Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10Co-104-2024.pdf
PDF · 136.93 KB
Case nature
Subarea
10Co/104/2024
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca – spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, 2/ F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C., E. XX/XX, 2/ F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., J. XXXX/XX, 3/ F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C., E. XX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 16C/77/2023-96 zo dňa 21. 12. 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje vo výrokoch I., II., V., VI. a VII.
Uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výrokoch III. a IV. tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa smú priblížiť k žalobcom 1/ a 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov len počas úkonov orgánov činných v trestnom konaní, počas súdneho, administratívneho a súvisiaceho konania, na ktoré budú žalovaní 1/, 2/ a 3/ predvolaní a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto konaniach.
Uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výroku VIII. tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ žalobu o ochranu osobnosti – uloženie zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania žalobcov. Poučuje žalovaných 1/, 2/ a 3/ o možnosti podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu o umožnenie vstupu do rodinného domu a na pozemky, ako aj ich užívania.
Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 90 %.
Nariaďuje opravu uznesenia okresného súdu v časti označenia zákonného sudcu, ktorý rozhodnutie vydal.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovali k žalobkyni 1/ (výrok I.). Zároveň týmto uznesením uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovali k žalobcovi 2/ (výrok II.). Výrokmi III. a IV. súd prvej inštancie upravil oprávnenie žalovanej 1/ priblížiť sa k žalobcom 1/ a 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (len) počas úkonov trestného konania, na ktoré bude žalovaná 1/ predvolaná, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej 1/ na týchto úkonoch. Výrokmi V. a VI. nariadil okresný súd žalovaným 1/, 2/ a 3/, aby úplne nekontaktovali žalobcov 1/ a 2/, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Súčasne zakázal žalovaným 1/, 2/ a 3/ dočasne vstupovať do špecifikovaných nehnuteľností vrátane ich súčastí a príslušenstva zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. (výrok VII.).
2. Následne okresný súd uložil žalobkyni 1/ podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o vylúčenie žalovaných 1/, 2/ a 3/ z užívania nehnuteľností uvedených vo výroku VII. uznesenia (výrok VIII.). 3. Výrokom IX. rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že túto priznal v plnom rozsahu žalobcom v 1/ a 2/ rade.
4. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd odkázal na znenie § 325 a nasl. CSP. V podrobnostiach citoval obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uzavrel, že žalobcovia svojimi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu v spojitosti s pripojenými listinnými dôkazmi v potrebnej miere osvedčili nevyhnutnosť (potrebnosť) dočasnej úpravy pomerov strán. Súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil, že žalovaní dňa 17. 12. 2023 neoprávnene vnikli do rodinného domu na adrese E. XX/XX, C.. Z priložených dôkazov (zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 11. 11. 2016, výpis z Obchodného vestníka č. 37/2015, poverenie na správcovstvo, LV č. XXX k. ú. C.) v danej spojitosti vyplýva, že rodinný dom je v súčasnosti zapísaný v zozname majetku konkurznej podstaty úpadcu – žalobcu 2/ (ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C.). Tieto sú kvôli ochrane a predchádzaniu škodám užívané správkyňou – žalobkyňou 1/ spolu s jej manželom – žalobcom 2/ a ich maloletými deťmi. Ide o obydlie tejto rodiny, ktoré požíva ústavnoprávnu ochranu. 5. Okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov – zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 15. 11. 2023, lekárska správa zo dňa 17. 12. 2023, lekárske správy maloletých detí zo dňa 21. 12. 2023, fotodokumentácia z neoprávnených vniknutí do domu, LV č. XXX, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 29. 11. 2021. Mal za to, že z nich vyplývajú dôvodné obavy o život a zdravie žalobcov a ich detí. Z lekárskych záznamov je preukázané, že dňa 17. 12. 2023, bola žalobkyňa 1/ ošetrená lekárom po napadnutí. Maloleté deti žalobcov sa museli podrobiť lekárskemu vyšetreniu u klinického psychológa z dôvodu silného psychického vystrašenia, ktoré vzniklo následkom neoprávneného vniknutia do rodinného domu. K dispozícii je aj fotodokumentácia, ktorá preukazuje opakované neoprávnené vniknutia žalovaných do domu, pričom žalovaní zničili v dome hnuteľné veci, ako napr. vstupné dvere a vstupnú bránu. Z tvrdení žalobcov zároveň vyplynulo, že žalovaní sa k nim už v minulosti opakovane správali násilne, vulgárne im nadávali a vyhrážali sa žalobcom a ich deťom, čo vyplýva aj z priložených trestných oznámení. 6. Na základe týchto skutočností považoval súd prvej inštancie za nepochybné, že je nevyhnutné bezodkladne riešiť pomery účastníkov navrhovaným spôsobom, keďže u žalobcov je zrejmá obava nielen o ich život a zdravie, ale aj o život a zdravie ich detí, ktoré v predmetnom rodinnom dome bývajú, pričom u žalovaných existuje reálna hrozba z pokračovania ich násilného konania.
