Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-94-2008.pdf
PDF · 144.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5Cb/94/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: LEGAL CARTEL, s .r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175 , zast. advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava proti odporcovi: Ľ. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. T. XXX, občan SR , zast. JUDr. Vierou Cakovou, advokátkou, AK so sídlom Štefana Moyzesa 25, Trnava, o návrhu na zaplatenie sumy 2.263,40 eur ( pôvodne 68.187,20 Sk ), takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 407,41 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,41 eur od 03.07.2006 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne v sume 693 eur , a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 06.07.2007 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 68.187,20 Sk s príslušenstvom a trovy konania z titulu neuhradenej podielovej odmeny za poskytnutie právnych služieb. Návrh odôvodnil tým, že poskytol odporcovi právne služby vzťahujúce sa na uplatnenie práv súvisiacich so smrťou príbuzného odporcu, B. Z.. Odporca prevzal od spoločnosti Gnoli srl. Toro Assicurazioni sumu 17.000 eur, no odmieta navrhovateľovi dohodnutú podielovú odmenu za poskytnutie právnych služieb uhradiť z dôvodu, že mu nebola poskytnutá právna služba a nemal vo vecí úspech. V rámci reorganizácie súdnictva bola vec k 1.1.2008 postúpená na OS Piešťany.
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/40/2011-145 zo dňa 22.7.2011 zrušil rozsudok OS Piešťany č. k. 5Cb/94/2008-111 zo dňa 12.8.2010. Následne prvostupňový súd postupoval v intenciách odvolacieho súdu.
Navrhovateľ na návrhu trval alternatívne žiadal priznať minimálne tarifnú odmenu vyčíslenú v zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 14.06.2010 ( čl.101 spisu). Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že neexistuje titul na úhradu podielovej odmeny. Má za to, že navrhovateľ nemal ani len čiastočný úspech vo veci, keďže mal dohodnuté vyplatenie sumy 17.000 eur už pred uzavretím dohody o poskytnutí právnych služieb s navrhovateľom. Navrhovateľ pre odporcu nevymohol vyššiu sumu a ani sa nepričinil o prevzatie sumy 17.000 eur z Talianska.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov: V.. L. N. F. Petra M.., výpisom z Obchodného registra OS Bratislava I navrhovateľa, faktúrou č. 001/06/2007 zo dňa 25.06.2007 (splatná 02.07.2007), listom odporcu zo dňa 16.03.2007 označeným ako „pozastavenie zmluvy“, vypovedaním plnomocenstva odporcom, zmluvou o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006 zo dňa 07.12.2006, listami v talianskom jazyku posielanými advokátskou kanceláriou V.. L. N. ( ako odosielateľom), listami v talianskom jazyku posielané spoločnosťou SCHIAVO CRISAFI BENEDETTI, žiadosťou V.. L. N. o zaslanie dokumentov v slovenskom i talianskom jazyku, písomným vyjadrením právnej zástupkyne odporcu zo dňa 27.06.2007, faktúrou č. 001/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno odporcu, faktúrou č. 002/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno W. Z., faktúrou č. 003/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno W. Z., faktúrou č. 004/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno B. Z. W.., faktúrou č. 005/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno B. Z. M.., faktúrou č. 006/06/2007 zo dňa 25.06.2007 na meno O. Z., písomným oznámením stavu veci advokátskej kancelárie V.. L. N. zo dňa 12.03.2007, listom zo dňa 26.03.2007 odporcu označený ako „vrátenie faktúr“ č. 010/03/2007 až 015/03/2007 zo dňa 14.03.2007,písomným vyjadrením odporcu k návrhu, listom advokátky odporcu adresovaný navrhovateľovi zo dňa 03.07.2007 a odpoveďou na predmetný list zo dňa 02.07.2010, žiadosťou B. Z. ( otec odporcu ) adresovanou Slovenskému konzulátu v Taliansku zo dňa 22.02.2007, písomným záverečným vyjadrením advokátky odporcu, ako i ostaným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Odporca bol bratom tragicky zomrelého B. Z.. Po zomrelom mu vznikol nárok na odškodnenie prostredníctvom poisťovne v Taliansku. Odškodnenie sa týkalo medzi inými i otca odporcu ( B. Z. M.. ), ktorý celú záležitosť ohľadom odškodného vybavoval. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006 zo dňa 07.12.2006 na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bola činnosť advokáta spočívajúca v poskytovaní právnych služieb klientovi v právnej veci zosnulého B. Z. vs. Gnoli group srl-Toro Assicurazioni, tunel Frejus 4.6.2005, a to najmä zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, zastupovanie klienta v styku s právnickými a fyzickými osobami prichádzajúcimi s klientom do právnych vzťahov, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, príprava podkladov, spracúvanie právnych rozborov a analýz, správa majetku klienta a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Zmluvné strany sa v zmysle § 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dohodli podľa § 7 tejto vyhlášky na podielovej odmene vo výške 10% bez DPH z hodnoty veci resp. plnenia na ktorú vznikne klientovi nárok, najmenej 2%, ak hodnota veci bude nižšia ako 20.000 eur alebo podielovej odmene 20% bez DPH z hodnoty veci, ak hodnota veci bude vyššia ako 20.000 eur. Zmluvné strany sa dohodli , že advokát má popri nároku na paušálnu odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Dohodli sa, že nárok na podielovú odmenu, hotové výdavky, náhradu za stratu času a primeraný preddavok vzniká dňom vystavenia faktúry klientovi a nárok je splatný do 7 dní odo dňa vystavenia faktúry. V zmysle článku 5, bod. 5.2. si zmluvné strany dohodli, že zmluvu je možné ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou, pričom výpovedná lehota je jednomesačná a začína plynúť dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede druhej strane. V záverečných ustanoveniach predmetnej zmluvy si dohodli použitie z. č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. V poslednom odseku pred podpisom zmluvy zmluvné strany prehlásili, že si dôsledne a riadne prečítali text zmluvy, porozumeli jej obsahu, bola uzavretá na základe ich pravej a slobodnej vôle, určite, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že nemajú voči nej výhrady.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I navrhovateľa mal súd preukázané, že jediným spoločníkom a konateľom navrhovateľa ( spoločnosti s ručením obmedzeným ) je V.. L. N. a že predmetom činnosti spoločnosti je výlučne poskytovanie právnych služieb.
