Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/61/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Mesto Prešov, Hlavná č. 73, Prešov, IČO: 00327646, právne zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Prešove, Sládkovičova 8 proti odporcom 1./ J. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., M. XX, 2./ J. Č., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., I. XX, obidvaja právne zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Prešove, kpt. Nálepku 5, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

u r č u j e , že navrhovateľ je vlastníkom parciel C-KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 a C- KN XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XX m2 v kat. úz. C., ktoré boli novoutvorené z časti pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. Prešov geometrickým plánom K. C., G..M..B.. vyhotoveným dňa XX.X.XXXX, číslo plánu XX/XXXX úradne overeného Správou katastra v C.Š. dňa XX.X.XXXX číslo XXX/XX,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 4.3.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným parcelám C-KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 a C-KN XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XX m2 v kat. úz. C.Š., ktoré boli novoutvorené z časti pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. C. geometrickým plánom K. C., G..M..B.. vyhotoveným dňa XX.X.XXXX, číslo plánu XX/XXXX úradne overeného Správou katastra v C. dňa XX.X.XXXX číslo XXX/XX. Svojho návrhu sa domáhali voči pôvodným odporcom V.. I. G. a N. G.. Počas konania však odporcovia previedli svoje nehnuteľnosti na svoje deti J. G. a J. Č. a súd uznesením zo dňa 8.1.2010 pripustil zámenu účastníkov na základe predložených kúpnych zmlúv a návrhu navrhovateľa.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu S. XXXX/XX, znaleckým posudkom znalca V.. H., ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ svoj nárok opieral o nasledovné skutočnosti:

V pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. C.B. bola zapísaná pôvodná parcela č. XXXX s pôvodnými vlastníkmi N. G. a I. G. v podiele každý po jednej polovici. Po smrti I. G. v roku 1959 nadobudol v dedičskom konaní polovicu podielu o pôvodný odporca v 1. rade V.. I. G.. On a jeho otec odpredali Československému štátu v zastúpení MsNV Prešov z pôvodnej pozemnoknižnej parcely kúpnou

zmluvou X.XX.XXXX výmeru XXXX m2 a kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX výmeru XXXX m2. Rozhodnutím bývalého MsNV v Prešove odboru výstavby zo dňa XX.XX.XXXX bola z parcely mpč. XXXX vyvlastnená časť F o výmere XXX m2 a z časti H výmera XXX m2 podľa geometrického plánu z roku 1972. Odbor výstavby zohľadnil požiadavku spoluvlastníkov pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX tak, že z tejto parcely ponechal pre pôvodnú odporkyňu v 2. rade novovytvorenú parcelu EN XXXX/ XX o výmere XXX m2 a pre pôvodného odporcu v 1. rade novoutvorenú parcelu EN XXXX/XX o výmere XXX m2. Na základe dedičského rozhodnutia z roku XXXX po nebohom N. G. zomrelom v januári XXXX zdedila polovicu podielu v pozemnoknižnej parcele č. XXXX zapísanej vo vložke XXX pôvodná odporkyňa v 2. rade. Navrhovateľ tvrdil, že napriek tomu, že za života N. G. došlo k odpredaju a vyvlastneniu pôvodnej parcely 1585 sa v dedičskom rozhodnutí konštatuje výmera XXXX m2 a podiel 1 pôvodnej odporkyne v 2. rade. Odporcovia svojim podaním v roku XXXX na pozemkový úrad Prešov si uplatnili reštitučné nároky podľa zák. č. 229/91 Zb.. V roku 2006 ponúkli mestskému úradu odpredaj parcely E-KN XXXX/X o výmere XXX m2 a XXXX/X o výmere XX m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX na základe geometrického plánu z roku 2006. Aj keď sa v tomto geometrickom pláne konštatuje orná pôda, v tomto prípade ide o zastavanú plochu miestnymi komunikáciami a to na časti ulici Y. a M. v C.. Navrhovateľ však tvrdil, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca odporcov a samotný pôvodný odporca v 1. rade N. G. previedli tieto pozemky, resp. boli vyvlastnené pre Československý štát a to aj tie časti pôvodnej mpč. XXXX, ktoré teraz majú odporcovia na LV. Navrhovateľ svoju žalobu opieral o skutočnosť, že nevie prečo pôvodné stredisko - geodézia Prešov nezapísalo tieto zmeny na LV a prečo odporcovia resp. ich právni predchodcovia boli vedený ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

