Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15Co-120-2011.pdf
PDF · 107.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/120/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. nám. č. XX, t. č. H., J. č. X, právne zastúpeného JUDr. Marekom Gulom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 29 proti žalovanej E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. F. č. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, s. r. o., so sídlom Prešov, Konštantínova č. 3, IČO 36868434 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 28C 319/2008-199 zo dňa 29. 11. 2010 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov.
M e n í rozsudok v časti vyporiadania spoluvlastníctva tak, že trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na III. poschodí bytového domu, súp. č. 3859, ako aj podiel 67/2982 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, č. súp. 3859, stojaceho na parcele KN C 5581 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. H., podiel 67/2982 na parcele KN C 5581 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 952 m2, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. H. na Ul. H. F. č. XX p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu sumu 24 800 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému bytu č. X s príslušenstvom na treťom poschodí bytového domu, súp. č. 3859 na parcele č. KN 5581, zapísaného na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H., k podielu 67/2982 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. 3859 zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H. a k podielu 67/2982 na parcele č. C KN 5581 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 952 m2, na ktorej je postavený bytový dom, č. súp. 3859 zapísaný na LV č. XXXXX - čiastočný, kat. úz. H., všetko v H. na Ul. H. F.. č. XX tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal 3-izbový byt č. X s príslušenstvom, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj podiel na parcele č. C KN 5581 podľa skôr uvedenej špecifikácie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 24 800 Eur v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že do podielového spoluvlastníctva účastníkov patrí 3-izbový byt, ako aj podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavenej nehnuteľnosti, v ktorom bývali spolu do rozvodu a tiež jeden rok po rozvode. Účastníci konania sa sobášili v roku 1991. V roku 1996 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) za trvania manželstva. Byt, ktorý
je predmetom tohto konania odkúpili účastníci konania 04. 06. 1999 do podielového spoluvlastníctva, keďže v tom čase BSM neexistovalo. Po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva. V priebehu konania sa účastníci nedohodli na cene bytu, preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri stanovení ceny predmetu podielového spoluvlastníctva. Znalca Ing. E. M. určil cenu bytu sumou 49 600 Eur.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Uviedol, že dôvodné bolo vyporiadať sa predovšetkým s námietkami žalovanej smerujúcimi k zamietnutiu žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ. Mal za to, že k zamietnutiu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne, a to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom môže byť napr. zdravotný stav, prípadne vek spoluvlastníka. Mal za to, že postup v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ v danom prípade nie je možný. Nebolo prihliadané na zdravotný stav žalovanej a zdravotný stav mal. dcéry Q., čím žalobkyňa argumentovala, keďže súdu bol predložený dôkaz len o tom, že žalovaná podstupuje gynekologickú liečbu a že sa podrobila gynekologickému zákroku. Súd mal za to, že takáto okolnosť nie je závažným zdravotným stavom alebo závažným ochorením, ktoré by žalovanú diskvalifikovali napr. z pracovného, sociálneho alebo spoločenského života dlhodobo. Išlo o zákroky, ktoré nie sú život ohrozujúce a ani vážne. U mal. dcéry Q. boli zistené poruchy učenia, pomalé tempo práce a dekoncentrácia pozornosti, čo súd prvého stupňa tiež nepovažoval za závažný zdravotný stav. Nebola zohľadnená ani žalovanou tvrdená zlá sociálna situácia, keďže za dôvod hodný osobitného zreteľa je možné považovať takúto situáciu len v prípade, že je trvalá, dlhodobá a nemeniteľná. Žalovaná je však 40-ročnou zdravou ženou, ktorá sa môže začleniť do pracovného procesu. Ak aj v súčasnej dobe je poberateľkou sociálnej dávky, nejde o situáciu nezmeniteľnú, teda dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvého stupňa zohľadňoval aj situáciu na strane žalobcu a konštatoval, že tento nevlastní inú nehnuteľnosť, teda jeho žaloba na vyporiadanie spoluvlastníctva je dôvodná. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prihliadal na záujmy mal. detí, preto predmet vyporiadania prikázal do vlastníctva žalovanej a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi polovicu hodnoty nehnuteľnosti, teda sumu 24 800 Eur. Za primerané považoval poskytnúť žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie, teda na výplatu v prospech žalobcu, keďže počas tejto doby môže žalovaná situáciu vyriešiť aj napr. zámenou bytu, úverom alebo iným spôsobom. Vo vzťahu k trovám konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaná. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s povinnosťou žalobcu nahradiť jej trovy konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala za zmätočný a nepreskúmateľný. Pochybenie súdu videla v nevykonaní dôkladného dokazovania, najmä oboznámením sa s výpoveďou žalovanej, ktorá jednoznačne uviedla, že nesúhlasí, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu jej bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Tento svoj postoj viackrát opakovala aj na jednotlivých súdnych pojednávaniach so zdôraznením, že objektívne nemá na to, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu vyplatila. Pochybenie súdu prvého stupňa videla aj v tom, že nebol dôkladne vypočutý žalobca, teda nie je jasné, čoho sa vlastne domáha. V tejto súvislosti poukázala na jeho podanie zo dňa 13. 12. 2010, v ktorom navrhol, že odkúpi jej podiel za sumu 28 000 Eur a dokonca v súvislosti s tým bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na obe mal. dcéry. Takýto písomný prejav však v ničom nezodpovedá jeho žalobe. Namietala, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že na jej strane existujú dôvody podľa § 142 ods. 2 OZ, teda dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Zdôraznila, že je v zúfalej sociálnej a finančnej situácii, je dlhodobo nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z dávok sociálnej pomoci a z výživného na obe mal. dcéry. Nemá žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, žiadne úspory a nemá možnosť odkúpiť podiel žalobcu ani prostredníctvom pôžičky. Ak ju súd prvého stupňa zaviazal k zaplateniu sumy 24 800 Eur v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, tak vyvolalo to vážnu hrozbu, že po uplynutí tohto obdobia stratí nielen svoje spoluvlastnícke právo k bytu, ale aj bývanie pre seba a pre obe mal. dcéry, keďže je pravdepodobné, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie prisúdenej čiastky uplatní prostredníctvom exekúcie. Zdôraznila, že sumu 24 800 Eur nie je schopná zaplatiť ani v mesačných splátkach, keďže tieto by mali predstavovať 2 066,67 Eur, čo je nereálne. Citovala nález Ústavného súdu SR I.ÚS 26/94 s tým, že výrok v rozsudku nezodpovedá čl. 46 - 48 Ústavy SR. Mala za to, že
rozhodnutie súdu ju dostalo do situácie, ktorá vážne ohrozuje nielen jej bytovú existenciu, ale aj bytovú existenciu dcér.
Podaním zo dňa 03. 03. 2011 predložila žalobkyňa dôkazy poukazujúce na jej zlú finančnú a sociálnu situáciu.
K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11. 01. 2011. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval správne v zmysle zásady, že nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli a zvolil aj správny spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Vylúčil možnosť reálneho rozdelenia veci z dôvodu, že 3-izbový byt nie je reálne deliteľnou vecou a zvolil druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, teda prikázanie predmetu spoluvlastníctva za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi. Prihliadol pritom na účelné využitie veci. Vo vzťahu k podaniu zo dňa 13. 12. 2010 uviedol, že toto bolo snahou o čo najrýchlejšie ukončenie sporu k spokojnosti oboch strán, na čo však žalovaná nepristúpila. Mal za to, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ. Tvrdenia žalovanej o jej zdravotnom stave a zlom zdravotnom stave dcéry Q. považoval za účelové. Tvrdil, že zdravotný stav žalobkyne nie je zlý a táto je schopná zárobkovej činnosti, teda začlenenia sa do pracovného procesu. Stotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého zlá sociálna situácia ako dôvod hodný osobitného zreteľa by mala byť trvalá, dlhodobá a nemeniteľná, čo u žalovanej nie je splnené. Počas konania bolo preukázané, že žalovaná dobrovoľne ukončila pracovný pomer v dvoch zamestnaniach, čím vzniklo podozrenie, že išlo o jej účelové konanie. Mal za to, že nie je ohrozená ani bytová existencia žalovanej a oboch mal. dcér, keďže súd poskytol primerane dlhú lehotu na plnenie z titulu vyporiadania spoluvlastníctva a za tento čas si odporkyňa môže nájsť novú trvalú prácu, resp. môže predmetný byť predať a zaobstarať si menší.
O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 6. 4. 2011 pod sp. zn. 15Co 16/2011. V dôsledku dovolania žalovanej bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preto odvolanie žalovanej opakovane preskúmal v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 212 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je čiastočne nesprávne.
Odvolací súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR zopakoval dokazovanie v súlade s ustanovením § 213 ods. 3 O. s. p. za účelom zistenia skutkových okolností, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie o odvolaní.
