Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-323-2007.pdf
PDF · 173.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/323/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu M. W., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. M. XX, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 1, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.742,50 eur od 31.10.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.946,94 eur od 4.4.2010 do zaplatenia a sumu 9.590,50 eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a.
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30.736 Sk titulom odškodnenia za bolesť a 171.400 Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, to všetko spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od 31.10.2006. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2004 ako spolujazdec v motorovom vozidle Peugeot Partner Combi, ev. č. HE-064AN na ceste od obce Kladzany smerom na obec Tovarné utrpel ťažký úraz. Dopravnú nehodu spôsobil M. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý v motorovom vozidle značky Škoda Felícia, ev. č. VT-226AB pri prejazde ľavotočivej zákruty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho sa vozidlo dostalo pri brzdení do šmyku, prešlo do protismeru a narazilo do protiidúceho vozidla. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1T 299/04 zo dňa 16.3.2005 bol M. A. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., preto nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku úrazu žalobca utrpel pomliaždenie mozgu v spánkovej a záhlavovej oblasti vľavo s opuchom, krvácanie do mozgu v temennej oblasti vpravo s následkom vážnych mozgových a duševných porúch po ťažkom poranení hlavy ako organický psychosyndróm s poruchami reči, traumatickej poruchy tvárového nervu vľavo a poúrazovej hemiparézy vľavo. Žalobca bol v ústavnom ošetrovaní od 24.10.2004 do 10.12.2004 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 2.2.2005 do 2.3.2005, kde bol aj MUDr. B. Oltusom vypracovaný znalecký posudok zo dňa 112.6.2006, ktorým bolo bodové ohodnotenie bolestného stanovené vo výške 940 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2660 bodov. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil dňa
25.7.2006 u žalovaného nárok na bolestné v sume 300.800 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 931.000 Sk. Uplatnený nárok bol žalovaným uhradený iba čiastočne, bolestné v sume 270 064 Sk a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 759 600 Sk. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 1.4.2009 žiadal pripustiť zmenu návrhu a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 1020,25 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5 689,44 eur, všetko s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2006 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 15 252,27 eur, trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne podaním zo dňa 1.3.2010 žalobca vzal žalobu späť ohľadom sumy 1020,25 eur z titulu bolestného a navrhol pripustiť zmenu žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 17 191,13 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5689,44 eur od 31.10.2006 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 501,69 eur od 4.4.2010 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 21 033,12 eur, trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoniec žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.742,50 eur od 31. 10. 2006 do zaplatenia, 9 %- ný ročný úrok z omeškania zo sumy 10.404,90 eur a to od 04. 04. 20010 do dňa zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.181,- eur ako aj trovy tak odvolacieho konania ako aj právneho zastúpenia tak, ako tieto budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť vrátane príslušenstva istiny a žiadal priznať trovy konania.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.9.2010 č. k. 4C 323/2007-284, ktorým zastavil konanie tykajúce sa sumy 1 020,25 eur a pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 17 191,13 eur s 9.5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 501,69 eur od 04. 04. 2010 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 21 033,12 eur, ako aj trovy konania. V ďalšom výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13 147,90 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 19 181 eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobu vo zvyšku zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba o priznanie úrokov z omeškania zamietnutá odvolanie žalobca. Navrhol v zamietavej časti rozsudok zmeniť tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 742,50 Eur od 31. 10. 2006 do zaplatenia a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10 404,90 Eur od 4. 4. 2010 do zaplatenia ako aj trovy odvolacieho konania. Odvolanie proti vyhovujúcemu výroku podal tiež žalovaný. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, s tým, že súd vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že tento výrok rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal nesprávny postup súdu, ak tento zamietol návrh na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z odboru medicíny aj napriek tomu, že z priebehu vykonaného dokazovania je zrejmé, že pre žalobcu bolo pre hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaných viacero odborných posudkov, vrátane znaleckých posudkov, ktoré sa diametrálne rozchádzajú vo svojich záveroch a stanoviskách. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj nesprávne posúdenie nároku žalobcu na zvýšenie odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď automaticky aplikoval na prípad žalobcu ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v maximálnom možnom rozsahu, teda vo výške 50 %. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd rozsudkom zo dňa 16.3.2011 č. k. 15Co 145/2010-341 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.147,90 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Zrušil rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19 181 Eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výroku o zamietnutí žaloby o úroky z omeškania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k čiastočne správnym skutkovým zisteniam, z ktorých čiastočne vyvodil správny
