Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/339/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporkyni X.. T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 806,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -52 zo dňa 06. 10. 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z priznanej sumy ročne od 28. 12. 2009 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, za dobu omeškania od 28. 12. 2009 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl.. Z predložených faktúr mal zistené, že odporkyňa v rozhodnom období nezaplatila za poskytnuté služby a nebol z jej strany predložený žiadny doklad, ktorý by potvrdil, že si svoju povinnosť splnila. Súd preto považoval nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vo výške 142,21 Eur za odôvodnený a v tejto časti návrhu vyhovel. Keďže odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, priznal navrhovateľovi v zmysle i príslušný úrok z omeškania. Vo zvyšku nároku, ktorý sa týkal zaplatenia zmluvnej pokuty, však súd vyhovel len čiastočne, pretože zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur v pomere k istine sporu považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu preto navrhovateľovi priznal len do výšky žalovanej istiny, t.j. vo výške 142,21 Eur, vzhľadom k tomu, aby bol zabezpečený charakter daného záväzku, pričom súd využil moderačné právo. Odporkyňu tak okresný súd zaviazal uhradiť navrhovateľovi spolu istinu vo výške 284,42 Eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Tvrdila, že jej súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože neúčasť na pojednávaní v deň rozhodnutia ospravedlnila telefonicky zo zdravotných dôvodov. Voči rozhodnutiu vo veci samej namietala : „že tvrdenia žalobcu sú cielene „vykonštruované“, pretože navrhovateľ bol včas a opakovane náležite informovaný o skutočnom stave veci - príčinných súvislostiach a napriek tomu jej dlhodobo prostredníctvom povereného zástupcu zasielal výzvy na zaplatenie údajnej dlžoby“. Poukázala na to, že je invalidným občanom, ťažko zdravotne postihnutým a zo zdravotných dôvodov sa nesmie zúčastňovať súdnych pojednávaní. Naďalej trvala na tom, že nemohla uskutočniť hovory z mobilného telefónu v žalovanom období, preto ani nemohol vzniknúť dlh voči navrhovateľovi vo výške 806,09 Eur. V rámci odvolania si odporkyňa voči navrhovateľovi uplatnila „nárok na zadosťučinenie nemajetkovej ujmy“ v peniazoch vo výške 3.000.000 Eur v zmysle , . Súčasne si uplatnila i nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 232,12 Eur. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa , .

Na základe podaného odvolania odporkyňou, krajský súd ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 284,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy za dobu omeškania od 28. 12. 2009 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa , ako vecne správny potvrdil.

Výrok rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, zostal podľa nedotknutý.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Odvolací súd tým reaguje na námietku odporkyne, že právny záver okresného súdu o čiastočnej odôvodnenosti nároku navrhovateľa je nesprávny a že tvrdenia navrhovateľa sú cielene „vykonštruované“. Okresný súd správne právne vyhodnotil, že priznaný nárok navrhovateľa vo výške 142,21 Eur predstavuje nezaplatené mesačné poplatky a čiastočne i nárok na zmluvnú pokutu v zmysle dodatku. Okresný súd sa riadne oboznámil s faktúrou vystavenou navrhovateľom splatnou dňa 27. 12. 2008 vo výške 47,30 Eur, dňa 27. 01. 2009 vo výške 47,30 Eur, dňa 27. 02. 2009 vo výške 45,90 Eur a dňa 27. 03. 2009 vo výške 1,70 Eur. Z predložených faktúr bolo zistené, že odporkyňa za uvedené obdobie nezaplatila za poskytnuté služby a nebol ani predložený žiadny doklad, ktorý by potvrdil, že si svoju povinnosť splnila. Súd preto vyhovel v časti o zaplatenie istiny odôvodnene. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, okresný súd správne vyhodnotil, že zmluvná pokuta vo výške 663,88 Eur je vzhľadom na výšku istiny neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, preto s využitím moderačného práva priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu len do výšky žalovanej istiny. Správne priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania, keď mal za preukázané, že odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania.

Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnej odôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.