Zhodným tvrdením účastníkov konania i svedka B. Z. M.. mal súd preukázané, že navrhovateľovi sa ohlásila rodina Z. ( medzi inými i odporca ) v decembri 2006, pričom kontakt na navrhovateľa mali od známeho. Navrhovateľ sa dohodol i s odporcom, že im zašle zmluvu na podpísanie. Odporca zmluvu po podpísaní vrátil navrhovateľovi bez pripomienok. Rodina Z. ( príbuzní nebohého B. Z., ktorí mali dostať odškodné ) kontaktovala navrhovateľa s problémom týkajúcim sa tragického úmrtia B. Z.. Už v čase oslovenia navrhovateľa odporca mal vedomosť, že by mu malo byť vyplatené odškodné 17000 eur. Podľa tvrdenia odporcu on sa nebránil tomu, aby navrhovateľ vymohol i vyššie odškodné. Dôvodom, prečo sa rodina Z. a aj odporca obrátili na navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci pri prevzatí uvedených peňazí od spoločnosti Gnoli group srl-Toro Assicurazioni a prípadné vymoženie vyššieho
odškodného bol ten, že pôvodne mali oni vycestovať do Talianska za účelom prevzatia peňazí, ale otcovi odporcu v tom bránili jeho zdravotné problémy. Svedok B. Z. M.. ( otec odporcu ) žiadal o pomoc aj Veľvyslanectvo SR v Taliansku, ktoré im pomohlo a následne dňa 15.3.2007 na Slovenskom konzuláte v Padove aj odporca prevzal svoj šek. Podľa tvrdenia svedka B. Z., pokiaľ by si šeky včas nevyzdvihli, tieto by prepadli. Po návrate so šekom na Slovensko odporca nevedel, kde by mu boli peniaze preplatené a preto opäť zavolal navrhovateľovi, aby mu pomohol. Podľa jeho tvrdenia, než mu navrhovateľ stihol poradiť banku na vyplatenie peňazí, zistil že v O. F..M.. Z. - S. K. mu peniaze vyplatia. Niekoľko dní pred tým, ako si odporca prevzal šek, mu navrhovateľ doručil list, v ktorom ho informoval o ním vykonaných úkonoch a o tom, aký ďalší postup navrhuje. Zhodným tvrdením oboch účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru od V.. L. N. zo dňa 14.3.2007, ktorú mu odporca vrátil s námietkami voči účtovaniu. Následne navrhovateľ faktúru stornoval a vystavil dňa 25.6.2007 novú faktúru č. 001/06/2007 na sumu 2.023 eur už s označením jeho obchodného mena. Odporca vypovedal plnomocenstvo udelené advokátovi V.. L. N. listom zo dňa 5.3.2007 a listom zo dňa 16.3.2007 oznámil navrhovateľovi ( LEGAL CARTEL s.r.o. ), že mu pozastavuje zmluvu o poskytovaní právnych služieb.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že navrhovateľ bol založený ako spoločnosť s ručením obmedzením za účelom poskytovania právnych služieb a jediným konateľom bol advokát V.. L. N.. Má za to, že z tohto dôvodu nemuselo existovať žiadne plnomocenstvo medzi navrhovateľom ako právnickou osobou a V.. L. N.. Advokátska kancelária V.. L. N. zaslala listom zo dňa 12.3.2007 aj odporcovi oznámenie o stave veci, žiadosť o oznámenie stanoviska. V rámci špecifikácie úkonov uviedol, že jeho advokátska kancelária : 1/ dňa 18.12.2006 zaslala na adresu obchodnej spoločnosti D&D Service s.r.o. žiadosť o zaslanie dokumentov a poskytnutie informácie; 2/ dňa 10.1.2007 odoslal písomnosť od D&D Service s.r.o.; 3/ dňa 10.1.2007 požiadala pána Z. o zaslanie všetkých dokumentov; 4/ dňa 22.1.2007 jej ( t.j. advok. kancelárii V.. N.) bola faxom doručená správa od pána Z.; 5/ dňa 8.2.2007 zaslal na adresu Centro Servizi ToroS.p.A. žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia. Popiera, že by navrhovateľ navádzal odporcu na vymoženie vyššieho odškodného pre neho. Samotný odporca a jeho príbuzní neboli spokojní s výškou náhrady škody. K právnikovi Z. uviedol, že podľa jeho zistení bol menovaný právnikom spoločnosti, ktorá odškodné vyplácala. V priebehu konania žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu tarifnú odmenu 2.038,70 eur v prípade, že súd dospeje k záveru, že nemá nárok na podielovú odmenu. Tarifnú odmenu špecifikoval za 5 x úkon právnej služby á 10.150 Sk ( 7.12.2006 - prevzatie a príprava, 19.12.2006 - žiadosť o zaslanie dokumentov, 10.1.2007 - žiadosť o zaslanie dokumentov, 10.1.2007 . žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia, 12.3.2007 - oznámenie stavu veci a žiadosť o stanovisko ), 2 x režijný paušál á 164 Sk, 3 x režijný paušál á 178 Sk, 19 % DPH.
