Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Csp/104/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46713930, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, zastúpený: advoconsulting s.r.o., IČO: 47253428, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalovanej: C. P., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XC, J., zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36264750, Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 85792,62 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 85792,62 eur, úrok 8307,54 eur, úrok z omeškania 2469,59 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1604,33 eur, všetko do 3 dní.

II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 09.06.2023 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 85792,62 eur, úrok 8307,54 eur, úrok z omeškania 2469,59 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1604,33 eur z dôvodu neplnenia si platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o OTP úvere, dodatkom k zmluve, vyhlásením konkurzu, LV č. XXX, výpisom z účtu, výzvami na zaplatenie, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, doručenkami, faktúrou, obchodnými podmienkami, výzvami na zaplatenie, výpisom z úverového účtu, sadzobníkom, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby, vyjadrení žalobcu a žalobcom doložených listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, oddiel Sro, vložka číslo 30047/T. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené prostredníctvom listu od OTP zo dňa 29.07.2021. Dňa 16.01.2014 uzatvorila OTP, ako právny predchodca žalobcu, s dlžníkom D. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom Q. XXX, 985 22 Točnica a žalovanou, ako spoludlžníkom, Zmluvu o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bol žalovanej a dlžníkovi v zmysle ustanovení Článku I. Zmluvy o úvere, poskytnutý úver zabezpečený nehnuteľnosťou v celkovej výške 94.500,00 EUR na účel splatenia úveru. Žalovaná a dlžník podpisom Zmluvy o úvere, v zmysle Článku IX. bodu 2,

vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 01.11.2012), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Dňa 29.03.2016 uzatvorila OTP s dlžníkom a žalovanou Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, ktorým sa upresnili osobné údaje dlžníkov zo Zmluvy o úvere. Dňa 09.02.2017 uzatvorila OTP s dlžníkom a žalovanou Dodatok k Zmluve o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.01.2014, ktorým bola dohodnutá zmena čísla bežného účtu a účtu pre splácanie, určeného na poukazovanie anuitných splátok a ďalších peňažných záväzkov dlžníkov zo Zmluvy o úvere. Zároveň boli medzi OTP a dlžníkmi zo Zmluvy o úvere dohodnuté dojednania upravujúce výšku jednotlivých poplatkov spojených so Zmluvou o úvere. Dňa 27.09.2019 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.F. XXX, s miestom podnikania B. Č.. XXX, XXX XX A. Z dôvodu vyhlásenia Konkurzu na majetok dlžníka, žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere len voči žalovanej. V zmysle Zmluvy o úvere poskytla OTP v prospech žalovanej a dlžníka úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 94.500,00 EUR, s konečnou lehotou splatnosti dňa 28.12.2038, preto v zmysle ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, sa na Zmluvu o úvere Zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. V zmysle Článku I. bodu 2. Zmluvy o úvere bol úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu s fixáciou na 3 roky vo výške 4,79 % p.a. ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, pričom úrokové obdobie fixnej úrokovej sadzby trvalo odo dňa podpisu Zmluvy o úvere. V zmysle Článku IV. bodu 6. Zmluvy o úvere sa OTP a žalovaná spolu s dlžníkom dohodli, že v prípade omeškania dlžníkov zo Zmluvy o úvere so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa Zmluvy o úvere, je OTP oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o úvere aj úrok z omeškania vo výške maximálne 5% p.a. V zmysle Článku IV. Zmluvy o úvere sa žalovaná a dlžník zaviazali splatiť OTP úver spolu s úrokmi v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 479,65 EUR, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola dohodnutá so splatnosťou dňa 28.03.2014 vo výške 479,65 EUR a posledná splátka bola dohodnutá so splatnosťou dňa 28.12.2038 vo výške 477,16 EUR. Predmetná Zmluva o úvere bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka zapísaným na liste vlastníctva č. 505, ktorý je vedený Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., a to v časti C: Ťarchy pod č. R.- XX/XX zo dňa 22.08.2014 a to k nasledovným nehnuteľnostiam: rodinný dom s garážou so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, pozemok o výmere 864 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 198 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 66 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 74 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria. Po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, boli správcom konkurznej podstaty v súvislosti s ustanovením zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vyhlásenia konkurzu, zahrnuté do súpisu všeobecnej podstaty, čo správca konkurznej podstaty zverejnil v obchodnom vestníku dňa 23.11.2019.

