Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-973-2011.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/973/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: GE Money, a. s. Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. JUDr. David Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému: S. Č., nar. XX. XX. XXXX, K. P. XXXX/XX, XXX XX D. D., štátny občan SR, na vymoženie úrokov z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 9 717,83 Eur od 12. 03. 2006 do 31. 01. 2007, zo sumy 6 398,44 Eur od 01. 02. 2007 do 21. 05. 2008, zo sumy 4 188,32 Eur od 22. 05. 2008 do 06. 10. 2009, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 9 717,83 Eur od 12. 03. 2006 do 31. 01. 2007, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 6 398,44 Eur od 01. 02. 2007 do 21. 05. 2008, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 4 188,32 Eur od 22. 05. 2008 do zaplatenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/973/2011-20 zo dňa 05. 10. 2011 o námietkach povinného proti exekúcii a jeho návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného vznesené proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky - úrokov z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 9 717,83 Eur od 12. 03. 2006 do 31. 01. 2007, zo sumy 6 398,44 Eur od 01. 02. 2007 do 21. 05. 2008, zo sumy 4 188,32 Eur od 22. 05. 2008 do 06. 10. 2009, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 9 717,83 Eur od 12. 03. 2006 do 31. 01. 2007, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 6 398,44 Eur od 01. 02. 2007 do 21. 05. 2008, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 4 188,32 Eur od 22. 05. 2008 do zaplatenia, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/44/2007 - 163 zo dňa 27. 08. 2009.
Poverením č. 5601 070779 zo dňa 24. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril exekútora JUDr. Romana Fogtu, so sídlom Exekútorského úradu Kynceľová 77, Banská Bystrica pod sp. zn. EX 2084/2011.
Súdny exekútor postúpil na tunajší súd za účelom rozhodnutia námietky povinného.
Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie exekútorom povereným vykonaním exekúcie dňa 02. 09. 2011, povinný podal námietky proti exekúcii, ktoré doručil exekútorovi dňa 05. 09. 2011. Na zdôvodnenie písomných námietok uviedol, že exekučný titul bol vydaný na základe leasingovej zmluvy č. 45565 uzavretej medzi oprávneným ako leasingovým prenajímateľom a jeho osobou ako leasingovým nájomcom. Táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Poukázal na ust. § 52, § 53 ods. 4 písm. k), § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a preto je takéto dojednanie neplatné v zmysle § 54 ods. 5 OZ. Na vysvetlenie ďalej uviedol, že zmluvná pokuta t. j. 73% ročne je neprimerane vysoká, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Súčasne je uplatňovaná popri úroku z omeškania, čím je povinný vystavený dvojnásobnej sankcii. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti vo výške 0,2% denne je nielen v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa (Občiansky zákonník, smernica 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia uplatňovaná oprávneným štvornásobne prevyšuje výšku istiny, na ktorú bol povinný zaviazaný exekučným titulom. Povinný vo svojich námietkach poukazuje na to, že Európsky súdny dvor judikoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Potom by mal preskúmať exekučný titul v súvislosti s leasingovou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a po jej preskúmaní dospieť k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z uvedeného dôvodu žiadal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne túto zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm g) EP.
Právny zástupca oprávneného sa vyjadril k námietkam dňa 28. 09. 2011. Poukázal na to, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nijako priamo neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. V prípade, ak výška zmluvnej pokuty je nevyvážená v pomere k významu a hodnote zabezpečeného záväzku, môže dôjsť k zníženiu výšky zmluvnej pokuty súdom (tzv. moderačné právo súdu). Ďalej konštatuje, že samotná výška zmluvnej pokuty bola dojednaná zmluvnými stranami a už posudzovaná v rámci súdneho konania. V exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného, pričom sa v ňom nerozhoduje o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného ani o spôsobe vedenia konania. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní pred vnútroštátnym súdom, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Samotným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd potvrdil, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný. Preto žiadal námietky povinného proti exekúcii zamietnuť. Keďže povinný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená alebo neprípustná.
V danej veci pôvodne rozhodla vyššia súdna úradníčka tohto súdu uznesením č. k. 1Er/973/2011-20 zo dňa 05. 10. 2011, ktorým námietky povinného proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie zamietla.