Právna zástupkyňa odporcu považuje predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006 zo dňa 07.12.2006 za nejasný, lebo zo zmluvy nevplýva, v čom mal právnik odporcu zastupovať. Jej obsahom nebol zoznam listín predložených odporcom ( resp. jeho otcom ) navrhovateľovi. Považuje aj odmenu uvádzanú v zmluve o poskytovaní právnych služieb za neurčitú, lebo navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, aký má svoj podiel na získaní sumy 17.000 eur pre odporcu. Rodina Z. oslovila V.. N. na dovybavovanie prevodu súm (priznaných náhrad škody) na Slovensko z dôvodu, že odporca a jeho príbuzní mali v tom čase v rodine ďalšie úmrtie, rodičia odporcu mali vážne zdravotné problémy. B. Z. starší pri prvotnom stretnutí sa s V.. N. predložil list 13.7.2006, v ktorom bola odporcovi priznaná suma 17.000 eur. V.. N. on poskytol všetky listiny zasielané z Talianska datované do 07.12.2006. K okolnostiam pred vyplatením šekov uviedla, že otec odporcu bol v kontakte s veľvyslanectvom v Taliansku, kde mu bolo povedané, že treba urýchlene vec vyriešiť a prísť si pre šeky, inak peniaze prepadnú. Dozvedel sa, že šeky v Taliansku nemôže prebrať žiadny právny zástupca zo Slovenska. Podľa jej tvrdenia bol o tejto skutočnosti informovaný i V.. N.. Odporca si prevzal šek na vyplatenie náhrady škody priamo v Taliansku v posledný deň. Úkon robený navrhovateľom - list posielaný zamestnávateľovi zosnulého príbuzného odporcu v Taliansku zo dňa 18.12.2006 považuje za zbytočný, lebo všetky listiny od zamestnávateľa mal odporca a jeho otec už k dispozícii a o tom vedel i navrhovateľ. V zmysle čl. VI, bod 6.2. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na riešení sporov vzájomnými rokovaniami, ale ona ako právna zástupkyňa odporcu sa dvakrát snažila kontaktovať na V.. N., no ten odmietol ( podľa jej tvrdenia) o veci komunikovať, vec riešiť mimosúdne. Dala súdu do pozornosti, že nie sú splnené podmienky na podielovú odmenu navrhovateľa a ani na tarifnú odmenu.
Svedeckou výpoveďou otca odporcu, B. Z. staršieho, ktorý je otcom odporcu a jedným z odškodňovaných mal súd preukázané, že navrhovateľ i na neho podal obdobnú žalobu ako na odporcu. Podľa jeho tvrdenia požiadal V.. N. o právne služby - zastupovať celú rodinu vo veci smrti jeho syna. V.. N. bol veľmi dobrý, citlivý, lebo nechcel od neho a ani od odporcovi ( od nikoho ) žiadny preddavok. Nezaplatili mu žiadne peniaze ako odmenu za právne služby, ale V.. N. poslal až celkové faktúry. Nemali s V.. N. dohodnutý žiadny spôsob informovania realizovaných právnych úkonov, ale podľa slov svedka Z. mohol V.. N. kedykoľvek zavolať. Podľa jeho tvrdenia on sám sa zaujímal u V.. N. o vybavovanie veci, lebo sa bál, aby neprepadli šeky. Osobne sa stretli najviac dva krát, lebo zdravotný stav mu to nedovoľoval. Francúzsky štát jemu /svedkovi/ a aj odporcovi priklepol odškodnenie zo zákona už v konkrétnej sume. Keď bol u vyšetrujúceho sudcu v trestnej veci vo Francúzsku, ten mu podľa jeho tvrdenia povedal, na čo má nárok. On i ostatní, ktorí mali byť odškodnení, splnomocnili pána Z., aby za nich súhlasil s výškou odškodného v zákonnej výške a aby zabezpečil presun peňazí na Slovensko. Dodal, že pán Z. ich odmietol zastupovať. V septembri ich navštívila prekladateľka pracujúca vo firme Andori ( kde pracoval nebohý ), doniesla v obálke šeky s tým, že je potrebné ísť peniaze vybrať do Talianska. Tiež oznámila, aby si pre pána Z. pripravili 5.000 eur. Podľa tvrdenia svedka on nevedel, prečo by mal dať 5.000 eur Z., keďže tento mu hovoril, že už si maržu zarátal. Preto tiež išiel za V.. N.. Teda on i celá jeho rodina ( tí, čo mali byť odškodnení ) išli za V.. N., aby u pána Z. v Taliansku zistil dôvod, prečo by mu mali platiť 5.000 eur a tiež aby za nich vybavil záležitosť so šekmi v Taliansku. Od V.. N. chceli, aby z Talianska priviezol originály šekov, na základe ktorých im budú vyplatené sumy - aj odporcovi. Vie o tom, že V.. N. pre neho a teda i pre odporcu písal list do firmy Andora , právnikovi Z. a poisťovni do Talianska. Po dopytovaní sa na konzuláte vo Francúzsku a veľvyslanectve v Taliansku mu bolo oznámené veľvyslanectvom Talianska, že pán Z. nemá voči nim žiadne pohľadávky a že si môžu kedykoľvek pre šeky prísť. Všetci odškodňovaní, i odporca, si