7. Neodkladným opatrením okresný súd uložil žalovaným zákaz priblíženia, ako aj zákaz nekontaktovania žalobcov, keďže možno dôvodne predpokladať, že žalovaní by sa mohli v prípade uloženého zákazu vstupu na predmetné nehnuteľnosti voči žalobcom domáhať takýchto iných kontaktov. V prípade žalobcu 2/ a jeho bývalej manželky (žalovanej 1/) ide o dlhotrvajúce spory, ktoré už v minulosti riešil súd napr. aj predbežným opatrením, keď zakázal žalovanej 1/ nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami a je zrejmé, že časom sa tieto spory vyhrocujú a vstupuje do nich aj násilie, čo nie je akceptovateľné. Okresný súd poukázal na zjednodušený proces dokazovania s ohľadom na zákonnú lehotu na rozhodnutie (24 hodín) a poukázal na potrebu uloženia povinnosti žalobkyni 1/ podať žalobu vo veci samej. 8. O trovách konania rozhodol v zmysle princípu úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
9. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná 1/, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia. 10. Namietala, že skutočným agresorom je žalobca 2/, ktorý sa už počas manželstva, ale aj po ňom, viackrát dopustil voči nej, ako aj voči svojim synom (žalovaným 2/ a 3/) fyzického a psychického násilia, za čo bol právoplatne viackrát uznaný za vinného z priestupku, čo preukazovala lekárskymi správami a právoplatnými rozhodnutiami o priestupku. Zároveň uviedla, že žalobkyňa 1/ ako súčasná manželka žalobcu 2/ spolu s ďalšou osobou fyzicky napadla syna žalovanej 1/ F. K., pričom tento musel vyhľadať lekárske ošetrenie ihneď po útoku a je poškodený i v trestnom konaní. Ide tu teda o zásadné zamieňanie postavenia, kedy agresori podajú návrh voči obetiam, čo vnímala ako absurdné. 11. Odvolateľka zdôraznila, že predmetnú nehnuteľnosť aktuálne nie je možné využívať na účely bývania, o čom už právoplatne rozhodol príslušný konkurzný súd. Uznala, že okresný súd mal na vydanie uznesenia extrémne krátku lehotu, avšak aj v rámci nej sa mohol oboznámiť s informáciami, ktoré
žalobcovia zamlčali – že oni sú agresormi, pričom minimálne žalobca 2/ bol viacnásobne uznaný za vinného zo spáchania priestupkov. Takisto si mohol zistiť pomery v konkurze, vyhlásenom na majetok žalobcu 2/. Žalovaná 1/ sa považovala za obeť týrania. Poukázala na to, že jej manželstvo uzavreté so žalobcom 2/ dňa 25. 4. 1992 bolo právoplatne rozvedené ku dňu 12. 6. 2009. Bývalý manžel jej vulgárne nadával, viackrát ju fyzicky napadol, napr. dňa 6. 4. 2009 a 19. 12. 2009, čo je možné zistiť z lekárskych správ ošetrujúceho lekára K. K. L.. Uvedené možno overiť aj z rozhodnutia o priestupku vydaného Obvodným úradom Námestovo dňa 9. 6. 2010. Poukázala na odôvodnenie predmetného rozhodnutia, kde svedkovia výslovne vypovedali, že spomínané napadnutie v roku 2009 nebolo jednorazovým konaním žalobcu 2/, ale viacnásobné a zároveň vypovedali, že má zo svojho bývalého manžela strach, čo pretrváva dodnes. Od tohto konania žalobcu 2/ sa zdržiava v rodinnom dome v C. len nepravidelne, najmä na účely kontroly, má tam ešte hnuteľné veci a pod. Bojí sa však do vlastnej nehnuteľnosti chodiť sama práve z dôvodu, že tam môže naraziť na bývalého manžela a môže byť objektom útoku, preto zásadne ide vždy s niekým, buď so synom alebo s inými osobami. Preto, pokiaľ bola predložená fotodokumentácia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, táto potvrdzuje, že má obavu zostať sama so žalobcom 2/. 12. Ďalej argumentovala, že vulgárne nadávky žalobca 2/ adresuje aj svojim synom. Dňa 10. 11. 2021 pri obhliadke rodinného domu v C. na účely vypracovania znaleckého posudku, musela byť v dôsledku správania žalobcu 2/ privolaná policajná hliadka. Za jeho správanie a vulgárnu komunikáciu voči žalovanému 3/, bol žalobca 2/ uznaný za vinného z priestupku rozhodnutím Obvodného úradu Námestovo zo dňa 29. 9. 2022. Konanie žalobcu 2/ vrátane vyhrážky so sekerou v ruke možno zistiť z odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Poukázala na obranu žalobcu 2/ v tomto konaní, kedy na otázku, či odoslal žalovanému 3/, teda vlastnému synovi SMS správu s vulgárnymi nadávkami, tento odpovedal, že on ju neodoslal, že urobil to jeho, v tom čase 3,5 ročný syn M., ktorý sa hral s mobilným telefónom. Odvolateľka verí, že si konajúci súd aj na základe tejto obrany urobí záver o žalobcovi 2/. Žalobca 2/ pokračuje v útokoch voči svojmu synovi F. aj naďalej. Dňa 17. 12. 2023, teda pár dní pred podaním návrhu v tejto veci opäť zaútočil na syna, keď mu dal facku, po ktorej musel tento vyhľadať ošetrenie u lekára (lekárska správa zo dňa 17. 12. 