28.1.2011, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 300-5633/09/LH, číslo ISUP: 1110028984 zo dňa 21.10.2010 z r u š u j e podľa ust. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 154,59 Eur, spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 154,59 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 12115-2/2011-BA zo dňa 28.1.2011, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 300-5833/09-/LH, č. z. ISUP: 1110028984, zo dňa 21.10.2010, ktorým podľa a v súlade s rozhodol, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 20.8.2009 v dôsledku pracovného úrazu nemá nárok na úrazový príplatok, Žalobca poukázal na to, že oba správne orgány, predovšetkým prvostupňový, za základ svojho rozhodnutia vzal skutočnosť, že v prípade poškodeného je zamestnávateľ EGEM s.r.o., Bratislava, ktorý po zohľadnení zavinenia poškodeného v rozsahu 100% určil rozsah svojej zodpovednosti na 0% vzhľadom na porušenie . s tým, že poškodený svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Túto tvrdenú skutočnosť prvostupňového orgánu si osvojil aj odvolací správny orgán. Z odôvodnenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako sa vysporiadal s dôvodom uvedeným žalobcom vyplývajúceho z uznesenia polície ČR, ORP Praha II č.j. ORII-12440-49/TČ-2009-001272, zo dňa 10.6.2010, z ktorého je zrejmé, že podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru bezpečnosti práce a elektrotechnika, odvetvie špecializácia, predpisy pri pracovných haváriách a úrazoch elektrickým prúdom, revízii činnosti elektrických zariadení v trestnom konaní, znalec okrem iného zistil, že je veľmi nepravdepodobné, aby bola zástrčka predlžovacieho prívodu do inej rozdvojovanej zásuvky vytrhnutá zo zásuvky s nízkym napätím, t.j. 230 V (prakticky nemožné) tak, aby tento predlžovací prívod neodbornou manipuláciou mohol spôsobiť skrat veľmi vysokým napätím v rozvodni, kde žalobca vykonával pracovnú činnosť. Túto skutočnosť nebral v úvahu pri vyšetrení pracovného úrazu žalobca, ani OIP pre hl. mesto Praha zo dňa 4.6.2010, ktorý mal k dispozícii celý vyšetrovací spis, v ktorom mal byť aj znalecký posudok, k tomuto nezaujal žiadne stanovisko a možno mať za to, že tak zrejme vykonal zámerne a preto aj