boli osobne prevziať šeky v Taliansku. Potvrdil, že bol oboznámený s obsahom zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorá mu bola doručená poštou. Porozumel zmluve a nemal k nej žiadne pripomienky. Zmluvu podpísal. S výškou odškodnenia bol spokojný a nemal záujem dosiahnuť vyššiu výšku odškodného. Podľa jeho tvrdenia mu V.. N. pred uzatvorením zmluvy hovoril, že môže vymôcť aj vyššiu sumu. Súhlasným tvrdením svedkov mal súd preukázané, že V.. N. volal svedkovi B. Z. M.., pýtal 10.000,- Sk z dôvodu, že chce vycestovať do Talianska pre šeky. Svedok Z. V.. N. vtedy oznámil, že ide s ostatnými odškodňovanými osobne do Talianska prevziať šeky. Svedok potvrdil, že po návrate z Talianske dopytoval telefonicky opäť V.. N., aby zistil, v ktorej banke na Slovensku budú preplatené šeky. Odporučil im aj konkrétnu banku, ale on i ostatní príbuzní už išli do NBS. Potvrdil, že sa s V.. N. bavil o podielovej odmene, ale nedohodli sa na žiadne výške odmeny, lebo ju určil sám V.. N.. Podielovú odmenu určenú v zmluve nepripomienkoval a zmluvu podpísal, lebo on nie je právnik. No videl v zmluve číslo 10% i slová podielová odmena. Dodal, že aj keby V.. N. priniesol peniaze na Slovensko pre neho a ostatných, dostal by maržu od Francúzskeho štátu. Podľa jeho vyjadrenia, od neho ani nemal V.. N. očakávať žiadnu odmenu, ale mal si ju pýtať u Francúzskeho štátu. Podľa jeho slov navštívili ( on i ostatný odškodňovaní ) V.. N. po tom, čo boli vyplatené peniaze a dostali od neho faktúry z dôvodu, lebo sa chceli vyrovnať za právne služby. Snažili sa dohodnúť na nejakej výške odmeny a nakoniec sa dohodli na tom, že rodina Z. za všetkých odškodňovaných spolu zaplatí odmenu 10.000 eur. V.. N. chcel peniaze bez papierov, s čím nesúhlasil svedok Z.. Potvrdil, že súhlasil so sumou 10.000 eur pod podmienkou, že V.. N. zlikviduje zmluvy o poskytovaní právnych služieb a faktúry.
Výpoveďou V.. L. N., konateľa navrhovateľa, mal súd preukázané, že B. Z. M.. ho telefonicky kontaktoval, dohodli si termín, na ktorý prišli odporca a ostatní členovia rodiny Z.. Svedok sa oboznámil o čo ide vo veci. Dohodli sa, že nachystá zmluvy, plné moci a keďže nie sú z Bratislavy - tieto im zašle, aby ich podpísali a vrátili späť. Podľa slov svedka povedal odporcovi a ostatným, že ak budú mať pripomienky k zmluve, aby zmluvy spripomienkovali a ja on ich prerobí. Odporca i ostatní Z. mu zmluvy vrátili v pôvodnej verzii podpísané. Podľa jeho slov bola predbežná podielová odmena s odporcom a ostatnými príbuznými prerokovaná, inak by ju v zmluve neuviedol. Keďže si dohodli podielovú odmenu, nepožadoval od odporcu žiadnu zálohu. Výnimkou bol požadovaný preddavok 10.000,- Sk na vycestovanie do Talianska. Popieral, že by navádzal odporcu, či ostatných jeho príbuzných, že pre nich vymôže vyššiu náhradu škody. Podľa jeho slov práve oni síce akceptujúc určenú sumu nebránili vymoženiu vyššej sumy. Odporca a ostatní jeho príbuzní mu ako jediné listinné dôkazy odovzdali kópie šekov s ich menami na sumy výšky odškodného a tiež nejaké 2-3 dokumenty vo francúzštine. Nakoľko z vyjadrení B. Z. st. nevedel, či má postupovať podľa talianskeho alebo francúzskeho prvku, kontaktoval zamestnávateľa ich nebohého syna na zistenie, s kým má začať vo veci rokovať. V predmetnej veci vykonal úkony: 1/ prevzatie a príprava + porada s
klientom; 2/ kontakt na D&D Servis písomnou formou; 3/ písomný kontakt na práv. zást. poisťovne v Taliansku - pána Z.; 4/ pís. kontakt na Toro poisťovňu; 5/ telefonický kontakt s pánom Q. na Slovenskom veľvyslanectve v Ríme; 6/ minimálne jedno stretnutie s odporcom a ostatnými členmi rodiny; 7/ písomné zhrnutie jednotlivých úkonov. Dodal, že jeho komunikácia s odporcom a ostatnými Z. prestala, keď od nich pýtal 10.000,- Sk na vycestovanie do Talianska. Uviedol, že po jeho liste do poisťovne Toro do Talianska táto poisťovňa ho vyzvala na špecifikáciu nárokov rodiny Z.. Z toho vyvodil, že poisťovňa bola pripravená na plnenie vo vyššom rozsahu. S odporcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako LEGAL CARTEL, s. r. o. Plnú moc s odporcom uzavrel ako advokát, lebo odporca nebol platcom DPH a teda nemusel mu následne i DPH účtovať a tiež z dôvodu, že v tom čase zákon o advokácii nebol zjednotený, či má klienta zastupovať