Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/17/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom, v právnej veci žalobcu: K. Z., R.. XX.X.XXXX, D. U.Á. XXXX/X, N., občan SR, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 442 500 29, proti žalovanému: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, o náhradu škody vo výške 1.077,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody j e o p o d s t a t n e n ý.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.077,50 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.077,53 eur od 27.10.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

V žalobe súdu uviedol, že dňa 12.8.2010 o 20.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW evidenčné číslo N. XXX P. po ceste III/06725 smerom od Kežmarku na Stráne pod Tatrami. Žalobca pri jazde vozidlom vbehol do neoznačených výtlkov na vozovke, ktorá nebola označená dopravnou značkou A „nerovnosť na vozovke“ alebo A34 „iné nebezpečenstvo“ v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, k poškodeniu podvozku, prednej, zadnej nápravy a kolies vozidla. Žalobcovi v dôsledku vyššie uvedených skutočností bola spôsobená škoda na vozidle vo výške 1.077,50 eur, o ktorej náhradu požiadal žalovaného listom zo dňa 11.10.2010. Žalovaný napriek uvedenému odmietol žalobcovi škodu uhradiť s odôvodnením, že išlo o málo frekventovanú cestu a nešlo o závady v zjazdnosti vozovky, ale nevyhovujúci stavebný stav cesty.

Žalobca právnu kvalifikáciu svojho návrhu oprel o ust. / a ust. / Vyhlášky číslo 35/12984 Zb. v spojení s ust. / ods.3/ a / Zákona číslo o pozemných komunikáciách.

S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti, pretože nielen bez prieťahu neodstránil závady v zjazdnosti vozovky, ale rovnako na tieto závady predpísaným spôsobom neupozornil. Podľa žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho záväzku po 1.1.2009 a preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011 citujúc ust. / , / zákona č. 135/ 1961 Zb. a vyhlášky č. dôvodil, že správcovia miestnych komunikácii zodpovedajú za škodu, ktorých príčinou boli závady v schodnosti okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť // /. V ďalšom poukázal

žalovaný na ust. / a / vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách, podľa ktorého sú závady v zjazdnosti, okrem iného, také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, pričom závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, znečistenie vozovky, ojedinelé miesta s poľadovicou. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že v danom prípade išlo o nevyhovujúci stav cesty tak ako to preukazuje výpis z evidencie stavu cestnej siete, z ktorého jednoznačne vyplýva, že stav cesty je v takej kvalite resp. opotrebení s pozdĺžnými vlnami, hojnými výtlkmi, ktoré správca cesty nemôže odstrániť bežnou údržbou. Na podporu svojho stanoviska poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.5.2008 sp.zn. , podľa ktorého ak je príčinou vzniku škody stavebný alebo dopravno-technický stav komunikácie zodpovednosti správcu komunikácie za škodu neprichádza do úvahy nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa . Ustanovenie / Cestného zákona, ktorý je vo vzťahu k aj špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. S poukazom na uvedené preto žalovaný nesúhlasil so žalobou z dôvodu, že neuznáva právny základ žaloby ani jej vecné odôvodnenie a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi oboch zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov K.. F. Z., X.. K. K.H., X.. C. N., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj s pripojeným spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Č.: V.-A.-XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento s poukazom na zhodné skutkové okolnosti uvedené v žalobnom návrhu riadil motorové vozidlo so spolujazdcom K.. F. Z., ktorý je jeho otcom predpísanou rýchlosťou 90 km/hodinu, pričom vošiel ľavou stranou motorového vozidla do dier na vozovke, následne spomalil a oboma nápravami vozidla vrazil do dvoch dier na vozovke, na čo mu auto strhlo do priekopy a musel zostať v priekope a zavolať políciu. V danom úseku žalobca nešoféroval často a spolujazdec ho neupozornil na tieto výtlky. Po príchode polície táto zdokumentovala miesto nehody po čom žalobca došiel na motorovom vozidle do obce Stráne pod Tatrami, motorové vozidlo nechal svojmu otcovi a od otca si požičal iné vozidlo. Opravu tohto vozidla zabezpečoval otec žalobcu K.. F. Z., ktorú mu žalobca uhradil vyplatením sumy 1.077,50 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že úsek vozovky, na ktorom došlo k predmetnej dopravnej nehode nebol označený žiadnym a to ani upozorňujúcim, ani spomaľujúcim dopravným označením.

