Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-7S-132-2020.pdf
PDF · 137.58 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-7S/132/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: BEACH CLUB KOŠICE s. r. o., so sídlom Slovenská 26, 040 01 Košice, IČO: 47 240 032, právne zastúpeného: GOREJ Legal, s. r. o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100554321/2020 zo dňa 27.02.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100554321/2020 zo dňa 27.02.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie marec 2018/
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2018. [Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 18.06.2018, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 23.04.2019, doručením protokolu č. 100898957/2019 zo dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly žalobcovi.]
2. Vo vyrubovacom konaní správca rozhodnutím č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume 10.000,00 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 47,36 Eur a vyrubil daň v sume 9.952,64 Eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100554321/2020 zo dňa 27.02.2020 potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 02.03.2020.
3. Rozdiel na DPH bol určený, nadmerný odpočet bol nepriznaný a DPH bolo vyrubené žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobie marec 2018 v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov – dodanie služieb od dodávateľa actuelle s.r.o., IČO: 45 550 611 spolu v sume DPH 10.000.00 Eur:
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 752018 z 10.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane 27.000,00 Eur, DPH 5.400,00 Eur, spolu 32.400,00 Eur, predmet fakturácie „práce podľa zmluvy“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 762018 z 15.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane 5.000,00 Eur, DPH 1.000,00 Eur, predmet fakturácie „práce podľa zmluvy prenájom reklamných plôch“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 772018 z 15.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane 5.000,00 Eur, DPH 1.000,00 Eur, predmet fakturácie „práce spojené so spustením reklamnej plochy HILTON“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 782018 z 16.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane 6.000,00 Eur, DPH 1.200,00 Eur, spolu 7.200,00 Eur, predmet fakturácie „prenájom priestorov a celkové zabezpečenie akcie“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 792018 z 17.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane 7.000,00 Eur, DPH 1.400,00 Eur., predmet fakturácie „výroba konštrukcií na svetelné reklamy“
4. Priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- Žalobca A. B. C. D.. prostredníctvom svojho konateľa E. D. reagoval na výzvu správcu dane z 11.07.2018 na predloženie účtovných dokladov, na ústnom pojednávaní 21.08.2018 predložil dodávateľské a odberateľské faktúry a účtovnú evidenciu a vyjadril sa k predmetu činnosti spoločnosti. Na ďalšiu výzvu správcu z 07.09.2018 na predloženie zmlúv k dodávateľským faktúram od actuelle s.r.o., bol telefonicky s konateľom dohodnutý termín ústneho pojednávania na 03.10.2018 a potom 06.11.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil.
- Výzva správcu z 21.08.2018 pre dodávateľa žalobcu - actuelle s.r.o. na predloženie účtovných dokladov a zmlúv k dodávateľským faktúram pre žalobcu, ako aj predvolania z 03.10.2018 pre konateľku dodávateľa F. G. a bývalého konateľa dodávateľa H. I. (obaja bez evidovaného bydliska) boli neúspešné. Neskôr bolo neúspešné aj predvolanie zástupcu žalobcu E. A. z 28.11.2018.
- Výzvou z 06.11.2018 správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti, úplnosti dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole, a to z dôvodu, že k deklarovaným zdaniteľným obchodom - nadobudnutie služieb od dodávateľa actuelle s.r.o. a dodanie tých istých služieb odberateľovi Group Agency s.r.o., k predloženým dodávateľským a odberateľským faktúram neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení plnení, žalobca na výzvu správcu nedoložil požadované zmluvy a na dohodnuté termíny pojednávaní sa nedostavil. Zároveň vyzval žalobcu k vyjadreniu sa k skutočnostiam vymedzeným vo výzve.