právny záver. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom vysvetlil svoje úvahy pri hodnotení dôkazov, k čomu sa aj odvolací súd priklonil. Kontrolný znalecký posudok MUDr. Sukovského bol presvedčivý vo všetkých položkách a zodpovedal všetky námietky. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, s čím by súvisel nesprávne zistený skutkový stav veci. O druhej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uviedol, že podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Toto ustanovenie zákona teda dáva súdu možnosť v osobitných prípadoch zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia až do výšky 50 %, čo je však zákonom pripustené maximum. Ide o výnimočné oprávnenie súdu, ktoré má byť aplikované veľmi individuálne na ten ktorý prípad a má zohľadňovať rozsah poškodenia a jeho vplyv na život jedinca. V konaní bolo preukázané, že žalobca utrpel poranenia mozgového tkaniva, v dôsledku čoho má poúrazovú epilepsiu, poúrazovú encefalopatiu, ľavostrannú hemiparézu ľahkého stupňa, miernu poruchu reči a poruchu intelektu. Trpí aj duševnými poruchami, a to spomaleným psychomotorickým tempom, emočnou labilitou s depresívnou symptomatológiu a poruchou osobnosti, čo ho však nevylučuje v celom rozsahu z akéhokoľvek spoločenského a rodinného života. Svedčí o tom aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa 11. 11. 2008, ktorým bol žalobca uznaný invalidným, avšak s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zvýšení zdôvodnil len uznaním invalidity a doporučením znalca, čo je pre záver o percentuálnom navýšení odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nepostačujúce. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zistiteľné, v akom rozsahu je žalobca obmedzený pri bežných činnostiach života, napr. pri hygiene, nákupoch, stravovaní, upratovaní a pod. Bolo zistené, že je vylúčený z aktívnych športových činností, avšak nebolo zistené, či šport môže alebo nemôže vykonávať rekreačne, či je schopný riadiť motorové vozidlo. Z lekárskej správy posudkového lekára zo dňa 01. 10. 2008 vyplýva, že žalobca je živnostníkom a vykonáva predaj plastových okien. Znamenalo by to, že aj napriek zraneniam bol schopný zaradiť sa do práce a zabezpečovať si sám zdroj príjmov. Len dôsledné posúdenie v naznačenom smere môže dospieť k záveru, či invalidita žalobcu je dôvodom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 50 %, alebo je primerané odškodnenie v nižšom percente. S poukazom na uvedené je odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dôvodná. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zamerať dokazovanie na zistenie konkrétnych obmedzení žalobcu v jeho osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, čo dôkazným bremenom zaťažuje žalobcu. Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalobcu v zamietavej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Aj v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V konaní bolo preukázané, že z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobca pred podaním žaloby uplatnil voči žalovanému sumu 931 000 Sk, z ktorej bolo vyplatených 759 600 Sk, čo zodpovedá sume 25 214,10 Eur. Ak súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bez jeho zvýšenia v sume 38 362 Eur, tak priznal aj rozdiel medzi uplatnenou sumou 931 000 Sk a vyplatenou sumou 759 600 Sk. Ak žalovaný dôvodne uplatnenú náhradu škody nezaplatil, dostal sa v časti plnenia do omeškania, v dôsledku čoho prináleží žalobcovi úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak v priebehu konania boli na základe znaleckých posudkov určené vyššie odškodnenia, než pôvodne žalobcom uplatnené, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s plnením, ktoré voči nemu pred začatím konania vo veci samej uplatnené nebolo. Súd prvého stupňa však zamietol žalobu o priznanie akýchkoľvek úrokov z omeškania, preto v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť presne výšku a čas plnenia a toto porovnať s nárokom uplatneným v rámci dohody o vyrovnaní.
Súd v rámci usmernenia odvolacieho súdu vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkýň A. W., X. W., X. B., písomným podaním žalobcu zo dňa 2.9.2011, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 23.6.2011, posudkom o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n.T. vyhotoveným dňa 1.6.2011, lekárskymi správami ortopéda MUDr. L. I., lekárskou správou ortopéda B. W. zo dňa 16.5.2011, lekárskou správou psychiatričky MUDr. D. O. zo dňa 19.5.2011, správou neurológa MUDr. M. N. zo dňa 3.3.2011, správou spoločnosti BONUL s.r.o. zo dňa 28.6.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.8.2011 medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou BONUL, s.r.o ako zamestnávateľom, posudkom zo dňa 8.10.2010 vydaným MUDr. B. R., správou Obecného futbalového klubu Kamenná Poruba a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že v dôsledku predmetnej nehody došlo k obmedzeniu niektorých činností hlavne v športovo-rekreačnej oblasti, napríklad predtým aktívne hrával futbal približne jeden rok za Družstevník Kamenná Poruba, mal aj registračný preukaz hráča oddielu, teraz futbal hrať nemôže. Taktiež sa venoval turistike, plával, bicykloval, čo nemôže vykonávať vzhľadom k poruche rovnováhy. V spoločenskom živote sa zúčastňoval plesov ročne asi 10 až 15 krát, čo vzhľadom k vyššie uvedenej strate rovnováhy vykonávať nemôže. Okrem toho došlo aj k narušeniu vzťahov v rodinnom živote, pretože často trpí depresiami a dostáva sa do konfliktu jednak so sestrou, rodičmi a aj manželkou a to aj pre veci, ohľadne ktorých medzi nimi predtým ku konfliktom nedochádzalo. Predtým pracoval v Tescu Vranov na oddelení výroby cenoviek, teraz po úraze pracuje v Kauflande vo Vranove nad Topľou pri kamerovom systéme a do práce dochádza autom. Dva roky má problém s krčnou chrbticou, v pravom kolene mu mizne chrupavka, má problémy s pohybom, používa bandáž na koleno, barličku. Žalobca má problém aj v súvislosti so zrakom, pred autohaváriou žiadne okuliare nepotreboval. Pohybové ústrojenstvo a spomalené reakcie ho obmedzujú v práci. V stoji by nemal pracovať v dôsledku silných bolestí a na ktoré berie lieky ráno a večer. Z Tesca odišiel po výmene riaditeľa, pretože predchádzajúci akceptoval ZŤP, nový však nie. Živnosť nevykonáva v dôsledku spomalených reakcií na dodávky resp. jednania v súvislosti s dodávateľmi. Matke pomáhal pri domácich prácach, teraz po úraze to však už vykonávať nemôže, mohol by maximálne umyť riad. Podľa názoru žalobcu sa jeho zdravotný stav stále zhoršuje. Predtým nemal v takom rozsahu poruchy v psychickej oblasti, teraz sa postupne objavujú ďalšie poruchy. Žalobca má úplné stredoškolské odborné vzdelanie, strednú drevársku školu zameranú na technicko-informačné služby. Štúdium ukončil v roku 2005. V súčasnej dobe študuje v Sečovciach na Dubnickom technologickom inštitúte so zameraním na učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy. Do školy chodí spolu s manželkou, ktorá mu pomáha v škole aj doma. Vodičský preukaz mu bol vydaný v roku 2004 pred nehodou. Zdravotný stav žalobcu v súvislosti s tým, že je držiteľom vodičského preukazu sa v poslednej dobe neposudzoval. Doporučenie resp. nedoporučenie vykonávať nejakú prácu, od lekára nemá. Môže pracovať ako detektív v Kauflande, avšak s poznámkou psychiatra ako aj obvodného lekára, že bez zbrane. Živnostenskú činnosť zatiaľ má, momentálne neplatí nemocenské ani iné poistenie. Nemá žiadny zisk v rámci vykonávanej živnostenskej činnosti. Paličku ako aj opierku, bandáže na kolene nosí sústavne. Manželstvo uzavrel v roku 2008, teda po predmetnej dopravnej nehode. S manželkou má jedno dieťa. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca poukázal na skutočnosť, že sú tu splnené podmienky pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a je potrebné rozhodnúť aj o úrokoch z omeškania. Žalobca absolvoval testy u lekára pred nástupom k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi, kde bolo výslovne uvedené, že tento nemôže vykonávať práce súvisiace s fyzickou námahou. Žalobca utrpel úraz pred maturitou a len vzhľadom k benevolencii skúšobnej komisie zmaturoval. Po úraze tak nemohol pokračovať v ďalšom štúdiu.