s. r. o. - čka, alebo jej konateľ, advokát. Tiež z dôvodu, že pri komunikácii so zahraničím je efektívnejšie komunikovať ako advokátska kancelária a nie ako s. r. o. Pri prvom stretnutí Z.T. / i odporca/ nevedeli presne špecifikovať o čo im ide a preto po predložení mu šekov ( boli mu zaslané dodatočne faxom ) a po oboznámení sa s obsahom šekov špecifikoval predmet zmluvy tak, ako je to uvedené v čl. II. tejto zmluvy. Išlo o poistné plnenie alebo odškodnenie za nebohého B. Z.F.. Pri podpisovaní zmluvy a plnej moci mal vedomosť, že existujú šeky na sumu 17.000 eur, resp. 47.000 eur. Z. prišli za ním podľa jeho tvrdenia s tým ,aby túto sumu, pokiaľ to bude možné, zvýšil, lebo sa im zdá nízka. Nemal vedomosť, že by bola právne uzavretá vec ohľadom náhrady škody v decembri 2006, kedy odporca podpisoval zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ by bola vec právne ukončená, má za to, že odporca by s ním žiadnu zmluvu neuzatvoril. Poprel, že by ho odporca vopred informoval o jeho ceste do Talianska na prevzatie si šekov. Podľa jeho tvrdenia sa o tejto skutočnosti dozvedel až vtedy, keď mu volal pán B. Z. M.. zisťujúc, v ktorej banke mu šeky preplatia. Podľa jeho tvrdenia úkony ním vyčíslené v rámci tarifnej odmeny nie sú všetky úkony, čo pre odporcu robil, ale ostatné nevie preukázať. Vznikali mu hotové výdavky i ohľadom listov posielaných do Talianska, keďže tieto boli písané v slovenčine a prekladané do taliančiny, či angličtiny. Nie je euroadvokátom, ale talianske a francúzske právo pozná tak, ako ho pozná každý advokát prichádzajúci do styku s prvkami týchto práv. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, v čom sa cíti byť úspešný ako zástupca odporcu pri získaní sumy 17.000 eur V.. N. uviedol, že robil pre odporcu úkony smerujúce k reálnemu plneniu na základe platne uzavretej zmluvy. Má za to, že všetky jeho úkony smerovali k zabezpečeniu úspechu odporcu
Po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom právny zástupca navrhovateľa naďalej trval na návrhu potvrdiac, že odporca neuhradil ani z časti žalovanú sumu. Právny zástupca navrhovateľa má za preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzatvorená zmluva o poskytnutí právnej pomoci, navrhovateľ písomne komunikoval so zamestnávateľom nebohého i s advokátom Z. z Talianska. Navrhovateľ poskytol odporcovi právne služby, teda má nárok na podielovú odmenu, resp. minimálne na tarifnú odmenu vyčíslenú v vyjadrení zo dňa 14.06.2010. Dal súdu do pozornosti nález ÚS SR č. IÚS 407/2008 súvisiaci s okolnosťami odstúpenia od platne uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych služieb a dohodnutej podielovej odmeny. Vychádzajúc z čl. 5 bodu 5.2. zmluvy o poskytnutí právnych služieb, v ktorom sú uvedené formy ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi poukázal na to, že zmluvné strany si pre písomné odstúpenie nedohodli ako bude vyčíslená odmena. Odporca mu neposkytol všetky listiny, preto sa aj musel obrátiť na zamestnávateľa nebohého. Zastáva názor, že odporca odstúpením od zmluvy z vlastnej vôle znemožnil navrhovateľovi pokračovať v zastupovaní. Pre prípad nestotožnenia sa z ich uvádzanou právnou kvalifikáciou žiadal priznať tarifnú odmenu za vykonané zastupovanie odvolávajúc sa na § 1 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať trovy konania.
Právna zástupkyňa odporcu sa i po zrušení rozsudku pridržiavala svojich doterajších vyjadrení. Podľa nej odporca a jeho príbuzní oslovili a splnomocnili V.. N. ako advokáta a navrhovateľ mal len podpísanú zmluvu o poskytnutí právnych služieb. Odporca požiadal o právnu pomoc, dohode o právnej službe nerozumel, podpísal to a vrátil listiny navrhovateľovi veriac mu ako právnikovi. Zastáva názor, že navrhovateľ nemá nárok na žiadnu odmenu, lebo by to bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom v zmysle § 265 Obch. zákonníka .Má za to, že navrhovateľ využil nevedomosť klientov a mal záujem sa na nich obohatiť. Listy písané V.. N. neviedli k žiadnemu úspechu. Žiadala návrh zamietnuť, uplatnil si aj trovy konania. . Podľa § 12 ods. 4 z.č. 586/2003 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ),pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti
s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.