2023). Žalobca 2/ obťažuje syna F. pravidelne nevyžiadanými správami cez SMS či iné aplikácie, v ktorých mu vulgárne nadáva a vyhráža sa. 13. Žalovaná 1/ tiež popísala incident, ku ktorému došlo v dňoch 10. a 11. novembra 2023 na jarmoku v C.. Žalovaný 2/ stretol na tomto jarmoku žalobkyňu 2/ (zjavne ide o žalobkyňu 1/ – poznámka krajského súdu), čo vyústilo do konfliktu a napadnutia žalovaného 2/ týmito dvoma ženami. Žalovaný 2/ musel vyhľadať lekárske ošetrenie. V čase tohto incidentu zaslal žalobca 2/ správy synovi F., ktorý si z nich vyhotovil screenshoty. Žalobcovia predložili k návrhu v danej veci zápisnicu o trestnom oznámení, avšak zo dňa 15. 11. 2023, teda nie bezprostredne po spáchaní skutku, ale s odstupom 4 až 5 dní, až keď sa žalobca 2/ dozvedel, že skutočne poškodený – syn F. a žalovaná 1/ podali vo veci trestné oznámenie. V tejto veci teda existujú tri trestné oznámenia. Je to trestné oznámenie skutočného poškodeného žalovaného 2/, ktoré urobil ihneď a bezprostredne po skutku a po ošetrení v nočných hodinách z 10. na 11. novembra 2023, trestné oznámenie žalovanej 1/, ktoré urobila ihneď a bezprostredne po skutku a ošetrení a trestné oznámenie žalobcu 2/, učinené s odstupom až potom, čo sa dozvedel, že boli podané trestné oznámenia žalovaných. Pokiaľ žalobcovia v návrhu poukazovali na násilné správanie žalovaného 2/ voči jeho družke, k tomu žalovaná 1/ uviedla, že išlo o jednorazovú záležitosť, jednorazovú hádku, ktorú nemožno porovnávať s dlhodobým správaním agresora – žalobcu 2/. Na podporu uvedeného pripojila vyhlásenie družky žalovaného 2/ N. L.. 14. Odvolateľka pripomenula účel inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktoré má eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia a osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. V danom prípade je nepochybne agresorom žalobca 2/ voči žalovanej 1/ a žiaľbohu aj voči svojim synom. Všetci žalovaní sú obeťami správania žalobcu 2/. 15. Uzavrela, že sporný rodinný dom zapísaný na LV č. XXX je podľa údajov katastra v jej vlastníctve v podiele 1/1. Rodinný dom nadobúdala počas viacerých rokov za trvania manželstva z viacerých právnych titulov, pričom nadobudnutie jednej polovice do BSM žalobcu 2/ a žalovanej 1/, sporné nie je, všetky ostatné tituly už sporné sú. Na kúpu jednej polovice si navyše zobrali úver od I. I., teda celý rodinný dom v C. predstavoval a predstavuje predmet záložného práva, čo má význam pre konkurzné konanie žalobcu 2/. Medzi žalobcom 2/ a žalovanou 1/ prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov už 14 rokov. Rodinný dom v C. predstavuje nevyporiadané aktívum zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. V danom konaní bolo vydané predbežné opatrenie, na základe ktorého sa má žalovaná 1/ zdržať nakladania s nehnuteľnosťami (vrátane rodinného domu v C.). Toto predbežné opatrenie nehovorí nič o užívaní nevyporiadaných aktív bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca 2/ sa v roku 2014 dostal do konkurzu, v dôsledku
čoho zapísal správca konkurznej podstaty rodinný dom v C. do konkurznej podstaty. Odvolateľka v podrobnostiach odkázala na z jej pohľadu relevantné otázky, riešené v konkurznom konaní, a to vo vzťahu k spomínanému rodinnému domu. Zdôraznila, že vo vzťahu k nemu nebolo doposiaľ vydané kolaudačné rozhodnutie, a preto predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na bývanie, čo si mohol okresný súd zistiť z verejných zdrojov. Pokiaľ bola k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložená zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 11. 11. 2016, na základe ktorej bola žalobkyňa 1/ ustanovená za správkyňu spornej nehnuteľnosti, žalovaná 1/ vyslovila domnienku, že táto zápisnica bola antidatovaná, resp. sfalšovaná. Pravidelne totiž chodievala nahliadať do správcovského spisu, pričom takúto zápisnicu nikdy nevidela, zjavila sa tam až v decembri 2023. Taktiež upozornila, že Okresný súd Žilina ako konkurzný súd, vydal dňa 26. 3. 2015 uznesenie, ktorým uznal konkurz za malý. V takomto prípade je veriteľským orgánom jeden zástupca veriteľov a nie veriteľský výbor, preto domnelý záväzný pokyn veriteľského výboru zo dňa 11. 11. 2016 a na jeho základe vydané poverenie nemôžu mať právne účinky. Žalobkyni 1/ tak nevzniklo žiadne právo správy a užívania nehnuteľnosti. Dotknutý rodinný dom v C. teda tvorí nevyporiadané aktívum bezpodielového spoluvlastníctva a ako také ho môže užívať ona a dlžník. Zdôraznila, že posledné roky výlučne ona platí daň z nehnuteľností. Žalovaná 1/ tiež spochybnila predložené správy psychológa zo dňa 21. 12. 2023, keďže v tento deň sa už zároveň aj rozhodlo o neodkladnom opatrení. Pokiaľ sa v rozhodnutí uvádza, že došlo k neoprávnenému vniknutiu do rodinného domu, uviedla, že ona a žalovaný 3/ majú v dome trvalý pobyt, žalobcovia nie. Žalovaná 1/ poukázala na viaceré súdne spory, ktoré s bývalým manželom vedie a tiež aj na potrebu stretávať sa s ním na schôdzach veriteľov. Pokiaľ jej okresný súd uložil zákaz priblíženia na 10 metrov, otázne je, či pri veľkosti niektorých pojednávacích miestností je možné uvedené dodržať.
16. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný 2/, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, alternatívne zrušenia napadnutého rozhodnutia. 17. Odkázal na prílohy, ktoré predložila k odvolaniu žalovaná 1/. Akcentoval skutočnosť zamieňania agresora a obete v danej veci. Zdôraznil nemožnosť užívania predmetnej nehnuteľnosti, čo už bolo rozhodnuté konkurzným súdom. Jeho matka, žalovaná 1/, bola dlhodobo týraná. Potvrdil argumentáciu žalovanej 1/, že do nehnuteľností sa táto bojí chodiť sama, a preto ju aj s bratom, prípadne inými osobami, sprevádzajú. Potvrdil incident na jarmoku v roku 2023 a tiež skutočnosť, že pokiaľ ide o konflikt s jeho priateľkou N. L., išlo o jednorazovú hádku. Poukázal na to, že bola to práve žalobkyňa 1/, ktorá mu písala, kontaktovala ho. V odvolaní tiež vzniesol námietku zaujatosti voči nešpecifikovanému sudcovi okresného súdu s odôvodnením, že tento mal pracovať u advokáta protistrany. Vyšetriť, o ktorého sudcu ide, malo byť úlohou predsedu súdu.
18. Napokon bolo vo veci podané aj odvolanie zo strany žalovaného 3/, ktorý predostrel totožný odvolací návrh, ako ostatní žalovaní. 19. Zopakoval argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ týkajúcu sa označenia agresora a obete. Popísal incident v roku 2021, vulgárnu komunikáciu žalobcu v rade 2/, ako aj to, že je pravidelne obťažovaný nevyžiadanými správami cez SMS či iné aplikácie, v ktorých mu žalobca 2/ vulgárne nadáva, vyhráža sa mu rôznymi následkami a pod. Odkázal tiež na popis incidentu na jarmoku v roku 2023, ako aj na prílohy, ktoré predložila žalovaná 1/.
20. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 21. Uviedli, že Obvodný úrad Námestovo naozaj vydal dňa 9. 6. 2010 rozhodnutie o priestupku, v ktorom bol žalobca 2/ uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v rodinnom dome v C.. Voči rozhodnutiu sa nebránil, pretože nemal dôkazné prostriedky na preukázanie opaku. K priestupku došlo v rodinnom dome, kde žalobcovia bývajú s tým, že žalovaná 1/ tu dorazila v skorých ranných hodinách (o 3 hodine), v značne podnapitom stave a vyprovokovala hádku. Žalovaná 1/ pokračovala v neustálych vymyslených udaniach, pričom na základe jej trestného oznámenia bola proti žalobcovi 2/ podaná obžaloba pre zločin vydierania, pričom konanie bolo ukončené jeho oslobodením spod obžaloby. V danom trestnom konaní vypovedali synovia F. a F., že nikdy neboli svedkami domáceho násilia, páchaného na ich matke. Žalovaní sústavne vyvolávajú konflikty v rodinnom dome, narúšajú pokojný rodinný život žalobcov a zneužívajú miestne kontakty na to, aby beztrestne a za podpory nadštandardných vzťahov s miestnou políciou a prokuratúrou narúšali život žalobcov. 22. Rozhodnutie o priestupku bolo vydané aj proti žalovanej 1/, a to dňa 17. 5. 2011, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď vulgárne nadávala žalobkyni 1/. Ďalšie podobné rozhodnutie bolo vydané proti žalovanej 1/ rozhodnutím dňa 11. 10. 2011,
z ktorého vyplýva, že žalovaná 1/ bezdôvodne nadávala žalobcovi 2/, že je zlodej. Útoky žalovanej 1/ proti žalobcovi 2/ pretrvávajú, čo dokazuje rozhodnutie o zastavení konania, z ktorého vyplýva, že žalovaná 1/ krivo obvinila žalobcu 2/ z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26. 1. 2024 vyplýva, že žalobcovia oznámili, že žalovaná 1/ nebýva v rodinnom dome v C. od roku 2010 a aj napriek tomu bez súhlasu žalobcov doň vstúpila dňa 17. 12. 2023, vykopla so svojimi synmi a dvoma neznámymi osobami bránku a následne vchodové dvere, vnikla do domu, kde začali vyhadzovať veci z izby, oblečenie zo skríň s tým, že v dome ubytujú svojich ochrankárov. K tomuto incidentu došlo aj napriek existujúcemu neodkladnému opatreniu, ktorým bolo žalovanej 1/ zakázané nakladať s rodinným domom v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, dania do prenájmu, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti, družstva. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaní nerešpektujú ani neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané v aktuálnej veci. 23. Ďalej žalobcovia uviedli, že dňa 15. 11. 2023 sa žalovaný F. B. vyhrážal pred rodinným domom žalobcom a aby si vylepšil situáciu, vymyslel si, že na neho zaútočila žalobkyňa 1/ a v dôsledku toho podal trestné oznámenie. Išlo o incident na jarmoku, ktorý popisovala žalovaná 1/. Svedkovia pritom potvrdili, že ešte dve hodiny sa zabával na jarmoku, a preto nemohol byť zranený, tak ako žalovaní tvrdia. Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že žalobca 2/ dal facku žalovanému 3/, uvedené nie je pravdou, incident sa odohral 17. 12. 2023, keď žalovaná so svojimi synmi za prítomnosti ochranky vykopli bránu a dvere, v súvislosti s čím bolo podané trestné oznámenie. 24. Zdôraznili, že žalovaná 1/ má sklony k alkoholizmu a sebapoškodzovaniu. Do dnešného dňa sa nezmierila s rozvodovým konaním so žalobcom 2/ a nevie zniesť, že žalobcovia 1/ a 2/ majú šťastnú a fungujúcu rodinu. U maloletých detí žalobcov sa vyskytli úzkostné poruchy v dôsledku popísaných konfliktných situácií. Žalovaná 1/ zdedila veľký majetok, z ktorého si potom kupuje svoje deti, ktoré sa pri vidine pohodlnejšieho života pridali na stranu matky. Pokiaľ žalovaná 1/ argumentovala v podrobnostiach priebehom konkurzného konania, tieto otázky nesúvisia s aktuálnou vecou.
25. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ zopakovali svoju argumentáciu o tom, že sú to práve žalovaní, ktorí narúšajú pokojné bývanie žalobcov. Na základe videozáznamu, ktorý preukazuje násilný vstup do obydlia dňa 10. 11. 2021, orgány činné v trestnom konaní už aj začali trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Nezostrihaný videozáznam jednoznačne preukazuje, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa striedali pri „vypačovaní“ vstupných dverí, ktoré nakoniec vykopol práve žalovaný 2/. Tento úkon nemožno nazvať ako sprevádzanie matky na návšteve v rodinnom dome. Do tejto domácnosti nebola nikdy pozvaná. Vstúpila tam po násilnom prekonaní prekážky, a to po zničení vstupných dverí za prítomnosti svojich dvoch synov a za prítomnosti dvoch ozbrojených neznámych osôb, ktorých tam chcela ubytovať.
26. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ poukázali na jeho argumentáciu, ktorou potvrdil, že do nehnuteľností pravidelne chodí. Vyplýva z toho aj to, že sa zúčastnil nezákonného vstupu do rodinného domu dňa 17. 12. 2023 spolu s ostatnými žalovanými a s ďalšími neznámymi ozbrojenými osobami. Účelom incidentu bolo pomôcť ubytovať neznáme osoby v rodinnom dome. Žalobcovia akcentovali skutočnosť, že stále platí zákaz nakladania s rodinným domom. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaný 3/ má kde bývať a pokiaľ by sa nepostavil do role bodyguarda, nebol by označovaný za agresora. Žalobcovia mali za to, že žalovaný v rade 3/ je spolu s ostatnými žalovanými páchateľom domáceho násilia, keďže narúša pokojné bývanie žalobcov v rodinnom dome.
27. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zopakovala, že v danej veci je v pozícii obete. Poukázala na to, že nikdy voči nikomu fyzicky nezaútočila, na rozdiel od žalobcu 2/. Žalobcovia žalovanú 1/ opakovane vyhľadávajú, a to len s cieľom jej prenasledovania. Zopakovala, že trestné oznámenie zo strany žalobcu 2/ v súvislosti s incidentom na jarmoku bolo podané s časovým odstupom a bolo podané teda účelovo. Uviedla, že jej synovia, teda žalovaní 2/ a 3/ v spornom rodinnom dome kedysi žili a vyslovila presvedčenie, že bez ohľadu na to, komu bude rodinný dom prisúdený, chcela by, aby tento bol miestom, ktoré budú synovia radi navštevovať. Toto nevie stráviť žalobca 2/, ktorý sa snaží ju z užívania nehnuteľností vylúčiť, mení zámky a vstup kohokoľvek do rodinného domu považuje za útok a domáce násilie. Mala za to, že pre žalobcu 2/ je frustrujúce, že on nezarába dostatok finančných prostriedkov, naopak ona zdedila veľký majetok. Pokiaľ žalobcovia argumentovali v spore, že ich deti trpia úzkostnou poruchou, žalovaná 1/ poukázala na to, že tieto by nemali žiť v neskolaudovanej nehnuteľnosti a pravdepodobne sú vo veci zneužívané ako zbraň. Podľa jej názoru by mal stav týchto maloletých detí preveriť orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
28. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že videozáznam zo dňa 10. 11. 2023 nemá nič spoločné so žalovanou 1/ ako uvádzajú žalobcovia. Žalobcovia opätovne tvrdia, že sa má zabrániť opakovaniu násilia zo strany žalovaných, pričom v skutočnosti je agresorom žalobkyňa 1/ a ďalšia osoba. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na zastavenie trestných konaní, uvedené nedoložili dôkazom. Ďalej odkázal na vyjadrenie ostatných žalovaných, na doložené videá, ktoré jasne preukazujú správanie žalobcov a tiež na zmätočné tvrdenia žalobcov, že „žalovaný 1/ často požíva alkoholické nápoje“.
29. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zopakoval svoj odvolací návrh a poukázal na to, že v spornej nehnuteľnosti má na rozdiel od žalobcov trvalý pobyt. Pokiaľ žalobcovia argumentovali skôr vydaným predbežným opatrením, toto sa týkalo zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, nie zákazu vstupu do nej. Pokiaľ má žalobca 2/ pocit, že sa postavil na stranu svojej matky, bezdôvodne z toho vyvodzuje, že je páchateľom domáceho násilia. Zdôraznil, že v rodinnom dome prežil časť detstva a chce sa tam vracať.
30. Žalobcovia v stanovisku k vyjadreniu žalovanej 1/ poukázali na jej manipulatívnu argumentáciu. Za podstatné považovali, že sporný rodinný dom netvorí domácnosť žalovaných, žalovaná 1/ si z rodinného domu odniesla nábytok a presunula ho do svojho bytu. Žalobca 2/ sa len bráni voči útokom žalovaných. Žalovaní v amoku nerešpektovali výstrahu žalobcu 2/ a pokračovali vo vylamovaní vchodových dverí. Tento incident je zaznamenaný na videozázname, ktorý má súd k dispozícii. Motívom žalovaných je narušiť pokojnú domácnosť žalobcu 2/ a jeho novej manželky, ktorí sa príkladne starajú o svoje dve maloleté deti. Veľký vplyv na správanie žalovaných má aj skutočnosť, že veľká väčšina majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva bola zaradená do zoznamu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Pokiaľ žalovaná 1/ argumentovala, že ju žalobca 2/ sleduje, opak je pravdou. Žalobca 2/ navštívil areál spoločnosti OVP Orava s.r.o., ktorý je prenajímaný rôznym nájomcom a títo tu prevádzkujú rôzne obchodné prevádzky. Žalobca 2/ bol konkrétne 21. 3. 2023 nakupovať svietidlá, kedy ho zachytila priemyselná kamera. Išlo o bežný nákup, z ktorého sa žalovaná 1/ snaží fabulovať a vymýšľať skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé.
