Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_9C-16-2012.pdf
PDF · 71.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/16/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa I. U. U., V.: XX XXX XXX, so sídlom v U. U., C. ul.č. XXX/X, právne zastúpeného N.. D. F., advokátom so sídlom v I., Ul. P. I. č. XX, proti odporcovi: Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom v U. U., U. ul.č. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd p o s t u p u j e vec Mestu U. U..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom, podaným na tunajšom súde dňa X.XX.XXXX, domáha voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške XXX,XX € titulom dane za ubytovanie za obdobie január XXXX až august XXXX.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu na prejednanie veci.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Základom právomoci občianskoprávneho súdu je čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Ústava vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu. Zákon potom podrobnejšie upravuje otázky, o ktorých je občianskoprávny súd oprávnený a povinný rozhodovať. Tieto otázky tvoria obsah pojmu právomoc občianskoprávneho súdu. Existencia súdnej právomoci je procesná podmienka (§ 103, 104). Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni; jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania (§ 103, § 104 ods. 1 a iné).
Zisťovanie právomoci civilno-právnych súdov spočíva vo vyriešení otázky, či je alebo nie je predpis, upravujúci vzťah legitimácie súdu resp. iného orgánu. Pojem daň by sa dal charakterizovať ako obligatórne ukladaná platba v prospech verejných zdrojov sústredených v štátnom rozpočte alebo v rozpočtoch miestnych orgánov verejnej moci. Už z tejto definície je jasné, že pojem daň je pojmom verejného práva a nie je upravený v rámci súkromnoprávnych predpisov. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu. Postup subjektov dane, správcu dane a tretích osôb, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, sa nazýva daňovým konaním, ktoré má charakter správneho konania, ktoré nepatrí do právomoci súdov. Daň za ubytovanie je v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady jedným z druhov miestnych daní. Správu dane v zmysle § 42 citovaného zákona zabezpečuje obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza, pričom správou daní sa myslí postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa zákona č. 563/2009 Z.z. alebo osobitných predpisov alebo v období do XX.XX.XXXX evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa zákona č. 511/1992 Zb. alebo osobitných zákonov. Uvedený charakter dane ako verejnej dávky, ukladanej v správnom konaní, je vyjadrený aj v § 102 zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, postupuje sa v konaní vo veciach miestnych daní a poplatku podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov - čo znamená, že v prípade daní sa v roku XXXX postupovalo podľa zákona č. 511/1992 Zb.
Nakoľko navrhovateľ je v zmysle príslušných právnych predpisov správcom miestnych daní a týmto správcom bol aj v roku XXXX, súd konštatuje, že nemá právomoc na rozhodnutie o zaviazaní daňového subjektu na daň za ubytovanie. Zákonodarca túto právomoc delegoval na iný orgán v rámci štátu, a to príslušnú obec (viď § 42 zákona č. 582/2004 Z.z.)
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti t.j. nedostatok právomoci súdu a zákonné ustanovenia súd konanie zastavil.
Ak súd dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie, je povinný zastaviť konanie a a vysloviť, ktorému orgánu bude vec postúpená. Nakoľko na konanie vo veciach miestnych daní je príslušný navrhovateľ ako správca dane, súd vyslovil, že vec sa postupuje Mestu U. U..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Okresný súd Martin
dňa 21.2.2012
JUDr. Mária Ilgová
samosudkyňa