Odporcovia od začiatku navrhovali celú žalobu zamietnuť. Poukazovali na dobrú vieru zo strany súčasných odporcov pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a na to, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, že aj tieto časti pôvodnej parcely boli odkúpené, resp. vyvlastnené zo strany navrhovateľa.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosti získal kúpou od svojej matky dva roky spätne. Vedel čo kupuje, vie aj to, kde sa tie pozemky nachádzajú, a že teraz je na nich cesta. Pokiaľ vie z rodiny, tak tieto pozemky vlastnil mamin otec, že sa jednalo o viacero pozemkov, že tam prichádzalo k vyvlastneniu a následne k reštitúciám, ale čo a v akých rozlohách, tak to nevie.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že so svojim otcom I. G. uzavrela kúpno- predajnú zmluvu, pretože otec potreboval finančne vypomôcť. Čo sa týka nadobúdania týchto majetkov, tak k tomu sa vyjadriť nevie a v podstate jej otec povedal, že sa bude o to starať aj so svojou sestrou a právnou zástupkyňou, takže ona okolnosti prípadu nepozná.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia a to pôvodní odporcovia v tomto konaní.

Svedkyňa N. G. uviedla, že parcely podedila po svojom otcovi v jednej polovici z pôvodnej parcely č. XXXX a po I. G. zdedil jej brat. Uviedla, že parcela č. XXXX bola vyvlastnená v troch etapách. Pri poslednej etape jej otec podpisoval zmluvu, ale nevie, či mu bolo za toto vyvlastnenie niečo zaplatené. Vie však, že v katastri bola zapísaná ona s bratom ako vlastníci. Potom si dali urobiť znalecký posudok a dali výzvu na mesto, aby sa s nimi vyporiadali. Dlho sa mesto neozývalo a napokon bola podaná žaloba. Ako presne prebiehalo vyvlastňovanie predmetnej parcely nevie a nevie v akej etape ktoré časti boli vyvlastnené. Svedkyňa poukazovala na to, že si pôvodne myslela, že tieto pozemky sú vyvlastnené a to, že sú napísané na ňu a na brata zistila náhodne, keď za ňou prišiel niekto z realitky, či neodpredá časti parciel. Tak si dala vytiahnuť listy vlastníctva, urobiť znalecké posudky a stálo ju to veľa síl a námahy. Iniciovala jednanie s Mestom Prešov, trvala na sume, ktorú im ponúkla, aby pozemky odkúpili, ale mesto sa neozývalo.

Vo veci bol vypočutý ako svedok V.. I. G. pôvodný odporca v tomto konaní. Uviedol, že keď bol socializmus, tak sa pozemky brali, ale on nechodil s metrom a nesledoval, že čo a koľko ako. Dlho žil len v tom, že majú 15 árov, ale jeho sestra objavila, že majú ďalšie nevyporiadané pozemky, pretože tam bolo nezaplatené za nejaké časti. Myslí si, že sú to aj tie parcely, ktorú sú teraz cestou. Je pravdou, že toto riešil jeho otec a jemu boli dávané peniaze a posledné, čo si pamätá, že dostal peniaze asi za 377 m2 a mohlo to byť v roku 1973. Dostal za to zaplatené po 10,-- Sk. To, že sú vlastníkmi týchto parciel zistili v roku 2004 - 2005, keď za sestrou prišiel niekto z realitnej kancelárie. Na otázku právneho

zástupcu navrhovateľa odpovedal svedok, že v roku 1976 v rámci dedičského konania po ich otcovi sa pamätá ako podával odvolanie, ale to nebolo prijaté, pretože bolo po termíne.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby sa súd oboznámil s listom - odvolaním svedka - pôvodného odporcu v rámci dedičského konania po svojom otcovi.

