Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Dominika Horváthová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, IČO: 51 412 802, proti žalovaným: 1. DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený spoločnosťou: advoconsulting s. r. o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. – 328 zo dňa 22.11.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. tak, že žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému 2. priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. 1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“), , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , o dobrovoľných dražbách, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1. a 2. ako spoludlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalovaného 1. G. Bankou Slovensko, a. s. dňa 10.07.2013 Zmluvu o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU, predmetom ktorej bol účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 40 000 eur. Účelom úveru bolo splatenie predchádzajúcich úverov, úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2. a dohodou o zrážkach zo mzdy. Platobná povinnosť žalobcov bola upravená v rozsahu 238 mesačných splátok vo výške 233,13 eura, posledná vo výške 231,77 eura, splatnosť prvej splátky bola stanovená

na 27.09.2013, nasledujúce splátky v každý 27. deň príslušného mesiaca a splatnosť poslednej splátky bola explicitne určená na 27.03.2033. Predmetná zmluva bola zmenená Dodatkom č. 1 z 13.08.2015 v dôsledku porušenia platobných povinností žalobcami, ktorí ku dňu 30.07.2015 uznali svoj dlh spolu vo výške 37 632,58 eura, vylúčili účinnosť predčasného zosplatnenia úveru, a s tým spojené jednorazové plnenie dňom 14.04.2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru), pričom si zároveň dohodli nový splátkový kalendár s konečnou splatnosťou 27.06.2033. Dňa 10.07.2013 uzatvorili okrem samotnej úverovej zmluvy aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2. za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1. zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013. Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu pričom konštatoval, že aplikácia ustanovení je vylúčená s poukazom na ustanovenie , nejde teda o spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o určenie, že predmetná zmluva o spotrebnom úvere a jej dodatok č. 1 zo dňa 13.08.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1. je neplatná, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ide o žalobu podľa , pričom osobitným predpisom umožňujúcim sa domáhať určenia danej právnej skutočnosti je Z. z o ochrane spotrebiteľa. Súčasne súd prvej inštancie vyslovil záver, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ju v konečnom dôsledku urobili neplatnou. Absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní nenamietali. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, že by spornú zmluvu uzatvorili neslobodne a bez vážnej vôle, zmluva zároveň nejaví známky neurčitosti a nejasnosti, na základe čoho nemožno na daný stav aplikovať . V konaní žalobcami nebolo preukázané a ani tvrdené, že by predmetom spornej zmluvy bolo plnenie nemožné, preto ju nemožno vyhodnotiť ako neplatnú podľa . V neposlednom rade žalobcovia explicitne neuviedli, v čom by mala podľa ich názoru sporná zmluva vykazovať znaky rozporu so zákonom, prípadne zákon obchádzať alebo v čom sa jej obsah prieči inštitútu dobrých mravov, žalobcovia nepreukázali a ani nekonkretizovali údajné nekalé praktiky žalovaného 1. v súvislosti s uzatváraním spornej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie tejto časti žaloby nevyhovel.

1.3 K tvrdeniam žalobcov o tom, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1. pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, súd prvej inštancie uviedol, že realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená. Každá realizácia záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje súčasne i zásah do vlastníckeho práva záložcu, tento zásah je však právom aprobovaný (dovolený). Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby neznamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu, práve naopak ide o dovolený spôsob realizácie záložného práva. Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľov neznamená, že spotrebitelia sú zbavení akejkoľvek povinnosti prečítať si, čo podpisujú a následne takouto skutočnosťou pred súdom argumentovať. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa s obsahom zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, nemôže byť skutočnosťou, ktorú by súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalovaného 1. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu nemožno hodnotiť inak ako špekulatívnu, nesledujúcu ochranu spotrebiteľa, ale majúcu za cieľ oddialiť výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe.

1.4 K určeniu, že úkon žalovaného 1. - výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13SU je neplatný a právne úkony dražobníka žalovaného 2. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Galanta, obec E., k. ú. E. vedenom Okresným úradom Galanta - katastrálny odbor (bližšie špecifikovanými v ods. 27 napadnutého rozsudku) sú neplatné, súd prvej inštancie konštatoval, že úkon žalovaného 1. „výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2. „smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby“ nie sú právnymi úkonmi ako ich predpokladá . Nemožno preto uvedený čiastkový žalobný nárok subsumovať pod ustanovenie , pretože nejde o právnu skutočnosť definovanú v ustanovení . Uvedený žalobný nárok je preto podľa súdu prvej inštancie neprípustný.

