Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_31S-22-2020.pdf
PDF · 201.04 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/22/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Silvie Tisovej v právnej veci žalobcu: ProPharma s.r.o., so sídlom Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 46 142 401, zastúpený advokátom: Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím číslo: 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov - ďalej len daňový poriadok vyrubil daňovému subjektu ProPharma s.r.o., so sídlom Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 46 142 401, DIČ: 2023253386, IČ DHP: SK2023253386 (ďalej aj ako žalobca alebo daňový subjekt) daň v sume 4.229.905,17 Eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2015. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na zákon č. 333/2014 Z. z. uviedol, že sa s účinnosťou od 01. januára 2015 novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZDP alebo zákon č. 595/2003 Z. z.). Do ustanovenia § 17 ods. 31 ZDP bolo doplnené, že „z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) ZDP druhého bodu (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou - právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo) a písm. e) tretieho bodu (právnická osoba - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou), od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. Vo vzťahu k úprave podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP správca dane uviedol, že toto ustanovenie a ani ZDP bližšie peňažné a nepeňažné plnenie nešpecifikuje, to znamená toto ustanovenie (úprava § 43 ods. 3 písm. o) ZDP) sa vzťahuje na všetky plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Jediným druhom plnenia, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zrazenia dane z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sú peňažné plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Povinnosť platiteľa dane z peňažných plnení nebola osobitne upravená, preto na povinnosť zdanenia peňažných plnení držiteľom platí pri zrazení a odvedení dane postup podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP, pokiaľ ide o povinnosť vykonania zrážky dane, lehoty na odvod zrazenej dane a predkladanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. Z uvedených ustanovení vyplýva:
- zrážku dane je povinný vykonať držiteľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka;
- držiteľ je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť držiteľa neurčí inak; zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Ak držiteľ nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň; podobne sa postupuje, ak držiteľ nezrazí daň v správnej výške. V súlade s úpravou § 43 ods. 4 ZDP, základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri peňažných príjmoch uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je iba príjem neznížený o výdavky - t.j. hrubý príjem. V súlade so znením § 43 ods. 6 ZDP, ak ide o peňažné a nepeňažné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej uviedol, že spoločnosť ProPhrama s.r.o. je držiteľom, ktorý bol v roku 2015 definovaný v § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z., nakoľko je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov, zverejnený Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Spoločnosť ProPharma s.r.o. poskytovala v roku 2015 peňažné plnenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z.. Nakupovala od nich lieky a zdravotnícky materiál a následne ich predávala. Správca dane zistil kontrolou, že z týchto plnení nevykonala zrážku dane a neodviedla daň správcovi dane. Z evidencie, ktorú mal správca dane k dispozícií zistil, že nepredložila správcovi dane oznámenie o zrazení odvedenej dane na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Správca dane vypočítal výšku dane, ktorá mala byť zrazená a odvedená správcovi zo sumy úhrady dlžnej sumy v prospech jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za každý kalendárny mesiac roku 2015. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. sa pri dani vyberanej zrážkou použije sadzba dane 19% pri príjmoch podľa ods. 2 a 3 ust. § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.. Na základe vykonanej daňovej kontroly a preukázaných kontrolných zistení uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 100692530/2017 a mala spoločnosť ProPharma s.r.o. za rok 2015 vykonať zrážku dane a odviesť daň správcovi dane v celkovej sume 4.229.905,17 Eur. Správca dane v rámci rozhodnutia ďalej uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2015 sa upravuje spôsob zdaňovania peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi z vymedzeného okruhu osôb (držiteľov), okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti bol na účely zákona č. 595/2003 Z. z. do 31.12.2016 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) zákona č. 595/2003 Z. z., preto v roku 2015 nemohol byť súčasne v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) zákona č. 595/2003 Z. z. a držiteľa podľa § 2 písm. y) zákona č. 595/2003 Z. z. len z toho dôvodu, že bol držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 362/2011 Z. z.. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa daň vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie 37ab). Poznámka pod čiarou k odkazu 37ab) znie: Zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tiež uviedol, že zámerom zákonodarcu od začiatku nebolo špecifické zadefinovanie peňažných plnení a nepeňažných plnení v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia týchto plnení od držiteľa v zákone č. 595/2003 Z. z., ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, čiže okrem presne uvedených plnení vyplácaných za klinické skúšanie a okrem plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 595/2003 Z. z.. Vo vzťahu k umiestneniu odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. správca dane uviedol, že podľa bodu 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie, čo je v tomto prípade slovné spojenie „klinické skúšanie“. V tomto smere je to tak uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015 t. j. že len plnenie od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. nepodlieha dani vyberanej zrážkou. K uplatňovaniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. existoval v roku 2015 výklad legislatívy. Výklad legislatívy bol umiestňovaný aj na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správca dane má tiež preukázané, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým bolo poskytované peňažné plnenie od držiteľa, postupovali podľa platnej legislatívy a jej výkladov v roku 2015. Uplatňovaný § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou
podľa § 43 ods. 6 citovaného zákona je splnená daňová povinnosť a § 21 ods. 1 písm. l), podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúcej sa k peňažnému a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že po vykonanom dokazovaní vo vyrubovacom konaní mal držiteľ, obchodná spoločnosť ProPharma s.r.o. za rok 2015 vykonať zrážku dane a odviesť daň správcovi dane podľa jednotlivých kalendárnych mesiacov tak, ako bolo uvedené v protokole č. 100692530/2017 zo dňa 25.04.2017.