Odvolací súd preto reaguje len na najzásadnejšie aspekty a argumenty odporkyne uvedené v odvolaní:

Pokiaľ odporkyňa poukazuje na to, že od 17. 12. 2008 nemala mobilný telefón a ani SIM kartu, a teda nemohla uskutočňovať hovory z mobilného telefónu za žalované obdobie, v dôsledku čoho nemohla vytvoriť ani nárokovaný dlh navrhovateľa vo výške 806,09 Eur, tieto tvrdenia nemajú vplyv na oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie faktúr, ktoré boli odporkyni vystavené na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a to Zmluvy o pripojení zo dňa 22. 03. 2007. Na základe tejto zmluvy bola odporkyni poskytovaná verejná telefónna služba s programom služieb Relax 100 a súčasne jej bol poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson K610i red s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX. K predaju tohto mobilného telefónu došlo na základe Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22. 03. 2007 za cenu 1,-Sk (v pôvodne platnej mene), pričom predaj zľavneného mobilného telefónu bol viazaný na podmienku, že účastník berie na vedomie, že mobilný telefón je zakódovaný len na použitie so SIM kartou. Doklady, ktoré predložila odporkyňa odvolaciemu súdu ohľadne mobilného telefónu, ktorý vrátila a nemohla ho teda v dôsledku tejto skutočnosti používať, sa však týkajú mobilného telefónu Sony Ericsson Z610i, ktorý odporkyňa zakúpila samostatne bez ohľadu na uzavretie zmluvy o pripojení, a to za kúpnu cenu 533,76 Eur (16.080,-Sk v pôvodne platnej mene). Z uvedeného je preto zrejmé, že odporkyňa v rámci odvolania predložila doklady vzťahujúce sa na iný mobilný telefón, aký jej bol poskytnutý navrhovateľom. Ďalšie skutočnosti uvádzané odporkyňou, týkajúce sa jej zdravotného stavu prvostupňový súd zohľadnil i pri ustálení výšky zmluvnej pokuty a v rozhodnutí o trovách konania. Pokiaľ ide o zrušenie zmluvy, na ktoré odporkyňa poukazovala v rámci reklamácie zo dňa 02. 12. 2008, táto sa taktiež týkala mobilného telefónu zakúpeného samostatne za 533,76 Eur (16.080,-Sk v pôvodne platnej mene), ktorý odporkyňa zakúpila už dňa 10. 01. 2007. Navrhovateľ teda poskytoval odporkyni v žalovanom období služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete ako aj služby Rýchly internet v zmysle uzavretých zmlúv medzi účastníkmi konania, za ktoré odporkyňa nezaplatila riadne dohodnuté mesačné poplatky bez ohľadu na to, že tieto služby nevyužívala. Uvedenú skutočnosť zohľadnil okresný súd i pri ustálení výšky zmluvnej pokuty.

K námietke odporkyne, že konaním okresného súdu bolo porušené jej právo tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že toto právo odporkyne porušené nebolo.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

K odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že okresný súd rozhodol na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila a to i napriek tomu, že z neúčasti na pojednávaní sa zo zdravotných dôvodov telefonicky ospravedlnila. Odvolací súd sa oboznámil so spisom okresného súdu, z ktorého je preukázané, že odporkyni bol riadne doručený pôvodne vydaný platobný rozkaz dňa 21. 06. 2011, voči ktorému v zákonom určenej lehote podala odpor. Na základe podaného odporu bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 06. 10. 2011. Predvolanie na pojednávanie bolo odporkyni doručené ku dňu 16. 09. 2011 (pripojená doručenka na č.l. 50 v spise). Je zrejmé, že bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie, pričom pred začatím pojednávania sa odporkyňa žiadnym spôsobom z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila, nie je o tom evidovaný žiadny úradný záznam. Uvedená skutočnosť tak umožňovala okresnému súdu podľa pojednávať i v neprítomnosti odporkyne a na základe predložených listinných dôkazov vo veci rozhodnúť.

Záverom odvolací súd uvádza, že v prípade, ak odporkyňa považuje konanie navrhovateľa za konanie porušujúce jej práva v zmysle ustanovení , , uvedené je oprávnená uplatňovať v rámci samostatného konania. Odvolací súd preto nemal zákonnú možnosť, aby na tento jej argument v rámci tohto odvolacieho konania akokoľvek procesne reagoval.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa , v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to aj v nenapadnutom súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania, o ktorých okresný súd správne rozhodol podľa .

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s ustanovením . Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovateľ neuplatnil ( ), preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.