Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-40C/286/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. J., trvale bytom V. N. XX, Z., zast. advokátom: JUDr. Ondrej Matejka, so sídlom Špitálska 25, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Q., s.r.o., so sídlom Panónska cesta 21, 851 04 Bratislava, IČO: 17 33 296, zast. advokátskou kanceláriou: Studio legale, s.r.o., so sídlom Červeňova 20, 811 03 Bratislava, o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vo výške 1.650,13 eur mesačne od 01.06.2011 do času, kým odporca navrhovateľovi umožní pokračovať v práci, takto

rozhodol:

Okamžité skončenie pracovného pomeru vyhotovené odporcom dňa 19.04.2011, doručením ktorého mal navrhovateľovi zaniknúť pracovný pomer u odporcu súd u r č u j e z a n e p l a t n é .

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 11.811,28 eur brutto do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu vo výške 1.885,94 eur predstavujúcu trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru na základe rozhodnutia odporcu zo dňa 19.04.2011 je neplatné. Súčasne žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1.650,13 eur mesačne od 01.06.2011 do času, kedy odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci, ako aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy v pracovnej pozícii W.k. Dňa 26.04.2011 obdržal od odporcu list - okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom 19.04.2011 s odôvodnením, že sa navrhovateľ dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, za čo odporca považoval skutočnosť, že navrhovateľ dňa 18.04.2011 opravil vozidlo bez vypísania zákazkového listu. Podľa názoru navrhovateľa z hľadiska skutkového neboli dané (t.j.

nenastali) skutočnosti odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo strany odporcu tak, ako ich uvádza ustanovenie , keďže navrhovateľ sa nedopustil žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru teda podľa názoru navrhovateľa nespĺňalo zákonné náležitosti a preto ho považoval za neplatné.

Ďalej argumentoval tým, že v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru odporca vymedzil dôvod okamžitého skončenia tak, že nie je zrejmé, ktoré konkrétne vozidlo, ktoré navrhovateľ opravoval dňa 18.04.2011 má odporca na mysli. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak nebol vymedzený dostatočne určito a tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom. Naopak bolo ho možné zameniť s akýmikoľvek inými dôvodmi a teda nespĺňa náležitosti podľa a aj z tohto dôvodu ho považoval za neplatné. Listom zo dňa 01.06.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Na toto oznámenie odporca žiadnym spôsobom nereagoval. Navrhovateľovi neumožnil vstup na pracovisko a pokračovanie v práci.

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu vyjadril tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.04.2011 napĺňa všetky formálne náležitosti takéhoto právneho úkonu, pričom navrhovateľovi bolo doručené 26.04.2011. Skutkovo bol dôvod okamžitého skončenia vymedzený ako opakované porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ sa obdobného porušenia dopustil už v mesiaci február 2011 a apríl 2011, pričom v mesiaci február mu bolo zo strany zamestnávateľa uložené písomné pokarhanie a následne bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. Vo februári odporca vymieňal čelné sklo na vozidle značky W., pričom odporca všeobecne opravuje vozidlá iného typu. Navrhovateľ teda používal zariadenia zamestnávateľa na vykonávanie čiernych prác, ktorými sa sám obohacoval a nakoľko nevyhotovoval zákazkové listy, neprichádzalo do úvahy tieto vozidlá presne špecifikovať. Dňa 18.04.2011 nebol zákazkový list vypísaný vôbec a teda odporca ani nemohol presne vedieť, ktoré konkrétne vozidlo bolo opravované mimo. K oprave došlo počas obedňajšej prestávky, kedy všetci zamestnanci odporcu odišli na obed. Porušenie pracovnej disciplíny zistil p. Z. - technický riaditeľ odporcu. Zákazkový list mal byť vypísaný pred začatím opravy, čo vyplývalo z pracovnej náplne mechanika. Pokiaľ navrhovateľ nevypisoval zákazkové listy, dopúšťal sa tým porušovania pracovnej disciplíny. Návrh teda považoval za nedôvodný a žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, konateľa odporcu a svedkov O. Z. a V. M., oboznámením sa s navrhovateľom predloženými dokladmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 30.04.1998, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2010, Okamžitým skončením pracovného pomeru podľa zo dňa 19.04.2011, Oznámením podľa zo dňa 01.06.2011, Správou slovenskej pošty o výsledku reklamačného konania k zásielke s podacím číslom XXXXXXX, výplatnými páskami navrhovateľa za obdobie mesiacov január až marec 2011, ďalej listinnými dôkazmi predloženými žalovanou stranou a to Pracovnou náplňou navrhovateľa v pracovnej pozícii mechanik, pokarhaním navrhovateľa zo dňa 09.02.2011 a Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.02.2011, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 30.04.1998 uzavrel odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, v ktorej si ako deň nástupu do práce, ktorým vzniká medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer, dohodli deň 01.05.1998. Na základe tejto pracovnej zmluvy, uzavretej na dobu neurčitú, bol navrhovateľ prijatý na výkon práce W. Pôvodne dohodnutá mzda vo výške 6.400,- Sk mesačne bola zmenená Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2010 a to na dohodnutú mesačnú základnú mzdu vo výške XXX eur brutto + bonus: 15 % z predanej práce. V zmysle pracovnej náplne, s ktorou bol navrhovateľ oboznámený dňa 16.11.2010 bol okrem iných povinností povinný potvrdzovať jednotlivé úkony a kompletne vypisovať zákazky s nasledujúcim obsahom: počet odpracovaných hodín, použitý režijný materiál, vypísanie prílohy k záručnej zákazke,