Z výsluchu svedka K.. F. Z. súd zistil, že svedok po tejto ceste chodil každý deň z práce, pričom nestačil upozorniť žalobcu na tieto výtlky, keď svedok nesledoval cestu, pričom nabehli na prvý výtlk, ktorý nebolo vidno a následne autom nabehli autom na ďalšie dva až tri výtlky. Následne na to žalobca zastal a svedok mu navrhol, aby zavolal políciu, pretože autu sa muselo niečo stať. Po zadokumentovaní dopravnej nehody políciou sa svedok so žalobcom dohodli, že tento zabezpečí opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú pôvodne uhradil svedok a následne mu žalobca vrátil tieto peniaze. Svedok podľa svojho vyjadrenia osobne zavolal vedúcemu prevádzky žalovaného v Kežmarku a aj v Poprade, ktorí mu uviedli, že bolo potrebné prispôsobiť rýchlosť stavu vozovky a správali sa odmietavo. Svedok taktiež poukázal, že na predmetnom úseku vozovky, na ktorom došlo k škodovej udalosti, nebolo žiadne dopravné značenie, či už z titulu hroziaceho nebezpečenstva alebo spočívajúce obmedzenie v rýchlosti. Po tejto dopravnej nehode došlo k umiestneniu pred daný úsek cestnej komunikácie dopravného značenia upozorňujúceho na zlý stav komunikácie, ktoré značenie tam ostalo aj po oprave tejto časti komunikácie. Na miesto nehody aj keď bol volaný neprišiel pracovník žalovaného a toto bolo opravené miesiac až dva po nehode.

Z výsluchu svedka X.. K. K. súd zistil, že tento je zamestnaný u žalovaného vo funkcii vedúceho odboru prevádzky, pričom s predmetnou dopravnou nehodou nebol až do súdneho sporu oboznámený. V rámci funkcie má svedok na starosti údržbu ciest prostredníctvom oblastných stredísk a stav predmetnej cesty je žalovaný klasifikovaný ako nevyhovujúci stav, čo znamená, že je určená na celkovú opravu položením kompletného asfaltového povrchu. Žalovaný diagnostikuje stav ciest na základe priebežne vykonávaných prehliadok, pričom bežné prehliadky na cestách tretej triedy sa vykonávajú raz do mesiaca a na základe týchto zistení sa realizuje údržba nutná na tejto cestnej komunikácie. Pokiaľ

pracovník žalovaného zistí taký rozsah nevyhovujúcej cesty ako to bolo pri diagnostike nehodového úseku z 18.5.2010, cesta sa dá do „zásobníka“ a čaká sa podľa finančných možností Krajského úradu s opravou. Pokiaľ by zjazdnosť v takomto úseku cesty priamo ohrozovalo cestnú premávku, dá sa na tento úsek cesty výstražná značka, pričom k 1.1.2010 mal žalovaný v správe 32% ciest v nevyhovujúcom stave a 7% ciest v havarijnom stave. Dôvod pre ktorý došlo k umiestneniu výstražnej značky na daný úsek nebol podľa svedka nevyhovujúci stav vozovky v čase nehody, ale zhoršenie tohto stavu po nehode. Podľa svedka ani v prípade ak sa 99% vozovky nachádza v nevyhovujúcom stave, nie je to dôvod na osadenie výstražnej dopravnej značky, ak stav vozovky nemá taký charakter, že by mohlo dôjsť k poškodeniu po nej prechádzajúcich motorových vozidiel.

Z výsluchu svedka X.. C. N., zamestnaného u žalovaného v pracovnej pozícii cestmajstra v jeho stredisku v Kežmarku súd zistil, že svedkovi bolo po víkende oznámená predmetná nehody cestou strážnej služby, ktorej to oznámila polícia a vyzvala, aby zástupca žalovaného došiel na miesto nehody. Svedok poprel, že by sa pri prešetrení nehody zúčastnil zamestnanec žalovaného, keď v čase nehody v ich stredisku Kežmarok už žiadny zamestnanci neboli a bola tam len strážna služba. Podľa svedka po nehode a vykonanej ohliadke nenašli na nehodovom úseku také výtlky, ktoré mali ostré hrany a boli tak hlboké, že mohlo dôjsť k poškodeniu vozidla tak ako je to uvedené v správe z polície. Žalovaný na umiestnenie výstražného značenia nepotrebuje podľa svedka súhlas polície a takéto umiestnenie závisí výlučne od zváženia žalovaného. Takéto povolenie žalovaný potrebuje len pri trvalom dočasnom značení a dňa 18.5.2010 neumiestnil žalovaný takéto prenosné dopravné značenie na danom úseku z toho dôvodu, že v tom čase neboli závady v zjazdnosti v takom rozsahu, ktoré by takéto umiestnenie prenosného dopravného značenia opodstatňovali. Zároveň svedok poukázal na skutočnosť, že od kedy je zamestnaný na prevádzke v Kežmarku mali počas 15 rokov len dve dopravné nehody daného charakteru a to žalobcov a pani Z.. Žiadna iná nehoda z titulu zjazdnosti, okrem zimnej zjazdnosti, na tomto úseku nebola. Svedok v ďalšom poukázal, že žalovaný opravu a údržbu vykonáva po vizuálnej prehliadke všetkých ciest a následnom vystavení vecného plánu, na ktorý po schválení dostane žalovaný finančné prostriedky.