Podľa § 15 ods. 3 z.č. 586/2003 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ), konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným je každý zo spoločníkov. Konatelia spoločnosti sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne a bez obmedzenia. Podľa § 15 ods. 6 z.č. 586/2003 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ), advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa názoru Ústavného súdu SR nebolo zámerom zákonodarcu pri ustanovení rôznych právnych foriem výkonu advokácie pri schvaľovaní zákony č. 586/2003 Z.z. a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. v znení nsk. predpisov obmedziť skupinu advokátov, ktorí sa rozhodnú pre spoločný výkon advokácie ( ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným ) tak, že by nemohli vôbec zastupovať svojich klientov v občianskom súdnom konaní. (Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.04.2007; rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo 13/2006 z 30.01.2008 )
Podľa §1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Podľa §2 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa §7 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Podľa §8 ods. 1,2,3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ), (1) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. (2) Podľa §8 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( účinný k 7.12.2006 ) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. (3) O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 od. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 26 ods. 4 O.s.p. ( účinný k 7.12.2006 ), iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného k 20.8.2008 )., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a vychádzajúc z intencií uznesenia KS v Trnave č.k. 21Cob/40/2011-145 zo dňa 22.7.2011 súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný z časti dôvodne. Súd mal preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006, ktorú odporca ukončil listom zo dňa 16.3.2007. Jediným spoločníkom a konateľom navrhovateľa bol V.. L. N. ako advokát, ktorý koná v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd sa ako predbežnou otázkou najprv zaoberal tým, či úkony robené advokátom V.. N. boli úkony robené ako advokátom alebo ako konateľom navrhovateľa, ktorý je advokátom. Bolo to nutné z dôvodu, že právna zástupkyňa odporcu popierala, že by V.. N. konal ako konateľ navrhovateľa. V čase uzatvorenia zmluvy platilo, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne. ( nález ÚS 148/06 zo dňa 12.4.2007) Z tohto analogicky logickým slovným výkladom vyplýva, že konajúci advokát súc jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným koná jedine v mene a na účet tejto spoločnosti, samostatne a bez obmedzenia. Súd sa preto aj stotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že nemuselo existovať žiadne plnomocenstvo medzi navrhovateľom ako právnickou osobou a V.. L. N.. V zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. je takto konajúci advokát ale povinný pri poskytovaní právnych služieb pripojiť ( na listiny) k profesijnému označeniu aj obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným. Z listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že V.. N. realizoval písomné výzvy dňa 10.01.2007 ( čl. 14 ), 28.11.2006 ( čl. 16 ), dňa 18.12.2006 ( čl.25 ), 22.01.2007, oznamoval odporcovi stav konania listom z 12.03.2007 ( čl. 36 ), ale advokátska kancelária V.. N. bola bez označenia obchodného mena spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom ako advokát. V záujme ochrany práv účastníkov konania si súd vyhodnotil tieto zistené skutočnosti v spojení s § 12 a § 15 zák. 586/2003 Z.z. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Nakoľko V.. L. N. nemal pri vykonávaných úkonoch splnenú zákonnú podmienku a to k profesijnému označeniu „advokát“ dopísané obchodné meno, súd si jeho úkony ( vyššie uvádzané listy ) vyhodnotil tak, že nekonal za navrhovateľa a na jeho účet. Súd konštatuje spätne, že pokiaľ by V.. N. na písomných výzvach uvádzal obchodné meno navrhovateľa v zmysle § 12 ods. 4 zák. 586/2003 Z. z., súd by jeho tieto výzvy vyhodnotil ako úkony robené v mene a na účet navrhovateľa. Súd mal ďalej preukázané zhodným tvrdením účastníkov i svedkov, že rokovali o uzatvorení zmluvy. Súd podrobne vyhodnotil svedeckú výpoveď otca odporu a ustálil si z nej, že sa on i odporca bavili s V.. N. o podielovej odmene. Tvrdenie svedka, že odmenu v zmluve určil V.. N. sám súd vyhodnotil ako návrh vzhľadom na okolnosť, že zmluva bola zaslaná poštou odporcovi na pripomienkovanie resp. už na samotné podpísanie. Teda výška podielovej odmeny uvedená v zmluve bola návrhom a tým, že odporca zmluvu podpísal, navrhnutú výšku nepripomienkoval súd vyhodnotil ako akceptáciu zmluvy. Tvrdenia odporcu, že podielovú odmenu určenú v zmluve nepripomienkoval a zmluvu podpísal, lebo nie je právnik súd považuje len za alibistické v snahe vyhnúť sa zaplatiť V.. N. za akýkoľvek právny úkon robený v ich prospech. Odporca je osoba plne spôsobilá na právne úkony, z obsahom zmluvy sa oboznamoval v domácom prostredí ( nie v kancelárii navrhovateľa) a teda nič mu nebránilo sa kontaktovať s V.. N. a prejaviť nesúhlas výškou podielovej odmeny uvádzanej v zmluve, resp. dať si vysvetliť časti zmluvy a v konečnom dôsledku ak sa mu niečo na zmluve nezdalo, napríklad ju i nepodpísať. Svedeckou výpoveďou otca odporcu mal súd preukázané, že svedok a teda ani odporca ani nemienili V.. N. žiadnu odmenu zaplatiť ( v čase keď jeho či navrhovateľa splnomocňovali ) odôvodniac to tým, že si ju má pýtať od iného orgánu. Tu súd poznamenáva, že z výpovede otca odporcu ako svedka mal preukázané, že najprv komunikovali s pánom Z. z Talianska dokiaľ od nich nechcel peniaze. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že po vyúčtovaní právnych služieb navrhovateľom sa odporca s ostatnými príbuznými ( ktorý s navrhovateľom tiež zmluvu uzavreli ) snažili dohodnúť s V.. N. na nejakej výške odmeny . Súd túto ich vôľu vyhodnotil tak, že si boli vedomí toho, že V.. N. pre nich právne úkony robil a chceli za jeho služby i zaplatiť. Problém bol ale práve v tom, že sa nevedeli dohodnúť už na konkrétnej sume odmeny. Z týchto skutočností súdu vyplynulo, že navrhovateľ s odporcom platne uzatvorili dňa 7.12.2006 zmluvu o poskytnutí právnych služieb a uskutočnilo sa medzi nimi minimálne jedno osobné stretnutie. Preto i súd dospel k záveru, že navrhovateľ si oprávnene účtuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 07.12.2006. Pokiaľ ide o uplatnenú odmenu za právne služby za ostatné navrhovateľom uplatnené úkony ( 1/ žiadosť o zaslanie dokumentov z 19.12.2006, žiadosť o zaslanie dokumentov z 10.1.2007, žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia z 10.1.2007, oznámenie odporcovi stavu veci a žiadosť o stanovisko z 12.3.2007 ), súd mal predloženými listinami
preukázané, že tieto úkony aj v skutočnosti realizované boli. Súd si ale vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súvisiace s § 12 ods. 4 zák. 586/2003 Z. z.(V.. N. na listinách neuvádzal obchodné meno s.r.o.-čky) vyhodnotil tieto úkony ako úkony robené advokátskou kanceláriou V.. N. a nie ako advokátskou kanceláriou V.. N. konajúceho v mene a na účet navrhovateľa, preto ich ani nemohol posudzovať ako úkony robené navrhovateľom. V rámci zmluvy si predmet zmluvy vyšpecifikovali tak, že sa týka právnej veci zosnulého brata odporcu proti spoločnosti Gnoli srl-Toro Assicurazioni v dôsledku jeho smrti dňa 4.6.2005. Súd mal preukázané a ani účastníci konania to nenamietali, že už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy mal odporca vo svoj prospech priznaný v súvislosti s nárokom plynúcim mu od spoločnosti Toro Assicurazione čiastku 17.000 eur, ako to vyplýva i z listu advokáta Z.. Je teda zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy nebolo sporné právo na zaplatenie 17.000 eur v prospech odporcu. Z tohto dôvodu, pokiaľ by vo všeobecnosti mal vzniknúť navrhovateľovi nárok na podielovú odmenu dohodnutú v percentuálnom vyjadrení, tak len nad finančnú čiastku , ktorá bola odporcovi už priznaná v sume 17.000 eur. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že odporca listom z 16.3.2007 pozastavil navrhovateľovi zmluvu o poskytovaní právnych služieb, čím bolo znemožnené vykonávať ďalšie úkony smerujúce k snahe dosiahnuť pre mandanta vyššiu sumu. Z obsahu výpovedí svedkov i účastníkov si súd ustálil, že snahou navrhovateľa bolo vymôcť pre odporcu vyššiu sumu a samotný odporca sa tomu nebránil. V tom, že odporca chcel získať vyššiu sumu než 17.000 eur si súd vyhodnotil ako ten prvotný dôvod, pre ktorý bol V.. N. oslovený ako advokát. Súd je presvedčený, že hlavným dôvodom oslovenia V.. N. nebolo dovezenie šeku na 17.000 eur, lebo mal s výpovedí otca odporcu i listín doložených advokátkou odporcu preukázané, že pred oslovením V.. N. rodina Z. ( i odporca ) konali samostatne, následne aj v čase keď bol splnomocnený navrhovateľ ( písali a volali na konzulát, žiadali o pomoc) a nakoniec si boli v Taliansku šeky prevziať. Na území SR bol odporcovi šek vyplatený. Odporca ničím nepreukázal, že pokiaľ by si šeky nešiel v čase ich platnosti vyzdvihnúť, že by mu zaniklo právo na vyplatenie sumy 17.000 eur uvádzanej na šeku. Navrhovateľ si s odporcom v predmetnej zmluve dohodli podielovú odmenu. Určenie výšky podielovej odmeny závisí od neistej okolnosti - úspechu vo veci. Konkrétna výška podielovej odmeny sa určuje len hypoteticky v závislosti na neistom výsledku - v tomto prípade vymoženia vyššej sumy nej 17.000 eur. Na dohodnutú podielovú odmenu by mal navrhovateľ nárok len ak by vymohol odporcovi vyššiu sumu než 17.000 eur a to práve z sumy prevyšujúcej túto sumu. Súd mal preukázané, že už v deň uzatvorenia zmluvy mali obe zmluvné strany istotu o vyplatení odporcovi sumy 17.000 eur, táto suma bola i odporcovi vyplatená, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa ničím nepričinil o jej získanie, vyššiu sumu odporcovi nevymohol a preto mu ani nevznikol nárok na akúkoľvek podielovú odmenu. Súd prihliadal i na to, že výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a v tomto konkrétnom prípade, pokiaľ by súd priznal podielovú odmenu, ktorá by sa počítala len zo sumy 17.000 eur ( známej pred uzavretím zmluvy) , bolo by to v rozpore práve s dobrými mravmi. V konečnom dôsledku ale zmluvu mali medzi sebou