Proti citovanému uzneseniu, ktoré bolo doručené povinnému dňa 14. 10. 2011, tento podal v zákonnej lehote odvolanie. Na zdôvodnenie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že exekučný súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia. Sú prípady, kedy odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi alebo exekúciu vykonávanú na podklade takéhoto rozsudku voči spotrebiteľovi zastaví. Inak poukázal na tie skutočnosti ako ich uviedol v námietkach proti exekúcii. Preto žiadal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne túto zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.
Právny zástupca oprávneného sa písomne vyjadril k odvolaniu povinného. Na zdôvodnenie uviedol, že za iný dôvod, pre ktorý súd vyhlási exekúciu za neprípustnú sú prípady, keď nie je daný iný dôvod na zastavenie, ale jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne upravený. Jeho podmienkou však je, že vznikol po vydaní exekučného titulu. Potom povinný v námietkach ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná alebo zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a) až h) EP. Taktiež sa vyjadril k rozhodnutiu Ústavného súdu SR, na ktoré sa povinný odvoláva. Toto rozhodnutie však pojednáva len o exekučných konaniach začatých na podklade rozhodcovských rozsudkov, obsahujúcich neprijateľnú zmluvnú podmienku. ÚS konštatoval, že „slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho
materiálnej správnosti. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, akoby to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach...“. Predmetné exekučné konanie je však vedené na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu SR. Potom súd v exekučnom konaní je viazaný materiálnou právoplatnosťou takéhoto exekučného titulu, tzn. jeho záväznosťou pre účastníkov konania a v tomto rozsahu je záväzný aj pre všetky štátne orgány a jeho nezameniteľnosťou a nemožnosťou preskúmania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní. Preto oprávnený žiadal rozhodnúť opätovne o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii ako neopodstatnených.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyššou súdnou úradníčkou o zamietnutí námietok proti exekúcii, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Teda odvolaním napadnuté uznesenie v konkrétnej veci sa zo zákona zrušuje a opätovne musí rozhodnúť sudca. Takýto záver vyplýva z ust. § 374 ods. 4 posledná veta OSP, v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutie súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii v prospech oprávneného je sporom o začatie exekúcie. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Podľa § 50 ods. 1 EP predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Na zdôvodnenie námietok povinného súd uvádza, že exekučné konanie v danej veci je vedené na podklade vykonateľného súdneho rozhodnutia, a nie rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi. V exekučnom konaní súd už neskúma jeho vecnú správnosť. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 63 Cb/44/2007, ktorý sa týka exekučného titulu vyplýva, že povinný v základnom konaní nevyjadril nespokojnosť s rozsudkom prvostupňového súdu, keďže nevyužil možnosť podania opravného prostriedku. Potom súd je viazaný materiálnou právoplatnosťou takéhoto exekučného titulu. To znamená, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol dôvodne podaný a exekúcia začala voči povinnému oprávnene, keďže povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie - exekučný titul. Preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 písm.g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Povinný opieral návrh na zastavenie exekúcie o ten istý dôvod, na základe ktorého podal námietky proti exekúcii. Preto súd odkazuje na zdôvodnenie v tomto uznesení vo vzťahu k námietkam povinného. Vo vzťahu k navrhovanému dôvodu zastavenia exekúcie zo strany povinného súd uvádza, že nezistil žiadny
iný dôvod na zastavenie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP , pre ktorý by exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne táto zastavená. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu oprávneného na priznanie náhrady trov konania vo výške 141,40 Eur ( vychádzajúc z vyčíslenia právneho zástupcu oprávneného zo dňa 28. 09. 2011) súd poznamenáva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Exekučné konanie začína z dôvodu, že povinný si nesplnil vykonateľným rozhodnutím uloženú povinnosť. Exekučný poriadok v § 197 ods. 1 ustanovuje len to, že náklady za výkon exekučnej činnosti, ktoré sú vymenované v § 196 Exekučného poriadku, uhrádza povinný. Medzi trovy exekúcie radí Exekučný poriadok aj trovy oprávneného a v § 200 ods. 1 ustanovuje, že oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie vymáha súdny exekútor na základe súdom vydaného poverenia, súčasne s vymáhaním pohľadávky oprávneného. Oprávnenie súdu rozhodovať o trovách účastníkov exekučného konania nastupuje len v prípade jej zastavenia.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia tohto súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku uznesenia tohto súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis ostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.