Ako ďalej uviedol, je hendikepovaný v rodinnom živote, pri starostlivosti o dieťa, nemôže športovať, nemôže chodiť do spoločnosti a zabávať sa, ako mu to prináleží vzhľadom na mladý vek. Taktiež potrebuje pomoc pri vybavovaní určitých záležitostí, ale i pomoc v bežných úkonoch. Na záver žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že lekármi bolo potvrdené, že nemôže pracovať na pracovisku, kde sa vyžaduje hmotná zodpovednosť, psychická záťaž, nemôže pracovať vo výškach, kde sa vyžaduje dlhé sedenie, státie alebo dlhá chôdza, potom má obmedzenú aj jemnú motoriku, to sú všetko dôvody, ktoré mu veľmi znižujú možnosť výberu zamestnania. Z psychiatrickej správy podanej psychiatrom dňa 19. 05. 2011 vyplýva, že sa tešil do práce, ale práca ho veľmi unavuje, máva denné bolesti hlavy, nevie spávať, rýchlo sa zobúdza, nevie sa na výkon práce sústrediť a vzápätí na to o tri mesiace došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Žalobca ako mladý človek, ktorý utrpel úraz vo veku 18 rokov je hendikepovaný aj v možnosti čo i len rekreačne športovať a to z dôvodov, že má problémy s nohami, chodí s paličkou, problémy má s chrbticou, nosí nákrčník, stráca rovnováhu, musí mať kolená fixované ortézami. Nemôže chodiť do spoločnosti tak, aby si mohol aj zatancovať. Potrebuje pomoc inej osoby aj v bežných činnostiach. Pre svoju chorobnú zábudlivosť a nesústredenosť zabúda na hygienu, zabúda na povinnosť užiť liek, zabúda na dieťa, nie je schopný ísť nakúpiť bez toho, aby mu niekto nenapísal na papier, čo potrebuje kúpiť. Nevie v úrade vybaviť veci, jednak z dôvodu úbytku sluchu, vady reči, nevie sa orientovať v cudzom prostredí bez vopred pripraveného nákresu inou osobou a podobne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané na základe trvalých následkov a to vážnych mozgových porúch, vážnych duševných porúch, pohybových a iných obmedzení, jedná sa o apatického človeka trpiaceho depresiami, fóbiami, nespavosťou, výbušnosťou.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalobcu titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uhradili dňa 01. 12. 2006 sumu 3.814,65 eur, jednalo sa o poukaz náhrady škody v zmysle posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného MUDr. A. dňa 11. 02. 2005, predmetom hodnotenia tohto posudku boli duševné poruchy teda položka 253 v rozsahu 400 bodov. Ďalším posudkom, ktorý nám bol predložený, bol posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. L. zo dňa 12. 06. 2006, preskúmaval revízny lekár a na základe jeho preskúmania bola priznaná žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 644.680,- Sk, ktorá mu bola poukázaná dňa 31. 10. 2006. Ďalšie plnenia žalovaný realizoval po rozhodnutí súdu dňa 05. 05. 2011, teda priznanú istinu rozsudkom tunajšieho súdu, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola uložená povinnosť prvostupňovému súdu došetriť možnosť percentuálneho navýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre žalobcu z dôvodu, že samostatné zvýšenie len v dôsledku uznania invalidity a doporučenia znalca odvolací súd považoval za nepostačujúce. Úlohou súdu bolo došetriť, v akom rozsahu je žalobca obmedzený pri bežných životných činnostiach, napríklad pri hygiene, nákupoch, stravovaní a upratovaní. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobca potom, čo utrpel úraz, bol riadne zamestnaný, pracoval v stálej strážnej službe v Tescu a Kauflande. V stanovisku od bývalého zamestnávateľa bolo uvedené, že pracoval riadne bez obmedzenia na výkone práce. Zamestnávateľ nevedel, že by mal mať nejakú úľavu, keďže žiadne rozhodnutie lekára nebolo mu žalobcom predložené. Žalobca napriek tomu, že teda bol uznaný invalidným, pracoval v strážnej službe, pričom strážna služba je pracovne náročná činnosť. Bolo uvedené, že žalobca v súčasnosti nepracuje a dôvodom sú jeho zdravotné problémy, avšak skutočný dôvod ukončenia pracovného pomeru nebol daný a nie je jasný, čiže skutočné dôvody ukončenia pracovného pomeru nie sú doposiaľ zrejmé. Ďalej bolo povedané, že je obmedzený aj v ďalších činnostiach, ako je hygiena, nákupy atď. Žalobca si našiel priateľku, s ktorou si založil rodinu, čiže v žiadnom prípade nie je obmedzený v rodinnom živote. Žalobca nie je obmedzený ani v bežnej hygiene, ani pri nákupoch, ani pri stravovaní, ani pri upratovaní. Starostlivosť o rodinu spočíva v starostlivosti o dieťa aj na jeho pleciach, nielen na pleciach jeho manželky, žalobca si založil rodinu, vedie riadny rodinný život a teda nemal problém s uplatnením sa v ďalšom rodinnom živote. Podľa stanoviska futbalového klubu, v ktorom mal žalobca športovať pred úrazom žalobca nikdy nemal registračný preukaz a športoval