Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-166-2011.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/166/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX R. S.Á., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 590,34 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2434/11u, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 15. 02. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2434/11u na vymoženie pohľadávky vo výške 590,34 eura s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím, rozhodcovským rozsudkom rozhodcu rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928, sp. zn. EP 60106/09 zo dňa 06. 04. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 026687 zo dňa 10. 06. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Súd podaním, doručeným dňa 07. 03. 2011, vyzval rozhodcovský súd o zaslanie doručenky preukazujúcej doručenie exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu do vlastných rúk povinnému. Rozhodcovský súd v podaní, doručenom súdu dňa 27. 01. 2012, uviedol, že povinnému bola zasielaná žaloba do vlastných rúk, pričom zásielka bola rozhodcovskému súdu vrátená dňa 15. 04. 2010 ako nedoručiteľná z dôvodu, že adresát je neznámy. Rozhodcovský súd za účelom zistenia pobytu žalovaného dožiadal Mesto Liptovský Hrádok, ohlasovňa pobytu, ktorý potvrdil adresu trvalého pobytu povinného, na ktorú sa nepodarilo predmetnú zásielku doručiť. Inú adresu povinnému sa rozhodcovskému súdu zistiť nepodarilo, preto rozhodol o doručovaní písomností žalovanému uložením v súdnom spise v zmysle § 48 ods. 4 OSP.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).
Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní"), žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"), ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.
Podľa § 49 ods. 4 OSP, ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.
Podľa § 49 ods. 5 OSP, súd poučí účastníka podľa odsekov 2 až 4 spravidla na začiatku konania, a ak toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk; náhradné doručenie je vylúčené.
Exekučný súd je po začatí exekučného konania v každom štádiu povinný skúmať, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní sa rozhodcovský rozsudok doručuje vždy do vlastných rúk. Z listín predložených rozhodcovským súdom dospel exekučný súd k záveru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu, keď tento nebol doručený povinnému do vlastných rúk, čím sa nestal formálne vykonateľný.
Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Rozhodca pritom vystupuje v konaní rozhodcovskom konaní ako súkromná osoba (a nie ako orgán verejnej moci), na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Aj v rámci rozhodcovského konania je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Za primeranú aplikáciou Občianskeho súdneho poriadku však nemožno považovať aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 4 OSP a jej
využitie v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Úradná tabuľa súdu, ako orgánu sudcovskej moci, nemôže byť postavená na roveň tabuli rozhodcovského súdu ako súkromnoprávneho subjektu. Už z tohto dôvodu je vylúčená možnosť uplatnenia § 48 ods. 4 OSP aj v konaní vedenom rozhodcovským súdom, keď tento nedisponuje úradnou tabuľou. Ďalej je nevyhnutné uviesť, že úprava § 48 ods. 4 OSP predpokladá, okrem existencie úradnej tabule súdu (nie tabule rozhodcovského súdu), prioritné zisťovanie pobytu účastníka súdom, najčastejšie prostredníctvom obecného miestneho úradu, polície, osoby, ktorá vykonáva odvody a podobne. Po márnom zisťovaní pobytu je povinnosťou súdu tiež zistiť, či sa takémuto účastníkovi úspešne neodovzdávajú sociálne dávky štátu a na akej adrese. Zisťovanie pobytu účastníka iba dopytom na obec posledného trvalého pobytu účastníka rozhodcovského konania nie je možné považovať za dostačujúcu na záver o tom, že iná adresa účastníka nie je rozhodcovskému súdu známa. Treťou podmienkou, pre možnosť súdu aplikovania § 48 ods. 4 OSP, je nemožnosť zastupovania účastníka ustanoveným opatrovníkom. Rozhodcovský súd nezisťoval možnosti ustanovenia opatrovníka povinnému, keď vôbec nezisťoval osoby pôsobiace v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Pokiaľ má mať ukladanie písomností v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 OSP aj účinky doručenia do vlastných rúk, je ďalej potrebné rovnopisy týchto písomností zaslať tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky (§ 49 ods. 4 OSP) a taktiež je podľa § 49 ods. 5 OSP povinnosťou súdu účastníka o tejto forme doručenia poučiť, pričom ak sa takéto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje sa do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia. Rozhodcovský súd splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 4 a § 49 ods. 5 OSP nepreukázal, čím ukladanie zásielok v rozhodcovskom spise nemôže mať za následok účinky doručenia do vlastných rúk.
Na základe uvedeného, keď rozhodcovský súd nedisponuje úradnou tabuľou súdu, nezisťuje dostatočným spôsobom pobyt účastníka rozhodcovského konania, vôbec nezisťuje možnosť ustanovenia opatrovníka neznámemu účastníkovi rozhodcovského konania, nepoučí účastníka o možnosti ukladať písomnosti na súde s účinkami doručenia do vlastných rúk poučením adresovaným do vlastných rúk a rovnopisy týchto písomností nezašle tomuto účastníkovi, exekučný súd konštatuje nesplnenie podmienok predvídaných ustanovením § 48 ods. 4 a § 49 ods. 4 OSP pre možnosť doručovania písomností určených do vlastných rúk účastníkovi rozhodcovského konania (podľa 25 ods. 4 ZoRK) uložením v súdnom spise, majúcim za následok doručenie do vlastných rúk.
Preskúmaním exekučného titulu dospel exekučný súd k záveru, že tento má vadu formálnej vykonateľnosti, keď rozhodcovský rozsudok nebol doručený účastníkovi do vlastných rúk, teda sa dosiaľ nestal vykonateľným. Na základe uvedeného súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Na základe uvedeného súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 111,90 eura. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodov zavinených oprávneným, ktorý predložil na vykonanie exekučný titul, ktorý sa dosiaľ nestal vykonateľný, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekúcii rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.