Súd z priloženého spisu S. XXXX/XX sa oboznámil s odvolaním svedka V.. I. G.. V tomto odvolaní z roku 1976 svedok opisuje parcely v akom časovom horizonte a za aké peniaze boli vykúpené, pričom neuvádza žiadnych 377 m2 ako to uviedol vo svojom výsluchu. Spomína sa v tomto odvolaní aj vyvlastnenie z roku 1971, ale nespomína, že by nebolo za toto vyvlastnenie zaplatené. Právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že samotné nezaplatenie nespôsobuje neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Právny zástupca ďalej poukazoval na to, že na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza komunikácia a tieto sa v rámci reštitučného zákona ani nevydávali. Buď sa dával náhradný pozemok alebo finančná náhrada. Vyvlastňoval vždy štát a v roku 1990 tento majetok na základe zákona prešiel z Československého štátu na mesto.

Právna zástupkyňa odporcov poukazovala na skutočnosti, že v rámci dedičského konania z roku 1976 sa svedok nezaoberal, či bolo za predmetné vyvlastnenie zaplatené alebo nie.

Navrhovateľ predložil súdu kúpne zmluvy a to zo XX.X.XXXX medzi N. G. a V.. I. G. ako predávajúcimi a MsNV v Prešove, ďalej kúpnu zmluvu medzi N. G. a I. G. zo dňa X.XX.XXXX a X.X.XXXX o odpredávaní časti parcely č. XXXX. Navrhovateľ ďalej predložil rozhodnutie MsNV z roku XXXX o vyvlastnení časti predmetnej nehnuteľnosti. Boli predložené aj geometrické plány z tohto obdobia. Súd poukazuje na ich konkrétnosti zamerania a výmery v predloženom znaleckom posudku, viď nižšie.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a znalec V.. N. H. podal svoj znalecký posudok č. XX/XXXX v novembri 2010. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol: „od roku 1968 postupne dochádzalo k odpredaju a vyvlastňovaniu pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX a to v poradí: -kúpnou zmluvou z X.XX.XXXX bola odpredaná časť z pôvodnej parcely - pozemok o výmere XXXX m2,

- kúpnou zmluvou z X.X.XXXX bola odpredaná časť z pôvodnej parcely - pozemok o výmere XXXX m2,

- vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXXXX/XX-X. z XX.XX.XXXX bola vyvlastnená nehnuteľnosť - pozemok, diel „f“ o výmere XXX m2, diel „h“ o výmere XXX m2, spolu = XXXX m2,

- parcely EN č. XXXX/XX a EN č. XXXX/XX boli ponechané vlastníkom na IBV o výmere XXXX m2,

- kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX bola odpredaná časť pôvodnej parcely - pozemok o výmere XXX m2. Z uvedeného vyplýva, že z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. C., niektorým z právnych úkonov prešlo na Československý štát v zastúpení MsNV Prešov, celkove XXXX m2. Nedotknuté vlastníctvo zostalo, respektíve na Československý štát v zastúpení MsNV Prešov neprešlo pri parcelách C KN č. XXXXX/XX a C KN č. XXXXX/XX o celkovej výmere XXXX m2.