len rekreačne, teda ani v športovej oblasti nie je obmedzený. Žalobca určite v súčasnosti nemá toľko času venovať sa len sám sebe, ale aj svoje koníčky musí prispôsobiť rodine a dieťaťu a na šport mu zostáva súkromného času menej. Nebolo povedané, akú prácu vlastne by žalobca chcel vykonávať, rovnako, že nemôže študovať na vysokej škole, na akej by chcel. Už z predchádzajúcej chronológie je zrejmé, že žalobca ukončil vzdelanie s prospechom priemerným. Samotné predispozície na výber vysokej školy akéhokoľvek smeru tu neboli už pred samotným úrazom, keďže jedno je chcieť a druhé je môcť. Bolo preukázané, že žalobca je držiteľom vodičského preukazu, to znamená, že riadne jazdí, v tom smere je sebestačný. Za sťaženie spoločenského uplatnenia mu vyplatili náhradu a samotná invalidita nie je dôvodom k tomu, aby teda mu bolo priznané ďalšie navýšenie. K rozširovaniu žalobného návrhu zo strany žalobcu došlo trikrát. Prvýkrát to bolo dňa 11.10. 2007, druhýkrát to bolo 02. 04. 2009 a tretíkrát 04. 03. 2010. Žalobca svojím návrhom zo dňa 04. 03. 2010 sa domáhal rozšírenia žalobného návrhu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že žiadal priznať zo sumy 17.191,10 eur s 9,5 %-ným úrokom zo základu z 5.689,44 eur od 31. 10. 2006 a s 9 %-ným zo sumy 11.501,69 od 04. 04. 2010. Súd rozsudkom pripustil rozšírenie, avšak iba od 04. 04. 2010. Žalobca sa voči tomuto výroku súdu neodvolal, preto je žalovaný toho názoru, že je možné rozhodovať o úroku iba od 04. 04. 2010. Na záver žalovaný uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode zranenia, ktoré zanechali trvalé následky a poukazuje na to, že v zmysle predložených posudkov ako aj rozhodnutiami tunajšieho súdu bol za predmetné sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený. Pokiaľ zostal predmetom konania nárok v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z., namieste bolo preukázať, že sa zo strany žalobcu týka o prípad hodný osobitného zreteľa. Prípady hodné osobitného zreteľa neboli preukázané do tej miery, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 citovaného zákona v takej výške, ako to požaduje žalobca. Žalobca sa oženil, založil si vlastnú, rodinu, vedie vlastnú domácnosť, má dieťa, dokonca študuje na vysokej škole, v pracovnej oblasti, aj keď je preukazovaný zásah následkov aj v tejto sfére, bolo mu vydané živnostenské oprávnenie, bol riadne zamestnaný a zo správy posudkovej komisie Sociálnej poisťovne vyplýva, že je možné jeho pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku ako aj na trhu práce a môže vykonávať prácu bez nároku na fyzickú zdatnosť a hmotnú zodpovednosť. Žalobca však nepreukázal, aby v minulosti takúto prácu bol vykonával a aby v dôsledku straty tejto schopnosti vykonávať takúto prácu bolo došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Pokiaľ sa týka spoločenských či športových aktivít bolo preukázané zo strany žalobcu zapojenie na bežnej úrovni u športových aktivít v rovine len rekreačnej. Predmetom konania bol už len úrok z
omeškania od 04.04.2010, nakoľko takúto zmenu už tunajší súd pripustil. Žiadal nárok v celom rozsahu zamietnuť vrátane príslušenstva istiny, navyše z tohto príslušenstva v zmysle pripustenia zmeny žaloby vzniesol námietku premlčania.
Z výpovede svedkyne A. W. - manželky žalobcu vyplýva, že sa s odporcom spoznala v septembri 2007, dlhšiu dobu po jeho úraze a zosobášili sa v júni 2008. Žalobca má a mal problémy, na vlastnej svadbe odtancoval jeden tanec. V podstate tancovať nemôže, v kostole nemôže stáť, na plese a svadbe boli približne dvakrát, aj to väčšinou sedeli, pretože navrhovateľ má problémy s kolenami, nosí na nich bandáže od konca minulého roka, paličku má asi dva roky. V súvislosti s chrbticou nosí nákrčník viac ako rok. Žalobcovi sústavne musí pripomínať, že sa má ísť osprchovať, lebo on niekedy napríklad chce urobiť hygienické potreby, zabudne potom na to a taký istý problém má v súvislosti so starostlivosťou o dcéru, neprehovorí s ňou. Zabúda brať lieky, kedy je to potrebné. Svedkyňa chodí na súkromnú školu do Sečoviec jedine kvôli tej skutočnosti, že túžbou žalobcu bolo, aby ukončil vysokú školu a pomáha mu s učením, robí pre neho prípravy do školy. Žalobca často strieda nálady, hlavne k večeru sa stáva, že veľmi často vybuchne, je spomalený, vo výške nemôže pracovať, stopercentne pri vykonávaní práce sa na neho nedá spoľahnúť. Do práce navrhovateľ chodí sám. Pokiaľ má ísť inam, svedkyňa sedí vzadu a určité situácie mu pripomína. Navrhovateľ sa vie sústrediť na výkon svojej práce, ale iba chvíľu. Vie sa rozhodnúť aj sám, ale svoje rozhodnutia mení, je veľmi depresívny, výbušný, náladový. Nevie sa orientovať v neznámom prostredí.