31. Žalobcovia v následnom vyjadrení k podaniu žalovaného 3/ poukázali na to, že vo veci bolo preukázané, že žalovaný 3/ sa aktívne zúčastnil na vylomení vchodových dverí v spornom rodinnom dome. Mali za to, že preukázali tak fyzické útoky všetkých troch žalovaných, ktorí sa prestali správať útočne až na základe vydaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia upriamili pozornosť na skutočnosť, že všetky podania žalovaných pravdepodobne koncipuje žalovaná 1/.
32. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ v spoločnom záverečnom vyjadrení zhrnuli svoju argumentáciu. Akcentovali skutočnosť, že skutočným agresorom v danej veci je žalobca 2/, ktorý sa opakovane počas manželstva viackrát dopustil fyzického a psychického násilia voči žalovaným, za čo bol právoplatne viackrát uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Za agresora považovali aj žalobkyňu 1/. V priebehu konania vyvrátili tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný 2/ sa dopúšťa fyzického násilia voči svojej družke. Zopakovali tiež svoju argumentáciu, že v spornom rodinnom dome nie je možné bývať a tiež, že v priebehu konkurzného konania bol vydaný nezákonný záväzný pokyn na zabezpečenie ochrany obydlia. Tento pokyn totiž vydal nepríslušný veriteľský orgán.
33. Žalobcovia v následnom stanovisku k záverečnému vyjadreniu žalovaných uviedli, že záväzný pokyn na zabezpečenie ochrany obydlia bol vydaný v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým bolo predchádzanie vzniku škôd. Škody spôsobovali príbuzní úpadcu, a to konkrétne synovia úpadcu – žalovaní 2/ a 3/, ktorí sa domáhali nezákonného vstupu tretích osôb, ktorým spolu s matkou hodlali pripraviť ubytovanie. Tieto skutočnosti sú zaznamenané orgánmi činnými v trestnom konaní a kvôli násilnému vniknutiu do obydlia sa vedie trestné stíhanie a priestupkové konanie. Z predložených dôkazov je zrejmé, že sa žalovaní pokúšajú zneužiť právo s odvolávaním sa na stavebný zákon, ktorý sami nerešpektujú. Zdôraznili, že správkyňa konkurznej podstaty poverila A. B. len zabezpečením ochrany obydlia, ktorým je rodinný dom v C.. Poverená osoba je užívateľkou rodičovského domu na ulici D. E. O. C., ktorý užíva so svojou ovdovelou matkou. Vzdialenosť tohto rodinného domu je približne 200 m. Z tohto dôvodu sa často zdržiava v rodinnom dome, aby zabezpečila vykurovanie, ktorým predchádza vzniku poškodenia vodovodných potrubí, stará sa o údržbu okolia kosením trávnika a vykonáva bežné údržbárske práce. V tomto jej pomáha aj manžel a iní subdodávatelia prác. Po opakovaných skúsenostiach nie je možné zabezpečený rodinný dom ponechať bez dozoru, pretože by došlo k jeho nezákonnému okupovaniu
osobami, ktoré by ohrozili doterajší stav domu. Ochrana obydlia a predchádzanie škodám na obydlí má prioritu.
34. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ napokon reagovali ďalším podaním pred predložením veci na odvolací súd, v ktorom už len opakujú argumenty, ktoré boli obsiahnuté v ich skorších podaniach.
35. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované strany sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1 CSP uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a v zmysle § 387 ods. 1 CSP toto rozhodnutie potvrdil vo výrokoch I., II., V., VI. a VII. Vo výrokoch III., IV. a VIII napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
36. Východiskovo, v reakcii na obsah predostretej odvolacej argumentácie upriamuje krajský súd pozornosť odvolateľov na ich zodpovednosť za obsahové vymedzenie opravného prostriedku a s tým súvisiacu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolatelia totiž špecificky nereagovali na výroky napadnutého rozhodnutia v časti uložených zákazov priblíženia a zákazov nekontaktovania žalobcov, čím je daná obmedzená možnosť ich prieskumu v odvolacom konaní. 37. Súčasne sa javí vhodným vymedziť/pripomenúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), resp. ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
38. Následne, už z hľadiska vecného prieskumu napadnutého uznesenia platí, že charakter neodkladného opatrenia opodstatňuje jeho nariadenie (podľa zákonných predpokladov) vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú dané právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Zároveň sa nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. 39. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.
40. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v danej veci odôvodnený predovšetkým incidentom, ku ktorému došlo dňa 17. 12. 2023, kedy žalovaní podľa tvrdení žalobcov vstúpili za použitia násilia do rodinného domu v C., kde sa bez dovolenia pohybovali a povyhadzovali žalovaným veci zo skríň. Z pohľadu krajského súdu bolo podstatné, že odvolatelia vo svojej argumentácii nijako nespochybnili, že k uvedenej udalosti došlo a že sa stala tak, ako popisujú žalobcovia. Priebeh tohto skutku tak treba považovať za osvedčený. V návrhu sa spomínajú ďalšie skutky, ktoré žalobcovia osvedčovali pripojenými fotografiami a trestnými oznámeniami.
