Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Pc-4-2023.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
34Pc/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom: mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov: matky, C. D. A., E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, D. I. J. a otca, A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. K. XXXXX/XX, A., takto
rozhodol:
I. Návrh s a z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - maloleté dieťa v zastúpení kolíznym opatrovníkom sa návrhom zo dňa 26.06.2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa a aby povolil dieťaťu podanie žaloby o zapretie otcovstva voči A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. H. K. M. XX alebo aby súd po vykonanom dokazovaní návrh na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva zamietol. V návrhu uviedol, že vo veci návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva bolo v minulosti na Okresnom súde v Trenčíne vedené konanie pod sp. zn. 17C/336/2015, ktorý návrh bol zamietnutý. Konanie bolo začaté na podnet matky a otec s návrhom nesúhlasil. Aktuálne bolo konanie o ustanovenie opatrovníka v zmysle uznesenia č. k. 35P/40/2023-30 začaté na podnet otca a v súčasnosti matka nesúhlasí s takýmto konaním. Svoj nesúhlas odôvodňuje citlivým obdobím syna A., ktorý je v pubertálnom veku a práve toto obdobie matka nepovažuje za obdobie, kedy by sa malo riešiť otcovstvo, nakoľko A. je citlivý na akékoľvek pre neho nepríjemné podnety. Matka tiež uviedla, že maloletý iného otca ako A. A. nepozná. Otec dieťaťa naopak trvá na tom, aby bolo začaté konanie o prípustnosť zapretia otcovstva, chce, aby sa veci doriešili a aby A. mal v rodnom liste uvedeného skutočného, svojho biologického otca. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, má dieťa právo poznať svojich rodičov. Je v záujme maloletého dieťaťa aby súd začal konanie o prípustnosti zapretia otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). V rámci konania však bude potrebné uskutočniť rozsiahlejšie dokazovanie, a to napríklad nariadením znaleckého dokazovania analýzou DNA. Podľa výsledkov tohto dokazovania (ak by sa preukázalo, že pán A. A. nie je otcom dieťaťa), následne bude potrebné, aby súd rodičom a dieťaťu nariadil účasť na konzultáciách na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVR B. za účelom prípravy dieťaťa na novú životnú situáciu a prijatie informácií ohľadne otcovstva a aby matka označila meno skutočného biologického otca dieťaťa.
2. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedkov rodičov maloletého a p. A. I.. Otec maloletého pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o jeho vzťah s mal. synom, tento rok ho videl 2-3x, z toho jeden víkend počas leta. Maloletý o neho neprejavuje záujem, napriek jeho snahe. Maloletý s ním nekomunikuje, len prostredníctvom sms. Svedok má pocit, že je to len na vyzvanie matky.
Ich vzájomný vzťah ochladol. Naposledy sa mu ozval asi pred 2 týždňami, avšak nestretli sa. Počas telefonátu počul hlas jeho matky, určovali si dátum, kedy ku nemu príde. Viackrát sa snažil o zlepšenie tejto komunikácie, avšak bezúspešne. Maloletý svedka oslovuje „A.“. Pokiaľ ide o rozhovor ohľadom jeho otcovstva, sám iniciatívu nikdy neprevzal. Pred 3-4 rokmi sa stalo, že keď maloletého pokarhal, tak mu v návale zlosti povedal, že „neni jeho otec, a že mu nemá čo diktovať“. Pokiaľ ide o to, s kým maloletý a jeho matka žije, do toho sa už nestará. Pokiaľ ide o p. I., počas jeho priateľského vzťahu s matkou maloletého boli v kontakte viackrát, vždy, keď ho žiadal o pomoc vo vypätých vzťahových situáciách s matkou. Pokiaľ ide o prípadné otcovstvo p. I. k maloletému, o tomto sa nikdy nerozprávali. Má vedomosť že jeho priateľský vzťah s matkou trval možno do roku 2018. Pokiaľ ide o súčasnosť, svedok má za to, že vzťah medzi ním a maloletým je oslabený ako ostatné vzťahy medzi otcom a synom. Celé je to postavené na klamstve. V minulosti mal opačný názor a so zapretím otcovstva nesúhlasil, avšak bola to iná situácia ako je teraz. Uvedené neznamená, že nie je ochotný maloletému pomáhať a byť mu oporou. Svedok sa nevedel vyjadriť, či zapretie otcovstva by bolo v záujme maloletého, avšak má za to, že pokiaľ maloletý trávi podstatnú časť svojho života v spoločnosti niekoho iného, s kým chodí na dovolenky, trávi s ním čas aktívne, tak by to mohlo byť v jeho záujme, aby poznal svojho skutočného biologického otca. Doplnil, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní riadne, v súlade s posledným rozhodnutím, ktorý doposiaľ však nie je právoplatné. Pokiaľ ide o obnovu vzťahu so synom, svedok uviedol, že syn je v tínedžerskom veku, keby sám chcel, tak to iniciuje on, v okolí svedka sú iba malé deti, nie je to pre neho motivujúce ho navštevovať. Svedok si nemyslí, že sa tam niečo zlepší.