Na odvolacom pojednávaní dňa 16. 11. 2011 žalobca vyslovil súhlas s tým, aby mu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli prikázané do výlučného vlastníctva. Bol ochotný a schopný vyplatiť žalovanú do výšky jej podielu. K takémuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 25. 11. 2011. S prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobcu nesúhlasila z dôvodu, že by stratila strechu nad hlavou nielen ona, ale o túto by pripravila aj svoje dve maloleté deti. Túto hrozbu videla v tom, že žalobca sa jej pravidelne vyhráža, že pokiaľ bude nútený odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel, tak jej nedovolí v byte ďalej bývať, keďže sa môže nasťahovať k svojmu slobodnému bratovi. Zdôraznila, že za protihodnotu spoluvlastníckeho podielu, teda za sumu 24 800 Eur v žiadnom prípade by nezabezpečila bývanie pre seba a svoje deti, ktoré sú naviac zvyknuté od narodenia bývať v predmetnom byte, majú tam dlhoročných kamarátov a priateľov. Poukázala tiež na to, že žalobca je veľmi dobre majetkovo situovaný a že býva u svojej družky, ktorej prispieva na domácnosť značnou sumou. Tiež smrťou svojho otca nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu v Prešove na E. ulici, kde má možnosť bývania so svojou matkou. Trvala na tom, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla spoluvlastnícky podiel vyplatiť žalobcovi, keďže jej momentálny mesačný príjem predstavuje asi 300 Eur. Tiež má zdravotné problémy a existuje potencionálna hrozba chirurgických operácií, čo by ju mohlo dlhodobo vyradiť z pracovného procesu. Ako najvhodnejšie riešenie považovala darovanie spoluvlastníckeho podielu žalobcom v prospech svojich dvoch detí. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhla žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietnuť. Mala za to, že akékoľvek iné rozhodnutie by bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca k vyjadreniu žalovanej predložil svoje stanovisko podaním zo dňa 1. 12. 2011. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby a domáhanie sa aplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanou
považoval za účelové. Žalovaná totižto nemá zlý zdravotný stav a je schopná riadnej zárobkovej činnosti. Ani jej sociálna situácia nie je nemenná, preto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby. Poukázal na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo vytknuté len nevyporiadanie sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesúhlasu s prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcu do vlastníctva žalovanej, teda dôvodom zrušenia veci neboli aj námietky týkajúce sa existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo byť spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušené. Za súladný s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva jemu, pričom tento spôsob vyporiadania bol žalovanej navrhovaný v priebehu konania v rámci mimosúdnych rokovaní s ponukou aj na zvýšenie výživného na deti. Navrhol preto opakovane prikázať predmet konania do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí sumu 24 800 Eur v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolacom pojednávaní dňa 25. 01. 2012 odvolací súd zopakoval dokazovanie prečítaním LV č. XXXXX, XXXX, kat. úz. H., pracovnej zmluvy žalovanej zo dňa 21. 05. 2008, potvrdením o jej príjme za rok 2008, znaleckého posudku Ing. E. M., dohody o skončení pracovného pomeru žalovanej so spoločnosťou MARKOB, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 13. 09. 2010 č. 15691-2/2010-PO, výplaty dávok v nezamestnanosti, pracovnej zmluvy z č. l. 257, 258 spisu, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a oboznámením trhových hodnôt bytov v lokalite Prešov, ako aj výsluchom žalovanej na pojednávaní dňa 25. 01. 2012 a žalobcu na odvolacom pojednávaní dňa 16. 11. 2011. Z vykonaného dokazovania zistil, že: účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v H. na K. H. nám. č. XX, podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na parc. C KN 5581 - zast. plocha a nádvoria o výmere 952 m2, na ktorej je postavený bytový dom súp. č. 3859, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. H.. Trojizbový byt č. X s príslušenstvom a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. v podiele 67/2982. Spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli účastníci konania kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04. 06. 1999. Byt, ktorý účastníci konania odkúpili do podielového spoluvlastníctva, bol predtým v nájme rodičov žalobcu. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, je podľa znaleckého posudku znalca Ing. E. M. 49 600 Eur, z čoho hodnota podielu vo výške jednej polovice predstavuje sumu 24 800 Eur. V byte účastníkov konania v súčasnom období býva žalovaná spolu s Q. A., nar. XX. XX. XXXX a H. A., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcimi z manželstva účastníkov konania. Dcéra Q. dňa 05. 01. 2012 nadobudla plnoletosť a navštevuje Súkromnú strednú školu na Petrovanskej ul. v Prešove, do ktorej dochádza autobusom. Mal. H. navštevuje Základnú školu na Ul. Kúpeľnej v Prešove. Obe sa narodili a bývajú doposiaľ v byte, ktorý je predmetom konania. Deti sú rozdielnej povahy, s čím sú spojené ich rozdielne záujmy. V súčasnom období nemajú žiadne zdravotné problémy a zdravotnými problémami netrpí ani žalovaná. Pracuje a dosahuje príjem asi 330 Eur mesačne. Na náklady spojené s užívaním bytu vynakladá mesačne sumu 222 Eur.