Z pripojených pokladničných dokladov súd zistil, že náklady na materiál a práce poškodeného motorového vozidla žalobcu predstavovali spolu 1.077,50 eur.

Z pripojenej fotodokumentácie nehodového úseku súd zistil, že na vozovke sa nachádzalo veľké množstvo výtlkov.

Z výpisu z evidencie stavu cestnej siete cesty č. III/06725 zo dňa 18.5.2010 súd zistil, že 99,39% tejto komunikácie bola u žalovaného vedená ako nevyhovujúca.

Zo záznamu o dopravnej nehode Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok č. V.-A.-XXX/XXXX súd, zistil, že dňa 12.8.2010 v čase o 20.40 hod. došlo na komunikácii cesty III. triedy číslo 06725 v priamom úseku po prejdení ľavotočivej zákruty k dopravnej nehode tak, že vodič - žalobca jazdiaci smerom od Kežmarku na Stráne pod Tatrami po ceste, ktorá nie je označená dopravnou značkou A5 „nerovnosť na vozovke“ alebo A34 „iné nebezpečenstvo“ s vozidlom značky D. E..Č.. N. XXX P., pričom pri jazde s vozidlom vbehol do neoznačených výtlkov na vozovke, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu podvozku a prednej a zadnej nápravy vozidla kolies, pričom alkohol u žalobcu ako vodiča zistený nebol a k zraneniu osôb nedošlo. Zároveň bol na miesto nehody priznaný pracovník Správy ciest Kežmarok. Ďalej z tohto záznamu bolo zistené, že príčinou nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie nesplnením úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie, čím podľa povereného príslušníka policajného zboru došlo k porušeniu § 9a Cestného zákona a vzniku zodpovednosti za škodu Slovenskou správou ciest Kežmarok.

Zo záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok č. V.-A.-XXX/XXXX súd zistil, že poverený príslušník policajného zboru, odložil prejednávanú vec týkajúcu sa podozrenia z priestupku, nakoľko v uvedenom prípade sa nejedná o zavinenie dopravnej nehody vodičom, ale o závadu komunikácie spôsobenú výtlkmi.

Z vyjadrenia žalovaného k žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok k zjazdnosti daného úseku ako aj k tomu, prečo nebol tento úsek označený dopravným značením upozorňujúcim na nerovnosť vozovky resp. na iné nebezpečenstvo vyplýva naplánovaná vysprávka tejto cesty na mesiac august 2010 s tým, že žalovaný zároveň poukázal v tomto vyjadrení nízkej frekvencie premávky na tejto komunikácii ktorá je cestu tretej triedy. Zároveň žalovaný dodal, že vysprávku výtlkov na pozemných komunikáciách vykonáva podľa ich dôležitosti a frekvencie dopravy.

Z prehľadu žalovaného súd zistil, že cesta III/06725 bola dňa 17.8.2010 vyspravená obaľovanou drvou bez rezania cestného koberca.

Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na svojich stanoviskách s tým, že nie je rozhodujúce o akú závadu zjazdnosti vozovky išlo, ani nie je rozhodujúci rozpočet žalovaného, kedy a ako poruchu odstráni, ale rozhodujúce je to, že žalovaný nepočínal tak, aby predchádzal škodám vzniknutých na vozovke v tomto stave a to aj napriek tomu, že o stave vozovky vedel. Takýto stav náležitým spôsobom neoznačil a neupozornil vodičov na tejto komunikácii tak, aby vopred mohli predvídať danú skutočnosť a prispôsobiť svoju jazdu a rýchlosť vozidla. Preto podľa žalobcu zo strany žalovaného nebola dodržaná povinnosť podľa a za škodu v súlade s ust. Obč. zákonníka zodpovedá žalovaný.