jeho záver o príčinách vzniku pracovného úrazu žalobcu je neobjektívny a žalobca má za to, že v prípade vzniku a zavinenia nebol zistený skutkový stav vo veci a preto aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovanej bolo vydané predčasne a ostalo nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že jeho výpoveď, ktorú učinil tak pred policajným orgánom, ako aj pre OIP pre hl. mesto Praha, ktorou popísal okolnosti výkonu práce dňa 20.8.2009, nebral nikto v úvahu. Poukázal na to, že po dokončení práce zaústenie elektrických káblov do ovládacej skrinky na pracovisku TR Řeporyje rozvodni R 110 kV v časti Modulu 4 v poli AES 11 potreboval pripraviť teplovzdušnú pištoľ na zhotovenie izolácie ukončenia káblov zmršťovacou bužírkou. Zástrčku teplovzdušnej pištole potreboval zapojiť do elektrickej zásuvky na 220 V a preto vzal elektrický predlžovací kábel na bubne a kráčal s ním smerom k zásuvkovej skrini, ktorá bola vzdialená asi 20m. Zásuvková skriňa bola napojená na spleť niekoľkých desiatok metrov rôznych gumených káblov stočených na zemi pri konštrukcii živej časti rozvodne odpojovačov. K zásuvkovej skrini sa priblížil s úmyslom zapojiť predlžovačku. Bubon s predlžovačkou majúci v pravej ruke položil na zem a ľavou rukou chcel zapojiť zástrčku do zásuvkovej skrini. Pravou rukou si pridržiaval kábel predlžovačky a stál v bezprostrednej blízkosti a vtedy nastal obrovský výbuch niekde za ním. Pamätá si len horúčavu a žiaru a to, že sa reflexne oboma rukami snažil zbaviť kábla predlžovačky. Celú situáciu si mnohokrát premietol sekundu po sekunde a nie je si vedomý porušenia pracovných, ani bezpečnostných predpisov počas výkonu svojej práce. Jediným vysvetlením celej udalosti je, že došlo k atmosférickému výboju, ktorý bol zvedený konštrukciou odpojovača do zeme práve v okamihu v mieste, kde sa nachádzal. Tomu nasvedčuje aj rozsah a miesta jeho poranení, ktoré sa nachádzajú v oblasti tváre, ramien, rúk a hornej prednej časti trupu.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 28.7.2011. Žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Stotožnil sa so závermi vyslovenými v prvom a druhostupňovom rozhodnutí. Uviedol okrem iného, že podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru bezpečnosti práce a elektrotechnika, odvetvie špecializácia, predpisy pri pracovných haváriách a úrazoch elektrickým prúdom, revízii činnosti a elektrických zariadení v trestnom konaní, znalec okrem iného zistil, že je veľmi nepravdepodobné, aby bola zástrčka predlžovacieho prívodu do inej rozdvojovanej zásuvky vytrhnutá zo zásuvky s nízkym napätím, t.j. 230 V (prakticky nemožné) tak, aby tento predlžovací prívod neodbornou manipuláciou mohol spôsobiť skrat s veľmi vysokým napätím v rozvodni, kde žalobca vykonával pracovnú činnosť. Uviedol že v uznesení Obvodného riaditeľstva polície Praha, Polície Českej republiky č.j. ORII-12440-49/TČ-2009-001272 zo dňa 10. júna 2010 je v prvom odseku na tretej strane uvedené, že vyššie uvedené skutočnosti podľa záveru znaleckého posudku ukazujú, že pracovné úrazy zamestnancov EGEM a.s. U. N. a Z. N. zapríčinilo hlavne nedodržiavanie niektorých stanovených technicko-organizačných opatrení všetkých pracovníkov, ktoré sa na predmetnej činnosti podieľali.

V predmetnej veci na základe uznesenia pod č.k. -123, zo dňa 15.12.2011 bol návrh žalobu zo dňa 23.11.2011 na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava IV. (išlo o podanie určovacej žaloby proti žalovanému EGEM s.r.o., Bratislava, zo strany žalobcu o určenie, že ide o pracovný úraz, ktorý sa stal dňa 20.8.2009) bol zamietnutý. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2012.

Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a špecifikované rozhodnutia uvedené vo výrokovej časti rozsudku bolo potrebné zrušiť pre aplikáciu ust. pre nedostatočne zistený skutkový stav a to z nasledovných dôvodov:

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č. 300-5633/09/LH, zo dňa 21.10.2010 rozhodol podľa v súlade s vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 20.8.2009 v dôsledku pracovného úrazu, rozhodol tak, že žalobca nemá tento nárok na úrazový príplatok. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. a takisto na ust. zákona. S poukazom na ust. zákona, nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok žalobcu vychádzala z nasledovných dokladov: Potvrdenie o DPN, diel II., Žiadosť o úrazový príplatok č. I 929949, Oznámenie