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím Číslo: 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017. Žalovaný rozhodol na základe včas podaného odvolania žalobcu, pričom argumentácia žalobcu ako odvolávajúceho sa v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 6 až 8. Žalobca ako odvolávajúci namietal, že znenie § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015 odkazuje na použitie § 43 zákona o dani z príjmov, kde je bližšie upravený výber dane zrážkou. Podľa žalobcu žalovaný aplikoval § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov nesprávne. Žalobca v odvolaní mal za to, že tým, že je odvolávka „37ab" umiestnená na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ide o prepojenie celého citovaného ustanovenia so znením zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch ako celkom, a teda odvolávka sa nevzťahuje iba na pojem „klinické skúšanie". Tým, že bolo od 01.01.2016 v zákone č. 362/2011 Z.z. o liekoch vymedzené, čo sa považuje pre účely tohto zákona za peňažné a nepeňažné plnenie, došlo iba k spresneniu dovtedy platného znenia zákona o liekoch, z ktorého vyplýva, že za peňažné a nepeňažné plnenie nemožno považovať plnenia z bežného obchodného styku, týkajúceho sa kúpy a predaja liekov. Žalobca sa vyjadril tiež k dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z.z., ktorým bol od 01.01.2015 novelizovaný zákon o dani z príjmov, a ktorým sa do zákona o dani z príjmov doplnilo ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o). Žalobca považoval tvrdenia správcu dane, že len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, nepodliehajú zrážkovej dani, za účelové. Žalovaný mal za to, že v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie, 37ab). Odkaz 37ab) sa odvoláva na zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak sa do zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch doplnilo zákonom č. 393/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2016 znenie § 2 ods. 45, v ktorom sa vymedzilo, ktoré plnenia poskytované držiteľom na výrobu liekov, držiteľom na veľkodistribúciu liekov, držiteľom na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie, tak sa tým v tomto ustanovení výslovne a zámerne uviedlo, že ide o vymedzenie na účely tohto zákona. teda na účely zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Uvedené podľa žalovaného znamená, že na účely zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch sa za peňažné a nepeňažné plnenia nepovažujú plnenia od uvedených držiteľov. ktoré sú poskytované v rámci bežného obchodného styku, týkajúceho sa predaja alebo nákupu liekov. Cieľom zmien ustanovených v tomto zákone bolo zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi, ako aj zvýšenie transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe Národnému centru zdravotníckych informácií s presným určením obsahu a rozsahu oznamovaných údajov. Negatívne vymedzenie peňažných a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, je okrem § 2 ods. 45, uvedené aj v § 15 ods. l písm. u) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, je zadefinované výlučne na účely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch, a preto ho nie je možné použiť na účely zákona o dani z príjmov v súvislosti s posúdením povinnosti vykonať zrážkovú daň v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov. K umiestneniu odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov žalovaný uviedol, že podľa bodu 22.1 Prílohy č. I k legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie, čo je v danom prípade slovné spojenie "klinické skúšanie". Ak by sa mal odkaz 37ab) týkať aj slov "peňažné a nepeňažné plnenie", tak, ako to namieta daňový subjekt, musel by byť odkaz umiestnený aj nad týmito slovami. To, že sa odkaz umiestňuje až za interpunkčné znamienko
vyplýva z pokynov Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným návrhom zákonov. Žalovaný nesúhlasil s názorom daňového subjektu, že vzhľadom na umiestnenie odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov išlo o zámer zákonodarcu prepojiť celé znenie ustanovenia s celým znením zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. a ani nie je možné ani vyvodiť záver, že znenie § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov sa musí vykladať v súlade s celým znením zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch. Čo sa týka dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 01.01.2015 zmenil a doplnil zákon o dani z príjmov, v dôvodovej správe je k uplatňovaniu zrážkovej dane uvedené, že dani vyberanej zrážkou nepodliehajú len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Zámerom zákonodarcu nebolo špecifické zadefinovanie peňažných a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia tých plnení od držiteľa v zákone o dani z príjmov, ktoré okrem presne uvedených plnení za klinické skúšanie a plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, nepodliehajú zrážkovej dani. Odvolací orgán k námietke daňového subjektu, že tvrdenia správcu dane, týkajúce sa vykonania zrážkovej dane držiteľa z poskytnutých peňažných plnení v prospech lekární, ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je účelové uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a pri vyhodnotení zistených skutočností v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov. Žalovaný k námietkam žalobcu, že mali byť jeho príjmy zdaňované ako príjmy z bežného obchodného styku uviedol, že tým, že žalobca je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, je držiteľom, ktorý bol v roku 2015 zadefinovaný v § 8 ods. l písm. l) zákona o dani z príjmov. V zmysle citovaného ustanovenia ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa ods. 5 až 7 sú najmä peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa. V zmysle § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov, z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 ods. 2 druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá zrážkou. V zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani. daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkov od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňový subjekt ako držiteľ, bol povinný z peňažných plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade lekárňam, zraziť daň. Pretože povinnosť platiteľa dane pri zdanení peňažných plnení nebola osobitne upravená, na povinnosť zdanenia peňažných plnení držiteľom, sa na vykonanie zrážky dane, na lehotu na jej odvedenie a predkladanie oznámení o zrazení a odvedení dane vzťahuje postup v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov. Z citovaných ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že peňažné plnenia poskytované držiteľom v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú zdaňované v zmysle ustanovení § 43 zákona o dani z príjmov. 3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 27.10.2017, doručenou na krajský súd dňa 30.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daň v sume 4.229.905,17 Eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2015. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že zásadný právny význam má posúdenie toho, či každé peňažné, nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa má podliehať postupu podľa § 43 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého z výslovného znenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov vyplýva, že tento postup výberu dane sa nevzťahuje na plnenia, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Zdôraznil, že súčasne ďalšou podmienkou formulovanou zákonom pre postup podľa § 43 je, že daň sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa. Zákon o dani z príjmov v roku 2015 nedefinoval pojem peňažné a nepeňažné plnenie, práve tu je preto podstatné poukázať na odvolávku (odkaz „37ab“), ktorá je umiestnená na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) o dani z príjmov, a to za bodkou ukončujúcu vetu právnej normy. Žaloba uviedol, že používanie odvolávok v právnom poriadku Slovenskej republiky má svoj systém a význam, ktorého účelom je správny výklad a správna aplikácia jednotlivých právnych noriem. Právna norma sa nemôže vykladať a aplikovať izolovane od ostatných právnych noriem, pretože