5. Z dôvodu opakovaného omeškania so splácaním splátok zaslala OTP žalovanej výzvu na úhradu zo dňa 04.09.2020, v ktorej žalovanej oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 16.751,46 EUR s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní, je OTP oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o úvere. Žalovaná výzvu prebrala dňa 08.09.2020. Žalovaná a Dlžník uskutočnili poslednú úhradu v prospech OTP dňa 07.08.2017. Žalovaná po doručení výzvy neuhradila v prospech pôvodného veriteľa žiadnu sumu. Z dôvodu neuhradenia omeškanej sumy žalovanou ani dlžníkom v stanovenej lehote, OTP listom zo dňa 01.10.2020 oznámila žalovanej, že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru zo Zmluvy o úvere. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo žalovanej doručené dňa 09.10.2020. Zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca od pôvodného veriteľa pohľadávku v celkovej sume 104.056,01 EUR, z čoho istina predstavovala sumu 85.792,62 EUR a príslušenstvo predstavovalo celkovú sumu 18.263,39 EUR, pričom príslušenstvo pozostávalo z úrokov z úveru za obdobie do postúpenia pohľadávky vo výške 8.307,54 EUR, úrokov z omeškania za obdobie do postúpenia pohľadávky v sume 2.469,59 EUR a poplatkov vo výške 7.486,26 EUR. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov len vo výške 1.604,33 EUR, a to za fakturáciu nákladov dobrovoľnej dražby zo dňa 24.09.2019. Vo zvyšnej časti si žalobca poplatky touto žalobou neuplatňuje. Žalobca si momentom postúpenia voči žalovanej neuplatňuje žiadny úrok

ani úroky z omeškania. Žalobca, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.07.2022, vyzval žalovanú na jej zaplatenie. Žalovaná výzvu prevzala dňa 26.07.2022. Žalobca opätovne vyzval žalovanú na zaplatenie Pohľadávky výzvou zo dňa 28.03.2023, ktorá bola žalovanej doručená dňa 13.04.2023. Žalovaná odo dňa postúpenia Pohľadávky neuskutočnila v prospech žalobcu žiadne úhrady. S poukazom na uvedené, tak žalobca touto žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 85.792,62 EUR a vyčísleného príslušenstva vo výške 12.381,46 EUR.

6. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu (čo do základu, ako aj výšky). Žalobca si žalobou od žalovanej uplatňuje zaplatenie sumy 85.792,62 € spolu s príslušenstvom, ako aj úrokmi z istiny do splatnosti úveru ako aj po jeho zosplatnení. Žalovaná v konaní nepovažuje za sporné, že v pozícii spoludlžníka uzatvorila dňa 16.01.2014 so žalobcom úverovú zmluvu „Zmluvu o OTP refinanc úvere“ č. XXX/XXXX/XXSU v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti s konečnou splatnosťou úveru 28.12.2038. Žalovaná tiež považuje za nesporné, že žalobca poskytol na základe tejto úverovej zmluvy žalovanej úver vo výške 94.500 €. Za sporné v konaní žalovaná považuje samotný nárok žalobcu ako výšku žalovaného nároku, ktoré týmto namieta. Žalovaná čerpala úver so svojím vtedajším manželom, a úver spoločne čerpali výlučne len na súkromné účely. Pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy o úvere konal žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná bola v zmluve identifikovaná svojím menom, priezviskom, rodným číslom a bytom, t.j. identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa, preto je žalovaná názoru, že na uzatvorenú Zmluvu o OTP refinanc úvere je potrebné hľadieť ako na zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že úverová zmluva žalovanej je uzatvorená podľa ObchZ ako „absolútny obchod“, a podľa nie je možnú na túto zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úverov, predmetná zmluva podlieha režimu spotrebiteľských zmlúv upravených v a nasl. . Hoci predmetná úverová zmluva má charakter absolútneho obchodu, nie je možné ju posudzovať len podľa ustanovení , ako sa snaží prezentovať žalobca v žalobe. Uzatvorená úverová zmluva neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť , keďže prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Podľa je súdu vyhradená nielen právomoc, ale aj povinnosť vo výroku rozsudku judikovať neprijateľné zmluvné podmienky napĺňajúce znaky alebo ods. 4 . Uvedená povinnosť je podľa žalovanej súdu daná bez ohľadu na skutočnosť, či sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľ osobitne dovolával, resp. na druhej strane či si z tejto podmienky veriteľ uplatňuje konkrétne plnenia a aktivuje sa v okamihu, keď sú v spotrebiteľskej zmluve alebo zmluvných podmienkach súdom neprijateľné zmluvné podmienky identifikované. Žalobca v žalobe uvádza, že podľa čl. VII. bod 1. písm. a), i) Zmluvy o úvere sa za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka považuje, aj dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Následne bol žalobca podľa čl. VII. bod 2 písm. e) Zmluvy o úvere v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností oprávnený vyhlásiť úver za splatný vrátane jeho úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Podľa žalovanej tieto vyššie uvedené podmienky možnosti žalobcu vyhlásiť úver za splatný sú koncipované nejasne a neprimerane, a jednoznačne stavajú žalovanú ako spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície voči žalobcovi ako veriteľovi. Vyššie uvedené zmluvné podmienky spôsobujú podľa žalovanej v zmysle značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany banky uplatnené svojvoľne. Predmetné zmluvné podmienky sú preto podľa žalovanej netransparentné, a preto neprijateľné. Žalovaná považuje tieto podmienky neplatné aj pre rozpor s , v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravované spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva alebo iné osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Na základe uvedeného je žalovaná názoru, že vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcu voči žalovanej je neplatné, a žalobca nemá nárok domáhať sa touto žalobou od žalovanej vyplatenie celého nesplateného úveru tak, ako si to uplatnil žalobca touto žalobou. Podľa žalovanej je povinnosťou súdu posúdiť prijateľnosť či neprijateľnosť, resp. platnosť vyššie uvedených zmluvných podmienok úverovej zmluvy aj jej prislúchajúcich VOP, nakoľko posúdenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok môže mať zásadný význam na nárok žalobcu na zaplatenie celého úveru. V prípade, ak bude súd názoru, že v Zmluve o úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky, a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásené žalobcom je neplatné, podľa žalovanej je potrebné zaoberať sa tým, či žalobca má nárok na zaplatenie úveru, prípadne či žalobca nemá nárok len na zaplatenie neuhradených splatných splátok ku dňu rozhodovania