o poistnej udalosti, Záznam o registrovanom pracovnom úraze, doklad o školení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Protokol z vyšetrovania pracovného úrazu Oblastným inšpektorátom práce pre hlavné mesto Praha a uznesenie polície Českej republiky. Poškodený si uplatnil nárok na úrazový príplatok dňa 2.9.2009. V danom prípade bol zodpovedným zamestnávateľom EGEM s.r.o. Bratislava, ktorý po zohľadnení zavinenia poškodeného v rozsahu 100% určil rozsah svojej zodpovednosti 0% vzhľadom na porušenie ust. . S tým, že poškodený svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zistenie bezpečnosti ochrany pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Poukázal na to, že reálnou príčinou úrazu poškodeného podľa protokolu bolo priblíženie sa pohyblivého prívodu pri jeho odpojovaní k prípojniciam 110 kV na nebezpečnú vzdialenosť a tým došlo ku skratu medzi pohyblivým predlžovacím prívodom a živou časťou 110 kV, došlo k zemnému spojeniu a následnému elektrickému oblúku - tzv. ohnivej guli, pohybujúcej sa rozvodňou a došlo k popáleniu poškodeného. Poškodený prevádzal manipuláciu s pohyblivým predlžovacím prívodom neodborne. Pri činnosti pravdepodobne uchopil šnúru vo väčšej vzdialenosti od vidlice, neprevádzal uchopením za vidlicu, neuvedomil si svoje ohrozenie a pri manipulácii došlo k náhodnému priblíženiu pohyblivého prívodu a priblíženiu k živým častiam pod napätím 110 kV, nebol zvlášť obozretný v priestoroch v blízkosti veľmi vysokého napätia s káblami, ako je stanovené v čl. . ČSN EN 50 110-1 ed.2. V zmysle teda uvedeného nevznikol poškodenému nárok na úrazovú dávku.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie. Žalobca poukazoval na vypracovaný znalecký posudok, kde okrem iného znalec zistil, že je veľmi nepravdepodobné, aby bola zástrčka predlžovacieho prúdu do inej rozvodovej zásuvky vytrhnutá zo zásuvky s nízkym napätím, t.j. 230V tak, aby tento predlžovací prívod neodbornou manipuláciou mohol spôsobiť skrat s vysokým napätím v rozvodni, kde odvolateľ vykonával pracovnú činnosť. Z uvedeného vyplynulo, že OIP pre hl. mesto Praha pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, aj keď podľa citovaného protokolu zrejme mal k dispozícii celý vyšetrovací spis, v ktorom by mal byť aj znalecký posudok, k tomu nezaujal žiadne stanovisko a možno mať za to, že tak zrejme vykonal zámerne a záver o príčinách vzniku pracovného úrazu je neobjektívny, pretože nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci a preto aj rozhodnutie poisťovne považoval za predčasné a nepreskúmateľné.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č. 12115-2/2011-BA, zo dňa 28.1.2011 prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na ust. § 111 ods. 2 zákona Sociálnej poisťovni s tým, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva právo meniť mieru spoluzodpovednosti poškodeného na vzniku pracovného úrazu stanoveného zamestnávateľom. V prípade, ak poškodený predloží doklad, podľa ktorého zamestnávateľ zmenil mieru zavinenia poškodeného na vzniku pracovného úrazu zo dňa 11. decembra 2009, alebo rozhodnutie súdu, v ktorom bude zmenená miera zavinenia poškodeného, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava opätovne posúdi nárok poškodeného na úrazový príplatok za dočasnú pracovnú neschopnosť v závislosti od miery zavinenia poškodeného a vydá nové rozhodnutie vo veci nároku poškodeného na úrazový príplatok.

Správne orgány o nároku žalobcu na priznanie úrazového príplatku rozhodli, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok z dôvodu toho, že zamestnávateľ stanovil zavinenie poškodeného žalobcu v rozsahu 100% a určil rozsah svojej zodpovednosti vo výške 0%. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia tak, ako to vyplýva z obsahu týchto rozhodnutí, bol aj Protokol oblastného inšpektorátu práce pre hl. mesto Praha č. J 4404/3.32/3375/09/15.4 zo 4.6.2010, ktorý konštatuje konkrétne porušenia povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov k zaisteniu bezpečnosti práce, prípadne predpisov, ktoré mali vzťah k šetrenému pracovnému úrazu žalobcu, ktoré porušil zamestnávateľ žalobcu EGEM s.r.o., České Budějovice, IČO: 63886454, bod I/4 (strana 7, 8) protokolu.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že jedným z podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí bolo aj uznesenie polície ČR ORP Praha II, služba kriminální policie a vyšetřování, odbor obecné kriminality Praha č.j. ORII-12440-49/TČ-2009-001272, zo dňa 10.7.2010, ktorým polícia odkladala trestnú vec

podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti so vznikom predmetného pracovného úrazu, v uznesení polícia citovala niektoré časti znaleckého posudku, ktorý nie je súčasťou správneho spisu. Znalecký posudok, z ktorého vychádzali orgány polície a citovali jeho časť v uznesení, bol vypracovaný Ing. Q. N., znalcom z odboru bezpečnosti práce pod č. 1/10 a posudzoval pracovný úraz zamestnancov EGEM s.r.o., České Budějovice a to žalobcu a ďalšieho zamestnanca Z. N.. Znalecký posudok bol vydaný 27.4.2010 a v konaní ho predložil žalobca, podaním zo dňa 5.9.2011 (č.l. 85 súdneho spisu). Ako vyplýva z bodu 2 znaleckého posudku, časť záverov znalca je priamo citovaná v uznesení polície ČR z 10.7.2010. Znalec konštatuje, že z výpovede žalobcu je preukázané, že manipuloval s predlžovacím prívodom pre potrebu svojej teplovzdušnej pištole, ale žalobca tvrdí, že nie tak, že by tento vodič prehadzoval niekde cez konštrukciu. Znalec poukázal, že tvrdenie, že žalobca chcel prehodiť v určitom mieste predlžovací prívod cez oceľovú konštrukciu s rozvodom VVN sa konštatuje len v úradnom zázname inšpektora Q. H. z 20.8.2009. Znalec konštatuje, že v prípade, že by to tak skutočne bolo, mohlo toto jednanie byť príčinou a spôsobiť haváriu na zariadenie VVN a NN. Z protokolu o ohliadke miesta činu z 21.8.2009 a z fotodokumentácie je zrejmé, ako aj z rozsahu poškodenia predlžovacieho prívodu, že tento prívod bol vystavený pôsobeniu VVN a musel teda z nejakých neznámych príčin zo strany znalca nezistených sa dostať do takej blízkosti VVN, kedy došlo k poškodeniu náboja. Konštatuje, že takéto poškodenie nie je možné od bežne používaného napätia pre tento predlžovací prívod, t.j. 230 V. Poukazuje na rozpor medzi tvrdením žalobcu, že došlo k výboju až po tom, keď zapojil zástrčku predlžovacieho prívodu do inej rozdvojovacej zásuvky a medzi obsahom náčrtu protokolu z ohliadania miesta, kde na pozícii č. 2 nachádzala sa zástrčka, čo podľa názoru znalca, je veľmi nepravdepodobné, že by zástrčka bola vytrhnutá zo zásuvky nízkeho napätia, t.j. 230 V, čo považuje za nemožné. Znalec na záver konštatuje, že pracovné úrazy tak žalobcu, ako aj ďalšieho zamestnanca Z. N. zapríčinilo hlavne nedodržanie niektorých stanovených technicko-organizačných opatrení všetkých pracovníkov, ktorí sa na predmetnej činnosti podieľali.

Z obsahu listín, ktoré sú súčasťou správneho spisu a ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí a sú uvádzané v dôvodoch rozhodnutí, nie je jednoznačne preukázané, kto a v akej miere zodpovedá za pracovný úraz, ktorý sa stal žalobcovi. Taktiež ani nebolo preukázané, prípadne v akej miere žalobca je spoluzodpovedným za pracovný úraz. Treba konštatovať, že podklady a to hlavne protokol oblastného inšpektorátu práce pre hlavné mesto Praha zo 4.6.2010 konštatuje, že v súvislosti s predmetným pracovným úrazom došlo k porušeniu právnych predpisov aj zo strany zamestnávateľa žalobcu firmy EGEM s.r.o., České Budějovice, aj zo strany jednotlivých pracovníkov. Z podkladov, z ktorých vychádzal správny orgán nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie zamestnávateľa žalobcu, že jeho spoluzavinenie na pracovnom úraze je vo výške 0%.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to podľa písm. a/ úrazový príplatok.