takýto výklad by bol nesprávny. Odvolávka „37ab“ je v § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov umiestnená za bodkou ukončujúcou vetu, a teda nevzťahuje sa len na určitý konkrétny pojem uvedený v tejto vete, ale na celú vetu. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vychádzali z toho, že odkaz sa vzťahuje len k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Používanie odkazov je upravené najmä v dokumentoch Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.. Z týchto vyplýva, že v prípade, ak sa odkaz (odvolávka) vzťahuje len na konkrétny pojem (slovo, slovné spojenie) umiestni sa odkaz vždy nad toto konkrétne slovo, resp. slovné spojenie. Žalovaný vyvodzuje závery tak, ako keby bola odvolávka použitá len ku konkrétnejšiemu pojmu „klinické skúšanie“. Za daného skutkového a právneho stavu je však potrebné odkaz použitý zákonodarcom aplikovať v súlade s tým, ako bol zákonodarcom použitý, a teda vo vzťahu k celej vete pred bodkou. Iný postup by znamenal svojvoľný výklad právnej normy, čo je v právnom štáte neprijateľný postup. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že samotný pojem peňažné a nepeňažné plnenie použitý v ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov je potrebné vykladať v súlade so zákonom o liekoch. Zákon o liekoch v ustanovení § 2 ods. 45 v znení účinnom od 01.01.2016 negatívne vymedzuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie nasledovne: Za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenie poskytnuté v rámci bežného obchodného styku. Zákon o liekoch do účinnosti zákona č. 393/2015 Z. z. neobsahoval negatívne vymedzenie pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Pozitívne vymedzenie týchto pojmov obsahovalo ustanovenie § 18 ods. 8 tretia veta zákona o liekoch, v zmysle ktorého „Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva a je tiež v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 333/2014 Z. z., že za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa považuje také plnenie, ktorého účelom je financovanie, sponzorovanie alebo iná priama alebo nepriama finančná alebo materiálna podpora odborného podujatia alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. Zákon o liekoch v žiadnej svojej časovej verzii za peňažné a nepeňažné plnenie nepovažoval plnenia prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa v rámci obchodného styku, práve naopak tieto pojmy používal vždy len v súvislosti s financovaním, sponzorovaním alebo inou priamou alebo nepriamou finančnou alebo materiálnou podporou odborných podujatí alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. Ak ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov odkazuje na celý zákon o liekoch, bolo by nesprávne tvrdiť, že za peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sa považuje aj plnenie prijaté v rámci bežného obchodného styku. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán z takýchto záverov vychádzali pri vydaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia sú nesprávne a nezákonné. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že ustanovenie § 2 ods. 45 zákona o liekoch definuje peňažné a nepeňažné plnenia len na účely zákona o liekoch, nie je toto tvrdenie pravdivé a nemôže obstáť. Takýto výklad by bol v absolútnom rozpore s významom a používaním odkazov v právnych predpisoch na iné právne predpisy. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) výslovne na celý zákon o liekoch odkazuje. Účelom používania týchto odkazov je okrem iného tiež to, aby sa predišlo duplicitným definíciám určitých pojmov, ktoré používajú viaceré právne predpisy. Ak má byť na účely zákona o dani z príjmov peňažné a nepeňažné plnenie definované inak, než vyplýva zo zákona o liekoch, zákonodarca by ho jednak samostatne zadefinoval a jednak by nepoužil odkaz na celý zákon o liekoch, tak ako ho použil. Citované ustanovenie zákona o dani z príjmov žalovaný nesprávne vykladá, nebolo preto žalovaným aplikované správne, čo má za následok nesprávne posúdenie skutkového stavu veci a nesprávne a nezákonné rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového orgánu v správnom konaní. Výklad použitý žalovaným je nedôvodný, nesystematický, neprimerane extenzívny a nezákonný. Okrem toho je v neprospech daňovníka. Žalovaný i prvostupňový správny orgán vytvorili vlastný výklad právnych noriem, ktorý je v však v rozpore so zásadami právneho štátu, je nesprávny a nesystematický a nevychádza z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré určujú akým spôsobom má zákonodarca odkaz použiť, čo analogicky potom umožňuje odkazy v právnych predpisov a samostatné právne predpisy aj správne interpretovať. Ak by aj bol výklad ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z
príjmov nejasný pre jeho adresáta, je potrebné použiť výklad v prospech adresáta tejto právnej úpravy a prípadná neurčitosť musí ísť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu daňového subjektu. Žalobca v žalobe poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa do zákona o dani z príjmov doplnilo predmetné ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o). Dôvodová správa síce výslovne neuvádza, že by príjem z bežného obchodného styku nepodliehal dani vyberanú zrážkou, to však práve z dôvodu, že neexistuje žiadny predpoklad ani dôvod, a tento neexistoval ani pred nadobudnutím účinnosti tejto novely zákona o dani z príjmov, k tomu, že by plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom držiteľom pri predaji a kúpe liekov, t. j. pri bežnej obchodnej činnosti mali byť predmetnom zrážkovej dane. Dôvodová správa teda v súvislosti s dopĺňaným ustanovením § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov vôbec neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo akokoľvek vzťahovať na plnenia poskytované držiteľom alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Naopak dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle zákona o liekoch, a teda v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí, z čoho je tiež možné logicky vkladať zámery zákonodarcu k obsahovému vymedzeniu pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Dôvodová správa okrem iných aj k navrhovanému ustanoveniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov uvádza, že Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napríklad na účely vyčíslenia zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t. j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov. Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka. Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred. Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsahu daného podujatia. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ustanovenia zákona o dani z príjmov bližšie peňažné a nepeňažné plnenie nešpecifikujú, to znamená, že citované ustanovenie (§ 17 ods. 31 v spojení s § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov) sa vzťahuje na všetky plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Jediným druhom plnenia, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zrazenia dane z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, sú peňažné plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Žalobca v žalobe uviedol, že tento záver a právne posúdenie zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu považuje za absolútne nesprávne. Žalovaný svojvoľne a neprimerane extenzívne zahrnul pod pojem peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré je poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa všetky a akékoľvek plnenia, okrem plnení poskytnutých z klinického skúšania, nie je správny výklad dotknutého ustanovenia zákona o dani z príjmov. Na základe toho žalovaný považuje za účely predmetu zrážkovej dane za rok 2015 aj plnenia poskytované držiteľom v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Plnenia z bežného obchodného styku poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárni) držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým je aj kontrolovaný subjekt sa považujú za príjmy podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z podnikania. Výkon činnosti držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov pri predaji a kúpe liekov ako aj lekárne je podnikaním podľa osobitného predpisu, a teda príjem z tejto činnosti je príjmom z podnikania. Napriek tomu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, môžu dosahovať aj tzv. ostatné príjmy, ktoré sú presne definované v § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015, a to tak, že ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 sú najmä peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len „držiteľ“), to znamená, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosahujú samostatné dva príjmy, a to príjmy z podnikania - z bežnej obchodnej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a môžu dosahovať aj ostatné príjmy - ktorými sú peňažné a nepeňažné plnenia od držiteľa, s čím počíta aj samotný zákon o dani z príjmov. Postup podľa ktorého žalovaný automaticky všetky druhy plnení od držiteľa zahrnie pod pojem peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré je predmetom zrážkovej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov je teda logicky nesprávny a vylučuje ho samotný zákon o dani z príjmov a jeho účel.
