Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-253-2011.pdf
PDF · 84.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/253/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánšovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 11 151 653, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti odporkyni G. M., H.. XX. XX. XXXX, C. S. A. N. XX, C. C., o zaplatenie 1 742,93 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 950,63 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 109,10 Eur ročne od 11. 02. 2010 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1 742,93 Eur so 17,30 % ročným úrokom zo sumy 1 332,26 Eur od 27. 09. 2011 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 332,16 Eur od 27. 09. 2011 až do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 13. 10. 2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru, transakciami na úvere, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25. 03. 2011, 15. 06. 2011 a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia zástupcu navrhovateľa na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 10. 2005 č. XXXXXXXXXX poskytol navrhovateľ odporkyni úver v celkovej výške 50 000,-- Sk s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,3 % ročne. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala zaplatiť poskytnutý úver v splátkach po 1 328,-- Sk mesačne, pričom prvá splátka bola dohodnutá ku dňu 20. 11. 2005 a posledná k 20. 10. 2010. Úrok z omeškania v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok bol dohodnutý vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v sadzobníku úrokových sadzieb účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním poskytnutého úveru ku dňu 20. 12. 2008, kedy bola stanovená sadzba úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. Svoj dlh zo zmluvy o úvere prestala riadne splácať v mesiaci december 2008. Ku dňu 26. 09. 2011 predstavovala výška splatného dlhu sumu 1 742,93 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny, t. j. z
nesplatených mesačných splátok, ktoré mali byť uhrádzané mesačne vo výške 44,08 Eur, celkove vo výške 1 332,26 Eur, t. j. za obdobie od októbra 2008 do 20. 09. 2010. Ďalej táto suma pozostáva zo sumy 237,56 Eur ako dohodnutého úroku vo výške 17,30 % zo sumy 1 332,26 Eur za obdobie od 16. 09. 2010 do 26. 09. 2011 a zo sumy 173,11 Eur ako úroky z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1 332,26 Eur za obdobie od 11. 02. 2010 do 26. 09. 2011. Pokiaľ odporkyňa uhrádzala nejaké platby, z týchto boli prednostne poukazované sumy na úroky z omeškania v zmysle dohody účastníkov v článku II. bod 3 ako aj bod 4. V tej dobe neexistovala ešte kogentná úprava ohľadom postupu započítania splátok v Občianskom zákonníku. Zo stavu úveru odporkyne je zrejmé, že tejto bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur a jej celkové splátky predstavovali sumu 1 650,19 Eur. Žalovaný nedoplatok vznikol z dôvodu oneskorených platieb a započítania úrokov z omeškania ako aj dohodnutých úrokov na ďalšie platby.
Úrok z omeškania požadoval navrhovateľ v zmysle článku III. bod 4 zmluvy, tiež požadoval náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.
Zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 13. 10. 2005 bolo zistené, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 50 000,-- Sk s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Výška splátok bola dohodnutá na 1 328,-- Sk vždy k 20. dňu mesiaci počnúc dňom 20. 11. 2005. V článku IV. bod 2 zmluvy bola stanovená ročná percentuálna miera nákladov 9,4 %.
Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, na ktorý vzťah je aplikovateľný Obchodný zákonník aj v prípade, ak účastníkom je iná osoba ako podnikateľ. V čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi bol účinný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, ktorý je lex speciali ku Obchodnému zákonníku vo vzťahu k tomuto zmluvnému typu. Právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za občianskoprávny vzťah, keďže v zmysle § 3 ods. 1 citovaného právneho predpisu zmluvu uzatvára veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného právneho predpisu v znení účinnom ku dňu vzniku právneho vzťahu musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/), inak úver sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade bolo preukázané, že zmluva obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Ďalej súd skúmal platnosť zmluvy v článku II. bod 3 ako aj v článku III. bod 4, podľa ktorého splatné úroky sa dňom splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí.
Ustanovenie § 121 ods. 3 O. z. definuje príslušenstvo pohľadávky ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že úroky ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a viažu sa iba ku pohľadávke. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neupravujú možnosť dlžníka požadovať príslušenstvo z príslušenstva. Nevyplýva to ani zo znenia ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ani z citovaného zákona 258/2001 Z. z. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie s plnením dlhu predstavujúceho istinu.
Dohoda, v ktorej dlžník súhlasil, že splatné úroky sa pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením § 121 O. z. a teda je neplatná v zmysle § 39 O. z.
Obdobne rozhodol aj NS ČR v konaní 29Odo 689/2006, kde odkázal aj na predchádzajúce rozhodnutie publikované pod R 5/2006, NS SR 6 Obdo 4/94.
Rovnako je absolútne neplatná aj dohoda, podľa ktorej mal dlžník súhlasiť s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné náklady súvisiace s úverom a až ako poslednú istinu. Takáto dohoda je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatnou. Ochranu dlžníka v občianskoprávnych vzťahoch dodatočne následne výslovne upravilo znenie ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné od 01. 01. 2008. Aj v tejto časti potom súd považoval toto dojednanie za absolútne neplatné.
Z pripojených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa, najmä z aktuálneho stavu úveru na č. l. 16 spisu vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý úver 1 659,70 Eur a z jej strany bolo splatených 1 643,23 Eur, plus mimoriadna splátka 6,96 Eur, spolu 1 650,19 Eur.
Odporkyňa zostala z titulu poskytnutej istiny dlžná sumu 9,51 Eur.
Odporkyňa sa zaviazala do zaplatenia poskytnutého úveru zaplatiť dohodnutý úrok vo výške 17,30 %, ktorý predstavoval 25 352,-- Sk (1 328 Sk x 59 splátok = 78 352 Sk, mínus 50 000 Sk úver, mínus 3 000 Sk poplatok za správu úveru). V prepočte potom mala uhradiť odporkyňa z titulu dohodnutého úroku sumu 841,53 Eur. V tejto časti súd návrhu ohľadom príslušenstva vyhovel.
Súd mal za to, že nedoplatok odporkyne z titulu istiny predstavuje sumu 109,10 Eur (9,51 Eur nedoplatok z titulu poskytnutého úveru a 99,58 Eur poplatok za správu úveru). V tejto časti návrhu vyhovel. Z tejto sumy súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v súlade s platnou kogentnou občianskoprávnou úpravou v ustanovení § 517 O. z. a vykonávacom vládnom nariadení 87/1995 Z. z. v čase omeškania, t. j. k 20. 12. 2008. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol.
Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd pri dohode o výške úrokov z omeškania vychádzal z občianskoprávnej úpravy, ktorá bola pre spotrebiteľa výhodnejšia a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 O. z.
Súd už z hore uvedených dôvodov nepriznal úrok z omeškania z dohodnutého úroku, keďže sa jedná o príslušenstvo istiny.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z.
a noviel - Exekučný poriadok.