Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-114-2011.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/114/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie 530,44 eur (15.980,- Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/668/2006-24 zo dňa 10.5.2011, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 530,44 Eur od 25.03.2006 do zaplatenia a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 198,50 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2, 3 § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovenia § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.09.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 331,94 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 188,54 Eur v 7. mesačných splátkach po 74,35 Eur mesačne počnúc dňom 27.10.2005. Keďže bol povinný v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave s návrhom, aby povinného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 530,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Ďalej uviedol, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. OZ účinného od 01.01.2008, ako aj ustanovenie §2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN, ktorý je nevyhnutnou náležitosťou
zmluvy, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preto exekúciu čiastočne zastavil a to v časti úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom na bod 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy si účastníci dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 ObchZ sa všetky vzťahy medzi nimi budú riadiť Obchodným zákonníkom. Potom úverová zmluva má všetky náležitosti v zmysle § 497 ObchZ a teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť RPMN. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti uviedol, že nie je možné, aby poskytoval úvery na základe tohto zákona, nakoľko ani činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona a to z dôvodu, že oprávnený poskytuje peňažné prostriedky a nie tovar alebo službu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/147/2008 zo dňa 26.02.2009 v zmysle ktorého zmluvu o úvere nie je možné aplikovať ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a to z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere boli spotrebiteľské zmluvy len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, teda i s 0,25 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy, ktorý má predovšetkým sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Oprávnený je toho názoru, že výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania oprávnený poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Taktiež zdôraznil, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. S poukazom na uznesenie KS Žilina sp. zn. 10CoE/67/2011 zo dňa 16.03.20211 uviedol, že aj keď exekučný titul priznáva oprávnenej osobe nedovolené plnenie, zastavením exekúcie v celom rozsahu exekučným titulom priznaného plnenia by došlo k odňatiu ochrany práv oprávneného pred súdom. Taktiež uviedol, že aj keď je výška úroku z omeškania v rozpore s § 265 ObchZ, oprávnený má opodstatnený nárok na zákonný úrok z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z dôvodov nižšie uvedených.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa09.10.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom - spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, sp. zn. SR 2328/06 zo dňa 27.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2006 a vykonateľnosť dňa 19.07.2006. Súdny exekútor Mgr. Silvia Šabíková, so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Sládkovičova 2 podaním zo dňa 10.10.2006, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 12.10.2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie dňa 31.10.2006 vyššie uvedeného súdneho exekútora. Oprávnený svojím návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 27.08.2010, požiadal súd prvého stupňa a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ul. Záhradnícka č. 62. Súd prvého stupňa vyzval oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvého stupňa obsadený sudcom vydal napadnuté uznesenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že súd prvého stupňa vec predčasne právne posúdil, keď neposudzoval daný právny vzťah účastníkov z hľadiska všetkých jeho zmluvných dojednaní, včítane dojednania riešenia sporov - rozhodcovskej doložky. Z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk, uvedených v tomto zákonnom ustanovení.
Exekučný súd v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie podmienok na vedenie exekúcie a v prípade niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví, pričom tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd prvého stupňa však v danom prípade neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa teda neposudzoval vec v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky zákonné podmienky, aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez podrobnej analýzy základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí, všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Až po posúdení zmluvného vzťahu účastníkov a následnom vyhodnotení rozhodcovskej doložky, bude si môcť súd prvého stupňa ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade exekučný titul, môže byť spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a následne v danej právnej veci rozhodne.
Vzhľadom k osobe súdneho exekútora sa súd vyporiada i s Nálezom Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 322/2010, zo dňa 13.4.2011, keďže na nedostatok nestrannosti súdneho exekútora podľa § 3 Exekučného poriadku musí prihliadať.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.