- Konateľ žalobcu E. D. reagoval na výzvu telefonicky 20.11.2018 s tým, že sa mu nepodarilo elektronicky doručiť požadované doklady a vyjadrenie a na jeho žiadosť bol dohodnutý termín pojednávania na 27.11.2018, na ktorom predložil tri zmluvy – Zmluvu o spolupráci z 23.01.2018 s dodávateľom actuelle s.r.o., Zmluvu o materiálnom a personálnom zabezpečení z 23.02.2018 s dodávateľom actuelle s.r.o. a Zmluvu o spolupráci z 01.03.2018 s odberateľom Group Agency s.r.o., a podal vysvetlenie k zdaniteľným plneniam a odpovedal na otázky správcu dane. Opatrením správcu dane bolo určené, že uzávierky z registračnej pokladnice predloží žalobca dňa 07.12.2018 (k predloženiu nedošlo, o čom bol v tento deň vyhotovený úradný záznam). Na pojednávaní bol žalobca oboznámený s nekontaktnosťou dodávateľa actuelle s.r.o. Konateľ žalobcu uviedol, že sa pokúsi skontaktovať s p. J. vo veci dokladov dodávateľa a zistenie či sa mu podarilo dostať k dokladom spoločnosti actuelle s.r.o. oznámi telefonicky správcovi dane.
- V ďalšom boli správcom dane bez úspechu realizované výzvy odberateľovi žalobcu - Group Agency s.r.o. (po zmene názoru TRIPLE STAR s.r.o.) na predloženie účtovných dokladov, zmlúv, dokladov o úhradách, k dodávateľským faktúram od žalobcu, aj odberateľských faktúr súvisiacich s týmito dodávateľskými faktúrami a i.
- Na ústnom pojednávaní 10.04.2019 bol konateľ žalobcu E. D. oboznámený s priebehom kontroly a kontrolnými zisteniami správcu dane a bol upovedomený, že mu správca dane neprizná právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od actuelle s.r.o. z dôvodu, že nesplnil pri dodávateľských faktúrach podmienky odpočítania DPH v zmysle § 49 – 51 zákona o DPH, nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne spoločnosťou actuelle s.r.o. dodané, tiež nepreukázal, že dodal odberateľovi Group Agency s.r.o. zdaniteľné obchody deklarované na odberateľských faktúrach, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov, o ich neuskutočnení svedčí aj fakt, že neboli uhradené dodávateľské ani odberateľské faktúry. Ceny uvedené na dodávateľských faktúrach žalobca len prefaktúroval bez akejkoľvek pridanej hodnoty a tým podľa správcu potvrdil, že nevykonával pre Group Agency s.r.o. žiadne zdaniteľné obchody.
- V protokole z daňovej kontroly z 16.04.2019, ktorý bol žalobcovi doručený 23.04.2019 správca dane uviedol, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nepreukázal vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa actuelle s.r.o., tým zároveň nesplnil ani ďalšiu podmienku pre odpočet podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktorou je použitie prijatých plnení na svoje dodávky tovarov a služieb.
- Žalobca vo vyjadrení k protokolu z 16.05.2019 s jeho závermi nesúhlasil, zdôraznil, že nemožno zodpovednosť za nekontaktnosť dodávateľa a odberateľa v celej miere preniesť na daňový subjekt, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom troch svedkov (K. L., F. L. a E. I.), ktorému návrhu správca vyhovel a realizoval výsluchy navrhnutých svedkov (25.06.2019, 26.06.2019 a 23.08.2019).
- Na ústnom pojednávaní 22.10.2019 správca okrem stanoviska k pripomienkam uviedol aj vyhodnotenie svedeckých výpovedí ako nevierohodných a vyjadril sa k návrhu žalobcu na pripojenie údajov z databáz o daňových priznaniach jeho dodávateľa a odberateľa tak, že ide o údaje tvoriace predmet obchodného tajomstva a preto daňovému subjektu nemôžu byť poskytnuté.