Svedkyňa X. W. - matka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca býval s ňou ešte päť rokov po dopravnej nehode. Predtým mal rád pohyb, často chodil na prechádzky do lesa, hrával futbal a po dopravnej nehode skoro všetky činnosti, ktoré prevádzal predtým, boli obmedzené. Vznikli uňho problémy s učením, problémy s chôdzou, zhoršil sa mu zrak, výrečnosť, má problémy s jemnou motorikou, s chrbticou. Nákrčník začal nosiť dva roky dozadu, nosí ho často. Pred dopravnou nehodou bol veselý, usmievavý, ako mladý chlapec, po dopravnej smutný, zamyslený. Má problémy v súvislosti s tým, že ho trápi tá skutočnosť, že nie je taký, ako ostatní jeho kamaráti, že má ten pocit do konca života. Po maturite sa chcel zamestnať, mal rád matematiku, chcel študovať niečo súvisiace s ekonomikou.
Vo svojej výpovedi svedkyňa X. B. - sestra žalobcu uviedla že žalobca chodil na diskotéky, na ples asi jedenkrát ročne, hrával futbal v obci. Po nehode mu bolo potrebné aj viackrát pripomínať niektoré veci a často niečo nepochopil, zle ho bolo rozumieť pri rozhovore, po telefóne mu svedkyňa nerozumie. Predtým pomáhal v domácnosti pri upratovaní, zhoršil sa mu zdravotný stav po psychickej stránke, nevie si veci skombinovať a pri vyjadrovaní je pomalší, nepružný. Nákrčník nosí asi dva roky, na nohy bandáže asi rok. Po úraze by ťažšie vedel žiť sám. V zamestnaní by nevedel brať správy, svedkyňa mu dala skontrolovať papiere po príjmovej stránke, spravil to tak, že z toho nemohla vyjsť. Pred dopravnou nehodou chodil pomáhať strýkovi v stavebnej firme s drevom, brúsil a podobne.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 2.9.2011 uviedol, že opodstatnenie uplatnenia právneho nároku žalobcom na zvýšenie sťaženia spoločenského na základe ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona číslo 437/2004 Z. z., bolo už náležitým spôsobom preukázané. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z rozhodnutia je zrejmé aj to, že invalidita vznikla v príčinnej súvislosti s úrazom. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 1.6.2011 bolo Sociálnou poisťovňou vydané nové rozhodnutie. Odborný posudok o invalidite, ako podklad pre rozhodnutie, vychádza z vyšetrení žalobcu posudkovým lekárom, neurológom, ortopédom, psychiatrom. Sociálna poisťovňa po oboznámení sa s odborným lekárskym posudkom o invalidite, rozhodnutím zo dňa 23.6.2011 zvýšila sumu invalidného dôchodku z dôvodu, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 24.1.2011 je 55 %. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou dňa 7.10.2008 bolo rozhodnuté, že žalobca má mieru funkčnej poruchy 50 % a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Vykonaným dokazovaním prostredníctvom vypracovaného kontrolného znaleckého posudku MUDr. Dušanom Sukovským bolo preukázané aj z medicínskeho hľadiska, že u žalobcu sa jedná o dôvod hodný osobitného zreteľa, a to s nárokom na 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súdny znalec svoje tvrdenie opiera nielen o zistené skutočnosti o zdravotnom stave žalobcu. Poukazuje aj na mladý vek žalobcu, kedy došlo k vzniku vážnych a trvalých
následkov. Taktiež poukazuje na dôležitú skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode zo dňa 24.10.2004 bol významným spôsobom zmenený v zmysle jeho kvalitatívneho zhoršenia, a aj na skutočnosť, že do budúcnosti nie je predpoklad nápravy zdravotného stavu žalobcu do pôvodného stavu, a nie je ani predpoklad zlepšenia zdravotného stavu. Správnosť prognózy znalca potvrdzujú ďalšie listinné dôkazy vyhotovené nezávisle na znaleckom posudku, a to Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, na základe ktorého došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu od 24.1.2011 z dôvodu, že pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol určený na 55 %, lekárske správy o opakovanom liečení žalobcu u ortopéda, neurológa, psychiatra, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy na pojednávaní dňa 24.5.2011. Jedná sa o lekárske správy zo dňa 7.3.2011, 24.1.2011, 11.4.2011, 16.5.2011 vystavené ortopédom, lekárske správy zo dňa 3.3.2011, 3.6.2011 od neurológa, lekárske správy zo dňa 14.9.2010 od psychiatra. Aj ďalšie lekárske správy ako lekárska správa vystavená dňa 9.8.2011 kardiológom MUDr. X.. D., lekárska správa zo dňa 2.8.2011 vystavená pneumológom MUDr,. Q.. N., lekárska správa vypracovaná ortopédom MUDr. L.. I. zo dňa 18.7.2011 potvrdzujú stanovisko súdneho znalca nezávisle od jeho znaleckého posudku. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že pracovná schopnosť žalobcu z dôvodu poruchy osobnosti vyvolaná poškodením a dysfunkciou mozgu, ako následkom úrazu, ako i vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, je značne obmedzená. Uvedená skutočnosť je opätovne potvrdená v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 1.6.2011. Žalobca ako mladý človek nemôže pracovať v oblasti, v ktorej by našiel svoj zmysel života, svoju realizáciu. Je hendikepovaný i pri výbere možnosti zamestnania, celkove pri získaní práce. Z výpovede žalobcu i výpovedí svedkýň bolo preukázané, že žalobca nie je samostatný a aj v bežných úkonoch potrebuje pomoc inej osoby. Žalobca by nevedel sám žiť. Nevie sa orientovať v novom prostredí. Má problém s chôdzou, s výrečnosťou, s jemnou motorikou, so zrakom. U žalobcu dochádza k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu fyzického, ako i psychického. Následkom úrazu nemohol študovať to, čo chcel a po čom túžil. Žalobca nemôže športovať, je obmedzený v možnosti spoločenského života, nie je schopný prác v domácnosti a pri výchove maloletého dieťaťa. Bolo preukázané, že z dôvodu zábudlivosti