41. Z určujúceho hľadiska nadväzne možno vysloviť, že žalobcovia i žalovaní (zhodne) produkovali dôkazy, z ktorých možno konštatovať/vyvodiť enormnú animozitu v ich vzťahoch, zároveň úplnú absenciu snahy ktoréhokoľvek subjektu sporu prispieť k zmierneniu vybičovaných emócii. Pomery strán sporu zjavne súvisia s rozvodovým konaním žalobcu 2/ a žalovanej 1/, po ktorom bolo iniciovaných množstvo súdnych a administratívnych konaní, z ktorých viaceré nie sú ukončené a ktoré sú zdrojom ich konfliktov. 42. Krajský súd v tejto súvislosti podotýka, že v danej veci aj s ohľadom na krátky čas určený na rozhodnutie nebolo možné analyzovať/ustáliť mieru účasti sporových strán na vzniku či eskalácii
ich konfliktov; podstatné bolo preskúmať potrebu neodkladnej úpravy na základe tvrdení o narúšaní pokojného bývania žalobcov.
43. Pri konštatovaní okresného súdu o prítomnosti násilia, ktoré viedlo k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia musí odvolací súd zdôrazniť, že ochrana poskytovaná podľa ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP (ktoré zmieňuje napadnuté uznesenie) je podmienená definovaním osoby agresora a osoby obete. Ak je zjavné, že na rozvoji konfliktov sa podieľajú obe strany, spornou je možnosť poskytnúť žalobcom ochranu v zmysle uvedených ustanovení. V danom prípade totiž žalovaní osvedčili svoje tvrdenia o tom, že k útokom (fyzickým či verbálnym) dochádzalo aj zo strany žalobcov, preto týchto za aktuálnej dôkaznej situácie nemožno považovať za obete násilia. 44. Pre rozhodnutie pritom nie je dôležité „kto začal“, na to nie je ani daný priestor v krátkej lehote určenej na rozhodnutie. Kľúčové je zastabilizovať (a tak zo strany súdu poskytnúť ochranu ohrozeným subjektívnym právam) situáciu tak, aby sa vzťahy sporových strán ešte viac nezhoršovali a nedochádzalo k incidentom, ako je prípad z 17. 12. 2023. Preto mal krajský súd za to, že podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia splnené boli tak, ako to ustálil okresný súd, aj keď právny základ tohto neodkladného opatrenia tkvie v § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Osvedčený skutkový stav totiž ukazuje snahu žalovaných neprimerane sa domáhať svojich užívacích práv k rodinnému domu, kde bývajú žalobcovia s maloletými deťmi. Spôsob realizácie ich práv má znaky nenáležitého použitia svojpomoci, ktorej hranice sú v právnom poriadku jasne definované (§ 6 Občianskeho zákonníka).
45. Pokiaľ odvolatelia spochybnili užívacie právo žalobcov k rodinnému domu, toto má svoj základ v poverení vydanom správcom konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu 2/) za účelom ochrany majetku tvoriacom konkurznú podstatu. V predmetnom poverení bolo žalobkyni 1/ umožnené nehnuteľnosť užívať, a to s členmi jej rodiny (teda aj so žalobcom 2/ a ich deťmi). Preskúmavanie tohto poverenie odvolacím súdom v aktuálnom konaní je vylúčené. Jeho vydanie totiž bolo/je výrazom osobitného režimu súvisiaceho s prebiehajúcim konkurzným konaním, v ktorom má správca konkurznej podstaty špecifické oprávnenia smerujúce k ochrane a následne k speňaženiu majetku úpadcu. Užívacie oprávnenie žalobkyne 1/ obmedzuje skutočných vlastníkov v ich práve k nehnuteľnosti; naviac okresný súd i krajský súd v aktuálnom rozhodnutí žalovaných úplne z užívania nehnuteľností vylúčil. Takéto rozhodnutie však sleduje legitímny cieľ (viď vyššie). 46. Vo vzťahu k účelu rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postráda právnu relevanciu odvolacia námietka založená na (argumente o) absencii kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ totiž žalobcovia disponujú právnym titulom, ktorý ich oprávňuje vec držať a užívať, otázky významné z hľadiska stavebného práva nemajú pri posudzovaní ochrany nedotknuteľnosti obydlia žalovaných osobitný význam. Ak odvolatelia odkazovali na rozhodnutie konkurzného súdu o nemožnosti užívať nehnuteľnosti, toto sa týkalo neprípustnosti ich prenájmu a nijako neruší poverenie vydané pre žalobkyňu 1/. 47. Obdobne, pre rozhodovanie neboli podstatné ani otázky hlásenia trvalého pobytu, ktorá skutočnosť má len evidenčný charakter a kvalifikovane nevypovedá o práve k veci. Rovnako nebolo dôvodné skúmať, kto platí daň z nehnuteľností, ktorej plnenie je otázkou vzťahu vlastníka a štátu, nie otázkou užívacích práv. Pokiaľ žalobcovia poukazovali v návrhu na negatívne dôsledky správania žalovaných na psychické zdravie ich detí, táto otázka takisto nebola krajským súdom riešená, pretože maloleté deti nefigurujú v konaní ako jeho subjekty (nepodali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia).
48. Žiada sa tiež poznamenať, že okolnosti posudzovanej veci umožňujú (pre účely tohto skráteného konania) vysloviť pochybnosti o strachu žalovanej 1/ zo žalobcu 2/, pokiaľ sa táto (opakovane) snaží o vstup do domu a aj tam vstúpila (hoci s inými osobami, ktoré ju sprevádzali). Extrémne vyhrotené vzťahy strán sporu by skôr mohli viesť k snahe vyhýbať sa vzájomnému stretu, čo sa zjavne nedeje a je to obojstranné. Žalovaná 1/ nevysvetlila v podrobnostiach, aké kontroly vykonáva v rodinnom dome – odkaz na to, že je jeho vlastníčkou za daných okolností nie je postačujúci. Do skončenia jednotlivých súdnych konaní možno považovať tieto návštevy za zjavne eskalujúce/zhoršujúce už narušené vzťahy subjektov sporu. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ možno uzavrieť, že títo nedisponujú osobitným právnym titulom k rodinnému domu; pokiaľ doň vstupovali za účasti a s dovolením žalovanej 1/, potom aj tu treba konštatovať problematickosť takéhoto konania.