ďalšie závady zistené na vozidle. Dňa 09.02.2011 udelil odporca navrhovateľovi pokarhanie za porušenie interných predpisov pracovnej náplne mechanika v popise činnosti, právomoci a zodpovednosti a zároveň mu uložil finančný postih 200 eur. Odporca si súčasne vyčíslil náhradu škody, ktorá konaním navrhovateľa vznikla a to vo výške 192,74 eur. V závere pokarhania odporca navrhovateľa upozornil, že v prípade opakovania porušenia predpisov bude zamestnávateľ nútený rozviazať s navrhovateľom pracovný pomer. V rovnaký deň navrhovateľ s odporcom podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy za nedodržanie pracovnej disciplíny v mesiacoch január, február, marec a apríl 2011 po 50 eur.

Listom zo dňa 19.04.2011, doručeným adresátovi dňa 26.04.2011, odporca navrhovateľovi oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. . Dôvod okamžitého skončenia bol skutkovo vymedzený tak, že navrhovateľ opakovane porušil povinnosť vyplývajúcu z pracovnej náplne mechanika vypisovať zákazky, keď 18.04.2011 opravil vozidlo bez riadneho vypísania zákazkového listu, ktorým konaním zariadením a prostriedkami spoločnosti odporcu opravil motorové vozidlo a zároveň sa obohatil vo svoj prospech na úkor spoločnosti.

Listom zo dňa 01.06.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom uviedol, že nevie, ktoré konkrétne vozidlo opravoval dňa 18.04.2011, ktoré má odporca v okamžitom skončení na mysli. Uviedol tiež, že pri každej oprave vozidla vypisuje zákazkový list so stanoveným obsahom tak, ako bol zaškolený. Niekedy ho vypisuje pred prevzatím vozidla do dielne a niekedy sa vypisuje následne po vykonaní opravy. Nebol si vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť dňa 18.04.2011 a už vôbec si nebol vedomý závažného porušenia pracovnej disciplíny. Preto odporcovi oznámi, že okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom 19.04.2011 považuje za neplatné a preto trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.1998.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že skutočne vo februári 2011 po pracovnej dobe opravoval v priestoroch zamestnávateľa W.. Uvedomil si, že to bola chyba, toto si aj priznal a zaplatil pokutu. V marci sa mu ale stal pracovný úraz. Odviezli ho priamo z práce na pohotovosť, kde mu zašívali peru. Pružina z tlmiča mu vyrazila štyri zuby. Nečerpal ani PN, keďže najskôr bol na dovolenke a hneď potom pracoval. Keď mu zubárka vyčíslila predbežne cenu rekonštrukcie chrupu, šiel s tým za vedúcimi. Žiadnym spôsobom sa ale k tomu nevyjadrili. Keď ich neskôr žiadal o dokumentáciu k pracovnému úrazu kvôli poisteniu, ani túto mu nevystavili. Dňa 18.04.2011 si ho okolo 10.00 hod zavolal do kancelárie vedúci. Boli tam prítomní páni Z. a N., obaja riaditelia. Vtedy mu bolo povedané, aby sa zbalil a vypadol. Okolo 10.30 odchádzal a ešte pred odchodom odovzdal kľúče. Cez obednú prestávku v práci už rozhodne nebol a to, že odchádzal videli v podstate všetci prítomní zamestnanci.