Z toho vyplýva, že chýba plocha o výmere XXX m2, ktorá nebola vykúpená a nie je zapísaná na LV . Táto výmerová odchýlka vyplýva z toho, že pôvodná pozemkovoknižná výmera nebola hodnoverným a záväzným údajom. Plocha pozemkovoknižnej parcely sa neurčovala v teréne meraním, ale sa získala planimetrovaním na mape 1 : 2880, kde je značné skreslenie. Okrem toho parcela mala nepravidelný tvar, kde sú povolené pomerne vysoké odchýlky pri výpočte výmer. Z tohto dôvodu chýbajúcu plochu o výmere XXX m2 nie je možné hodnotiť v tom zmysle, že niekde by mala byť parcela o takejto výmere, ale ide o rozdielnosť výpočtu plôch v minulosti oproti terajším možnostiam.

V súčasnom období žalovaní J. G. a J. Č. sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k dvom parcelám zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz. C.. Konkrétne k parcelám registra E KN č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere XXX m2 a k parcele registra E KN č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere XX m2. Parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X s druhom pozemku orná pôda boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX. Reálne pozemky pod oboma parcelami predstavujú zastavanú plochu - miestnu komunikáciu. List vlastníctva číslo XXXXX je v prílohe znaleckého posudku. Preskúmaním pôvodných podkladov som zistil, že parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X ako časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. C. boli vykúpené v prospech Československého štátu v zastúpení MsNV Prešov. V prílohe znaleckého posudku sú kópie geometrických plánov slúžiacich na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov v spornej lokalite.

Parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X zodpovedajú novovytvoreným parcelám E KN č. XXXX/X o výmere XXX m2 a C KN č. XXXX/XX o výmere XX m2 podľa geometrického plánu Geoplanu Prešov, s.r.o. č. XX/XXXX vyhotoveného XX.X.XXXX. Počas socializmu v lokalitách s individuálnou bytovou výstavbou sa jednotlivým stavebníkom k prideleným pozemkom zriaďovalo právo osobného užívania (OSU). Toto právo osobného užívania sa po roku 1991 zmenilo na vlastnícke právo. Pri tejto forme zápisu sa často opomínalo na zápis a zmenu vlastníckeho práva k prístupovým komunikáciám. Vychádzalo sa zo zásady, štát je vlastníkom pozemkov na základe právnej listiny bez ohľadu na to, či bol vykonaný zápis do listu vlastníctva. To sa stalo aj v tomto prípade. V súčasnom období dôsledkom zmeny údajov katastra nie je možné k sporným parcelám vykonať dodatočný zápis vlastníckeho práva v katastri pre navrhovateľa podľa pôvodných právnych listín.

Časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. C., ktorým podľa geometrického plánu K. C., s.r.o. č. XX/XXXX vyhotoveného XX.X.XXXX zodpovedajú novovytvorené parcely C KN č. XXX/XX o výmere XXX m2 a C KN č. XXXX/XX o výmere XX m2 prešli na základe kúpnych zmlúv v prospech Československého štátu v zastúpení MsNV Prešov.“

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodovalo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon vlastníkovi, a to buď žalobou na vydanie veci, žalobou na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva ak je na určení naliehavý právny záujem. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva - aktívna legitimácia. Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Záujem navrhovateľa na usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností bol v tomto prípade daný. Navrhovateľ s poukazom na predložené listinné dôkazy už pri návrhu sa dožadoval určenia, že predmetné parcely sú v jeho vlastníctve.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú históriu nadobúdania vlastníckych práv na pôvodnej mpč. parcele XXXX v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. C., kde pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností boli N. G. v podiele 1 a I. G. v podiele 1. Je nepochybné a nespochybňoval to ani jeden z účastníkov, že následne v dobách socializmu a to v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia došlo k deleniu predmetnej parcely a to jednak kúpnymi zmluvami ako aj vyvlastnením časti tejto parcely. Predložené listinné dôkazy o tom svedčili. Súd za kľúčové pri nadobúdaní týchto nehnuteľností považuje práve podaný znalecký posudok znalcom V.. H.Á., ktorý ozrejmil a prílohami v znaleckom posudku zakreslil pôvodnú pozemnoknižnú parcelu XXXX a to, čo sa na nej v súčasnej dobe nachádza. Predmetom tejto žaloby sú parcely č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré v geometrickom pláne predloženom navrhovateľom sú totožné s parcelami XXXX/XX, XXXX/X Z. 9655/3. Práve ako je zo znaleckého posudku zrejmé, bolo pre súd určujúce, či v 60-tych a 70-tych rokoch došlo k odpredaju aj týchto časti z pôvodnej mpč. parcely, alebo či prišlo k vydržaniu. Na základe predložených listinných dôkazov a znaleckého posudku dospel súd k záveru, že vlastnícke právo zostalo na pôvodných vlastníkoch iba pri parcelách C-KN XXXXX/XX a C-KN XXXXX/XX o celkovej výmere XXXX m2. Ostatná časť z pôvodnej pozemnoknižnej parcely bola buď odpredaná alebo vyvlastnená na základe predložených listinných dôkazov a túto skutočnosť súd považoval za preukázanú a relevantne dokázanú.