49. Za opodstatnenú naopak považoval krajský súd námietku žalovanej 1/, ktorá poukázala na viacero súdnych konaní, ktorých subjektom je ona i žalobca 2/, preto výnimka zo zákazu priblíženia týkajúca sa len trestného konania neobstojí. S uvedeným sa krajský súd stotožnil a vo výrokoch III. a IV. doplnil
výnimku z priblíženia tak, že táto zahrnie všetky konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdne, administratívne a s nimi súvisiace konania. Súvisiacimi konaniami treba rozumieť napríklad schôdze veriteľov v konkurznom konaní. 50. Z dôvodu bezprostrednej súvislosti/viazanosti výrokov III. a IV. s výrokom VIII. zmeneným týmto rozhodnutím odvolací súd uvedenú výnimku preskúmaval aj vo vzťahu k ostatným žalovaným, resp. ku konaniam, ktorých subjektom sa môžu stať. Obom žalobcom bola totiž uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej a zároveň boli žalovaní poučení o možnosti domáhať sa svojich práv v súdnom konaní. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že subjekty sporu sú zainteresované v rôznych trestných a iných konaniach, ktorých priebeh by mohol byť narúšaný obštrukčným správaním odkazujúcim na zákaz priblíženia. Všetky takéto konania tak predstavujú výnimku zo zákazu priblíženia.
51. Odlišným spôsobom (než okresný súd) pristúpil krajský súd k stanoveniu povinnosti podať žalobu vo veci samej. Predmetnú otázku rieši súd bez ohľadu na návrh strany, preto aj následný prieskum splnenia takej povinnosti je zo strany odvolacieho súdu možný bez ohľadu na vznesené námietky. 52. Primárne je tu potrebné konštatovať, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje výroky smerujúce k zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania žalobcov. Je preto zrejmé, že návrh žalobcov v tejto časti smeroval k ochrane ich súkromia a zdravia, ktoré hodnoty chráni Občiansky zákonník v ustanoveniach regulujúcich inštitút ochrany osobnosti (§ 11 a nasl.). Boli to žalobcovia, ktorí podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v snahe ochrániť ich telesnú a duševnú integritu, preto sú povinní znášať ďalší procesný následok v podobe povinnosti vyvolať konanie vo veci samej. Krajský súd im preto postupom podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP uložil podať žalobu o ochranu osobnosti v lehote 30 dní s vymedzením predmetu sporu – zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania. Totožnosť predmetu sporu vo veci samej s predmetom neodkladného opatrenia nie je (v zmysle záverov aplikačnej praxe a právnej teórie) bez ďalšieho (automaticky) vylúčená.
53. Ďalšia časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k obmedzeniu užívacieho práva k rodinnému domu. Súdom formulovaná/akceptovaná úprava je spôsobilá (§ 336 ods. 1 veta druhá CSP) nastoliť trvalú úpravu pomerov strán v danej časti neodkladným opatrením. Súčasne v rozoberaných súvislostiach možno z perspektívy miery osvedčenia relevantných skutočností - predovšetkým poverenie vydané v konkurznom konaní oprávňujúce žalobcov užívať nehnuteľnosť a nepopretie skutkových tvrdení o útokoch žalovanými – vyvodiť „silnejšiu“ procesnú pozíciu na strane žalobcov, čo vo svojom súhrne viedlo k záveru/nevyhnutnosti, že to má byť strana žalovaná, ktorá sa žalobou vo veci samej musí domáhať umožnenia vstupu do rodinného domu a na pozemky, resp. ich užívania, čomu krajský súd prispôsobil znenie/formuláciu poučenia v zmysle § 337 ods. 1 CSP.
54. Záverom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie obsahuje nesprávne označenie zákonného sudcu, resp. uvádza dvoch sudcov – toho, komu bola vec pridelená a zároveň toho, kto v čase rozhodovania konal ako zastupujúci sudca. Sudca, ktorý je podľa rozvrhu práce určený na zastupovanie, koná pritom vo vlastnom mene, nie v mene „pôvodného sudcu“, preto akékoľvek vyjadrenie vzťahu zastúpenia, akoby išlo o použitie tohto inštitútu v jeho civilnoprávnom zmysle, nemá opodstatnenie. Odstránenie tejto zrejmej nesprávnosti preto odvolací súd v súlade s článkom 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku s použitím § 224 CSP nariadil konajúcemu súdu vydaním opravného uznesenia, v ktorom sa vyjasní meno zákonného sudcu, ktorý rozhodnutie vydal.
55. Výrok o trovách konania má svoj základ v ustanoveniach § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP. Krajský súd na základe podaných odvolaní čiastočne zmenil preskúmavané rozhodnutie. Pokiaľ vykonal modifikáciu rozhodnutia v časti, kde konal nad rámec odvolacích dôvodov, táto nebola z hľadiska pomeru úspechu a neúspechu podstatná. Ako jediná dôvodná odvolacia námietka bol vyhodnotený rozsah výnimky zo zákazu priblíženia. Tento pomer bol potom stanovený úvahou – žalovaní uspeli v opravnom konaní len v marginálnej časti, ktorú bolo možné percentuálne vyjadriť pomerom 5 %, čomu zodpovedá úspech žalobcov v rozsahu 95 %. Čistý úspech žalobcov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak predstavuje 90 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.
56. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.