Konateľ odporcu N. W. vo svojej výpovedi uviedol, že to, ako navrhovateľ opravuje raz večer W., videl sám. Udelili mu za to pokarhanie a mysleli si, že to stačí, lebo navrhovateľ bol ich najlepší mechanik. V tom čase chodieval do Bratislavy raz do týždňa, zvyčajne v pondelok. V jeden takýto deň mu vo firme oznámili, že navrhovateľ opäť robil zákazku načierno. Sám vyšiel s tým, že takéto konanie nemôžu tolerovať, lebo by to mohol byť nebezpečný precedens pre ostatných zamestnancov. On teda rozhodol, že bude prepustený. Druhá oprava, o ktorej mal sprostredkované informácie od p. Z., mala byť v čase obedňajšej prestávky dňa 11.04.2011, kedy mal opravovať Fiat Stilo. Bolo mu povedané, že navrhovateľ mal auto na zdviháku bez zákazky a keď ho pán Z. prichytil, šiel si narýchlo otvoriť zákazku. Od tohto porušenia žiadne iné neriešili. Práve toto bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom. Na pracovisku je vždy zabezpečené, aby bol počas celej pracovnej doby od 7.00 do 18.00 k dispozícii jeden prijímací technik v autosalóne. Hoci sa to nesmie stať, aby počas pracovnej doby do dielne vošlo auto, o ktorom prijímací technik nevie, fyzicky k tomu dôjsť môže, ak by si technik napr. odbehol na toaletu. O úraze

navrhovateľa vedel. Pýtal sa ho, či mu prispeje, načo mu ešte pred druhým porušením pracovnej disciplíny sľúbil ak gesto 500 eur. Nevedel však, že by tento úraz ich firma hlásila. Čo sa týka postupu pri jednotlivých zákazkách, zákazník najskôr ide do autosalónu v prednej časti, kde je prijímací technik. Väčšinou sú zákazníci objednaní, ale môže sa stať, že príde aj bez objednávky. Zákazku si otvára u prijímacieho technika, ktorý zakladá zákazkový list. Ten mechanikovi pridelí auto podľa charakteru opravy aj podľa schopností a vyťaženosti toho ktorého mechanika. Potom auto technik dovezie do areálu, prípadne tým poverí mechanika. Zákazník pri otvorení zákazky odovzdáva technikovi kľúče od vozidla. Nemalo by sa stať, aby auto vošlo najskôr do dielne a až potom sa otváral zákazkový list. Bez zákazky nemôže ísť auto do dielne. Upravujú to interné predpisy, s ktorými bol navrhovateľ oboznámený.

Svedok V. M., zamestnanec odporcu na pozícii prijímacieho technika uviedol, že 11.04.2011 bol na pracovisku, keď mu okolo obeda, alebo krátko po obede volal navrhovateľ, že má urobiť zákazku na J.

M.. Nadiktoval mu ŠPZ, pričom malo ísť o kontrolu vozidla pred predajom. Auto sám prichádzať do dielne a ani odchádzať z dielne nevidel. Asi mal inú prácu a do areálu denne chodí množstvo áut. Mal prehľad o autách, ktoré prijíma. Toto bol absolútne výnimočný prípad, pretože sa nestáva, že by bolo v dielni auto, ktoré neprijal on, alebo kolega. Človek - zákazník mohol prísť aj priamo do dielne, ale potom bol poslaný k prijímaciemu technikovi. Mohlo sa techniky stať, že by do dielne vošlo aj neobjednané auto, pretože brána bola otvorená. Jemu porušenie pracovných povinností v tejto súvislosti nebolo vytýkané. Vpredu mal zákazníka a potom to riešil pán Z.. Čo sa týka otvorenia zákazky na základe telefonátu navrhovateľa v inkriminovaný deň, najskôr opísal priebeh udalostí tak, že ešte ani neskončil hovor s navrhovateľom, keď pri ňom stál pán Z., ktorý asi tušil, že sa niečo deje. Povedal mu, že má riadne urobiť zákazku ako sa to má a zaúčtovať ju. Zákazku aj otvoril a následne asi bola aj vystavená faktúra a práca uhradená. V čase, kedy vypisoval zákazkový list, bolo auto v dielni. Mechanik zákazku vypísať nemôže. Vypisuje ju technik a ten mechanikovi zadáva robotu.