Žalobca v žalobe ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sa pri rozhodovaní vo veci nijako nevysporiadal s tým, že samotný zákon o dani z príjmov rozlišuje, že môžu vzniknúť jednak príjmy z plnení podľa § 6 ods. 1 písm. c) t. j. príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov a jednak môžu vzniknúť príjmy z peňažných alebo nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Táto skutočnosť len v ďalšom dopĺňa výklad pojmu peňažného a nepeňažného plnenia na účely zrážkovej dane, a teda, že príjmy z bežného obchodného styku držiteľa pri predaji a kúpe liekov nie sú predmetom zrážkovej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Príjmy z predaja a kúpy liekov od poskytovateľa pre distribučnú spoločnosť (držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov) sú príjmom z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je dostatočne jasné z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu, že nesprávne aplikoval právnu normu vadným výkladom odvolávky použitej v právnej norme a s týmto argumentom sa žalovaný náležite vecne a právne nevysporiadal. Taktiež ničím nezdôvodnil svoje tvrdenie, že správca dane má tiež za preukázané, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým bolo poskytnuté peňažné plnenie od držiteľa postupovali podľa platnej legislatívy aj v roku 2015, pričom uplatňovali § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 citovaného zákona je splnená daňová povinnosť a tiež § 21 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania. S praxou preukázanou žalovaným sa nestretol ani pri iných držiteľoch. Pre úplnosť uviedol, že žalobca má vedomosť len o jedinom subjekte, v súvislosti s ktorého postupmi sa správca dane postupom žalobcu pri platení dane z príjmov za rok 2015 začal zaoberať. Bežnou obchodnou praxou pri poskytovaní peňažných plnení od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - ak k tomu dochádza pri bežnom obchodnom styku je, že tieto príjmy nie sú zdaňované postupom podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje za nevyhnutné, aby žalovaný jeden zo svojich hlavných argumentov, o ktorý svoje rozhodnutie opiera o tom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uplatňujú pri peňažných plneniach od držiteľov v rámci bežného obchodného styku postup podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, preukázal reálnymi podkladmi a dôkazmi o týchto postupoch a skutočnostiach, a aby presne uviedol, pri akých a koľkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti tento postup eviduje. Zároveň v žalobe uviedol, že žiada, aby na účely dôkazného zistenia skutkového stavu veci, ktoré je pre správne a zákonne rozhodnutie nevyhnutné, od žalovaného vyžiadaná informácia, či kontroly zrážkovej dane žalovaný vykonal, resp. vykonáva aj pri iných držiteľoch, a či postupy, ktoré požaduje od žalobcu, a to odvádzať zrážkovú daň z peňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárni) spôsobom podľa § 43 zákona o dani z príjmov aj pri bežnom obchodnom styku držiteľa a lekárne, požaduje resp. kontroluje aj pri ďalších subjektoch, ktoré majú postavenie držiteľa. V závere žaloby žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný použil nesprávny výklad právnych noriem, tieto nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, a teda vec nesprávne právne posúdil. Mal tiež za to, že žalovaný nezistil skutkový stav úplne a správne, svoje tvrdenia riadne nezdôvodnil, nepodložil dôkazmi. Tiež mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím boli porušené základné práva a právom chránené záujmy. Taktiež mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, lebo v nich nemá oporu a to najmä vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že mal za preukázané, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým boli poskytované peňažné plnenia od držiteľa podľa platnej legislatívy a jej výkladu v roku 2015, pričom uplatňovali § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 citovaného zákona je splnená daňová povinnosť a taktiež § 21 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 08.01.2018. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Dospel k záveru, že žalobca v žalobe neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, pričom by neboli predmetom odvolania. Žalovaný mal za to, že zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňového
úradu Žilina č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017, ako aj v rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so zásadnými otázkami podstatnými pre správne posúdenie veci, a že žalovaný rovnako ako správca dane postupoval nesprávne, a nesprávne aplikoval príslušné právne normy v dôsledku čoho dospel k nesprávnym zisteniam a zistené skutočnosti nesprávne posúdil. Z uvedeného dôvodu nesprávne vyrubil žalobcovi daň. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov vyberanej zrážkou postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, správca dane a žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupovali a príslušné právne normy aplikovali správne a to na základe zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k nesprávnemu výkladu právnej normy aplikovanej žalovaným, žalovaný uviedol, že svoje rozhodnutie opieral o znenie ustanovenia § 17 ods. 31 v spojení s § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktoré upravujú prípady, kedy subjekt v postavení držiteľa má povinnosť platiť zrážkovú daň. Dôkaz o tom, že povinnosť platenia zrážkovej dane sa naňho nevzťahovala, predložil žalovanému právne stanovisko advokátskej kancelárie k výkladu právnych noriem, podnet ktorý bol k danej problematike vypracovaný a predložený na MF SR daňovým poradcom U.. A.. A. J. a odborné stanovisko daňového poradcu U.. K. F.. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že v zmysle § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov, z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. V zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie 37ab). Žalovaný k dôkazom žalobcu, ktorým bol materiál Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vypracovaný daňovým poradcom U.. A.. A. J., predmetom ktorého bolo vymedzenie pojmov týkajúcich sa zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a právne stanovisko vypracované Advokátskou kanceláriou JUDr. Hronček s.r.o. pre Slovenskú komoru daňových poradcov, Metodicko-legislatívna komisia U.. A.. A. J., Z.. uvádza, že sa jedná iba o vyslovené názory advokátskej kancelárie a daňových poradcov, ktoré nie sú pre správcu dane a žalovaného záväzným stanoviskom, a preto neboli podľa nich povinní postupovať. Správca dane zaujal stanovisko a vysporiadal sa s vyjadrením k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré predložil žalobca. Komunikáciu medzi Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. a U.. A.. A. J., s.r.o. nepovažoval správca dane a ani žalovaný za súčasť odvolania, nakoľko sa jednalo o názor smerovaný inému orgánu. K námietke žalobcu, že odvolávky v právnom poriadku Slovenskej republiky majú svoj systém a význam, ktorý slúži k správnemu výkladu a aplikácii jednotlivých právnych noriem, vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že používanie odvolávok v právnom poriadku Slovenskej republiky má svoj systém a význam, čo nespochybňuje. Kde vo vete sa odkaz na iné právne normy umiestňuje, vyplýva z pokynov Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným návrhom zákonov. V zmysle § 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky, sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že odvolávka 37ab je v § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov umiestnená za bodkou ukončujúcou vetu, a teda sa nevzťahuje len na určitý konkrétny pojem uvedený v tejto vete, ale na celú vetu. Žalovaný a správca dane však vychádzali z toho, že odkaz sa vzťahuje iba k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Žalovaný opomenul skutočnosť, že odkaz na zákon o liekoch je umiestnený za bodkou, t.j. nie priamo nad konkrétnym pojmom, v tomto prípade klinické skúšanie. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol. K umiestneniu odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku uviedlo, že podľa § 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie, čo je v danom prípade slovné spojenie „klinické skúšanie“. V tomto smere je to tak uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 01.01.2015 zmenil a doplnil zákon o dani z príjmov, t. j. že len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch nepodlieha dani vyberanej zrážkou. K námietke žalobcu, že negatívne vymedzenie peňažné a nepeňažné plnenie (§ 2 ods. 45) bolo do zákona o liekoch doplnené až novelou zákona od 01.01.2016, neznamená, že by dovtedy platilo, že plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v