- Žalobca sa vyjadrením z 30.10.2019 vyjadril k skutočnostiam s ktorými bol oboznámený na pojednávaní 22.10.2019, so zisteniami a závermi správcu nesúhlasil a za účelom správcom dane vyjadrených pochybností o svedeckých výpovediach navrhol vypočutie ďalšieho svedka G. J. aj uvedením jeho údajov a miesta bydliska. A zdôrazniac, že potreba vypočutia tohto svedka vyplynula zo záverov pojednávania 22.10.2019 mal zato, že je dôvodné za účelom vypočutia tohto svedka predĺžiť lehotu na ukončenie vyrubovacieho konania.
- Na ústnom pojednávaní 07.11.2019 správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu z 30.10.2019, pričom jeho návrhu na vypočutie svedka Hlasného nevyhovel.
- Zo záverečnej časti rozhodnutia správcu dane, v ktorej hodnotil vykonané dôkazy a prezentoval vlastné závery vyplýva, že s poukazom na rozpory vo výpovediach svedkov vypočutých na návrh žalobcu vo vyrubovacom konaní tieto výpovede nevyhodnotil ako vierohodné, zmluvy predložené žalobcom hodnotil ako všeobecné bez preukaznej hodnoty, ako rozporné hodnotil aj vyjadrenia samotného konateľa žalobcu, v neprospech žalobcu hodnotil aj fakt, že žalobca refaktúroval dodávateľské faktúry svojmu odberateľovi, ako aj zistenia že tak dodávateľské, ako ani odberateľské faktúry neboli uhradené. A na základe toho dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne subjektom actuelle s.r.o. dodané a rovnako nepreukázal, že ich dodal svojmu odberateľovi Group Agency s.r.o. a k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Tým nesplnil podmienky pre odpočet dane podľa § 49 -51 zákona o DPH.
- Žalovaný si osvojil tieto skutkové zistenia a právne závery správcu dane.
II.
Súdne konanie
5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 03.06.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100554321/2020 zo dňa 27.02.2020 a rozhodnutia správcu dane č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie.
6. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:
- Žalobca sa ohradzuje voči účelovej prezentácii správcu dane, že žalobca nevyužil časový priestor v priebehu daňovej kontroly na predloženie dôkazov. Zdôraznil, že v priebehu kontroly poskytol primeranú súčinnosť a aj všetky doklady, ktoré o uskutočnených zdaniteľných plneniach vo svojej evidencii uchovával. Pričom o pochybnostiach správcu dane sa dozvedel až pred koncom daňovej kontroly.
- Namieta nesprávne hodnotenie a nedôvodné spochybnenie vierohodnosti svedeckých výpovedí. Spochybnenie výpovedí svedkov považuje za prejav formalizmu, pri ktorom správca dane a žalovaný vytrhávajú časti výpovedí svedkov z kontextu. Pričom podľa žalobcu svedkovia popísali a potvrdili reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný posudzovanie hodnovernosti svedeckých výpovedí neprípustným spôsobom postavili do roviny, že svedkovia svoje tvrdenia nepodložili dôkazmi. Namieta aj žalovaným uvádzaný obsah výpovedí p. L. (bývalého konateľa odberateľa žalobcu), aj žalobcu rozporný s ich skutočným obsahom (k tomu či sa žalobca sám podieľal na realizácii plnení pre svojho odberateľa, aj k uhradeniu faktúr odberateľom žalobcu). Poukazuje aj na nesprávne ustálený rozpor v tvrdení žalobcu a svedka L. o vymedzení času uskutočnenia akcie (druhá polovica marca resp. 30. marec 2018).
- Zároveň žalobca namieta, že aj keď pochybnosti správcu dane o výpovedi týchto svedkov neobstoja mal možnosť si spochybňované skutočnosti overiť výsluchom ďalšieho svedka J. navrhnutého žalobcom po vypočutí označených svedkov. Vytýka správcovi dane a žalovanému nedôvodné odmietnutie vypočutia svedka J. s odôvodnením, že už v priebehu daňovej kontroly žalobca toho svedka označil. Takýto dôvod odmietnutia podľa žalobcu neobstojí, pretože potreba vypočutia tohto svedka vyplynula až z hodnotenia výpovede ostatných svedkov a záverov správcu dane, s ktorými bol žalobca oboznámený až na pojednávaní 22.10.2019 vo vyrubovacom konaní. V priebehu daňovej kontroly neboli známe
závery správcu dane a ani to, že výpovede svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní nebudú pre správcu dane dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení, hoci podľa žalobcu nimi sú. Tiež potreba vypočutia tohto svedka J. zakladala aj dôvod na predĺženie lehoty na ukončenie vyrubovacieho konania.