Ako reakciu na výpoveď svedka navrhovateľ potvrdil, že si 11.04.2011 nechal vôjsť do dielne J. M. pred otvorením zákazkového listu a až následne telefonoval p. M. a žiadal ho, aby mu otvoril zákazkový list, pričom mu nadiktoval aj ŠPZ. Zákazník oficiálne objednaný nebol, poznali sa. V dielni bol sám a prijímacieho technika, ktorý mal práve iného zákazníka nechcel preháňať. Zákazku chcel týmto spôsobom urýchliť. Stávalo sa to aj predtým, keď prišiel nejaký neobjednaný pocestný. V ten deň komunikoval aj s pánom Z.. B. M. mu totiž prišiel povedať, že p. Z. zakázal otvoriť zákazkový list k tomuto autu. Šiel teda za p. Z., ktorému povedal o čo ide a vydiskutovali si to. Potom dal asi pokyn, aby bol zákazkový list otvorený.

Po konfrontácii navrhovateľa si vyššie menovaný svedok M. spomenul, že na chvíľu tam nejaký zákaz bol a aj to bol navrhovateľovi povedať, ale trvalo to skutočne iba chvíľu. Potom mu p. Z. prikázal otvoriť zákazkový list.

Svedok O. Z., technický riaditeľ odporcu uviedol, že 11.04.2011 kontroloval otvorené zákazky dielni najskôr v počítači a neskôr priamo na pracovisku. Keď prechádzal dielňou všimol si, že na zdviháku bolo auto - Fiat Stilo, na ktorom navrhovateľ vykonával nejaké činnosti. Priamo spolu nehovorili, ale predpokladal, že si ho všimol, keďže boli asi meter od seba. Na stole nevidel otvorenú zákazku a tak to šiel preveriť za prijímacím technikom. Keď prišiel, technik práve telefonoval, pričom pochopil, že o zákazke. Keď sa ho spýtal o čo išlo, povedal mu, že však vie. Zistil teda, že zákazka k tomuto autu otvorená nebola. Technik o aute pred telefonátom zo strany navrhovateľa nevedel. Sedí vpredu a teda bolo možné, aby si navrhovateľ poza jeho chrbát vzal do dielne auto bez toho, aby ho videl. Povedal, že je to v poriadku a treba otvoriť zákazku (ako kontrolu podvozkových častí), bude riadne prevedená a zaplatená, čo sa aj stalo. Keď v pondelok prišiel pán W., povedal mu, čo sa udialo, načo on rozhodol, že sa s navrhovateľom skončí pracovný pomer. Na to, že by sa 11.04.2011 bavil o uvedenej zákazke s navrhovateľom si nespomínal, rovnako ako si pri konfrontácii so svedkom M. nespomenul, že by zákazku zakázal otvoriť. Uviedol, že bolo povinnosťou navrhovateľa dať to do poriadku. Zákazkové listy vypisuje prijímací technik. Predtým, ako auto vojde do dielne a pred započatím prác na aute je povinnosťou prijímacieho technika otvoriť zákazkový list, pričom povinnosti tak prijímacieho technika ako aj mechanika sú upravené v pracovnej náplni. Mechanik nie je spôsobilý prijímať zákazky, nebol školený na program, s ktorým technici pracujú. Mechanik nemôže začať uskutočňovať práce na aute pred otvorením zákazky, pričom toto má podľa svedka vyplývať z jeho pracovnej náplne. Hoci to v nej nie je výslovne napísané, ide o bežnú zaužívanú prax vo všetkých firmách s obdobným predmetom podnikania. Dá sa to vyvodiť aj rozšíreným výkladom opísaných povinností, keďže sa v náplni stále spomína zákazkový list. Z evidencie odporcu je možné zistiť evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo riešené a bolo to možné zistiť už 12.04., resp. 19.04.2011.

Podľa veta druhá v účinnom znení, upravujúceho prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011, právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

Podľa v znení neskorších predpisov účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením

v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. Ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej vychádza .