aj bežné úkony ako hygienické úkony, užívanie liekov a možnosť sa niečo učiť sú značným problémom. Žalobca si v predmetnej právnej veci uplatnil aj právo na ročný úrok z omeškania, na ktorý mu vzniklo právo jednak v zmysle § 11 ods. 7 zákona číslo 430/2003 Z. z., ako i v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Právo žalobcu preukazujú tieto skutočnosti: V konaní bolo preukázané, že nároky žalobcu ako poškodeného na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté zákonom číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovanému z ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona číslo 430/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 381/2001 Z. z., jednoznačne vyplýva, že je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie, a poskytnúť ho do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§11 ods. 6 Zákona číslo 430/2003 Z. z.). Žalovaný porušil uvedené zákonné povinností a bolo právom žalobcu podať žalobný návrh a je aj dôvodom, že žalobcovi vzniklo právo na ročný úrok z omeškania. Vznik tohto práva žalobcu preukazuje nasledovná chronológia: Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému zaslal písomné uplatnenie dňa 25.7.2006 . V písomnom uplatnení žiadal uhradiť škodu titulom bolestného za 940 bodov a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 2660 bodov, celkove žiadal vyplatiť poistné plnenie vo výške 1.231 800,- Sk. Žalobca svoj nárok preukázal lekárskymi posudkami vydanými MUDr. L.. Súčasne v zmysle ust. § 6 ods. 1 Zákona číslo 437/2004 Z. z. navrhol žalovanému uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %, čo pri bodovom hodnotení 2660 bodov predstavuje sumu 465 500,- Sk. Žalovaný, ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 31.10 2006 titulom bolestného plnil za 940 bodov, poukázal poistné plnenie vo výške 270 064,- Sk. Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia plnil za 2400 bodov teda poukázal poistné plnenie celkove vo výške 759 600,- Sk. (Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 26.1.2006 bolo vyplatených 114 920,- Sk a 644 680,- Sk bolo vyplatených 31.10.2006). Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevyplatil poistné plnenie v celej výške tak ako bolo žalobcom uplatnené v písomnom uplatnení zo dňa 25.7.2006, tak zo strany žalobcu bola podaná žaloba. V žalobe zo dňa 10.10.2007 je uplatnený nárok na neuhradenú čiastku žalovaným spolu s príslušenstvom.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2008 bol poškodený M. W. uznaný invalidným, čo bolo podkladom žalobcu na zaslanie návrhu žalovanému uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z. z. Žalobca takýto návrh žalovanému zaslal dňa 3.2.2009, na základe ktorého si uplatnil právo na úhradu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, čo pri bodovom hodnotení 2660 bodov predstavuje
čiastku 459 490,- Sk, t. j. 15 252,27 Eur. Žalovaný listom zo dňa 4.3.2009 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že nevidí dôvod na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Negatívne stanovisko žalovaného bolo dôvodom podania návrhu na zmenu žaloby, čo žalobca urobil listom zo dňa 1.4.2009. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania MUDr. Sukovským v priebehu súdneho konania, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 2.3.2010 na plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 17.252,54 eur, a to od 4.4.2010. Povinnosť poistiteľa plniť do 15 dní po skončení šetrenia vyplýva priamo zo zákona, t. j. z ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona číslo 430/2003 Z. z. Žalovaný však listom zo dňa 9.3.2010 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že plnenie titulom uplatneného nároku ponechávajú na rozhodnutie súdu. Konanie žalovaného aj v tomto prípade plne preukazuje porušenie zákonnej povinnosti ako poistiteľa, ktoré mu vyplýva z ust. § 11 ods. 6 Zákona číslo 430/2003 Z.z., a vznik práva žalobcu na úrok z omeškania. Žalobca dňa 1.3.2010 podal návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal pripustenia rozšírenia žaloby v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jeho zvýšenia o 50 %. Žalobca v tomto návrhu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zo sumy 11 501,69 eur, t. j. z časti o ktorú bol žalobný návrh rozšírený, súčasne požaduje úhradu aj 9% ročného úroku z omeškania od 4.4.2010 do zaplatenia, t. j. od doby, kedy bol žalovaný povinný plniť na základe znaleckého dokazovania. Súčasne žalobca v predmetnom podaní čiastočne zobral žalobu späť v nároku na náhradu škody titulom bolestného, a to vzhľadom na bodové hodnotenie bolestného vykonané súdnym znalcom. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaným nebola preukázaná taká relevantná skutočnosť (viď dôvody oznámenia žalovaného, neakceptovanie vykonaného dokazovania), prečo by nebol mohol dobrovoľne plniť nároky žalobcu. Na plnenie bol jednak preukázateľným spôsobom vyzvaný, ale je preukázané aj to, že napriek skončeniu šetrenia a zisteniu rozsahu plniť, plnenie v lehote určenej zákonom, t j. v lehote 15 dní, neposkytol. Z uvedených dôvodov potom právny nárok žalobcu na úhradu 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2 742,50 Eur, ktorá je predmetom žaloby po úprave hodnoty jedného bodu, od 31.10.2006 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 10 404,90 eur, čiastka po zmene návrhu, od 4.4.2010 do zaplatenia, je plne preukázaný a opodstatnený aj v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.
Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 23.6.2011 vyplýva, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 24.1.2011 je 55%.