súdu. V prípade, ak bude súd nárok žalobcu považovať za dôvodný a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom voči žalovanej za platné, žalovaná namieta, že žalobca má nárok na úroky z úveru len do času zosplatnenia úveru, a nie aj po zosplatnení tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Rovnako žalovaná namieta, že poplatky, ktoré si žalobca vyčíslil v žalobe nie je možné žalobcovi priznať. Žalobca v žalobe poukazuje na rozdielnu judikatúru súdov ohľadne nároku veriteľa na úroky z úveru aj po zosplatnení úveru a svoj nárok na úroky po zosplatnení úveru považuje za opodstatnené a oprávnené. Žalovaná však zastáva názor, že po zosplatnení úveru už žalobca nemá nárok na dohodnuté úroky z úveru a v tomto smere žalovaná poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR k sp.zn. zo dňa 18.09.2012, kde ústavný súd vyniesol právny názor na nárok veriteľa na úroky po zosplatnení úveru: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu (pozn. žalovanej KS PO pod sp.zn. z 30.05.2012) bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26.8.2009 do zaplatenia patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy ( a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“ Žalovaná preto namieta žalobcom uplatnené úroky z úveru po zosplatnení úveru vyčíslené žalobcom v žalobe. Podľa čl. V. bod 4 písm. e) Zmluvy o úvere - ďalšie náklady , ktoré musí dlžník uhradiť banke alebo iným subjektom v súvislosti s úverom: e) náklady za prípadnú realizáciu záložného práva dobrovoľnou dražbou, resp. prostredníctvom príslušného súdu, exekučného poriadku alebo iným spôsobom. Žalobca si v žalobe uplatňuje aj zaplatenie poplatku v sume 1.604,33 € ktorá má predstavovať náklady dražby. Takto vyrubené poplatky považuje žalovaná neprimerané a namieta ich. V rozhodnutí KS PO pod sp.zn, odvolací súd uviedol, že „odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných alebo iných podmienok neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa ako to je v prípade poplatkov za doručenie výziev a taktiež fakturovaná suma na administratívne prerušenie dodávok plynu spĺňa z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritéria, preto odvolací súd považoval za dôvodné napadnutý rozsudok v zamietavej časti potvrdiť.“ Poukazujeme aj na rozhodnutie KS BA pod sp.zn, , kde súd uviedol, že „za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za fakturáciu dražby je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na tento poplatok nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľ neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Podľa žalovanej ako aj vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru súdov žalovaná považuje žalobcom uplatnené poplatky za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú ich neplatnosť a preto na ne žalobca nemá nárok. Zmluvné podmienky, podľa ktorých má spotrebiteľ znášať automaticky všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky, nútia spotrebiteľa vopred uznať akékoľvek nároky veriteľa, prezumujú právo veriteľa na ich úhradu, a to bez ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti a bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Takéto zmluvné podmienky zároveň neprimerane a pre spotrebiteľa nepredvídane rozširujú okruh nárokov veriteľa, ktoré sa majú stať súčasťou pohľadávky veriteľa. Takto koncipované zmluvné podmienky spôsobujú podľa žalovanej hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú neprijateľné podľa . Žalovaná preto namieta všetky poplatky, ktoré si žalobca uplatnil v konaní v súvislosti s úverom. z omeškania tak, ako si to uplatnil v žalobe. Zároveň žalovaná vnáša aj námietku premlčania, pričom považuje za potrebné, aby sa súd s jej námietkou premlčania jednotlivých splátok vyporiadal.

