Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-1S-93-2020.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/93/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VMT Pharma, s.r.o., IČO: 35 977 311, so sídlom Svetlá 1, Bratislava, zastúpený: Eversheds, Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 659 746, so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100280104/2020 zo dňa 27. januára 2020, konajúc o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100280104/2020 zo dňa 27. januára 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.04.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100280104/2020 zo dňa 27.01.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102385794/2019 zo dňa 17.10.2019, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) v sume 1.505.127,- €
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uznesením č.k. 1S/93/2020-71 zo dňa 17.07.2020 Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
3. Žalobca dňa 21.08.2020 doručil Krajskému súdu v Bratislave opätovný návrh na priznanie odkladného účinku. Uznesením č.k. 1S/93/2020-95 zo dňa 27.04.2021 Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
4. Žalobca dňa 11.08.2023 doručil Správnemu súdu v Bratislave opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom totožne, ako v predchádzajúcom návrhu poukázal na enormnú výšku dorubenej zrážkovej dane a jej likvidačný dopad na žalobcu s ohľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu žalobcu. Uviedol, že sa v prípade núteného výkonu rozhodnutia ocitne v situácii, že
nebude mať dostatočné likvidné prostriedky na úhradu dane, ktorá podľa neho nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Žalobca sa tak vystavuje hrozbe, že v prípade exekúcie bude ohrozená ďalšia činnosť žalobcu, keďže žalobca nebude mať žiadne prostriedky na podnikanie, resp. sa vystavuje hrozbe úpadku. Išlo by tak o závažný a ťažko odstrániteľný následok, ktorý by sa aj v prípade zrušenia rozhodnutia správcu dane ťažko napravil.
5. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že existuje nová skutočnosť, konkrétne ide o rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022 s obdobným predmetom konania. Krajský súd v Žiline predmetným rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina. Išlo o rozsudok, ktorý bol vydaný po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil prvý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Predmetom konania pred Krajským súdom v Žiline bolo rozhodnutie o vyrubení dane vyberanej zrážkou v súvislosti s aplikáciou § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého rozsudku žalobca v podanom návrhu citoval.
6. Ďalšou novou skutočnosťou odôvodňujúcou podľa žalobcu priznanie odkladného účinku je rozhodnutie daňového úradu o nepovolení odkladu platenia daňového nedoplatku na dani vyberanej zrážkou. Nosným dôvodom bola skutočnosť, že žalobca nevlastní dostatočný majetok na úhradu vyrubenej dane, čo podľa neho len potvrdzuje hrozbu závažnej ujmy. Žalobca sa domnieva, že daňový úrad má v úmysle vyrubenú zrážkovú daň vymáhať a nečakať na rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe.
7. Žalobca je toho názoru, že za situácie, kedy existuje právoplatný rozsudok v obdobnej veci, ktorý vyznieva v prospech žalobcu a za situácie, keď odklad platby nepovolil ani samotný správca dane, existuje hrozba začatia exekúcie zo strany správcu dane. Uvedeným konaním by sa zasiahlo do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, keďže táto situácia zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, ktorú toho času fakticky znemožňuje.
8. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je ani v rozpore s verejným záujmom, práve naopak je v súlade s princípom právnej istoty v podnikateľskom prostredí. Nie je totiž v rozpore s verejným záujmom, ak sa dočasne odloží splatnosť dane, na ktorú správca dane podľa názoru žalobcu nemá žiadny nárok, keďže neexistuje daňová povinnosť. Navyše sa týmto spôsobom eliminuje prípadná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, čo je rovnako v súlade s verejným záujmom na predchádzaní hroziacich škôd.
9. Žalovaný vo vyjadrení k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k správnej žalobe.
10. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/93/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/93/2020.
11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
14. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.
15. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
16. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.
17. Z opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. vážne ohrozenie jeho činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil enormnou výškou dorubenej zrážkovej dane a skutočnosťou, že ak by došlo k začatiu exekúcie zo strany správcu dane, bola by ohrozená činnosť žalobcu, keďže by nemal žiadne ďalšie prostriedky na podnikanie. Svoj návrh tiež odôvodnil rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorý sa týkal obdobnej veci a rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č 101216358/2021 zo dňa 13.07.2021, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 17.06.2021 o povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku na dani vyberanej zrážkou vyplývajúceho z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102385794/2019 zo dňa 17.10.2019 potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 100280104/2020 zo dňa 27.01.2020 vo výške 1.505.127,- € a odklad nepovolil.
18. V tomto kontexte nemožno hrozbu začatia exekúcie zo strany správcu dane na vymoženie nedoplatku považovať za dôvod, ktorý by bez iného priznanie odkladného účinku odôvodňoval. Bezpochyby samotný výkon rozhodnutia na plnenie by sa dotkol majetkovej sféry povinného subjektu, avšak bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov nie je dôvod na jeho priznanie. Pokiaľ by aj samotný výkon rozhodnutia (daňová exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá § 185 písm. a/ SSP, uvedené by zákonodarca v takom prípade spojil s odkladným účinkom, ktorý by nastal ex lege, čo sa však nestalo. Žalobca v podanom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, konkrétne, že by nemal dostatočné likvidné prostriedky na úhradu dane, prípadne akým spôsobom by bola ohrozená jeho ďalšia činnosť. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť. Priebežná účtovná závierka, ktorú žalobca predložil k predchádzajúcemu návrhu na priznanie odkladného účinku je pre účely rozhodovania o novom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neaktuálna. Žalobca zároveň vôbec neosvedčil, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdenie, že by sa tak predišlo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je len v hypotetickej rovine, keďže ešte ani podľa žalobcom tvrdených skutočností nedošlo k nútenému výkonu rozhodnutia zo strany správcu dane.
19. Skutočnosť, že existuje rozsudok iného správneho súdu v obdobnej veci taktiež nie je dôvodom v zmysle § 185 SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
20. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
21. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.