Vychádzajúc zo správ dostupných na internete je priemerná cena bytov v lokalite Prešov o výmere asi 70 m2 v sume 59 450 Eur. Priemerná cena bytov o výmere 40 m2 predstavuje v lokalite Prešov približne 38 000 Eur.
Žalobca v súčasnom období býva so svojou priateľkou v 2-izbovom byte v H. na ul. J. č. X. Dosahuje priemerný mesačný zárobok 600 - 800 Eur.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Vzhľadom na námietky žalovanej bolo úlohou súdu prvého stupňa, ako aj úlohou odvolacieho súdu vyporiadať sa predovšetkým s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať zo zásady, že nikoho nemožno držať v spoločenstve proti jeho vôli (nemo in communione potest invitus detineri). Pri uplatňovaní tejto zásady však treba vziať zreteľ na všetky skutočnosti, ktoré umožnia vec správne a spravodlivo posúdiť. Predmetom vyporiadania spoluvlastníctva je 3-izbový byt, ktorý nie je možné reálne rozdeliť podľa výšky podielov, preto nastupujú ďalšie dva spôsoby vyporiadania (prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, resp. predaj veci a rozdelenie výťažku), pri ktorých je možné žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Osobitné dôvody však musia byť také závažné, aby nimi bola opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon taxatívne a ani demonštratívne neuvádza, preto je úlohou súdu s výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť ich existenciu a závažnosť do takej miery, že zamietnutím žaloby treba poskytnúť právnu ochranu niektorému spoluvlastníkovi zachovaním spoluvlastníctva k spoločnej veci. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné považovať predovšetkým okolnosti subjektívneho charakteru, a to najmä zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť na strane žalovaného a len snaha žalobcu vyriešiť užívacie vzťahy, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo vec má v úmysle predať. Odvolací súd preto v predmetnom konaní starostlivo preskúmal dôvody namietané žalovanou, ktorými sú jej zdravotný stav, zdravotný stav detí, ich väzby k bytu a zlá sociálna situácia, teda nemožnosť zabezpečiť si iné primerané bývanie.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby žalovaná, resp. obe deti, ktoré s ňou v byte bývajú, trpeli zdravotnými problémami, ktoré by boli vážnejšieho charakteru. Žalovaná prekonala operáciu, avšak podľa jej samotného vyjadrenia je jej zdravotný stav v súčasnej dobe dobrý a umožňuje jej riadne pracovať. Úvaha o možných zdravotných komplikáciách v budúcnosti nemohla byť zohľadnená s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z výpovede žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že zdravotné problémy závažného charakteru, pre ktoré by bolo potrebné predmetnú žalobu zamietnuť, neexistujú ani na strane oboch detí, ktoré so žalovanou bývajú v predmetnom byte. Nesústredenosť alebo hyperaktivita u dcéry Tatiany pretrváva a bude pretrvávať aj v akomkoľvek mieste bývania, pričom však nejde o žiadne závažné psychické poruchy, ktoré by bránili tomuto dieťaťu prispôsobiť sa na nové prostredie. Tatiana nie je autistické dieťa, u ktorého by bolo potrebné posudzovať zmenu bývania ako zmenu závažnejšieho charakteru s podstatným vplyvom na psychický stav. Zdravotný stav žalovanej a detí preto nebol posúdený ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby.
Výpoveďou žalovanej (čo žalobca nepoprel) bolo preukázané, že v predmetnom byte bývajú obe deti od narodenia, majú v tomto prostredí svojich kamarátov a priateľov a mladšia dcéra navštevuje aj školu, ktorá je v blízkosti bydliska. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že deti účastníkov sú vo veku 18 a 15 rokov, teda už na štúdiu na strednej škole, resp. tesne pred nástupom na takéto štúdium, s čím je nevyhnutne spojené rozšírenie alebo aj zmena priateľov a kamarátov. Za podstatné je však považoval odvolací súd to, že pokiaľ sú v detstve vybudované určité vzájomné vzťahy, tak tieto budú pretrvávať bez ohľadu na vzdialenosť dotknutých osôb, zvlášť pri dnešných možnostiach komunikácie prostredníctvom rôznych médií. Ani návyk na určité prostredie a ľudí nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby, a to zvlášť v prípade osôb vekovo mladých, u ktorých adaptabilnosť sa predpokladá v oveľa väčšom rozsahu, ako u osôb starších. Pri akejkoľvek inej úvahe by sa totižto muselo počítať s tým, že po skončení základnej alebo strednej školy by deti nemohli ísť študovať mimo miesta svojho trvalého bydliska a zmeniť tak aj okruhu svojich priateľov a známych. Pritom mnohokrát štúdium mimo miesta bydliska si vyžaduje aj dlhodobé bývanie na inom mieste.