7. K obsahu procesnej obrany žalovanej žalobca uviedol, že vo vzťahu k ustanoveniu považuje za potrebné poukázať na názor odbornej verejnosti uvedený v publikácii Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022, ktorý k predmetnému ustanoveniu na strane uvádza, že „Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva (ang. substantial law

- hmotné právo). Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti substancovane poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.“ Žalovaná vo svojom podaní len všeobecne uvádza, že predmetné podmienky považuje za koncipované nejasne a neprimerane a majú ju stavať do nevýhodnejšej pozície voči žalobcovi. Žalovaná však vo svojom podaní ďalej neuviedla, z akého dôvodu považuje podmienky za neprimerané a nejasné, resp. v čom má spočívať ich neprimeranosť a nejasnosť a taktiež neuvádza z akého dôvodu má za to, že ju predmetné podmienky stavajú do nevýhodnejšej situácie. Žalovaná si tak nesplnila svoje procesné povinnosti (povinnosť tvrdenia), keď dostatočne neodôvodnila svoje tvrdenia o „nejasnosti a neprimeranosti“ zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu žalobca ani nemôže adekvátne reagovať na námietku žalovanej. Tvrdenie žalovanej, že podmienky umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany banky uplatnené svojvoľne, považujeme za neodôvodnené. Žalovaná teda neuvádza z akého dôvodu považuje podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa za „formulované príliš široko a nejednoznačne“, preto považuje námietky žalovanej za všeobecné, nekonkrétne tvrdenia. Žalovanou namietané zmluvné podmienky jasne stanovujú podmienky, za ktorých pôvodný veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru. Žalovanou namietané ustanovenia Zmluvy o úvere, sledujú nasledovné zákonné ustanovenia , ktorými sa zmluvný vzťah riadi. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podmienky Zmluvy o úvere namietané žalovanou len sledujú zákonnú úpravu , ktorou sa samotná Zmluva o úvere riadi. Nakoľko podmienky Zmluvy o úvere umožňujúce veriteľovi zosplatniť úver, teda sledujú znenie zákonnej úpravy, takéto podmienky nie je možné posudzovať ako neprijateľné. Zároveň je z uvedeného zrejmé, že pôvodný veriteľ (najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pôvodným veriteľom je banka), nemôže svojvoľne kedykoľvek pristúpiť k zosplatneniu úveru, ale musí postupovať v zmysle zákona a najmä nami vyššie uvedených ustanovení a pri zosplatnení úveru dodržať zákonný postup. V ďalšom žalovaná uvádza, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva alebo iné osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Ďalej však neuvádza ako ňou uvedená námietka súvisí s týmto konaním, resp. akým konaním mal žalobca porušiť uvedené ustanovenie. Podľa záverov Ústavného súdu SR, formulovaných v Náleze -72 z 11.10.2018, „(17.) Zmluvnosť, autonómnosť súkromného práva vyžaduje perspektívu výkladu právnych úkonov, na základe ktorej nemožno uvažovať tak, že vo vzťahu k danému úkonu pripadajú do úvahy dôvody neplatnosti A, B či C a ak sú naplnené, tak úkon je absolútne neplatný. Naopak, najprv uvažujeme, aký je obsah zmluvy, a až potom o tom, či je absolútne neplatná. Pri čítaní textu ustanovenia netreba zabúdať, že v ňom nestojí, že právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom je neplatný, ale že právny úkon, ktorý svojím OBSAHOM a ÚČELOM odporuje zákonu, je neplatný. Táto formulácia naznačuje nutnosť takpovediac smerovania zmluvy proti zákonu, aby sa stala neplatnou. Ústavný súd už v náleze sp. zn. uviedol, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformná a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (porov. CSACH, K. ÚS SR: Výklad contra proferentem a preferencia platnosti právneho úkonu ako