Návrh na súd v predmetnej veci bol podaný na tunajší súd dňa 17.06.2011. Keďže pracovný pomer sa mal skončiť dňom 26.04.2011 bol návrh na určenie jeho neplatnosti na súde uplatnený v zákonnej lehote včas.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

porušil závažne pracovnú disciplínu.

Naplnenie skutkovej podstaty závažného porušenia pracovnej disciplíny najčastejšie súvisí so zavineným porušením základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. . Závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti, musí zamestnávateľ preukázať.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (, veta prvá ).

Lehota dvoch mesiacov k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru uvedená v ust. nezačína bežať až odo dňa, kedy organizácia dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru zistila, ale už odo dňa, kedy získala vedomosť /dozvedela sa/, že sa konkrétny zamestnanec dopustil takéhoto konania, ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru. Dvojmesačná lehota, behom ktorej musí byť okamžité zrušenie pracovného pomeru dané, okrem iného slúži k tomu, aby organizácia mohla uskutočniť potrebné šetrenie, či pracovník skutočne porušil pracovnú disciplínu a či išlo o porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, a aby sa podľa jeho výsledku rozhodla, že pristúpi k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru .

Podľa , okamžité zrušenie pracovného pomeru musí zamestnávateľa aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca. Ustanovenie totiž patrí k právnej norme s relatívne neurčitou (abstraktonou) hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym prepisom a tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu možností.

Pri posudzovaní čí porušenie pracovnej disciplíny bolo takej intenzity, aby odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru teda súd podľa konkrétnych okolností prípadu prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k času a situácii, v ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny

pre zamestnávateľa, k tomu, či zamestnávateľ preukázal, resp. nepreukázal, že mu zamestnanec svojim konaním spôsobil škodu a pod..

Pri tom by mal súd prihliadať na skutočnosť, že okamžité zrušenie pracovného pomeru by sa malo ako jeden zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru v praxi uplatňovať iba výnimočne, a to v prípade, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že pre zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Preto aj v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny by mal zamestnávateľ prednostne zvažovať, či závažnosť porušenia pracovnej disciplíny neodôvodňuje ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. , ktorý takýto výpovedný dôvod predpokladá. Výnimočnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je preto nevyhnutné vnímať aj v kontexte citovaného ustanovenia upravujúceho skončenie pracovného pomeru výpoveďou.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené kritériá súd po vykonanom dokazovaní v posudzovanom prípade dospel v prvom rade k záveru, že v danom prípade nielen že nebol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, ale dôvod okamžitého skončenia bol dokonca v priebehu konania v rozpore s ust. dodatočne zmenený a teda okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný úkon navrhovateľa zo dňa 19.04.2011 je neplatné. V liste zo dňa 19.04.2011 totiž navrhovateľ ako dôvod okamžitého skončenia označil konanie odporcu zo dňa 18.04.2011, pri ktorom mal bez riadneho vypísania zákazkového listu opraviť vozidlo, čím sa mal navrhovateľ prostriedkami zamestnávateľa obohatiť na jeho úkor. Vozidlo nebolo žiadnym spôsobom bližšie identifikované prostredníctvom EČV, čo bolo neskôr odôvodňované tým, že zákazkový list nebol v uvedený deň vôbec vypísaný a teda EČV vozidla nebolo možné zistiť, pričom označeného konania sa mal navrhovateľ dopustiť v čase obedňajšej prestávky. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v uvedený deň, t.j. 18.04.2011 sa navrhovateľ v čase obeda na pracovisku nezdržiaval, nakoľko bol už predtým vyzvaný na jeho opustenie (toto tvrdenie navrhovateľa nebolo odporcom žiadnym spôsobom spochybňované). Pokiaľ odporca, v zastúpení konajúcich osôb napriek tomu, že mal možnosť preveriť si túto skutočnosť, odôvodnil bezprostredne nasledujúce okamžité skončenie pracovného pomeru spísané hneď nasledujúceho dňa skutkom zo dňa 18.04.2011, takýto jeho postup je v príkrom rozpore so zákonnou požiadavkou výnimočnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého opodstatnenie sa musí opierať o náležite zistený a preukázaný dôvod. V súvislosti s posudzovaním platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom je teda tiež potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania uvedená skutková okolnosť, odporcom kvalifikovaná ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebola zo strany odporcu preukázaná. Z tohto hľadiska preto odporca navyše ani neuniesol dôkazné bremeno vzťahujúce sa na jeho tvrdenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa.