Podľa zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnancov uvedené v , ktorý je v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol uznaný za dočasne práceneschopného má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 86 úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 suma úrazového príplatku je a/ 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b/ 25% denného vymeriavacieho

základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 110 ods. 2 citovaného zákona, nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu 61 celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.

Podľa citovaného zákona, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu ( ) a osobitný predpis ( ) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu ( až ) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

Podľa , ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

Konanie podľa je upravené v tretej časti zákona.

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenie účastníkov konania, svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučuje o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa odseku 3 organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky a namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Podľa odseku 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa odseku 7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd v Žiline zastáva názor, že skutkový stav akéhokoľvek správneho rozhodnutia a teda aj rozhodnutia vydaného podľa v znení neskorších predpisov musí byť riadne preukázaný. Konkrétne v stanovuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. V zmysle citovaného zákona rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. V konkrétnej veci prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo z pokladov nazhromaždených týmto správnym orgánom a tieto listinné dôkazy vyhodnotilo, pričom teda prvostupňový správny orgán a následne potom aj druhostupňový správny orgán vychádzal, že v danom prípade zodpovedným v prípade poškodeného zamestnávateľ EGEM s.r.o., Bratislava, ktorý po zohľadnení zavinenia poškodeného v rozsahu 100% určil rozsah svojej zodpovednosti na 0% s poukazom na ustanovenie . Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný viedol so žalobcom aj správne konanie ohľadne nároku za bolesť. Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že v rámci správneho konania minimálne v štádiu po podaní odvolania zostala medzi účastníkmi správneho konania sporná skutočnosť a to taká, že poškodený žalobca nesúhlasil s vysloveným záverom žalovanej, že v danom prípade sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za predmetný pracovný úraz s poukazom na ust. . Je nepochybné, že v rámci odvolania žalobca túto skutočnosť namietal. Je potrebné poukázať na to, že táto predbežná otázka má pritom priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak teda medzi zamestnancom a zamestnávateľom zostala miera zavinenia žalobcu na vzniku pracovného úrazu sporná, nebol v tomto štádiu konania v zmysle spoľahlivo zistený skutkový stav veci a rozhodnutie oboch správnych orgánov súd považuje v danom prípade za rozhodnutia predčasné. V konkrétnom preskúmavanom prípade žalovaný správny orgán poukázal na to, že zamestnávateľ EGEM s.r.o. nesie mieru zodpovednosti za pracovný úraz v rozsahu 0%. Súd sa ale nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, že mu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva právo meniť mieru zodpovednosti poškodeného na vzniku pracovného úrazu stanovenú zamestnávateľom a že je teda viazaný jeho stanovením rozsahu zodpovednosti zamestnávateľom, resp. ním stanovenou mierou zavinenia poškodeného na pracovnom úraze. V prípade, ak zamestnanec rozporuje svoju mieru zavinenia na úraze a tým aj mieru zodpovednosti zamestnávateľa, jedná sa o predbežnú otázku, ktorú je potrebné pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej vyriešiť, nemožno však bez ďalšieho dokazovania stotožniť sa len s vyhlásením zamestnávateľa o miere zodpovednosti zamestnanca za vznik pracovného úrazu v danom prípade 0%, ako tomu bolo v danom prípade. Zo správneho spisu nevyplýva, že by správne orgány vo veci vykonali akékoľvek dokazovanie vo veci vyriešenia tejto predbežnej otázky, alebo podali podnet poškodenému vo veci určenia rozsahu zodpovednosti zamestnanca alebo zamestnávateľa na pracovnom úraze, prípadne sama žalovaná takúto žalobu by podala na súd. Súd v danom prípade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2011 z ktorého cituje : ,, O otázke, či ide alebo nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať“. Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle v spojení s do právomoci všeobecného súdu. Sporné prípady zamestnancov a zamestnávateľov, ktorým sa rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, je sporom, ktorý vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že úlohou súdu v konaní podľa piatej časti (správne súdnictvo) nie je riešiť otázku, či úraz je pracovný alebo nepracovný. Riešenie takejto otázky ako základu pre posúdenie nároku na dávku úrazového poistenia, spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej a tretej časti . Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej vrátiť spisový materiál pobočke ako správnemu orgánu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o nároku žalobcu na úrazovú dávku, pričom oba správne orgány sú v novom konaní viazané právnym názorom súdu. Sociálna poisťovńa mala konanie vzhľadom na vyššie uvedené prerušiť a odkázať žalobcu na podanie žaloby na všeobecný súd resp. mohla takúto žalobu podľa názoru súdu podať aj sama.