všeobecné výkladové pravidlá. In: Lexforum [online]. 11. mája 2010. Uvedomujúc si spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu tvoriaceho základ prejednávanej veci, strana žalobcu v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na ďalšie dôležité závery Ústavného súdu SR formulované v náleze -41 z 04.02.2020, podľa ktorých „Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s , ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom (, pozri aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej).“ S odkazom na vyššie uvedené závery Ústavného súdu SR, sme presvedčení, že ním uvedené je aplikovateľné aj na jednotlivé zmluvné dojednania (teda aj žalovanou namietané podmienky Zmluvy o úvere), s ktorými žalovaná pri podpise Zmluvy o úvere súhlasila. Žalobca je presvedčený, že dojednania o možnosti zosplatnenia úveru v Zmluve o úvere sú platné a nemožno ich vykladať extenzívne a izolovane od rozsahu porušení povinností žalovanej vedúcich k úkonom pôvodného veriteľa, najmä ak dojednania v Zmluve o úvere sledujú znenie zákonnej úpravy, ktorá sa na predmetnú Zmluvu o úvere vzťahuje. Taktiež žalovaná dostatočne nezdôvodnila z akých dôvodov považuje dojednania o možnosti vyhlásiť úver za splatný za neplatné. Žalovaná teda ani v súlade s pravidlami sporového konania netvrdila ani nepreukázala neplatnosť týchto zmluvných dojednaní, keď nešpecifikovala a nekonkretizovala dôvody, pre ktoré považuje dojednania za formulované „príliš široko a nejednoznačne“. Máme za to, že k zosplatneniu úveru došlo platne, v súlade s podmienkami Zmluvy o úvere a zákonnou úpravou uvedenou v , preto má žalobca nárok na zaplatenie celého neuhradeného dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. V ďalšom žalovaná namieta, že žalobca má nárok na úroky z úveru len do času zosplatnenia úveru, a nie aj po zosplatnení úveru. Predmetnú otázku nároku veriteľa na úroky po zosplatnení úveru vyriešil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.07.2019, sp. zn. , v ktorom uviedol: „ ... dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 16.06.2020, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd uvádza: „ ... neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.“ Vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako najvyššej súdnej autority, má za to, že žalobca si v tomto konaní uplatnil úroky dokonca v rozsahu menšom, než mu umožňuje príslušná právna úprava a aktuálna judikatúra najvyšších súdnych autorít, keď si neuplatnil nárok na úroky z poskytnutého úveru za obdobie po postúpení pohľadávky, preto aj tieto námietky žalovanej považuje za neodôvodnené. Žalovaná záverom jej podania namieta uplatnené poplatky za výkon dobrovoľnej dražby, pričom jej námietky odôvodňuje tým, že poplatky považuje za neprimerané. Zároveň poukazuje na rozhodnutie KS PO, sp. zn. , ktorý sa však nezaoberá problematikou uplatnenia poplatkov záložným veriteľom za výkon dobrovoľnej dražby, pričom žalovaná v ďalšom neuviedla ako podľa nej predmetné rozhodnutie súvisí s týmto konaním. V zmysle ustanovenia „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“ K vyššie uvedenému ustanoveniu odkazuje na názor odbornej verejnosti uvedený v publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I., II. . Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2017: „Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje alebo osobitný predpis.“ Náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vymáhaním jeho nároku od dlžníkov zo Zmluvy o úvere a výkonom záložného práva k zálohu, a to z dôvodu ich porušenia ich záväzkov zo Zmluvy o úvere, sú príslušenstvom pohľadávky, ktorú žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní, pričom explicitne vyplývajú (okrem zákonných ustanovení) aj zo zmluvného dojednania strán v Zmluve o úvere, v čl. V, bod 4. písm. e). Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalovanej, že predmetné poplatky sú neprimerané, ak žalobcovi tieto poplatky vznikli práve z dôvodu, že žalovaná ako dlžník zo Zmluvy o úvere si svoje povinnosti neplnila a z tohto dôvodu musel pôvodný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva, aby mohol uspokojiť jeho splatnú a neuhradenú pohľadávku, pričom na tomto mieste upozorňujeme na skutočnosť, že žalovaná sa k úhrade predmetných poplatkov zaviazala podpisom Zmluvy o úvere (nie prevzatím VOP a pod.). Žalobca tak považuje poplatky uplatnené voči žalovanej za odôvodnené a uplatnené v súlade s právnou úpravou. V neposlednom rade je podľa názoru žalobcu potrebné upozorniť konajúci súd aj na skutočnosť, že žalovaná nikdy predtým, až pokiaľ veriteľ neuplatnil svoje nároky na súde, nenamietala žiadne z podmienok Zmluvy o úvere. Úver však preukázateľne čerpala (čo sama v podanom odpore považuje za nesporné), pôvodný veriteľ teda splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, keď predmetný úver poskytol v dohodnutej výške, no naopak žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nevrátila úver v zmysle dojednaných podmienok, resp. ho riadne a včas nesplácala. Aj s poukazom na tu uvedené preto považujeme námietky žalovanej za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu jej povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Žalovaná v závere svojho odporu tiež uvádza, že vznáša námietku premlčania, ktorou sa má súd zaoberať. Na základe uvedeného sa javí, že žalovaná mienila vzniesť hmotnoprávnu námietku, avšak tak ako aj v prípade predchádzajúcich námietok žalovanej (týkajúcich sa domnelej neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), aj v prípade tejto žalovanou naznačenej hmotnoprávnej námietky, žalovaná (napriek zastúpeniu advokátom) neuvádza opis rozhodujúcich skutočností pre uplatnenie predmetnej námietky (napr. začatie plynutia premlčacej doby, či moment jej uplynutia a odôvodnenie takéhoto určenia začiatku a konca plynutia premlčacej doby a pod.), ktoré majú jej námietku odôvodňovať, preto podľa názoru žalobcu, nemôže mať takáto námietka také účinky, ktoré by mali spôsobovať zánik, zmenu, či oslabenie práva žalobcu v akomkoľvek rozsahu. Na pojednávaní doplnil skutkové tvrdenie tak, že konkretizoval splátku, v dôsledku nezaplatenia ktorej sa stal úver predčasne splatným, pričom ide o splátku splatnú dňa 28.06.2020, ktorý údaj nie je potrebné udávať vo výzve zosplatneniu predchádzajúcej, pričom k predčasnému zosplatneniu dňom 01.10.2020 došlo v súlade s ust. v spojitosti s ust. .

8. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

15. Podľa , z.č. spotrebiteľským úverom nie sú: c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

16. V konaní nebolo sporné, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, oddiel Sro, vložka číslo 30047/T. Žalobca správne odvodil svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené prostredníctvom listu od OTP zo dňa 29.07.2021.

17. Medzi stranami ďalej nebolo sporným, že dňa 16.01.2014 uzatvorila OTP, ako právny predchodca žalobcu, s dlžníkom D. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q. a žalovanou, ako spoludlžníkom, Zmluvu o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bol žalovanej a dlžníkovi v zmysle ustanovení Článku I. Zmluvy o úvere, poskytnutý úver zabezpečený nehnuteľnosťou v celkovej výške 94.500,00 EUR na účel splatenia úveru. Žalovaná a dlžník podpisom Zmluvy o úvere, v zmysle Článku IX. bodu 2, vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 01.11.2012), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.

18. Následne, dňa 29.03.2016 uzatvorila OTP s dlžníkom a žalovanou Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, ktorým sa upresnili osobné údaje dlžníkov zo Zmluvy o úvere. Dňa 09.02.2017 uzatvorila OTP s dlžníkom a žalovanou Dodatok k Zmluve o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.01.2014, ktorým bola dohodnutá zmena čísla bežného účtu a účtu pre splácanie, určeného na poukazovanie anuitných splátok a ďalších peňažných záväzkov dlžníkov zo Zmluvy o úvere. Zároveň boli medzi OTP a dlžníkmi zo Zmluvy o úvere dohodnuté dojednania upravujúce výšku jednotlivých poplatkov spojených so Zmluvou o úvere. Dňa 27.09.2019 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, s miestom podnikania B. Č.. XXX, XXX XX A.. Z dôvodu vyhlásenia Konkurzu na majetok dlžníka, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere len voči žalovanej.

19. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, OTP (právny predchodca žalobcu) poskytol v prospech žalovanej a dlžníka úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 94.500,00 EUR, s konečnou lehotou splatnosti dňa 28.12.2038, preto v zmysle ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, sa na Zmluvu o úvere Zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

20. Medzi stranami nebolo sporným, že vzhľadom na charakter právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa a žalovanej ako spotrebiteľky podľa ust. , ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah spadajúci pod aplikáciu ust. a nasl. .

21. V zmysle Článku I. bodu 2. Zmluvy o úvere bol úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu s fixáciou na 3 roky vo výške 4,79 % p.a. ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, pričom úrokové obdobie fixnej úrokovej sadzby trvalo odo dňa podpisu Zmluvy o úvere. V zmysle Článku IV. bodu 6. Zmluvy o úvere sa OTP a žalovaná spolu s dlžníkom dohodli, že v prípade omeškania dlžníkov zo Zmluvy o úvere so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa Zmluvy o úvere, je OTP oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o úvere aj úrok z omeškania vo výške maximálne 5% p.a. V zmysle Článku IV. Zmluvy o úvere sa žalovaná a dlžník zaviazali splatiť OTP úver spolu s úrokmi v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 479,65 EUR, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola dohodnutá so splatnosťou dňa 28.03.2014 vo výške 479,65 EUR a posledná splátka bola dohodnutá so splatnosťou dňa 28.12.2038 vo výške 477,16 EUR.

22. Predmetná Zmluva o úvere bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., a to v časti C: Ťarchy pod č. R.-XX/XX zo dňa 22.08.2014 a to k nasledovným nehnuteľnostiam: rodinný dom s garážou so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/ X, pozemok o výmere 864 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 198 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 66 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výmere 74 m2, parc. č. XXX/X, parc. reg. C KN, druh: zastavané plochy a nádvoria.

23. V konaní bolo preukázané, že po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, boli správcom konkurznej podstaty v súvislosti s ustanovením zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vyhlásenia konkurzu, zahrnuté do súpisu všeobecnej podstaty, čo správca konkurznej podstaty zverejnil v obchodnom vestníku dňa 23.11.2019.

24. Z dôvodu opakovaného omeškania so splácaním splátok zaslala OTP žalovanej výzvu na úhradu zo dňa 04.09.2020, v ktorej žalovanej oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 16.751,46 EUR s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní, je OTP oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o úvere. Žalovaná výzvu prebrala dňa 08.09.2020. Žalovaná a dlžník uskutočnili poslednú úhradu v prospech OTP dňa 07.08.2017, ktorá skutočnosť žalovanou popretá nebola, pričom ju žalobca preukázal výpisom z účtu.