rámci bežného obchodného styku, kde sa za peňažné a nepeňažné považovali. Je preto možné použiť taký výklad zákona o liekoch účinného do 31.12.2015, v zmysle ktorého by sa tieto plnenia považovali za peňažné a nepeňažné plnenia iba z dôvodu, že neboli zákonom z obsahovaného vymedzenia tohto pojmu výslovne vylúčené. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že ak do zákona č. 362/2011 Z. z. doplnilo s účinnosťou od 01.01.2016 znenie § 2 ods. 45, v tomto ustanovení sa zámerne uviedlo, že ide o vymedzenie na účely tohto zákona t. j. zákona č. 362/2011 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že na účely zákona o liekoch sa za peňažné a nepeňažné plnenia od tam uvedených držiteľov nepovažujú plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa kúpy a predaja liekov. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že je potrebné sa vyjadriť aj k dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa do zákona znenie § 43 ods. 3 písm. a) doplnilo. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že z dôvodovej správy k zmenám týkajúcim sa § 8 ods. 1 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o) a § 17 ods. 31 vyplýva, že navrhovaná úprava mení spôsobom zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako tvorca zákona jednoznačne deklarovalo, že zámerom zákonodarcu od začiatku nebolo špecifické zadefinovanie peňažných plnení a nepeňažných plnení v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia týchto príjmov od držiteľa v zákone o dani z príjmov, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, čiže okrem presne uvedených plnení vyplácaných za klinické skúšanie, a okrem plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že do § 8 zákona o dani z príjmov sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zaviedla aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenie budú zdaňovať osobitným spôsobom. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že plnenia z bežného obchodného styku poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárne) držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým je aj žalobca sa považujú za príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z podnikania, pričom sa jedná o podnikanie podľa osobitného predpisu. K tejto námietke žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 zákona o dani z príjmov sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a ostatné príjmy (§ 8) predmetom dane podnikateľa, ktorý podniká ako fyzická osoba. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť ako právnická osoba, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia tretej časti zákona o dani z príjmov - daň právnickej osoby. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže byť aj podnikateľ - fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania vykonávaného podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a dosahuje okrem príjmu od držiteľa, ktorý je zdaňovaný zrážkovou daňou aj iné príjmy, podliehajúce dani z príjmu. Príjmy, ktoré sú ostatnými príjmami v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov dosahujú osoby, ktoré nie sú zriadené na podnikanie, to znamená, že nevykonávajú podnikateľskú činnosť. V prípade takýchto príjmov sa jedná o peňažný alebo nepeňažný príjem, ktorý prijala osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť od držiteľa za poskytnutie služby napr. klinické skúšanie. Žalobca v žalobe poukázal na § 20 ods. 1 písm. i) zákona o liekoch a uviedol, že z citovaných ustanovení zákona o liekoch jednoznačne vyplýva, že v rámci bežného obchodného styku medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (lekárňou) dochádza k obchodným transakciám, pri ktorých držiteľ poskytuje resp. musí poskytovať peňažné plnenie za spätne odkúpený, reklamovaný alebo z iného dôvodu vrátený liek. V prípade postupu podľa názoru žalovaného, ak by došlo k vráteniu lieku z dôvodu reklamácie alebo spätného predaja, bol by takýto postup pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti likvidačný, keďže na vrátení, reklamácii alebo spätnom predaji lieku držiteľovi, by boli stratové o odvedenú zrážkovú daň. V takomto procese by dochádzalo k bezdôvodnému zaplateniu zrážkovej dane, hoci by žiaden príjem nikomu nevznikol a reálne by sa jednalo iba o presun lieku v rámci distribučnej siete k inému subjektu. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že legislatívna skratka držiteľ bola na účely zákona o dani z príjmov zadefinovaná v § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od 01.01.2016 sa z dôvodu spresnenia presunula legislatívna skratka z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, je vymedzený okruh osôb, ktoré boli držiteľmi na účely zákona o dani z príjmov sa však nezmenil. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti bol na účely zákona o dani z príjmu do 31.12.2016 poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) zákona o dani z príjmov, preto nemohol byť súčasne v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa písm. z) zákona o dani z príjmov a držiteľa podľa § 2 písm. y) zákona o dani z
príjmov len z toho dôvodu, že bol držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 362/2011 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokladov predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca z liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý v priebehu roka 2015 nakúpil od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyviezol v roku 2015 do zahraničia, lieky v hodnote 16.508.735,37 Eur. Odberatelia v tuzemsku nadobudli od žalobcu lieky v hodnote 8.989.103,39 Eur. Žalobca ako veľkodistribútor liekov nakupoval lieky od lekární, pričom išlo o spätný predaj. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nie je jasné, z akých skutočností a dôkazov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, keď posudzoval argumenty žalobcu. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žiadny iný z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytoval peňažné plnenie ako protihodnotu za dodaný tovar, nepostupoval tak, ako tvrdí správca dane, ale príjmy z predaja liekov zdaňovali ako príjmy z podnikateľskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o dani z príjmov. Žalobca preto žiadal správcu dane, aby svoje tvrdenia preukázal reálnymi dokladmi a dôkazmi o takýchto postupoch a skutočnostiach, a aby presne uviedol, pri akých a koľkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti takýto postup eviduje. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že predložené vyjadrenie, stanoviská daňových poradcov a advokátskej kancelárie neboli dôkazmi, na základe ktorých by správca dane a žalovaný zmenili svoje rozhodnutie. K žiadosti žalobcu, aby správca dane reálnymi dokladmi a dôkazmi preukázal postup zdaňovania prijatých peňažných plnení od držiteľov inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a presne uviedol, pri akých a koľkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, takýto postup eviduje, žalovaný uviedol, že podliehajú v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému tajomstvu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal predloženou komunikáciou medzi advokátskou kanceláriou a U.. A.. A. J., Z.. uviedol, že komunikácia bola predložená ako príloha k vyjadreniu k protokolu, nemal sa žalovaný preto dôvod touto komunikáciou pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane v priebehu odvolacieho konania zaoberať. Správca dane sa danou komunikáciou nezaoberal aj z dôvodu, že sa jednalo iba o vyslovený názor tak advokátskej kancelárie, ako aj U.. A.. A. J. Z.. k uplatneniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ktorý nie je pre správcu dane a ani žalovaného vo vzťahu k žalobcovi záväzný. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný použil nesprávny výklad právnych noriem, tieto nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, a teda vec nesprávne posúdil žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle platných právnych predpisov, pričom skutkový stav zistil a vyhodnotil správne. Žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a v čom resp. akým spôsobom boli porušené jeho základné práva a právom chránené záujmy. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobca v písomne podanej replike zo dňa 28.02.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe ako aj dôvodov svojho rozhodnutia. Žalobca v písomnom vyjadrení k duplike žalovaného poukázal na odborné vyjadrenie (jazykový výklad ustanovení zákonov), ktoré pripojil k svojmu podaniu.
6. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 31S/141/2017-174 zo dňa 15. augusta 2018 rozhodol vo veci tak, že napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 10Sžfk/5/2019 zo dňa 29.01.2020 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/141/2017-174 zo dňa 15. augusta 2018 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Vyslovil záver, že súd pochybil, keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, bez toho, aby uviedol zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace s predmetnou vecou.
8. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky Krajskému súdu v Žiline, doručil súdu žalobca súdu písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.04.2020, v ktorom žiadal nariadenie pojednávania vo veci samej. Žalobca sa v prvej časti vyjadrenia venoval konaniu konkrétnych zamestnancov správcu dane a žalovaného v danej veci s tým, že mal za to, že bola porušená dvojinštančnosť konania. V druhej časti vyjadrenia sa žalobca popísal platnú právnu úpravu od 01.01.2015 do platnosti novely od 01.01.2021. Žalobca vyslovil právny názor, že ak sa vyhodnotí posledná legislatívna zmena zákona o dani z príjmov v oblasti zrážkovej dane a všetky ostatné predchádzajúce zmeny vyplýva z toho, že argumentácia, ktorú žalobca od začiatku (počnúc v rámci daňovej kontroly) uvádza a tvrdí, ktorú podložil vyjadreniami, stanoviskami advokátov, daňových poradcov, logickou analýzou právnej úpravy, ktorú od začiatku takto vnímala aj celá prax držiteľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danej oblasti, že zrážková daň sa uplatňuje len na peňažné a nepeňažné plnenia v zmysle celého znenia ZoL (t.j. pozitívne vymedzenie na plnenia poskytnuté na financovanie, sponzoring alebo inú priamu alebo nepriamu finančnú alebo materiálnu podporu odborných podujatí alebo účasti poskytovateľa, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. Žalobca mal za to, že účel právnej úpravy od 01.01.2015 je zrejmý a jasne vyslovený (zákon, jeho novely, k nim prislúchajúce dôvodové správy, dokonca aj Výročné správy o činnosti finančnej správy za roky 2014, 2015, 2016 (Výročné správy) a ďalšie, na ktoré sme už poukazovali) a od 1.1.2015 do súčasnosti sa tento zámer zákona a zákonodarcu nezmenil. Jedine bol zákonodarca nútený reagovať na vznikajúcu spornosť pri extenzívnom a formálnom uplatňovaní a výklade právnych noriem zo strany žalovaného a daňových úradov v SR, ktoré však len formálne odkazovali na Metodický pokyn vydaný žalovaným. Žalobca uviedol, že ak by aj bola právna úprava nejasná (s čím nesúhlasí), tak v závere aj tak nemôže byť v takejto nejasnosti (spornosti) prihliadnuté na extenzívny výklad, ktorý by bol v neprospech daňovníkov a to nie len žalobcu, pretože daňové subjekty nepostupovali podľa výkladu prezentovaného žalovaným, ktorý nevychádzal z právnej úpravy ako celku.
9. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie zo dňa 12.07.2022, v ktorom poukázal na vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj len „MZ SR“), o ktoré požiadal tretí subjekt RONCOR a.s. Spoločnosť RONCOR a.s. požiadala o odpovede na nasledovné otázky - aké plnenia sa mali považovať za "peňažné a nepeňažné plnenia“ poskytnuté držiteľom voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ( otázka č. 1), - či sa význam a obsah pojmu PaN plnenia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 nejako zmenil (otázka č. 2),- osobitne sa pýtali, či sa vyplatené platby za obstaraný tovar v rámci bežného obchodného styku a osobitne aj platby vyplatené pri a) reklamáciách a dobropisoch, b) platby vyplatené za lieky spätne odkúpené od lekární podľa § 20 ods. 1 písm. i ) ZOL a c) úhrady kúpnych cien za iný sortiment než lieky, mali považovať za PaN plnenia podľa zákona (otázka č. 5), - čo bolo účelom prijatia článku VI. priamo v ZOL, ktorým sa novelizoval dovtedy platný a účinný ZDP, resp. prečo MZ SR ako gestor nového ZOL zahrnul do textu právneho predpisu aj článok VI., ktorým sa do ZOP doplnila úprava zdaňovania "peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľov voči PZS (otázka č. 6). MZ SR na základe uvedených otázok a žiadosti o poskytnutie informácií k nim poskytlo nasledovné odpovede:
- K 1. otázke MZ SR uviedlo, že "peňažné plnenia predstavujú finančné odmeny zdravotníckym zariadeniam resp. zdravotníckym pracovníkom. Nepeňažné plnenia predstavujú tovar a služby poskytnuté zdravotníckym zariadeniam resp. zdravotníckym pracovníkom vyčísliteľné finančnou hodnotou."
- K 2. otázke MZ SR uviedlo, že "nie nezmenil" sa význam pojmu PaN plnenia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015. To znamená, že za PaN plnenia sa v roku 2015 považovali tie isté plnenia ako to bolo v roku 2016 a naopak. Uvedené má význam z hľadiska argumentácie žalobcu, že ZOL v roku 2016 veľmi detailne a konkrétne pozitívne aj negatívne vymedzil, čo sa považuje za PaN plnenia v zmysle ZOL, t.j. tie plnenia, ktorých poskytovanie mali dotknuté subjekty povinnosť hlásiť na MZ SR (v roku 2015) a na NCZI (v roku 2016) a výslovne nie plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe tovaru. To znamená, že precizované obsahové vymedzenie pojmu PaN plnení je rovnako aplikovateľné aj pre rok 2015, a takto sa má pojem PaN plnenia aj chápať. Rovnako to znamená, že vymedzenie pojmu PaN plnenia, ktoré uviedlo MZ SR vo svojej odpovedi (ako tvorca príslušnej legislatívy) malo rovnaký význam v oboch rokoch 2015 aj 2016.
- K 5. otázke MZ SR uviedlo, že "nie" a teda, že vyplatené platby za obstaraný tovar v rámci bežného obchodného styku a osobitne aj platby vyplatené pri a) reklamáciách a dobropisoch, b) platby vyplatené za lieky spätne odkúpené od lekární podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL a c) úhrady kúpnych cien za iný sortiment než lieky, sa nepovažovali za PaN plnenia, t.j. nespadali pod legálne vymedzenie tohto pojmu, upraveného v právnom poriadku SR.