- Namieta, že pochybnosti správcu dane neboli dôvodné, odôvodnené a právne relevantné. Zdôraznil, že dôvodom nepriznania odpočtu musí byť výlučne dôkazná situácia vyplývajúca zo skutočne vykonaných dôkazov. Pričom podľa názoru žalobcu v danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložil dostatočné množstvo dôkazov o uskutočnení zdaniteľného plnenia, na pochybnosti správcu dane reagoval návrhmi na doplnenie dokazovania a týmito dôkazmi boli pochybnosti odstránené, pričom správca dane neprodukoval žiadny dôkaz, že by dodávateľom mal byť iný subjekt, alebo že by služby neboli dodané.
- Závery správcu dane a žalovaného podľa žalobcu neobstoja ani s poukazom na právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, v zmysle ktorých z dôkazného bremena žalobcu k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa či subdodávateľov. Poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ súvisiace s daňovým podvodom (vec Optigen, C-354/03 a FulccrumElektronics, C-355/03, aj vec Bond House, C-484/03).
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a žalobné body hodnotil ako nedôvodné a k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:
- K námietke, že žalobca predložil všetky potrebné podklady a dôkazy na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení a poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť, žalovaný s podrobným poukazom na priebeh daňovej kontroly, obsah výziev adresovaných žalobcovi a jeho reakcií na ne uviedol, že zo spisového materiálu uvedené nevyplýva. Zdôraznil, že žalobca reagoval až na opakované výzvy správcu dane, len navonok prejavil ochotu predložiť požadované doklady ale neurobil tak, pričom okrem účtovnej a daňovej evidencie predložil len dodávateľské a odberateľské faktúry a zmluvy, ktoré boli všeobecného charakteru a žiadne ďalšie doklady, resp. dôkazy počas celej daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nepredložil.
- K námietke nesprávneho hodnotenia výpovedí svedkov vypočutých na návrh žalobcu vo vyrubovacom konaní, žalovaný zotrval na správnosti hodnotenia ich výpovedí ako nevierohodných. K námietke žalobcu, že v obsahu výpovede konateľa žalobcu nikde nie je uvedené, že sa sám nepodieľal na realizácii služieb svojmu odberateľovi, resp. sám ich nevykonával, žalovaný uviedol, že to logicky vyplýva z vyjadrenia konateľa žalobcu v ktorom uviedol, že služby svojmu odberateľovi len refaktúroval. Tiež zdôraznil rozpor medzi tým čo uviedol svedok L. (bývalý konateľ odberateľa žalobcu), že faktúry boli asi uhradené, pričom z dokladov vyplýva, že dodávateľské ani odberateľské faktúry uhradené neboli. A zotrval na všetkých zistených rozporoch vo výpovediach či vyjadreniach žalobcu (vo vzťahu k faktúre týkajúcej sa prenájmu priestorov a celkové zabezpečenie akcie, napr. aj s poukazom na odlišné dátumy dodania zdaniteľného plnenia na dodávateľskej faktúre 16.03.2018, na odberateľskej faktúre 27.03.2018 a žalobcom udaným dátumom konania akcie 30.03.2018.)