Konateľ odporcu vo svojej výpovedi až ústne za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru označil úplne iný skutok a to konanie navrhovateľa zo dňa 11.04.2011, ktoré zamestnávateľ posúdil ako porušenie pracovnej disciplíny tak závažnej intenzity, že podľa jeho názoru odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Zo svedeckých výpovedí svedka M. a Z., ako aj z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že hoci v uvedený deň začal navrhovateľ vykonávať zákazku bez otvorenia zákazkového listu, tento bol nakoniec riadne otvorený s uvedením konkrétneho typu a EČV vozidla, uskutočnená práca na vozidle bola riadne vyfakturovaná a uhradená a teda týmto skutkom nedošlo zo strany navrhovateľa k poškodeniu odporcu.

Hoci nedostatok skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v zameniteľnosti dôvodu, resp. v jeho úplnej zámene sám o sebe spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považuje za potrebné podotknúť, že ak by aj v liste zo dňa 19.04.2011 bolo nezameniteľne označené konanie navrhovateľa zo dňa 11.04.2011, na základe ktorého s ním mal odporca reálne úmysel okamžite skončiť pracovný pomer, toto konanie by nebolo možné považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru spôsobom predpokladaným v ust. . V interných predpisoch navrhovateľa - konkrétne v náplni práce, na ktorú odporca vo svojej argumentácii v priebehu konania poukazoval, totiž nie je dostatočne jednoznačne definované, či mechanik môže začať s opravou vozidla pred otvorením zákazkového listu. Otvorenie zákazkového listu nie je povinnosťou mechanika, ale prijímacieho technika. Aj keď dňa 11.04.2011 začal navrhovateľ

vykonávať práce na vozidle bez otvorenia zákazkového listu, čo však, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a to tak z náplne práce mechanika a tiež výpovedí vypočutých svedkov a konateľa odporcu, nebolo ani jeho priamou povinnosťou a na túto činnosť nebol ani školený, zákazkový list bol napokon z podnetu navrhovateľa riadne otvorený a podľa údajov uvedených navrhovateľom vypísaný, čím si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z náplne práce, vzťahujúcu sa k zodpovednosti a týkajúcu sa kompletného vypísania zákazky. Vzhľadom na uvedené bola táto zákazka aj riadne vyfakturovaná a ako potvrdili vypočutí svedkovia aj uhradená, takže odporcovi v súvislosti s konaním odporcu nevznikla žiadna škoda. Úmysel navrhovateľa obísť v danom prípade prijímacieho technika a úplne opomenúť spísanie zákazky v konaní nebol preukázaný, avšak vzhľadom na odlišné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nemala pre rozhodnutie vo veci táto skutočnosť zásadnú relevanciu.

V súvislosti s predchádzajúcim preukázaným porušením pracovnej disciplíny navrhovateľa v mesiaci február 2011, za čo bol navrhovateľ písomne pokarhaný a bola mu udelená sankcia, pričom pokarhanie je možné považovať za upozornenie na nedostatky v pracovnej disciplíne, súd uvádza, že vytýkaný nedostatok, za ktorý mohol odporca pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa stal začiatkom mesiaca február 2011, kedy sa aj odporca o ňom dozvedel a teda z tohto dôvodu mal možnosť okamžite ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom do začiatku mesiaca apríl 2011. V neskoršom období mohol, za predpokladu preukázania ďalších menej závažných porušení pracovnej disciplíny, odôvodňovať skončenie pracovného pomeru výpoveďou v súlade s ust. , podľa ktorého ustanovenia (veta za bodkočiarkou) pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Napriek tomu, že v Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.04.2011 odporca poukázal na to, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo opakovane (pravdepodobne práve s ohľadom na incident z februára 2011), toto nie je možné kvalifikovať ako odporcom uplatnený ďalší dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod pre túto formu skončenia pracovného pomeru bol totiž odporcom po skutkovej stránke vymedzený výlučne skutkom, ktorý sa mal údajne stať 18.04.2011. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia právneho zástupcu odporcu, ktorý mal za to, že nesprávne uvedenie dátumu porušenia pracovnej disciplíny zakladajúceho dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru nečiní tento dôvod zameniteľným. S poukazom na vyššie uvedené výsledky dokazovania a zdôvodnenie nešlo v okamžitom skončení iba o uvedenie nesprávneho dátumu ale o uvedenie úplne iného skutku, ktorého existencia napokon ani v konaní nebola preukázaná.