1.5 Vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie konštatoval, že ak má súd skúmať neprijateľnosť podmienky, za predpokladu, že táto je zrozumiteľne vyjadrená, je potrebné ustáliť, či konkrétne zmluvné dojednanie preskúmaniu podlieha, t. j., či nejde o transparentné dojednanie,

ktoré ani teoreticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou byť nemôže, a to s ohľadom na jej podstatný obsah. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože ak by mala strana sporu nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Musí ísť o tvrdenia priame, neumožňuje tvrdenia prostredníctvom odkazu na dôkazné prostriedky ( ), nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Žalobcovia sa obmedzili na označenie údajných neprijateľných zmluvných podmienok, avšak neprodukovali relevantné tvrdenie o dôvodoch ich neprijateľnosti.

1.6 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako čiastkové zmluvné dojednanie je zakotvené priamo v texte zmluvy o úvere v čl. VIII., ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa , pričom právnym poriadkom aprobovaný a v explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zabezpečenie záväzku spotrebiteľa danou formou v čase uzavretia zmluvy o úvere účinná legislatíva nezakazovala (tzv. zakázané spôsoby zabezpečenia záväzku boli v tom čase obsiahnuté v ). Dodávateľ k realizácii daného čiastkového dojednania doposiaľ nepristúpil, pričom prípadnú realizáciu počnúc 01.05.2014 novela podstatne obmedzuje. Absencia podstatnej argumentácie zo strany žalobcov v danom prípade vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.

1.7 Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. V. bod 2 a 4 (poplatky a náklady) podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa uvedené čiastkové dojednania zakladajú. Žalobcovia sa obmedzili len na odkaz na čl. V bod 2 a bod 4 zmluvy o úvere, netvrdili podstatné skutočnosti vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok, neuviedli prípadné konkrétne negatívne dôsledky na spotrebiteľa, v dôsledku čoho súd nemal dôvod vykonávať ohľadne uvedenej časti prípadné dokazovanie. Absencia podstatnej argumentácie potom vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.

1.8 Rovnako aj v časti tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. IX. Bod 8 zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za to, že predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu tiesne alebo omylu. Nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, pretože dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. Ak zmluvná strana tvrdí, že zmluva bola uzavretá v tiesni alebo v omyle, prípadne, že nezodpovedá jej skutočnej vôli, predmetné skutočnosti musí vždy preukázať tá zmluvná strana, ktorá ich tvrdí. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné prehlásenie neposkytuje iba spotrebiteľ, ale obe zmluvné strany, a preto nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach.

1.9 Pokiaľ ide o určenie ako neprijateľných ustanovení zmluvy, ktorými dal žalobca súhlas so spracovaním jeho osobných údajov, k týmto súd prvej inštancie uviedol, že legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle , ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách, takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta.

1.10 S poukazom na vyššie uvedené závery ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia 1. a 2. boli v konaní pasívni, keď podľa súdu prvej inštancie žaloba, tak i nasledujúce písomné vyjadrenia žalobcov 1. a 2. predstavujú kompilát citácií a výňatkov zo súdnych rozhodnutí často len málo s prejednávanou vecou súvisiacich s tým, že žalobca 2. sa nedostavil na žiadne z pojednávaní a žalobca 1. sa dostavil len na jediné pojednávanie, vo vzťahu k zvyšným pojednávaniam, pričom súdu prvej inštancie zasielal opakované žiadosti o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.11 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a žalovaným 1. a . ako procesne plne úspešným stranám sporu priznal nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1. a 2. (ďalej aj „žalobcovia“) z dôvodov, že

- neboli splnené procesné podmienky ( ),

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ),

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ),

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené( ),

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1 Podľa žalobcov je napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný pre absenciu aplikácie príslušných právnych noriem, úvahy súdu nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, názory súdu sú irelevantné, bez opory v právnych predpisoch, výčitky súdu, ktoré predstavujú predpojatú kritiku sudcu v neprospech spotrebiteľov, nevyrovnanie sa s námietkami žalobcov spotrebiteľov rozhodujúcimi pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, ignorovanie skutočností objasňujúcimi skutkový stav, ignorovanie postavenia spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany a porušenie zásad spravodlivého súdneho procesu, a to zásady ústnosti, priamosti, kontradiktórnosti konania a princípu opodstatnenosti. Súd odôvodňoval svoje rozhodnutie nevykonanými dôkazmi čo má za následok inú vadu konania. Vzhľadom na uvedené neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovia popierajú argumentáciu súdu prvej inštancie o rezignácii k ich procesnej povinnosti podľa a celkovo popierajú ich pasivitu v konaní, keď túto mal spôsobiť súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom. Uviedli, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zákonom, keď vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci a súčasne ich neviedol k zmierlivému vyriešeniu sporu, nevykonal navrhnuté dôkazy, neoboznámil žalobcov s návrhmi a dôkazmi protistrany. Žalobcovia zotrvávajú na skutkových tvrdeniach uvedených v podanej žalobe a súčasne opätovne vyslovili obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1. pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, k tomuto žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie nezohľadnil ich postavenie ako slabšej zmluvnej a sporovej strany a opomenul aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovia vytkli súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré úkony protistrany posúdil ako platné, čím odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje vady zmätočnosti, pričom absentuje vykonanie dokazovania k určeniu neplatnosti predmetných úkonov. Žalobcovia ďalej namietajú, že súd prvej inštancie neposúdil žalobcami konkrétne označené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli obsahom zmluvy o úvere, iba formálne uviedol úvahy, ktoré nemajú oporu v uvedenom skutkovom stave. Podľa žalobcov zmluva o úvere obsahuje predformulované ustanovenia, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom protistrana v konaní nepreukázala opak, a tieto spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súčasne zotrvávajú na posúdení ako neprijateľných ustanovenia zmluvy, ktorými dal žalobca súhlas so spracovaním jeho osobných údajov. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu nebolo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie použitím ustanovenia , potvrdil.

5. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo uplatnenie viacerých nárokov, ktorými sa žalobcovia voči žalovaným domáhali určenia I. neplatnosti zmluvy o G. REFINANC úvere č. 063/3018/12SU zo dňa 13.08.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 13.08.2015 uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného 1., II. neplatnosti úkonu žalovaného 1., a to výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13SU, III. neplatnosti právnych úkonov dražobníka žalovaného 2. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v okrese Galanta, obec E., k. ú. E., OÚ Galanta

- katastrálny odbor, a to: byt XX, X. A., H. I. X, v bytovom dome súp. č. XXX, na parcele č. 19/1, č. 19/2, č. 19/3, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 798/10000, pozemok - č. p. 19/3, výmera 41 m2, zastavané plochy a nádvoria, IV. uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. zaplatiť trovy konania do troch dní spoločne a nerozdielne, V. neprijateľnosti a neplatnosti podmienky uvedenej v čl. V. Poplatky ods. 2 a 4 v Zmluve o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013 VI. neplatnosti a neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl. VIII. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvv o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013, VII. neplatnosti a neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl. IX. Záverečné ustanovenia ods. 8 v Zmluve o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013.

8. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobcami bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a s podstatnými námietkami sporových strán. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:

10. K žalobcami tvrdenému nedostatku procesných podmienok odvolací súd uvádza, že procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť ( ). Ide o právomoc a príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (prekážka litispendencie) a prekážky rozsúdenej veci (prekážka res iudicata), procesná sujektivita strany, procesná spôsobilosť. Žalobcovia v odvolaní nešpecifikovali, ktoré podmienky konania neboli splnené a odvolací súd nesplnenie procesných podmienok konania nezistil. Odvolacia námietka žalobcov je preto nedôvodná.

11. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcov bolo tvrdené porušenie ich procesných práv, k čomu je potrebné predovšetkým uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných . Pod pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a judikatúry

Ústavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ).

12. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými procesnými normami, nie je možné konštatovať porušenie procesných práv žalobcov. Vo veci bolo nariadených celkovo dvanásť pojednávaní. Prvé pojednávanie súd prvej inštancie nariadil na 28. mája 2019, pričom prítomný žalobca 1. v úvode pojednávania požiadal súd o jeho odročenie z dôvodu zdravotnej indispozície. Žalobkyňa 2. sa pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia. Pojednávanie odročené na 8. októbra 2019 súd odročil na neurčito, keďže žalobca v prvom rade požiadal podaním zo dňa 7. októbra 2019 o jeho odročenie z dôvodu pracovnej neschopnosti. Predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 7.10.2019 s súčasne ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne 2. rade tým že sa musí starať o deti a rodinu. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 16. januára 2020, na ktoré sa dostavili žalobca 1. a zástupkyňa žalobkyne 2.; uvedené pojednávanie súd odročil na 16. apríla 2020 z dôvodu, že žalobcovia navrhli zmenu žaloby, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť. Pojednávanie odročené na 16.apríla 2020 súd prvej inštancie zrušil upovedomením zo dňa 3. apríla 2020 z dôvodu pandémie vírusovej respiračnej infekcie COVID – 19, vychádzajúc z usmernení krízového štábu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10. marca 2020. Z dôvodu protipandemických opatrení boli zrušené aj následne nariadené pojednávania v termínoch 10. septembra 2020, 14. januára 2021, 29. apríla 2021. Žalobca 1. požiadal o odročenie následne nariadeného pojednávania na 27. mája 2021 z pracovných dôvodov, z týchto dôvodov ospravedlnil aj neúčasť žalobkyne 2. Súd pojednávanie odročil na 25. novembra 2021, pojednávanie bolo zrušené opäť z dôvodu aktuálnych protipandemických opatrení spojených s vyhlásením núdzového stavu. Pojednávanie bolo opäť nariadené na 29. marca 2022. Elektronickým podaním zo dňa 27. marca 2022 žalobcovia 1. a 2. požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, že rozšírili žalobu, z tohto dôvodu súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 14. júna 2022. Na uvedenom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalobcov 1. a 2. navrhla pristúpenie spoločnosti DPS Financial consulting, s. r. o., následne preto súd pojednávanie odročil na 11. októbra 2022. Súd prvej inštancie termín pojednávania zmenil na 22. novembra 2022 z dôvodu čerpania dovolenky zákonnou sudkyňou. Dňa 21. novembra 2022 žalobca 1. elektronickým podaním požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu choroby s tým, že nesúhlasí s konaním bez jeho prítomnosti, súčasne uviedol že žalobkyňa 2. je s vnukom hospitalizovaná v nemocnici v Galante. Žalobca 1. súčasne súdu doručil nečitateľnú kópiu potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, žalobkyňa 2. dôvod neprítomnosti nepreukázala žiadnym spôsobom. Zo zápisnice z pojednávania dňa 22. novembra 2022 vyplýva, že bez ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávania ani splnomocnená zástupkyňa žalobkyne v 2. rade.

13. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. Strana sporu teda musí preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. V preskúmavanej veci však žalobca 1. v súvislosti s nariadeným pojednávaním dňa 22. novembra 2022, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil napadnuté rozhodnutie, nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo možné zistiť jeho nepriaznivý zdravotný stav – doručené lekárske potvrdenie je úplne nečitateľné, žalobkyňa 2. svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania, rovnako ako jej splnomocnená

zástupkyňa. Na odročenie pojednávania nariadeného vo veci na 22. novembra 2022 preto nebol zákonný dôvod, súd prvej inštancie nepochybil, keď na uvedenom pojednávaní vo veci rozhodol. S poukazom na vyššie opísaný priebeh konania od podania žaloby dňa 17.08.2018, nie je možné konštatovať, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných oprávnení, resp. možnosť ich aktívnej účasti v spore. Žalobcovia mali možnosť uskutočniť im patriace procesné práva najneskôr na pojednávaní dňa 22. novembra 2022 (osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu), túto možnosť však nevyužili.

15. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalobcov odvolací súd ďalej konštatuje, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ).

16. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva procesná povinnosť sporovej strany tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobcovia teda mali tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, od ktorej odvodzovali svoj nárok. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že žalobcovia v rámci nároku na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere právne argumentovali ustanoveniami , a , ich obšírne všeobecné, nekonkretizované tvrdenia však s citovanými ustanoveniami nekorešpondovali. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mal možnosť postupom podľa požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia (substancovane tvrdiť) je procesnou povinnosťou strany. Pokiaľ strana neprodukuje substancované tvrdenia – ako je tomu v preskúmavanej veci – nie je možné k takémuto (nesubstancovanému) tvrdeniu vykonať dokazovanie a súd tak ani nemá možnosť podľa žiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací súd tu súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia produkovali najmä množstvo všeobecných tvrdení a poukazov na rozhodnutia súdov, ktoré sú v preskúmavanej veci právne irelevantné.

17. Zmätočné sú odvolacie námietky žalobcov, podľa ktorých súd prvej inštancie neustálil, ktoré úkony dodávateľov sú platné a ktoré neplatné, v dôsledku čoho sa nachádzajú v stave právnej neistoty, pričom súčasne namietli pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v odseku 27. napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil, že úkony žalovaných 1. a 2., určenia neplatnosti ktorých sa žalobcovia domáhajú („výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2. „smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby“), nie sú právnymi úkonmi v zmysle , ale len faktickými úkonmi. Nie je teda možné domáhať sa ich neplatnosti. V zmysle je možné sa domáhať určenia právneho úkonu, ako právnej skutočnosti (za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu). Námietka žalobcov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1. vyznieva zmätočne v situácii, že jeho pristúpenie do konania navrhli práve žalobcovia.

18. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietli neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, pričom poukázali na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd súhlasne s prvoinštančným súdom konštatuje, že ide o prípustný zabezpečovací inštitút, pričom citované ustanovenie v čase uzatvorenia zmluvy nebolo súčasťou o ochrane spotrebiteľa.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, presvedčivo v súlade s ustanovením odôvodnil, pričom sa vyrovnal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami. Neobstojí preto námietka žalobcov, že rozsudok je formalistický a nespĺňa náležitosti podľa , Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obsahom odvolania sú z veľkej časti, námietky, tvrdenia, resp. rôzne výroky, ktoré nekorešpondujú s napadnutým rozhodnutím, pre rozhodnutie odvolacieho súdu sú bez významu, preto sa nimi v dôvodoch tohoto rozhodnutia nezaoberá.

20. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcov sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa citovaného ustanovenia , ako vecne správne potvrdil.

21. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1. a 2. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. ( v spojení s ustanovením ). O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).