25. Žalovaná po doručení výzvy neuhradila v prospech pôvodného veriteľa žiadnu sumu.

26. Z dôvodu neuhradenia omeškanej sumy žalovanou ani dlžníkom v stanovenej lehote, OTP listom zo dňa 01.10.2020 oznámila žalovanej, že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru zo Zmluvy o úvere. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo žalovanej doručené dňa 09.10.2020.

27. Zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca od pôvodného veriteľa pohľadávku v celkovej sume 104.056,01 EUR, z čoho istina predstavovala sumu 85.792,62 EUR a príslušenstvo predstavovalo celkovú sumu 18.263,39 EUR, pričom príslušenstvo pozostávalo z úrokov z úveru za obdobie do postúpenia pohľadávky vo výške 8.307,54 EUR, úrokov z omeškania za obdobie do postúpenia pohľadávky v sume 2.469,59 EUR a poplatkov vo výške 7.486,26 EUR.

28. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 1.604,33 EUR, a to za fakturáciu nákladov dobrovoľnej dražby zo dňa 24.09.2019.

29. Žalobca výzvou zo dňa 21.07.2022, vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu. Žalovaná výzvu prevzala dňa 26.07.2022. Žalobca opätovne vyzval žalovanú na zaplatenie Pohľadávky výzvou zo dňa 28.03.2023, ktorá bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 13.04.2023. Žalovaná odo dňa postúpenia Pohľadávky neuskutočnila v prospech žalobcu žiadne úhrady.

30. Súd sa primárne vyhodnotil súlad postupu právneho predchodcu žalobcu pri predčasnom zosplatnení úveru. Obsahom procesnej obrany žalovanej bolo tvrdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej možnosť predčasného zosplatnenia úveru ako jednej zo sankcií v prípade neplnenia platobných povinností riadne a včas (čl. VII., bod 2.e/ zmluvy), pričom v tejto súvislosti konštatuje, že niet dôvodu stotožniť sa s dotknutou časťou obrannej argumentácie žalovanej, napadnutá zmluvná podmienka koreluje so zákonnou úpravou ust. , kde práve ust. zakladá plnú legitimitu čiastkového zmluvného dojednania; inak povedané, nemožno spravodlivo vyhlásiť za neplatné z dôvodu neprijateľnosti také zmluvné dojednanie, ktorého existenciu predpokladá (a teda pripúšťa) zákon. Žalovaná netvrdila a súdu nie je zrejmé, akým spôsobom napadnutá zmluvná podmienka dostane žalovanú do nevýhodnejšej pozície v dôsledku jej tvrdenej nejasnosti a neprimeranosti. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o sankciu za podstatné porušenie zmluvy, pričom pojem podstatné porušenie zmluvy taxatívnym spôsobom definuje čl. VII. Bod 1 zmluvy, kde žalovaná bod 1.a/ (neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti) zmluvy považuje rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre jej potenciálnu spôsobilosť privodiť žalovanej znevýhodnenú pozíciu. Zaradenie absencie plnenia záväzku v termíne splatnosti záväzku medzi spôsoby podstatného porušenia zmluvy so sankciou v podobe predčasnej splatnosti úveru (resp. časti úveru) nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. . Toto by bolo možné v prípade, ak by napadnuté zmluvné dojednania (vzhľadom na predmet ich úpravy) účelom alebo obsahom odporovali ust. v spojitosti s ust. , ktorý odpor v danom prípade nie je.

31. Z obsahu výzvy pred zosplatnením zo dňa 04.09.2020, žalovanej preukázateľne doručenej dňa 09.09.2020 vyplynulo, že ňou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky z úveru po lehote splatnosti vo výške 16751,46 eur do 15 dní (nepochybne ide o obligatórnu výzvu ako má na mysli ust. ).

32. Z obsahu výzvy okrem vyššie uvedených skutočností vyplýva aj to, že žalovaná v čase jej realizácie bola v omeškaní s viac ako troma splátkami úveru, pričom najstaršou neuhradenou splátkou mala byť podľa výzvy splátka splatná 28.08.2017. Vychádzajúc z podstatných skutkových tvrdení súdu známych ku dňu realizácie poučenia podľa ust. tak súd konštatoval, že predčasné zosplatnenie nebolo vykonané v súlade s ust. v spojitosti s ust. .

33. Následne však žalobca doplnil podstatné skutkové tvrdenia tak, že splátkou, pre ktorú došlo k uplatneniu inštitútu predčasného zosplatnenia úveru, bola splátka splatná dňa 28.06.2020, pričom vo svetle uvedeného tak bol správne úver zosplatnený dňa 01.10.2020, v súlade s ust. v spojitosti s ust. . Žalobca argumentoval tým, že zákon neukladá dodávateľovi povinnosť v rámci výzvy podľa ust. explicitne konkretizovať splátku, pre ktorú má k predčasnému zosplatneniu dôjsť, vo vzťahu ku ktorej argumentácii vzhľadom na jej opodstatnenosť súd ani výhrady mať nemohol.