S poukazom na uvedené právne a skutkové zhodnotenie súd návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.04.2011 vyhovel, keďže v posudzovanom prípade neboli splnené tak skutkové, ako ani hmotnoprávne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z dôvodu, že súd určil, že zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer neplatne a z dôvodu, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončil ( ) a preto výrok o tom, „že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá“, je už nadbytočný.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Pri zisťovaní výšky náhrady mzdy súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami o priemernom zárobku ( a nasl.).

V predmetnej veci priemerný zárobok súd zisťoval z hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej v rozhodujúcom období, ktorým bol predchádzajúci kalendárny štvrťrok (t.j. pre účely určenia náhrady mzdy za mesiace apríl - jún 2011 súd vychádzal z priemerného zárobku za obdobie mesiacov január, február a marec roku 2011). Priemerný zárobok súd zisťoval k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a použil ho pre celý štvrťrok, ( ). Do hrubej mzdy na účely zistenia priemerného zárobku podľa ust. súd nezahrnul plnenia, ktoré sú vylúčené z pojmu mzdy podľa ust. . Rozhodujúcimi veličinami boli počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období a mzda /brutto/ zúčtovaná navrhovateľovi na výplatu v rozhodujúcom období, vychádzajúc z údajov uvedených na výplatných páskach navrhovateľa.

V tomto rozhodujúcom období odpracoval navrhovateľ v mesiaci január 152 hodín, pričom jeho hrubá mzda predstavovala 1.298,32 eur (1.430,40 eur - náhrady za dovolenku a platený deň sviatku vo výške 2 x 66,04 eur), t.j. jeho priemerná hodinová mzda predstavovala sumu 8,54 eur /1.298,32 : 152/; v mesiaci február 128 hodín, pričom jeho hrubá mzda predstavovala 1.107,05 eur (1.385,59 eur - náhrada za dovolenku vo výške 264,18 eur a ostatné náhrady 14,36 eur), t.j. jeho priemerná hodinová mzda predstavovala sumu 8,65 eur /1.107,05 : 128/; v mesiaci marec 176 hodín, pričom jeho hrubá mzda predstavovala 1.495,13 eur (1.525,17 - náhrada mzdy za dovolenku vo výške 66,04 eur), t.j. jeho priemerná hodinová mzda predstavovala sumu 8,29 eur /1.495,13 : 176/.

Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa za rozhodujúce obdobie teda predstavuje sumu 8,49 eur / (8,54 + 8,65 + 8,29) : 3 = 25,48 : 3 = 8,49/. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa tak vychádza na 1.476,41 eur (priemerný hodinový zárobok 8,49 eur x 173,9 hodín, t.j. priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času 40 hodín).

Z takto určeného priemerného zárobku je potrebné vychádzať pri určení náhrady mzdy patriacej navrhovateľovi za obdobie mesiacov apríl - jún 2011. Pre určenie výšky náhrady mzdy za obdobie nasledujúceho kalendárneho štvrťroku, t.j. mesiacov júl - september 2011 by mal súd vychádzať z priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, t.j. obdobie mesiacov apríl - jún 2011. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v rozhodujúcich obdobiach neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, nebolo možné pre toto rozhodné obdobie stanoviť priemerný zárobok podľa vyššie uvedených kritérií. Obdobne tomu bolo aj v prípade období ďalších nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov až do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej (t.j. mesiace október - december 2011 a január 2012). S poukazom na znenie ust. , súd teda pri výpočte náhrady mzdy za nasledujúce obdobia vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý by navrhovateľ zrejme dosiahol. S poukazom na špecifiká dohodnutej mzdy v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2010 (350 eur brutto + bonus 15 % z predanej práce) súd aj za základ pravdepodobného zárobku navrhovateľa pre tieto ďalšie obdobia kalendárnych štvrťrokov použil priemerný zárobok zistený za obdobie január až marec 2011.