3. Svedok A. I. pri svojom výsluchu predložil súdu znalecký posudok č. 39/2023 z 28.09.2023, z ktorého záveru vyplýva, že je vylúčený ako biologický otec maloletého. Svedok ďalej uviedol, že v záujme mal. A. nie je zapretie otcovstva, nemôže to vychádzať z povinnosti platenia výživného, ani prípadného nezáujmu jeho otca. V minulosti sa svedok domnieval, že by mohol byť biologickým otcom maloletého. Pred maloletým však nikdy túto vec neriešili, táto téma nikdy pred ním nebola spomenutá. Svedok sa v súčasnosti s maloletým nestretáva, stretávali sme sa zriedkavo, chodil ku nemu pozerať kocúra.
4. Matka maloletého pri svojom výsluchu uviedla, že mal. A. strávil s otcom naposledy víkend cez leto. Je pravdou, že frekvencia ich stretávania je nižšia, ako bola pred dvomi rokmi. Uvedené je zapríčinené tým, že p. A. prenecháva iniciatívu na maloletého, ktorý je v pubertálnom veku. Ako otca maloletý vníma A. A., žiadneho iného otca nepozná. Svedkyňa predložila súdu fotografie správ z MT maloletého, v ktorom má maloletý uloženého p. A. ako „tatino“. Svedkyňa mala za to, že mal. A. sa k p. A. chová slušne, rešpektuje ho ako rodiča. Podľa svedkyne sa p. A. pred piatimi rokmi cítil ako otec maloletého, ale keď sa riešilo výživné, už sa necítil. Asi sa jej chce pomstiť. Zarazilo ju to, že si ide adoptovať cudzie deti, keď o vlastné nejaví riadny záujem. Po rozvode sa domáhal stretávania s maloletým aj vo štvrtok, bol za ním len raz za celých 10 rokov. Svedkyňa si nemyslí, že sú nutné nejaké konzultácie maloletého na RPPS. Svedkyňa by s prípadným ďalším znaleckým dokazovaním a testom DNA maloletého, nesúhlasila, nakoľko už skončila v tejto záležitosti a maloletého už nechce žiadnemu testovaniu vystaviť.
5. Kolízny opatrovník trval na podanom návrhu.
6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/336/2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento podstatný skutočný stav veci.
7. Mal. A. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/288/2012-45 zo dňa 21.05.2013. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Na základe uvedeného rozsudku sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/171/2022-370 zo dňa 15.02.2023 bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená z doterajšej sumy 100,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne, s účinnosťou od 26.09.2022. Zároveň bola otcovi maloletého uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. vo forme tvorby úspor, a to s účinnosťou od 26.09.2022 sumou 150,- eur mesačne. Predmetný rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.
8. Z rodného listu vydaného Matričným úradom C. dňa 23.07.2010 mal súd za preukázané, že dieťa A. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, ako matka je v rodnom liste zapísaná C. D. A. a ako otec je v rodnom liste zapísaný A. A..
9. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/336/2015-48 zo dňa 14.01.2016 súd zistil, že v tomto konaní matka ako biologického otca maloletého označila A. I.. Predmetným rozsudkom bol návrh o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva zamietnutý, a to z dôvodu uplynutia lehoty rodičom na uplatnenie práva na zapretie otcovstva, ako aj z dôvodu, že zapretie otcovstva by nebolo v záujme maloletého.
10. Z predloženého znaleckého posudku č. 39/2023 z 28.09.2023 vypracovaného znalcom z odboru genetika vyplynulo, že otcovstvo A. I. ako biologického otca mal. A. je vylúčené. Percentuálna hodnota pravdepodobnosti určenia otcovstva A. I. sa limitne blíži k 0 %.
11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
12. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
13. Podľa čl. 3 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
15. Podľa § 108 ods. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.
16. Súd v danej veci konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva napriek tomu, že podľa § 108 ods. 4 CMP je účastníkom konania len dieťa, vypočul rodičov maloletého, a to v záujme rozumného usporiadania vzťahov s prihliadnutím na zistenie a zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Rodičia dieťaťa sú jeho zákonní zástupcovia a na posúdenie skutočnosti, či je pripustenie zapretia otcovstva dieťaťom v záujme dieťaťa alebo nie, bolo nevyhnutné vyslúchnuť aj priamo rodičov, od ktorých vyjadrení a postojov je toto posúdenie bezprostredne závislé.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa nie je v záujme vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva. Na to, aby súd mohol vysloviť pripustenie zapretia otcovstva a tým umožniť, aby maloleté dieťa mohlo následne podať návrh na zapretie otcovstva musia byť splnené dve podmienky, a to, že rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd prioritne skúma záujem dieťaťa na zapretí otcovstva vtedy, keď rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a nemôžu teda sami iniciovať konanie o zapretie otcovstva. Väčšia váha sa prikladá záujmom dieťaťa, záujmom na zabezpečení jeho sociálneho statusu, zabezpečení jeho výživy, než záujmom matrikového otca na zapretí otcovstva. Obom rodičom v danom prípade uplynula lehota, v ktorej mohli zaprieť otcovstvo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matrikový otec dieťaťa mohol mať minimálne pochybnosť o tom, že je otcom dieťaťa už v období narodenia dieťaťa, keďže vedel o svojej neplodnosti. V danom prípade matrikový otec založil k maloletému rodičovský vzťah. Podieľal sa na jeho výchove, starostlivosti a výžive, a to vedome viac ako trinásť rokov. Medzi maloletým a jeho otcom vznikol a bol budovaný rodinný a sociálny status, ktorý by sa mal práve v dôsledku pripustenia zapretia otcovstva oslabiť. Syn chodil k otcovi na styk, stretával sa s otcovou širšou rodinou, s otcom sa stýka nepravidelne až doteraz. Maloletý ako otca vníma p. A., a preto prípadné vykonanie dokazovania DNA by mohlo byť pre maloletého v citlivom veku traumatizujúce. Opis vzťahu so synom zo strany matrikového otca, že je to len klamstvo, samo o sebe nestačí. Za vytvorenie vzťahu so synom predsa zodpovedá rodič svojím prístupom. Syn od narodenia vyrastal v sociálnom prostredí a väzbami na otca a na jeho rodinu. V záujme dieťaťa nie je zapretie otcovstva aj z dôvodu, že neexistuje, resp. nie je označený žiadny iný muž, ktorý by mohol byť biologickým otcom dieťaťa, ktorý by mal k dieťaťu väzbu, dieťa vychovával, ktorý by mohol nastúpiť na miesto matrikového otca. Otcovstvo A. I.,
ktorého v minulosti matka označila ako biologického otca maloletého, bolo totiž preukázateľne vylúčené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní nebol preukázaný záujem dieťaťa na tom, aby bolo zapreté otcovstvo a súd návrh zamietol.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.