Podľa odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n.T. vyhotoveného dňa 1.6.2011 je žalobca invalidný, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je 45 % ale je 55 % k dátumu zmeny 24.1.2011. Invalidita vznikla v dôsledku úrazu. Žalobca môže vykonávať prácu bez hmotnej zodpovednosti, bez nároku na psychickú zdatnosť, môže vykonávať v rámci svojho vzdelania prácu v administratíve bez hmotnej zodpovednosti.
Z lekárskych správ ortopéda MUDr. L. I. zo dňa 24.1.2011, zo dňa 17.3.2011, zo dňa 11.4.2011 vyplýva, že žalobca má bolesti kolena pri záťaži aj v kľude, pravidelná liečba kolien, ortézy, bol mu predpísaný kombinovaný bedrový pás, na stabilizáciu palička na trvalé nosenie a odľahčenie kolien. Z lekárskej správy ortopéda B. W. zo dňa 16.5.2011 vyplýva, že žalobca má bolesti v oboch kolenách, pohybuje sa za pomoci opornej palice.
Podľa lekárskej správy psychiatričky MUDr. D. O. zo dňa 19.5.2011 u žalobcu bolo zistené spomalené psychomotorické tempo, afektívna labilita, iritabilita, nízka frustračná tolerancia, ústup depresívnej symptomatológie, poruchy pozornosti, organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy a iné. Bola mu diagnostikovaná organická porucha nálady- depresívna, organická porucha osobnosti.
Zo správy neurológa MUDr. M. N. zo dňa 3.3.2011 vyplýva, že žalobca má organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, organickú poruchu osobnosti, organickú emočnú labilitu, bolesti hlavy, závraty , neschopnosť sústrediť sa, poruchy pamäti, spomalené psychomotorické tempo a iné.
V správe spoločnosti BONUL s.r.o. zo dňa 28.6.2011 sa uvádza, že žalobca pracoval v ich spoločnosti od 18.10.2010 na pracovnej pozícii strážna služba, fyzická ochrana objektov s pracovnou náplňou chrániť majetok zmluvného klienta. Lekár v posudku, na poskytovanie služieb v oblasti SBS neuviedol žiadne obmedzenia na výkon pracovnej pozície žalobcu, preto nie je upravovaná pracovná náplň menovaného. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.8.2011 medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou BONUL, s.r.o ako zamestnávateľom sa zmluvné strany dohodli ukončiť pracovný pomer, ktorý sa začal dňa 18.10.2010, dohodou dňom 16.8.2011 na žiadosť zamestnanca bez uvedenia dôvodu.
Z posudku zo dňa 8.10.2010 vydaného MUDr. B. R. je žalobca spôsobilý aj v nočnej dobe bez zbrane na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami.
Zo správy Obecného futbalového klubu Kamenná Poruba vyplýva, že žalobca registračný preukaz v ich klube nemal, ale sa na zaradenie do družstva dorastu pripravoval. Aktívne nehral futbal, iba príležitostne.
Podľa § 427 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.
V ustanovení § 428 OZ sa uvádza, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Z ustanovenia § 441 OZ vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 4 ods. 1, 2, písm. a), c) a ods.3, zák. č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo , aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d). Poistený má právo , aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti , pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistenie zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti , ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 11 ods.5 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 6, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o nároky nemajetkovej povahy viazané výlučne na osobu poškodeného s tým, že obidva nároky sú podrobnejšie uvedené zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších noviel, kde tento zákon podrobnejším spôsobom upravuje zásady a sadzby pre odškodnenie obidvoch nárokov. Týmto nárokom je spoločné, že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale jednorazovo.
Ako je zrejmé z ustanovenia § 4 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
V ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa uvádza, že výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
V zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
Predmetom ďalšieho konania teda ostal rozsah nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplýva zo záverov rozsudku odvolacieho súdu, z rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo zistiteľné, v akom rozsahu je žalobca obmedzený pri bežných činnostiach života, napr. pri hygiene, nákupoch, stravovaní, upratovaní a pod. Bolo zistené, že je vylúčený z aktívnych športových činností, avšak nebolo zistené, či šport môže alebo nemôže vykonávať rekreačne, či je schopný riadiť motorové vozidlo, či aj napriek zraneniam bol schopný zaradiť sa do práce a zabezpečovať si sám zdroj príjmov. Len dôsledné posúdenie v naznačenom smere môže dospieť k záveru, či invalidita žalobcu je dôvodom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 50 %, alebo je primerané odškodnenie v nižšom percente, preto úlohou súdu prvého stupňa bolo v ďalšom konaní zamerať dokazovanie na zistenie konkrétnych obmedzení žalobcu v jeho osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalobcu.
Z vykonaného dokazovania, a to svedeckej výpovede manželky žalobcu vyplýva, že žalobca v podstate nemôže tancovať na spoločenských akciách pre bolesti kolien, zároveň nosí bandáže, paličku, pre problémy s chrbticou nosí nákrčník. Zabúda na bežné úkony v súvislosti s hygienou, užívaním liekov, v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru. Je depresívny, výbušný a náladový, má spomalené reakcie. Ťažko sa orientuje v neznámom prostredí. Vyššie uvedené v podstate potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj matka žalobcu, uviedla, že žalobca bol pred nehodou aktívny, mal rád pohyb, prechádzky v prírode, hrával futbal, pričom po nehode sa u neho objavili problémy s chôdzou, zhoršil sa mu zrak, výrečnosť. Taktiež sestra žalobcu uviedla, že po nehode ho je ťažšie rozumieť, pri vyjadrovaní je pomalší, nepružný. Predtým hrával futbal, pomáhal doma pri upratovaní.