K prvému oznámeniu navrhovateľa, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, došlo dňa 01.06.2011. Od uvedenej doby až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci má navrhovateľ právo na náhradu mzdy. Ku dňu vyhlásenia rozsudku došlo k splatnosti mzdy za mesiac január 2012 a teda navrhovateľovi možno priznať náhradu mzdy do tohto mesiaca. Náhrada mzdy vyrátaná v súlade s ust. za obdobie od júna 2011 do januára 2012, na ktorú v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru vznikol navrhovateľovi nárok podľa a ktorú súd navrhovateľovi v predmetnom konaní i priznal tak predstavuje sumu 11.811, eur [8 mesiacov x 1.476, eur]. Keďže si navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy až do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci, súd návrh nad rozsah priznanej sumy v tejto časti zamietol. Rozhodnutím súdu je totiž možné priznať iba náhradu mzdy splatnej v čase vydania súdneho rozhodnutia a nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti. (viď napr. rozhodnutie NS SR napr. , vychádzajúce zo staršej judikatúry - R 10/1969 : „Ak sa zamestnanec domáha vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a priznania náhrady mzdy ... a súd zistí, že žaloba v otázke neplatnosti pracovného pomeru je dôvodná, rozhodne o nároku na náhradu mzdy podľa stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku“ ).

Náhradu mzdy súd navrhovateľovi priznal v brutto sume, nakoľko daň zo mzdy a odvody z nej je povinný zraziť a odviesť jej platiteľ.

Dĺžku paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd odporcovi určil v súlade s ust. do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , keď čiastočné zamietnutie návrhu v časti náhrady mzdy, pri plnom vyhovení návrhu v základe sporu nepovažoval za neúspech navrhovateľa, ktorý si náhradu uplatňoval striktne podľa . Nakoľko návrh nebol čiastočne zamietnutý pre jeho nedôvodnosť, ale s poukazom na platnú judikatúru, súd mal za to, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od jeho úvahy a preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľ si predmetnou žalobou uplatňoval dva samostatné nároky, ktorých spoločné prejednanie nevyplýva priamo zo zákona - domáhal sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Súd pri vyčíslení odmeny advokáta v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru postupoval podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a pri určení odmeny za uplatnený nárok na náhradu mzdy podľa , za súčasného použitia ustanovenia , podľa ktorej pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Za rok 2011 predstavoval 1/13 výpočtového základu sumu 57 eur a za rok 2012 sumu 58,69 eur.

V zmysle je pri priznanom plnení v sume 11.811, eur tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby 287, eur (v súlade s cit. ust. vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty od 6.638,78 eur do 33.193,92 eur vo výške 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1.659,70 eur prevyšujúcich sumu 6.638,78 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa s poukazom na vyššie uvedené vzniklo právo na tarifnú odmenu nasledovne:

V časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru:

prevzatie a príprava zastúpenia (01.06.2011) ........................................ 57 eur

písomné podanie na súd - návrh vo veci samej (16.06.2011) .............. 57 eur

účasť na pojednávaní (14.10.2011)......................................................... 57 eur

účasť na pojednávaní (26.01.2012 - 2 x začaté 2 hodiny).................... 117,38 eur

režijný paušál (3 x 7,41 eura + 1 x 7,63 eura)...............………….......... 29,86 eur

Spolu: 318,24 eur

Z toho jedna tretina 106,06 eur

V časti spojeného konania o náhrady mzdy (v danom prípade vec s vyššou hodnotou):

1. prevzatie a príprava zastúpenia (01.06.2011) ........................................ 287,14 eur

písomné podanie na súd - návrh vo veci samej (16.06.2011) ............... 287,14 eur

účasť na pojednávaní (14.10.2011).......................................................... 287,14 eur

účasť na pojednávaní (26.01.2012 - 2 x začaté 2 hodiny)....................... 574,28 eur

režijný paušál (3 x 7,41 eura + 1 x 7,63 eura)...............…………............ 29,86 eur

Spolu: 1.465,56 eur

S poukazom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi za použitia priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 1.885, eur (106, eur + 1.465,56 eur = 1.571,62 + 20 % DPH).

Trovy konania, ktoré vzhľadom na personálne oslobodenie navrhovateľa od platenia súdneho poplatku za návrh spočívajú v trovách jeho právneho zastúpenia, je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám, resp. na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ondreja Matejku, uvedený vo výroku tohto rozhodnutia (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.