34. Súvsťažnosť ust. a presne determinuje časové obdobie, kedy možno inštitút predčasného zosplatnenia využiť. Ust. pritom definuje začiatok plynutia doby pre zosplatnenie (ktorý hmotnoprávny predpoklad v danom prípade splnený aj bol), pričom ust. ohraničuje dobu na zosplatnenie tak, že právo podľa ust. možno uplatniť len do času splatnosti nasledujúcej splátky. Keďže k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 28.06.2020, k predčasnému zosplatneniu mohlo dôjsť v časovom intervale od 28.09.2020 do 28.10.2020. Právny predchodca žalobcu inštitút predčasného zosplatnenia využil dňom 01.10.2020, ktorý postup požíva právnu ochranu.

35. Procesná obrana žalovanej o neprípustnosti uplatnenia úroku po zosplatnení úveru s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR k sp.zn. zo dňa 18.09.2012. Súd konštatuje, že v rámci vývoja judikatúry bol uvedený názor prezentovaný žalovanou prekonaný, Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.07.2019, sp. zn. uviedol: „ ... dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 16.06.2020, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd uvádza: „ ... neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.“

36. V neposlednom rade súd spochybnil žalobcom v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie nákladov dražby vo výške 1604,33 eur označených žalovanou ako neprijateľný poplatok. Súd uvedenú argumentáciu nepovažuje za dôvodnú. V danom prípade ide o aplikáciu čiastkového zmluvného dojednania čl. V. bod 4. e/ zmluvy, z obsahu ktorého vyplýva, že nejde o poplatok (ktorého výška je spravidla už v čase uzatvorenia zmluvy stranám známa alebo určiteľná nemusí korešpondovať so skutočnou výškou spoplatneného plnenia a z tohto hľadiska poplatok potenciálne sporným byť môže), ale ide o záväzok žalovanej uhradiť náklady v reálnej a preukázanej výške, ktoré žalobcovi vznikli v spojitosti s realizáciou záložného práva. Súd predmetnú zmluvnú podmienku nepovažuje za neprijateľnú, nakoľko neznevýhodňuje pozíciu spotrebiteľa, je jasná a zrozumiteľná, pričom rozhodnutie KS PO, sp. zn. sa nezaoberá problematikou uplatnenia poplatkov záložným veriteľom za výkon dobrovoľnej dražby, žalovaná bližšie nekonkretizovala súvislosť predmetného rozhodnutia s týmto konaním. Náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vymáhaním jeho nároku od dlžníkov zo Zmluvy o úvere a výkonom záložného práva k zálohu, a to z dôvodu ich porušenia ich záväzkov zo Zmluvy o úvere, sú príslušenstvom pohľadávky, ktorú žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní, pričom explicitne vyplývajú aj zo zmluvného dojednania strán v Zmluve o úvere, v čl. V, bod 4. písm. e). Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalovanej, že predmetné náklady sú neprimerané, ak žalobcovi tieto

poplatky vznikli práve z dôvodu, že žalovaná ako dlžník zo Zmluvy o úvere si svoje povinnosti neplnila a z tohto dôvodu musel pôvodný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva smerujúceho k uspokojeniu jeho splatnej pohľadávky. Existenciu nákladov v sume 1604,33 eur žalobca preukázal listinnými dôkaznými prostriedkami v podobe faktúry, prehľadom skutočných nákladov dražby a najmä príkazom na úhradu, na základe čoho možno konštatovať, že aj v tejto časti dôkazné bremeno uniesol.

37. Námietku premlčania vznesenú v rámci odporu proti platobnému rozkazu žalovanou vzhľadom na existenciu jej právneho zastúpenia možno označiť vychádzajúc z jej všeobecnej formulácie za tzv. nekvalifikovanú námietku premlčania, posúdiac vec v zmysle ust. s poukazom na ust. z.č. súd konštatuje, vychádzajúc z dátumu predčasnej splatnosti 01.10.2020 a dátumu podania žaloby na súd 09.06.2023 nemožno vyvodiť záver, že žalobou uplatnené právo by bolo premlčané vo všeobecnej premlčacej dobe podľa ust. . V danom prípade by totiž premlčacia doba uplynula 01.10.2023.

38. Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel a žalobcovi priznal právo na zaplatenie istiny vo výške 85792,62 eur, vyčísleného úroku (do postúpenia pohľadávky) vo výške 8307,54 eur, vyčísleného úroku z omeškania (do postúpenia pohľadávky) vo výške 2469,59 eur a nákladov vo výške 1604,33 eur.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , a žalobcovi ako procesne plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaná, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.