platne uzatvorenú, navrhovateľ mal povinnosť robiť právne úkony a odporca mal povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu. Súd mal preukázané, že od zmluvy odstúpil odporca, čím zanikla navrhovateľovi i možnosť snažiť sa vymôcť pre odporcu vyššiu sumu. Súd mal preukázané, že po vypracovaní vyúčtovania navrhovateľom sa účastníci snažili dohodnúť na určitej odmene za právne úkony, ale doposiaľ k dohode o výške odmeny neprišlo. Preto má súd za to, že na určenie odmeny advokáta je potrebné použiť v zmysle § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovenia o tarifnej odmene ( § 9 až § 14). ( rozsudok NS ČR 33Odo 936/2004-188 ) V čase uzatvorenia zmluvy bolo predmetom zmluvy konanie súvisiace s šekom vystaveným na meno odporcu na sumu 17.000 eur, preto i navrhovateľ správne vyčíslil v zmysle tarifnej odmeny a) jeden úkon právnej služby v sume 10.150 Sk / výpočet: ( 500 Sk x 7) +6.650 Sk =10.150 Sk /;b) režijný paušál pre rok 2006 v sume 164 Sk a c) 19%DPH, t.j. správne si za úkon „ prevzatie a príprava z 7.12.2006“ vyúčtoval sumu 12.273,66 Sk = 407,41 eur. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ vykonal vo vzťahu k mandantovi ( odporcovi ) jeden úkon vo forme prevzatia zastúpenia, preto i priznal navrhovateľovi sumu 407,41 eur pozostávajúcu z odmeny, režijného paušálu a 19 %DPH ( vyššie je už rozpísané). Súd priznal predmetnú sumu 407,41 eur aj s uplatneným úrokom z omeškania od 3.7.2006, ale nie 13% lež v sume 8 % ročne čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby k 3.7.2006. Súd priznal úrok z omeškania od 3.7.2006, lebo navrhovateľova vyúčtovacia faktúra č. 001/06/2007 z 25.6.2007 za právne služby mala určený dátum splatnosti 2.7.2007 a odporca faktúru ani len čiastočne neuhradil. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Záverom si súd dovolí konštatovať ( pre prípad odvolania zo strany účastníkov a preskúmavania rozhodnutia odvolacím súdom), že pokiaľ by advokátska kancelária V.. L. N. na listinách uvádzala i obchodné meno navrhovateľa, súd by to kvalifikoval ako konanie v mene a na účet navrhovateľa a potom by sa zaoberal i uplatnenou odmenu za ostatné úkony, ktoré V.. N. preukázal, že urobil. Súd mal
preukázané listinnými dôkazmi, že V.. N. ako advokát a nie ako advokát konajúci za navrhovateľa vykonal tieto úkony: 1/ žiadosť o zaslanie dokumentov z 19.12.2006, žiadosť o zaslanie dokumentov z 10.1.2007, žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia z 10.1.2007, oznámenie odporcovi stavu veci a žiadosť o stanovisko z 12.3.2007. Existeniu týchto úkonov odporca ani nepopieral. Súd si vyhodnotil i účelnosť týchto úkonov robených V.. N. ( nález: I. ÚS 407/08 - bod. 9.4 odôvodnenia). Súd si vyhodnotil za účelné
- smerujúce k dosiahnutiu vyššej sumy než 17.000 eur tieto úkony: a) žiadosti o zaslanie dokumentov z 19.12.2006 a z 10.1.2007 z dôvodu, že odporca pri prvom stretnutí ani pri zaslaní mu podpísanej zmluvy neposlal všetky potrebné listiny, aby mohol vôbec začať oslovovať už konkrétne subjekty s konkrétnymi požiadavkami. Súd mal preukázané, že odporca poslal šek s jeho menom a sumou 17.000 eur a cca 2-3 listiny v cudzom jazyku, ktoré ale neboli dostačujúce na to, aby mohol byť aktívne činný. Predmetné žiadosti by súd ale ohodnotil len ako odmenu za jeden úkon právnej služby, lebo obe žiadosti smerovali k tomu istému - získaniu informácií a listín k veci. Za účelný úkon súd považuje i žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia, lebo ide o úkon smerujúci k možnému zvýšeniu priznanej odmeny a preto by priznal za tento úkon celú odmenu. Za účelný súd ale nepovažuje oznámenie odporcovi o jeho právnych krokoch z 12.3.2007, lebo tieto skutočnosti mu mohol dať na vedomie i telefonicky resp. požiadať o stanovisko.
Podľa § 142 ods. 1. O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. odporcovi, ktorý bol úspešný percentuálne v 82,01 % ( Výpočet: 100 % je žalovaná suma 2.263,40 eur, priznaná suma 407,41 eur navrhovateľovi je 17,99 %. Z toho vyplýva, že odporca bol úspešný v 82,01 %, t.j. 100%-17,99 % ) náhradu trov konania v sume 692,98 eur, po zaokrúhlené v sume 693 eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia( 1/ 5 x úkon právnej služby á 91,28 eur : prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k návrhu, účasť na pojednávaní dňa: 8.6.2010, 14.6.2010, 12.8.2010; 2/ režijný paušál 5x 7,21 eur ; 3/ trovy odvolacieho konania: 1 x úkon právnej služby á 91,28 eur za vyjadrenie sa k odvolaniu z 14.2.2011 + režijný pušál 7,41 eur; 4/ po zrušení rozsudku: 1 x úkon právnej služby á 91,28 eur za účasť na pojednávaní dňa 31.1.2012 a 1 x úkon právnej služby á 45,64 eur za účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012 pri vyhlásení rozsudku + 2 x režijný paušál á 7,63 eur; strata času: a) pri účasti na pojednávanie dňa 31.1.2012 na trase Trnava a Piešťany a späť - doprava autobusom 2 x /2 x 12,71 eur/; b) pri vyhlásení rozsudku dňa 14.2.2012 na trase Trnava a Piešťany a späť - doprava autobusom - 2 x /2 x 12,71 eur/ ). Súčet týchto súm je 845 eur, z ktorého súd priznal právnej zástupkyni odporcu 82,01 %, t.j. 693 eur ( po zaokrúhlení z sumy 692,98 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).