Žalovaná vo svojom odvolaní a aj v priebehu odvolacieho konania poukazovala na svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu. Odvolací súd sa stotožnil so zisteniami prvostupňového súdu, že príjem žalovanej je nízky a jej finančná situácia je neuspokojivá. Nie je možné však neprihliadať na to, že žalovaná je v produktívnom pracovnom veku, nie je telesne postihnutou a ani netrpí žiadnym závažným ochorením, ktoré by jej bránilo byť v riadnom pracovnom pomere. To sú základné predpoklady pre udržiavanie aspoň minimálneho materiálneho zabezpečenia, vrátane zabezpečenia bývania. Nie je vylúčené, že dôjde k zlepšeniu finančných pomerov žalovanej, ako sa nakoniec už v priebehu predmetného konania stalo. Predtým bola žalovaná nezamestnanou a v súčasnosti pracuje a má pravidelný príjem. Žalovaná sa nechce vzdať bývania v 3-izbovom byte napriek tomu, že takéto bývanie finančne nie je schopná
zabezpečiť a je odkázaná aj na pomoc brata, čo nepoprela. Súčasný štandard bývania však žalovaná realizuje na úkor žalobcu ako spoluvlastníka, čím poškodzuje jeho základné práva, a to vec užívať a disponovať ňou (§ 123, 137 OZ). Len nedostatok finančných podmienok, teda zlá finančná situácia u jedného zo spoluvlastníkov samo osebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné predmetnú žalobu zamietnuť. Žiadne súvisiace dôvody žalovaná nepreukázala a ňou uvádzané ďalšie dôvody nepovažoval tak prvostupňový, ako aj odvolací súd, za postačujúce.
Odvolací súd považoval za správne závery prvostupňového súdu o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto aj v súlade s vyššie uvedeným potvrdil rozsudok v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. Správnosť rozhodnutia potvrdzujú aj okolnosti existujúce na strane žalobcu. Nebolo preukázané a v tomto smere žalovaná nenavrhla ani vykonanie žiadnych dôkazov, že by žalobca chcel získať predmetný byt za účelom jeho odpredaja. Nebolo možné prihliadať na to, že žalobca môže bývať u svojej matky, resp. že tento po otcovi zdedí nehnuteľnosti na Ul. Hlavnej v H., keďže to závisí od slobodného rozhodnutia žalobcu a od výsledku dedičského konania.
Žalobca vyslovil súhlas s prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyporiadania spoluvlastníctva v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Rozsudok prvostupňového súdu bol zmenený v súlade s § 220 O. s. p., keďže neboli v tejto časti splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani pre jeho zrušenie. Žalovaná v odvolaní nenamietala cenu nehnuteľnosti, teda výšku sumy pripadajúcej na jej podiel, preto odvolací súd vychádzal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo znaleckého posudku vyhotoveného v predmetnom konaní. Vychádzajúc z prehľadu trhových cien bytov o približne rovnakej výmere, akou disponuje predmetný byt, je žalovaná za získané finančné prostriedky schopná obstarať si vec o približne rovnakej hodnote, avšak zodpovedajúcej jej podielu na veci pôvodnej. Žalovaná nemôže očakávať, že za cenu podielu jednej polovice k pôvodnej veci zakúpi vec novú, celú a ešte o rovnakej rozlohe. Tvrdenia žalovanej o strate strechy nad hlavou pre ňu a pre deti považoval odvolací súd za účelové, keďže potrebu bývania môže žalovaná zabezpečiť aj inou formou, než zakúpením bytu do vlastníctva. Za finančné prostriedky získané za svoj podiel môže žalovaná reálne zabezpečiť veľmi slušný dlhodobý podnájom.
S poukazom na uvedené odvolací súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s jeho povinnosťou vyplatiť žalovanej protihodnotu spoluvlastníckeho podielu.
O trovách konania účastníkov a trovách štátu súd prvého stupňa nerozhodol, preto aj o trovách odvolacieho konania bude jeho povinnosťou rozhodnúť s odkazom na ust. § 224 ods. 4 O. s. p. samostatným rozhodnutím.
Rozsudok bol prijatý Krajským súdom v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.