- K námietkam týkajúcim sa nevypočutia svedka Hlasného žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že potreba vypočutia svedka J. vyplynula až zo záverov vyrubovacieho konania resp. výsluchu svedkov vo vyrubovacom konaní. Poukázal na to, že už vo výzve z 06.11.2018 (doručenej zástupcovi žalobcu 08.11.2018) vyjadril pochybnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov a uviedol otázky, na ktoré žiadal odpovede a následne na ústnom pojednávaní 27.11.2018 oznámil žalobcovi pochybnosti týkajúce sa jeho dodávateľa spoločnosti actuelle s.r.o. (ktorá bola nekontaktná v čase preverovania a jej konatelia boli osoby bez trvalého pobytu), teda žalobca mal informáciu o pochybnostiach správcu dane a mohol predkladať a navrhovať dôkazy aj sa vyjadrovať k zisteniam správcu dane. Pričom na označenom pojednávaní sám žalobca uviedol, že za spoločnosť actuelle s.r.o. jednal s jej konateľom H. I. a s G. J., ktorého iniciály a bydlisko neudal s tým, že na konci pojednávania uviedol, že sa s ním pokúsi s kontaktovať ohľadom predloženia dokladov od spoločnosti actuelle s.r.o. a bude o tom informovať správcu, čo sa však nestalo. Zdôraznil, že nikým nebolo objasnené postavenie R. Hlasného v spoločnosti actuelle s.r.o. a ani z údajov obchodného registra také postavenie nevyplýva.
- K námietke rozloženia a unesenia dôkazného bremena, žalovaný zdôraznil, že o pochybnostiach správca dane žalobcu priebežne informoval aj s dôsledkom presúvania dôkazného bremena.
8. Žalobca repliku nepodal.
9. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024:
- Právny zástupca žalobcu poukázal na obsah rozhodnutí Súdneho dvora EÚ: Vikingo Fővalalkozó, C-610/19, Axel Kittel, Mahagén, C 80/2011, Péter Dávid, C 142/2011, ktoré sú podľa neho aplikovateľné na danú vec.
- Zdôraznil, že v predmetnej veci je celé rozhodnutie správcu založené na jeho nesprávnom závere, že žalobca nepredložil dostatočné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, hoci v priebehu daňového konania boli žalobcom predložené listinné dôkazy a vypočutý ním navrhnutý svedkovia (ktorí opísali priebeh uskutočnenia plnení do podrobnosti, vo výpovediach týchto svedkov, ktorí sa priamo zúčastnili reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení, nie sú nejaké zásadné rozdiely) a týmito dôkazmi bolo uskutočnenie zdaniteľných plnení preukázané.
- Poukázal na nedostatok kvalifikovanej výzvy s oznámením pochybností správcu dane spôsobilej k prenosu dôkazného bremena na žalobcu (výzvy boli vždy založené len na tom, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, a nie na tom, že ju tu nejaká pochybnosť o nesplnení nejakej podmienky) všetko s odkazom na § 46 ods. 5 daňového poriadku. Zdôraznil, že správcom formulované dôvody jeho pochybnosti neobstoja.
- Zhodne so žalobnou argumentáciou zdôraznil nedôvodné nevykonanie výsluchu ďalšieho navrhovaného svedka s vágnym odôvodnením nevykonania tohto dôkazu. Zdôraznil, že argument nevypočutia svedka z dôvodu, že nebol vedený v evidenciách ako osoba oprávnená konať za dodávateľa neobstojí, pretože neznamená, že konať nebol oprávnený, práve uvedené mohlo byť jeho výsluchom overené. Uviedol, že ani v štádiu vyrubovacieho konania nemôže správca rezignovať na vykonanie dôkazov, pričom v danom prípade rezignoval, keď aj po výsluchu svedkov mal pochybnosti a mal možnosť vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz a nevykonal ho.
- Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater, C154/20 a na nesplnenie podmienok pre jeho aplikáciu v danom prípade, aj keď je spochybňovaný deklarovaný dodávateľ. Zdôraznil, že žalobca predložil len faktúry, zmluvy, nepredložil závierku z registračnej pokladne v nadväznosti na svoje tvrdenia, ceny na dodávateľských a odberateľských faktúrach boli totožné a žalobca z tohto obchodu nemal žiaden zisk. Zopakoval svoje závery a vyjadrenia k nevykonaniu výsluchu p. J.. Nesúhlasil s tým, že by správca dane nedostatočne oznámil svoje pochybnosti a nedošlo k presunu dôkazného bremena, poukazuje na obsah výzvy z 07.09.2018, poukazuje na to, že žalobca reagoval až na opakované výzvy, a predkladal len dôkazy – faktúry a zmluvu a žiadne iné. Poukazuje aj na obsah zápisnice z 27.11.2018, kde oboznámil žalobcu, že bývalý aj súčasný konateľ žalobcu sú osoby bez trvalého pobytu a nevie ich predvolať a už tu žalobca uviedol, že konal s p. J..
III.
Posúdenie veci správnym súdom
10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
11. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2018 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom actuelle s.r.o., za dodávku služieb v sume 10.000,00 Eur. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie služieb ním deklarovaným dodávateľom actuelle s.r.o. a rovnako nepreukázal, že tieto služby dodal svojmu odberateľovi Group Agency s.r.o. a nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.
Vzťahujúca sa právna úprava 13. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:
- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
Všeobecné východiská
14. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).
15. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
16. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
17. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
18. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023) Formálne sa dve základné povinnosti daňového subjektu v daňovom konaní (povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať) realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018)
K žalobným námietkam a ich dôvodnosti
19. Správny súd posúdil procesný postup správcu dane predchádzajúci vydaniu prvostupňového a napadnutého druhostupňového rozhodnutia v intenciách žalobcom namietaného opomenutia oznámenia pochybností správcu dane v priebehu daňovej kontroly, pričom reflektoval judikatúrou vymedzené dôsledky opomenutia oznámenia pochybností v požadovanej forme, kvalite aj čase poskytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, spočívajúce v tom, že bez neho nedochádza k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt.
20. Ak v priebehu daňovej kontroly, potom ako žalobca predložil dodávateľské a odberateľské faktúry, účtovnú evidenciu a vyjadril sa k predmetu svojej činnosti, správca zistil nekontaktnosť dodávateľa a žalobca na výzvu nepredložil správcom požadované zmluvy k dodávateľským faktúram ani sa nedostavil na dva dohodnuté termíny ústnych pojednávaní, správca dane výzvou z 06.11.2018 oznámil žalobcovi svoje pochybnosti dôvodiac nepreukázaním faktúrovaných zdaniteľných plnení, jeho pochybnosti nie je možné v tomto štádiu hodnotiť ako nedôvodné ani ako pochybnosti, ktoré by svojou kvalitou nemali za následok prechod dôkazného bremena opäť na žalobcu.
21. Po prechode dôkazného bremena, žalobca správcom požadované zmluvy predložil a podal vysvetlenie k zdaniteľným obchodom a odpovedal na otázky správcu na ústnom pojednávaní 27.11.2018, čím svoje dôkazné bremeno zjavne považoval za vyčerpané. Následne však ku kvalitatívne dostačujúcemu oznámeniu pretrvávajúcich pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku nedošlo, nakoľko takéto pochybnosti boli žalobcovi oznámené až na ústnom pojednávaní 10.04.2019 (na ktorom bol konateľ žalobcu oboznámený s priebehom kontroly a kontrolnými zisteniami) šesť dní pred datovaním samotného protokolu z daňovej kontroly z 16.04.2019 (s totožnými závermi ako v oboznámení), čo nie je možné považovať za oznámenie pochybností v primeranom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly poskytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.
22. Takýto postup správcu dane charakterizovalo procesné pochybenie a je potrebné dať za pravdu žalobcovi, keď namietal, že o pretrvávajúcich pochybnostiach správcu sa dozvedel až na konci daňovej kontroly.
23. Uvedené procesné pochybenie správcu v priebehu daňovej kontroly však nie je možné hodnotiť ako pochybenie takej závažnosti, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, nakoľko správca dane zjavne si uvedomujúc uvedené (aj keď vo svojej obrane k žalobnej argumentácii tvrdí opak) poskytol žalobcovi vo vyrubovacom konaní priestor na unesenie dôkazného bremena a vyvrátenie pochybností správcu dane, keď ním navrhované dôkazy (výsluchy troch svedkov) vo vyjadrení k protokolu z kontroly vykonal.