Súd zároveň dáva do pozornosti žalovanej, že z podania žalobcu je zrejmé, že pred Okresným súdom Bratislava IV. sa vedie konanie žalobcu proti žalovanému EGEM s.r.o. Bratislava o určenie, že u žalobcu ide o pracovný úraz, takže je zrejmé do skončenia akého konania má Sociálna poiťovňa konanie prerušiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalobcovi, vzhľadom k tomu, že bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 10.01.2012, prijatom na tunajšom súde dňa 17.01.2012. Dňa 29.02.2012 prijal súd faxové podanie, v ktorom sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa 29.02.2012 a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, tak ako boli vyčíslené v podaní zo dňa 10.01.2012.

Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania vo výške 68,40 €, žaloba zo dňa 05.09.2011 vo výške 68,40 €, písomné podanie na súd- vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej zo dňa 10.01.2012 vo výške 70,43 €; ďalej paušálnu náhradu za rok 2011 1 x 7,41 € a za rok 2012 1 x 7,63 € a 20% DPH vo výške 23,14 € (11,40 € za úkony v roku 2011 a 11,74 € za úkony v roku 2012). Súhrnu sumu trov konania vyčíslil právny zástupca vo výške 153,87 €, pričom je zjavné, že právny zástupca chybne sčítal jednotlivé položky a výsledná suma musí byť vyššia. Zároveň právny zástupca nesprávne vyčíslil DPH, kde sa opäť jedná o zjavnú chybu v počítaní.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 154,59 € za dva úkony právnej služby, hotové výdavky a DPH.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

A/ Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2011 predstavuje sumu 741 €.

Podľa vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2011 prestavuje sumu 57 €.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastupovania zo dňa 15.03.2011 (ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe) vo výške 57 € a za písomné podanie na súd vo veci samej- žalobu zo dňa 15.03.2011 vo výške 57 €.

Za písomné podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej súd odmenu nepriznal, pretože nebolo povinnosťou žalobcu sa vyjadriť k vyjadreniu žalovanej, súd toto vyjadrenie žalovanej zasielal žalobcovi len na vedomie. Je ustálenou praxou súdu, že vyjadrenie žalovanej strany zasiela žalobcovi, aby bol oboznámený s argumentmi protistrany pred nariadeným pojednávaním, pričom práve pojednávanie predstavuje priestor, kde môže žalobca sa k týmto argumentom vyjadriť.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby- tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Jedna stotina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 7,41 €.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál, a to 2 x 7,41 €; režijný paušál spolu 14,82 €.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky aj uplatnenú DPH (20 %), t.j. 25,77 €- podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 27.02.2009, podľa ktorého je právny zástupca žalobcu platiteľom dane od 01.03.2009.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.