Je pravdou, že pôvodní odporcovia v tejto veci boli vypočutí ako svedkovia, boli zapísaní na listy vlastníctva a to tak, ako samy poukazovali, že nevedeli o tom, že tieto parcely by im mali byť zapísané ako vlastníkom. Dozvedeli sa o tom len náhodou. Ich obrana v konaní spočívala v tom, že navrhovateľ nepreukázal vyvlastnenie, resp. odkúpenie týchto častí parciel, čo však ako bolo vyššie uvedené a s poukazom na znalecký posudok a predložené listinné dôkazy nie je pravdou. Ďalej svoju obranu opreli o skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, že za vyvlastnenie, resp. odkúpenie týchto nehnuteľnosti bolo aj reálne zaplatené. Takýto argument však súd považuje za vysoko účelový, pretože k zaplateniu nedošlo do rúk právnych predchodcov súčasných odporcov, teda pôvodných odporcov vo veci, ale ich právnych predchodcov, čo oni už samy reálne preukázať nemôžu a nemôžu si na to ani pamätať.

Podporne súd chce poukázať aj na priložený starý dedičský spis, v ktorom pôvodný odporca v tejto veci v roku XXXX napísal odvolanie a sám opísal genézu vyvlastnenia a odkupovania častí tejto parcely, kde ale nespomenul, že by nedošlo k zaplateniu za nejakú časť tejto parcely. Tieto okolnosti súd považoval za kľúčové a s poukazom na všetky uvedené dôkazy súd žalobe vyhovel.

Predložené listinné dôkazy ako aj znalecký posudok dostatočne preukázali skutočnosť, že parcely, ktoré sú predmetom tohto konania boli vytvorené z časti pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX. Tieto parcely boli vykúpené v prospech Československého štátu v zastúpení MsNV Prešov a zodpovedajú parcelám podľa geometrického plánu predloženého navrhovateľom uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.

Argument o dobrej viere súčasných vlastníkov predmetných nehnuteľností súd taktiež považoval za účelový. Súčasní vlastníci nehnuteľnosti sú deťmi pôvodných odporcov, vedeli, o akú nehnuteľnosť ide, čo sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádza a vedeli tiež, že táto nehnuteľnosť je sporová, pretože ku kúpe od vlastných rodičov došlo až po začatí tohto konania. Súd teda nemôže akceptovať argumentáciu dobromyseľných nadobúdateľov vlastníckeho práva, pretože v tomto prípade odporcovia vedeli akú nehnuteľnosť nadobúdajú, čo je na tejto nehnuteľnosti, že je tu vedené konanie o určenie vlastníckeho práva a sú deťmi pôvodných odporcov v tomto konaní.

Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov súd uzatvára, že návrh navrhovateľa bol dôvodný, navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli potvrdené znaleckým posudkom, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust. osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.