Žalobca mal za to, že v súhrne tak možno vyvodiť záver, že výklad právneho pojmu, ktorý je pre právne posúdenie otázky v merite veci najpodstatnejší, t.j. pojmu "PaN plnenia", ktoré v tomto prípade mali v roku 2015 a 2016 tvoriť predmet dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, bol do slovenského právneho poriadku zavedený ZOL, už v jeho vyhlásenom znení v roku 2011. Tento pojem ZOL pritom upravil v znení samotného ZOL (čl. I. zákona) ako aj v čl. VI, ktorým sa novelizoval ZDP. Žaloba uviedol, že išlo o spoluprácu s MF SR, ktorej cieľom bolo zaviesť úpravu zdaňovania tých PaN plnení, ktorých úpravu poskytovania upravil ZOL, pričom MF SR a finančné orgány mohli využívať verejne dostupné prehľady o poskytnutých PaN plneniach, t.j. mohli lepšie kontrolovať plnenie daňových povinností. Pôvodca tejto právnej úpravy, MZ SR jednoznačne vyjadril zámer prepojenia pojmu PaN plnení v ZOL a ZDP (výslovne zdôraznil väzbu ZOL na ZDP) a tiež vysvetlil prečo sa takto spolu právna úprava prijímala a aký bol jej význam a význam tejto súvislosti. Uvedené je podporené tiež usmernením k zdaňovaniu peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby podľa ZDP v nadväznosti na zákon č. 362/2011 Z z. o liekoch, ktoré vydalo MZ SR v spolupráci s MF SR, na ktoré sme poukázali už v konaní o správnej žalobe. Podľa žalobcu neexistuje žiadne logické a rozumné právne ani iné vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo, prečo by pojem PaN plnenia zavedený tým istým zákonom aj do ZDP, mal mať v ZOP iný význam ako v ZOL a to dokonca ak žiadny iný význam ani v inej časti ZOP ani v inej právnej odignoroval, hoci zjavne ide o významný argument a námietku.
10. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
11. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, písomnej replike a ostatných vyjadreniach. K veci uviedol, že zásadnou je otázka právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru Finančné riaditeľstvo a teda finančné orgány posúdili vec nesprávnym spôsobom, pričom nesprávne aplikovali zrážkovú daň na také transakcie, na ktoré nemala byt' aplikovaná. Žalobca mal za to, že nejde len o plnenia alebo v súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov od 01.01.2015, ale vôbec tieto plnenia alebo tento predmet dane bol prvýkrát v zákone o dani z príjmov zadefinovaný už s účinnosťou od 01.12.2011, kedy bolo prvýkrát zapracované ustanovenie, ktoré hovorilo o zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Celá táto úprava bola do zákona o dani z príjmov zavedená priamo zákonom o liekoch, preto tak ako poukazovali v podaniach, čo podporne vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá bola vtedy prijatá a takisto v tejto právnej úprave z roku 2011 bolo vydané spoločné metodické usmernenie, ktoré vydávalo Ministerstvo financií a Ministerstvo zdravotníctva ku zdaňovaniu týchto peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľov voči poskytovateľom. Jednoznačne vyplývalo, že sa týka a predmetom tohto zdaňovania majú byt' tie plnenia, ktoré ako peňažné a nepeňažné plnenia označuje a vymedzuje zákon o liekoch. Žalobca uviedol, že prečo v ustanovení § 43, kde sa zavádzalo tento postup zdaňovania osobitne vyňal aj plnenie poskytnuté pri klinickom skúšaní a to bolo z dôvodu, že ak neboli vyňaté explicitne, priamou výnimkou že okrem plnenia za klinické skúšanie, tak by inak podliehali dani vyberanej zrážkou z toho dôvodu, že plnenia poskytnuté za klinické skúšania sú plneniami podľa zákona o liekoch, sú peňažnými a nepeňažnými plneniami. To, čo vlastne v 2016 bolo v zákone o liekoch doplnené bolo len explicitné upresnenie kde bolo jednoznačne upresnené, že tieto plnenia nemali byt' predmetom dane vyberanej zrážkou, ale tak ako vyplýva aj z toho legislatívneho procesu, v tom znení to bolo prijímané.
12. Správny súd konštatuje, že v administratívnom (aj súdnom) konaní bola spornou právna otázka, a to aplikácie inštitútu dane vyberanej zrážkou (ďalej aj len zrážková daň) na peňažné plnenie žalobcu ako daňového subjektu v statuse držiteľa (konkrétne držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov) pri spätnom predaji liekov lekárňami tomuto držiteľovi v roku 2015 (pri súčasnej spornosti výlučnosti statusu
subjektu lekárne v relevantnej dobe roku 2015 ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kedy žalobca tvrdil, že lekáreň mohla už i v roku 2015 na účely nákupu a predaja liekov vystupovať ako držiteľ a správca dane a žalovaný oproti tomu tvrdili status lekárne v roku 2015 výlučne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti), podľa úpravy § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015 (teda v znení ZDP po novelizácii vykonanej zákonom č. 333/2014 Z. z.).
13. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
14. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 9 daňového poriadku: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
15. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
16. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
17. Podľa § 17 ods. 31 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 - ďalej ako ZDP: Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.
18. Z dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z.z, ktorým bolo prijaté znenie § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. podľa predchádzajúceho odseku plynie, že jedinou oblasťou, ktorú chcel zákonodarca upraviť § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) bolo „zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;“ Súčasne z obsahu dôvodovej správy neplynie úmysel zákonodarcu zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom zrážkovou daňou.
19. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015: „Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o po o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“. Odkaz 37ab) znie: Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP: Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä po l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti, 37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny 37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len "držiteľ").
21. Podľa § 6 ods. 1 ZDP: Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b) príjmy zo živnosti, 25) c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.,
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP: Od dane sú oslobodené aj po y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním.
23. Podľa § 18 ods. 8 Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.20215 - ďalej ako ZOL: Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretej osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovať iné ako odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na inom ako odbornom podujatí. Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať sa na inom ako odbornom podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovanom držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo treťou osobou na základe dohody uzavretej držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov. Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia. 18b)
24. Podľa § 2 ods. 4 ZOL: Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona.
25. Podľa § 18 ods. 1 písm. r) ZOL: Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný po r) každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o výške výdavkov na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo zdravotníctva ju bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle.
26. Podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL: Lekárenská starostlivosť zahŕňa výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
27. Podľa § 2 ods. 45 ZOL účinného od 01.01.2016 sa za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku
28. Správny súd konštatuje, že správne orgány založili svoj záver o správnosti zdanenia žalobcových príjmov zrážkovou daňou 19% na zmene znenia § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a nadobudnutia účinnosti nového ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na odkaz na zákon č. 362/2011 Z.z. od 01.01.2015. Žalobca svoju argumentáciu opiera o dovtedy a následne platnú právnu úpravu, ktorá podľa jeho názoru jasne svedčí tomu, že jeho príjmy (peňažné plnenia) nemali byť zdaňované zrážkovou daňou, ale výdavkovou metódou a teda daňou z príjmu po odpočítaní odôvodnených výdavkov na jeho činnosť. Správny súd konštatuje, že vo svete existuje viacero systémov daní, pričom niektoré štáty majú daň z obratu, ktorá na rozdiel od napr. úpravy dane z pridanej hodnoty nepozná odpočítanie dane na vstupe. V minulosti obdoba dane z obratu platila aj na území dnešnej
Slovenskej republiky. Po celospoločenských zmenách po roku 1989 nastali zásadné zmeny daňových zákonov, ktoré sa ustálili v dnešnej podobe ako daň z príjmu fyzických a právnických osôb a daň z pridanej hodnoty, prípadne aj ďalšie dane v podobe dani z nehnuteľností, spotrebných daní atď. Podstata daňových príjmov pri podnikateľoch je vyjadrená v § 6 a nasledujúce zákona o dani z príjmov, pričom pri výpočte základu dane sa dôraz kladie na rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Len zisk po očistení nákladov predstavuje základ dane, ktorý sa následne zdaňuje príslušnou sadzbou dane z príjmu. Určitú výnimku z tejto zásady tvoria príjmy podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ide však o špecifickú skupinu príjmov, v ktorej vykonáva zrážku dane za povinnú osobu poskytovateľ plnenia, nie jeho príjemca (napr. daň z úroky z vkladov odvedie banka). Nejde o štandardné samozdanenie vlastnej podnikateľskej činnosti, ale o zrazenie dane z príjmov tretích osôb. Správny súd konštatuje, že principiálne ide o výnimku z príjmovo výdavkovej metódy výpočtu dane z príjmov, pričom každá takáto zmena bola vždy zásadným spôsobom komunikovaná zákonodarcom pri jej prijatí a bola aj riadne vysvetlená verejnosti. Rovnako to tak bolo aj v prípade prijatia zákona č. 333/2014 Z.z., v ktorého dôvodovej správe bolo jasne a zrozumiteľne stanovené na aký okruh prípadov zákonodarca cielil prijatím zmenenej právnej úpravy v § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a nadobudnutia účinnosti nového ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. Z obsahu dôvodovej správy jasne plynie, že: „zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;“ Z obsahu dôvodovej správy nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť úmysel zákonodarcu zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zrážkovou daňou. Správny súd konštatuje, že každý zákon je potrebné vykladať v zmysle jeho účelu a cieľa, ktorý sa ním mal dosiahnuť a ku gramatickému/systematickému výkladu je potrebné pristupovať v spojení teleologickým výkladom. Žalovaný a správca dane vyložili ustanovenia § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. striktne gramaticky nezaoberajúc sa zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy, pričom vo svojom odôvodnení nedostatočne reagovali na žalobcovu argumentáciu. Správny súd je toho názoru, že v danej veci bolo potrebné výklad príslušných právnych noriem vykonať teleologickým výkladom s dôrazom na dôvodovú správu k zákonu, ktorý zabezpečí dosiahnutie zmyslu a účelu zákona, ktorým bolo zrážkovo zdaniť plnenia poskytnutých lekárom (viď vyššie) a nie zdaniť celú hospodársku činnosť žalobcu zrážkovou daňou (daňou z obratu). Správny súd súčasne uvádza, že pri prijatí výkladu žalovaného a správcu dane, by žalobcovi mohli byť zdaňované dodávky liekov, ako aj ich spätné odkúpenie, čo by pri dodávke a odkúpení toho istého lieku znamenalo zdanenie prakticky až 38% daňou, ktorá nepozná žiadny odpočítateľný výdavok (ako štandardná daň z príjmu, alebo DPH pri dani na vstupe). Takýto postup zákonodarca nemohol mať na mysli, ani nemohol byť jeho cieľom, pričom ak by takto chcel postupovať, uvedený zámer by riadne verejne prezentoval, aby sa mohli na to subjekty hospodárskeho života pripraviť a pri svojich obchodoch (peňažných/nepeňažných plneniach) primerane zvýšiť cenu tak, aby dodávky boli pre nich zmysluplné. Správny súd má však za to, že s ohľadom na všetky okolnosti výklad zákonných ustanovení dani z príjmov vykonaný žalovaným (správcom dane) nemožno prijať, nakoľko by podľa názoru súdu stratilo ekonomické opodstatnenie dodávanie liekov, resp. ich redistribúcia pre neprimerané enormné daňové zaťaženie vysokou daňou splatnou v krátkych lehotách (15 deň nasledujúceho mesiaca po uskutočnení plnenia). Treba mať na pamäti, že zákonodarca v právnom štáte (akým je aj Slovenská republika) má vždy záujem na riadnom chode spoločnosti, ekonomiky, rešpektovaní trhového hospodárstva s cieľom podporovať hospodársky rast, pri zabezpečení riadneho plnenia daňových povinností dotknutých subjektov a v súlade s uvedeným pristupuje aj k tvorbe a prijímaniu právnych predpisov, ktoré budú dávať záruky rozvoja. Preto aj k návrhom zákonov zverejňuje dôvodové správy, aby bol zrejmý jeho úmysel a cieľ pri tvorbe právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že nie je prípustný výklad právnych noriem proti ich zmyslu a účelu tak ako ho vykonal žalovaný a správca dane, a preto sú tak rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.
29. Nakoľko správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a teda, že správna žaloba je v tomto smere dôvodná, rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
30. Súd k ostatným žalobcovým námietkam uvádza, že vzhľadom na to, že bol prijatý záver o nesprávnom právnom posúdení, nemá ich posudzovanie pre vec reálny význam, hoc napr. námietka nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov by bola dôvodnou pre nedostatočné sa vysporiadanie
s argumentáciou žalobcu. K návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky konštatuje, že tento vzhľadom na prijatý záver vo veci ( nesprávne právne posúdenie veci) vyhodnotil ako nedôvodný a preto sa bližšie uvedenou otázkou ako neopodstatnenou nezaoberal. Súčasne súd nevykonal ani navrhované dokazovanie žalobcom ohľadne výsluchu svedkov, čítania znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, nakoľko vzhľadom na to, že podstatnou a spornou bola otázka právneho posúdenia, nevzhliadol súd potrebu vykonania ďalšieho dokazovania. Súd súčasne žalobcovi pripomína, že nie je skutkovým súdom.
31. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
32. Podľa § 467 ods. 3 SSP: Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
33. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 3 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho aj kasačného konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.