24. Vzhľadom na uvedené v predmetnej veci nezávisle od istej pasivity žalobcu na začiatku daňovej kontroly, nezávisle od toho, či pochybnosti správcu boli žalobcovi kvalifikovane oznámené za stavu, keď sa o týchto pochybnostiach žalobca nesporne dozvedel najneskôr z protokolu z daňovej kontroly a vo vyjadrení k nemu navrhol vykonať dôkazy výsluchmi troch svedkov a tieto výsluchy správcom aj boli vykonané, podstatným pre posúdenie správnosti záverov správcu dane osvojených žalovaným bolo vlastné hodnotenie sumáru (korpusu) dôkazov a zistení vyplývajúcich tak z daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania, ktorými správca (resp. aj žalovaný) disponoval v čase svojho rozhodovania.
25. V tomto korpuse dôkazov, okrem účtovných dokladov žalobcu, faktúr a zmlúv na základe ktorých sa faktúrovalo, sa nachádzajú výpovede troch svedkov - dvoch pracovníkov deklarovaného dodávateľa žalobcu, ktorí sa priamo podieľali na uskutočnení zdaniteľných plnení a potvrdili vykonanie prác v mene dodávateľa actuelle s.r.o. a bývalého konateľa odberateľa žalobcu Group Agency s.r.o., ktorý potvrdil vykonanie a dodanie zdaniteľných plnení žalobcom prostredníctvom jeho subdodávateľa actuelle s.r.o. Podľa správneho súdu v celom korpuse zistení a dôkazou v priebehu kontroly aj vyrubovacieho konania sa ako rozhodné pre unesenie dôkazného bremena žalobcom o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu javia práve tieto tri svedecké výpovede. Pokiaľ správne orgány tieto svedecké výpovede napriek tomu, že svedkovia aj podľa samotného správcu dane potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení hodnotili ako účelové resp. nič nemeniace na záveroch daňovej kontroly, správny súd dospel k záveru o dôvodnosti námietky žalobcu o nesprávnom hodnotení týchto dôkazov.
26. Skutočnosti uvádzané správcom dane, že svedkovia „nevedeli poskytnúť žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali ich výpoveď, resp. ktoré by mohli byť správcom dane overené (napr. mená spolupracovníkov, názov subjektu, pre ktorý bola akcia vykonaná, doklady o výplate odmeny za vykonané práce a pod.)“ rozhodne nie sú skutočnosťami spôsobilými a dostačujúcimi k hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí ako účelových.
27. Rovnako sa javí ako zmätočný dôvod spochybňovania svedeckej výpovede bývalého konateľa odberateľa žalobcu pre ktorého boli fakturované práce a služby realizované vymedzený tak, že svedok „nevedel uviesť ani jedného odberateľa Group Agency s.r.o. pre ktorého boli práce faktúrované dodávateľom BEACH CLUB KOŠICE s.r.o. určené“. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podmienky splnenia práva na odpočet dane majú byť naplnené a posudzujú sa vždy v konkrétnom vzťahu medzi dvomi zdaniteľnými subjektami a už z uvedeného dôvodu ďalší spôsob nakladania odberateľa žalobcu so službami, ktoré boli jemu poskytnuté, je vo vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom úplne irelevantný.
28. Nemožno opomenúť ani to, že napriek rozhodnosti týchto svedeckých výpovedi a ich hodnotenia správnymi orgánmi pre ich konečné závery, žalovaný sa na pojednávaní vo veci nijak nevenoval obhajovaniu správnosti ním učineného hodnotenia týchto dôkazov.