K tomuto žalovaný súdu uviedol, že je špeciálnym zákonom k a v prejednávanom prípade určuje aj okolnosti, za ktorých správca komunikácie zodpovedá za škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách, pričom opätovne zdôraznil, že správca nezodpovedá za škody, ktoré vzniknú užívateľom ciest a miestnych komunikácii, ktorých príčinou bol stavebný stav týchto ciest, keď bolo jednoznačne preukázané, že cesta III. triedy, na ktorej došlo ku škode bola v nevyhovujúcom stave, teda jednalo sa o taký stav, ktorý nie je možné odstrániť bežnou údržbou. V zmysle / vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva cestný zákon, keď sa stavebným stavom cesty okrem iného rozumie aj vybavenie značkami a zariadeniami, teda vybavenie komunikácie nie je nemenným stavom a použitie dopravného značenia závisí aj od poznatkov vyplývajúcich z užívania komunikácie ako je napríklad zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky si nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Zároveň žalovaný poukázal na prevenčnú povinnosť žalobcu ako účastníka cestnej premávky, podľa ktorej je povinný sa správať disciplinovane a ohľaduplne, pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a poveternostným podmienkam. Zároveň bol žalobca povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré môže predvídať, pričom tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie alebo nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku komunikácie, pričom žalovaný mal za to, že nepoužitie dopravného značenia hneď po diagnostike vozovky nie je chybou zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou stavebného stavu a teda nie je naplnený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle / Cestného zákona. S poukazom na uvedené preto považoval žalovaný úvahy o existencii, či neexistencii povinnosti žalovaného zabezpečiť dopravné značenie za nadbytočné.

Okrem právneho základu nároku žalobcu neuznával žalovaný ani samotnú výšku škody na motorovom vozidla žalobcu tak ako ju žalobca vyčíslil, keď mal za to, že pri dodržaní povinnosti žalobcu nemohla vzniknúť pri spôsobe jazdy, ktorý predpisuje zákon takáto škoda, pričom sa domnieval, že niektoré zo žalobcom uvádzaných poškodení vozidla vznikli už pred nehodou dňa 12.8.2010 resp. súvisia s opotrebovaním motorového vozidla žalobcu.

Podľa ust. / zákona číslo o pozemných komunikáciách /cestný zákon/, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa ust. / zákona číslo , závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Podľa ust. / vyhlášky číslo , zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Podľa ust. /, veta prvá vyhlášky číslo , znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií.

Podľa ust. / vyhlášky číslo , závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.).

Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď žalovaný namietal jednak základ právneho nároku ako aj výšku vyčíslenej škody žalobcom súd z dôvodu hospodárnosti konania v súlade s ust. / najskôr rozhodol len o základe uplatňovaného nároku.

V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že dňa 12.8.2010 v čase o 20.40 hod. došlo k dopravnej nehode na ceste III/06725, keď žalobca pri jazde na svojom motorovom vozidle v smere z Kežmarku do Stráň pod Tatrami opakovane vošiel do výtlkov na tomto úseku, čo spôsobilo poškodenie jeho motorového vozidla.

Spornou v konaní ostalo právne posúdenie, či žalobcovi ako užívateľovi tejto komunikácie vznikol nárok z dôvodu, že k nehode došlo kvôli závade v zjazdnosti komunikácie alebo nevznikol nárok na náhradu škody, nakoľko škoda na motorovom vozidle vznikla na základe stavebného stavu alebo dopravno- technického stavu tejto komunikácie.

Medze možností, podľa ktorých je žalovaný ako správca tejto komunikácie schopný odstrániť závady v zjazdnosti komunikácie alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť podľa / je podľa súdu potrebné chápať objektívne, teda posúdiť všetky možnosti, ktoré mohli byť využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornenia na ne, ktoré by sa ukázali objektívne /nie subjektívne z hľadiska konkrétneho správcu/ nemožné.

Objektívna zodpovednosť podľa ust. / zákona číslo , je spojená s takým stavom na vozovke, ktorý tvorí závadu v zjazdnosti v zmysle / a / vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, čo sa rozumie pod pojmom závady v zjazdnosti stanovuje / a / citovanej vyhlášky tak, že sú to také zmeny v zjazdnosti komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Ďalej je v tomto ustanovení ods .2 pod písmenami a/ až c/ príkladmo uvedené najmä ktoré skutočnosti sú závady v zjazdnosti.

Cestný zákon upravujúci zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym predpisom tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti podľa cestného zákona nie je vylúčená jeho obecná zodpovednosť za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný

zákon upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, nie však obecnú zodpovednosť organizácie za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Obecnú zodpovednosť založenú na princípe zavinenia upravuje , pričom predpoklady objektívnej zodpovednosti a predpoklady subjektívnej zodpovednosti nie sú totožné a totožné nie sú ani podmienky, za ktorých sa možno zodpovednosti zbaviť.

Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že žalobca utrpel škodu nárazom svojho motorového vozidla do výtlku, keď nebolo sporné, že na danom úseku cesty sa nachádzalo väčšie množstvo takýchto výtlkov, čo napokon vyplýva aj zo samotného výpisu evidencie tohto cestného úseku vypracovaného žalovaným dňa 18.5.2010 t.j. takmer tri mesiace pred nehodou žalobcu, keď samotný žalovaný označil 99,39% tohto úseku cestnej komunikácie vo svojej tabuľke, kde bol stav komunikácie rozdelený na veľmi dobrý, dobrý, vyhovujúci, nevyhovujúci a havarijný, za nevyhovujúci. Je nepochybné, že daný stav je typickou závadou zjazdnosti, vyslovene uvedenej v demonštratívnom ustanovení / píms. a/ vyhlášky č. preto je opodstatnený záver súdu o objektívnej zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie. V danom prípade neboli naplnené liberačné dôvody podľa / cestného zákona, ktoré by žalovaného zbavili zodpovednosti. „Medze možnosti“ správcu komunikácie treba posudzovať preto objektívne t.j. posúdiť všetky možnosti, ktoré mohol žalovaný využiť k odstráneniu závad, prípadne upozornenie na ne. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný najneskôr 18.5.2010 t.j. 3 mesiace pred nehodou žalobcu mal vedomosť o nevyhovujúcom stave tejto komunikácie a v prípade ak nemal dostatok finančných prostriedkov na jej bezodkladnú opravu, mohol v súlade s platnými právnymi predpismi aj bez súhlasu polície výlučne len na základe vlastného rozhodnutia umiestniť pre tento stav komunikácie pred uvedený úsek upozorňujúce resp. obmedzujúce prenosné dopravné značenie.

Pokiaľ žalovaný argumentoval judikatúrou v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry je závadou zjazdnosti i natoľko významná zmena /zhoršenie/ zjazdnosti v mieste nekvalitného stavebného stavu komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, avšak svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže výskyt závad zjazdnosti komunikácie predpokladať a účinne na ne pri riadení reagovať. V tento súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj podľa šetrenia dopravnej nehody políciou žalobca dodržal všetky dopravné predpisy a za jedinú príčinu dopravnej nehody bol označený stav komunikácie, ktorej údržbu zabezpečuje žalovaný. Zo správy o oprave tejto komunikácie zo dňa 17.8.2010 zároveň súd zistil, že táto komunikácia bola opravená bez rezania jej povrchu vysprávkou obaľovanou drťou a teda táto závada bola odstrániteľná bežnou údržbou, pričom podľa jej stavu už aj z predloženej fotodokumentácie sa natoľko vymykala dopravno-technickému stavu dopravnej komunikácie, že žalobca ani pri obozretnej jazde nemohol zabrániť nehode.

Naviac aj z vyjadrenia žalovaného k žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok k zjazdnosti daného úseku ako aj k tomu, prečo nebol tento úsek označený dopravným značením upozorňujúcim na nerovnosť vozovky resp. na iné nebezpečenstvo vyplýva naplánovaná vysprávka tejto cesty a samotná skutočnosť nízkej frekvencie premávky resp. že sa jedná o cestu tretej triedy, nijako neodôvodňuje zbavenie zodpovednosti žalovaného za nehodu na tomto úseku. Tejto svojej objektívnej zodpovednosti v prejednávanom prípade keď žalobca neporušil žiadnu zo svojich povinností ako účastníka cestnej premávky by sa žalovaný mohol zbaviť len v tom prípade, ak by bezodkladne po tom ako už dňa 18.5.2010 t.j. takmer tri mesiace pred nehodou žalobcu, zistil, že 99,39% tohto úseku cestnej komunikácie je nevyhovujúci, túto komunikáciu opravil alebo v prípade nedostatku finančných prostriedkov na túto opravu umiestnením upozorňujúceho resp. obmedzujúceho prenosného dopravné značenie.

Na základe uvedeného mal súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený v tomto konaní je opodstatnený, keď je danná zodpovednosť žalovaného za túto škodu a preto vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom podľa o základe uplatneného

nároku. Po právoplatnosti rozsudku súd stanoví výšku vzniknutej škody na motorovom vozidle žalobcu, keď je nepochybné, že na účely posúdenia či škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla len v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 12.8.2010 alebo toto poškodenie motorového vozidla vzniklo čiastočne už pred dopravnou nehodou resp. súvisí s jeho bežným opotrebením bude potrebné ak žalovaný zotrvá na týchto námietkach nariadiť znalecké dokazovanie. Súd preto aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania rozhodol len o základe uplatneného nároku žalobcu.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov a jedno vyhotovenie pre potreby súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.