29. Nakoniec ak správca dane a žalovaný v neprospech žalobcu hodnotili zistenie, že zdaniteľné plnenia boli žalobcom len refakturované (v rovnakej cene ako mu ich fakturoval dodávateľ), že dodávateľské ako ani odberateľské faktúry neboli uhradené, či nekontaktnosť dodávateľa, správny súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú spôsobilé v okolnostiach veci zakladať dôvodnú pochybnosť o neuskutočnení zdaniteľných plnení a dôvodnosť záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom čo do preukázania uskutočnenia fakturovaných zdaniteľných plnení. Správny súd zdôrazňuje, že cena zdaniteľných plnení nie je ani skutočnosťou, ktorá by mohla spochybniť použitie prijatých zdaniteľných plnení na poskytnutie vlastných zdaniteľných plnení žalobcom pre jeho odberateľa. Preto ako zmätočné sa javia aj dôvody
pochybností správcu dane a žalovaného hodnotiace ako „neprijateľné“ vyjadrenie konateľa žalobcu, že nemal žiaden príjem z dodania služieb, ktorému mu boli dodané jeho dodávateľom actuelle s.r.o. svojmu odberateľovi Group Agency s.r.o. s tým, že uvedené bolo kompenzované tak, že získal príjem so zabezpečovania baru a nápojov na akcii realizovanej v prospech odberateľa. Správny súd zdôrazňuje, že už v intenciách vyššie uvedeného sa javí z hľadiska splnenia hmotnoprávnch podmienok odpočtu z dodania služieb vo vzťahu medzi dodávateľom a žalobcom, úplne bezpredmetné či žalobca realizoval alebo nie predaj nápojov z baru pri akcii a či k uvedenému preukázal alebo nie dokladmi z registračnej pokladnice.
30. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nedôvodného nevykonania ním navrhnutého dôkazu, a to výsluchu svedka J., správny súd uvádza, že vo svetle vyššie uvedeného sa stáva táto námietka bezpredmetnou. Žalobca, obdobne ako sú vyššie prezentované závery správneho súdu, sám mal za to, že výsluchom ním navrhnutých svedkov preukázal v protokole o kontrole spochybňované uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom a ich dodanie odberateľovi a výsluch svedka J. navrhol len v nadväznosti na pretrvávajúce, hoci podľa žalobcu (aj správneho súdu) nedôvodné pochybnosti správcu. Pre úplnosť ale správny súd dodáva, že v intenciách vyššie uvedeného v priebehu daňovej kontroly a absencie kvalifikovaného oznámenia pochybností správcu dane v primeranom čase pred ukončením kontroly, a to po ústnom pojednávaní 27.11.2018, na ktorom sa žalobca vyjadril, že za dodávateľ jednal s p. J., existenciu možnosti navrhnúť výsluch tohto svedka žalobcom už v priebehu kontroly nie je možné akceptovať ako dostatočný dôvod na nevyhovenie návrhu na jeho výsluch vo vyrubovacom konaní. Osobitne ak bola táto osoba aj vo vyrubovacom konaní vypočutými svedkami označovaná ako vystupujúca za dodávateľa žalobcu.
31. Správny súd uzatvára, že zistenia a dôkazy, ktorými disponovali správca dane a žalovaný v čase svojho rozhodovania nedávali dostatočný podklad pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH a neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočet z ním označených zdaniteľných obchodov, čo zakladá dôvodnosť žalobných námietok.
32. Pokiaľ žalobca tak v žalobných bodoch aj na pojednávaní poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach (v žalobe veci Optigen, C-354/03 a FulccrumElektronics, C-355/03, Bond House, C-484/03 a na pojednávaní veci Axel Kittel, Mahagén, C 80/2011, Péter Dávid, C 142/2011), správny súd konštatuje, že tieto sa vzťahujú na nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti na daňovom podvode a preto nie sú aplikovateľné na posudzovanú vec.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
33. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane charakterizujú nesprávne skutkové zistenia a právne závery [§ 191 ods. 1 písm. c), e), f) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)
34. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného náležite ustáliť skutkový stav veci a tento správne právne posúdiť, všetko pri viazanosti správcu dane právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)
36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)