Súd uvedené svedecké výpovede vyhodnotil aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o blízke osoby žalobcu v zmysle § 116 OZ, avšak zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkýň podporujú aj jednotlivé lekárske správy odborných lekárov. Z lekárskych správ vyplynuli zdravotné problémy žalobcu ako bolesti kolien, preto sa pohybuje za pomoci opornej palice, ďalej spomalené psychomotorické tempo, organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, bola mu diagnostikovaná organická porucha nálady - depresívna, organická porucha osobnosti, emočná labilita, bolesti hlavy, závraty, neschopnosť sústrediť sa a poruchy pozornosti, poruchy pamäti. Uvedené zistenia teda podporujú tvrdenia o psychických a fyzických ťažkostiach žalobcu po nehode, ako to uviedli svedkyne vo svojich výpovediach.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá podporuje nárok žalobcu zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % k dátumu 24.1.2011 podľa odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n. T. vyhotoveného dňa 1.6.2011. V posudku je zároveň uvedené, že žalobca môže vykonávať prácu bez hmotnej zodpovednosti, bez nároku na psychickú zdatnosť, môže vykonávať v rámci svojho vzdelania prácu v administratíve bez hmotnej zodpovednosti. V danom prípade je možné uviesť aj to, že došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 45 % na 55 %, čo naznačuje zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu a to je najmä s ohľadom na jeho pomerne nízky vek možné hodnotiť ako značne negatívny dôsledok úrazu, pri ktorom žalobca utrpel poškodenie zdravia.
Zároveň je potrebné vychádzať aj zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Sukovského, vo svojich záveroch uviedol, že trvalé následky poranenia mozgového tkaniva žalobcu môžu byť podľa jeho názoru dôvodom na priznanie prípadu osobitného zreteľa, ktorým by sa náhrada zvýšila o 50 % a to jednak s prihliadnutím na vek, kedy došlo k vzniku poranenia a vážnych trvalých následkov ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode bol významným spôsobom zmenený v zmysle jeho kvalitatívneho zhoršenia a do budúcnosti nie je predpoklad nápravy do pôvodného stavu, ako ani predpoklad zlepšenia zdravotného stavu v položkách, ktoré sú hodnotené ako trvalé následky.
Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepodporujú, je potrebné uviesť najmä to, že žalobca sa po úraze oženil, vedie riadny rodinný život, je otcom maloletého dieťaťa a preto sa dôsledky pre jeho rodinný život nejavia natoľko závažné, respektíve tento rodinný život žalobcovi neznemožňujú. Na určité obmedzenia ako vyplynuli zo svedeckých výpovedí, najmä výpovede manželky žalobcu, však súd prihliadol.
Taktiež pokiaľ ide športové aktivity žalobcu, tento pred úrazom, ako to vyplynulo zo správy Obecného futbalového klubu Kamenná Poruba, aktívne futbal nehral, iba príležitostne a na zaradenie do družstva dorastu sa len pripravoval. Teda sa nepreukázalo, aby bol žalobca pred úrazom aktívnym športovcom, skôr išlo a aktivitu v športovo-rekreačnú. Avšak v súčasnej dobe pre vyššie uvedené zdravotné problémy v dôsledku nehody už túto činnosť nevykonáva ani rekreačne a vzhľadom na pohyb žalobcu pomocou opornej paličky, zdravotné problémy s chrbticou a problémy so stratou rovnováhy je zrejmé, že žalobca nemôže v dôsledku úrazu vykonávať rádovo mnoho iných športovo-rekreačných činností.
Zo svedeckých výpovedí vyplynulo aj to, že žalobca aktívne šoféruje, a to aj sám do práce. Podľa odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n. T. vyhotoveného dňa 1.6.2011 žalobca môže vykonávať prácu bez hmotnej zodpovednosti, bez nároku na psychickú zdatnosť, môže vykonávať v rámci svojho vzdelania prácu v administratíve bez hmotnej zodpovednosti. Žalobca teda môže vykonávať prácu s vyššie uvedenými obmedzeniami. Zároveň študuje na vysokej škole a toto štúdium zvláda bez vážnejších ťažkostí.
Na základe vyššie uvedeného je teda súd toho názoru, že predmetný úraz žalobcu v určitej miere obmedzil v osobnom, rodinnom aj spoločenskom živote v porovnaní so stavom pred nehodou, nie však v takej miere, aby mu súd priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 50 %. Nie je však možné uviesť, že vzhľadom na obmedzenia alebo čiastočnú stratu možnosti voľby výkonu povolania, prípadne kultúrnej alebo športovej činnosti sa žalobca po nehode plnohodnotne začlenil osobného života. Súd po vyhodnotení a zohľadnení všetkých skutočností vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania podporujúcich aj nepodporujúcich nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že žalobca má nárok na zvýšenie tejto náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu 25 %.
Súd pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v predchádzajúcom konaní vychádzal z kontrolného znaleckého posudku MUDr. Sukovského. a výšku náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak po zaokrúhlení v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. ustálil na sumu 38.362,00 eur. Súd teda zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 9.590,50 eur. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s jej zvýšením o 25 % tak predstavuje sumu 47.952,50 eur. Pričom predmetom konania už ostala len otázka zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto súd žalobcovi z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznal sumu 9.590,50 eur a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca si zmenenou žalobou uplatňoval aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.742,50 eur od 31.10.2006 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.404,90 eur od 4.4.2010 do zaplatenia. V zmysle záverov rozsudku odvolacieho súdu, zistil súd výšku a čas plnenia z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda podľa oznámenia žalovaného zo dňa 31.10.2006 ako aj jeho výpovede bolo žalobcovi za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 26.1.2006 a dňa 31.6.2006 vyplatených 759.600 Sk. V konaní bolo preukázané, že z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobca pred podaním žaloby dňa 25.7.2006 uplatnil voči žalovanému sumu 931 000 Sk čo zodpovedá sume 30.903,54 eur, z ktorej bolo vyplatených 759 600 Sk, čo zodpovedá sume 25 214,10 eur. Keďže súd už priznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bez jeho zvýšenia v sume 38.362 eur, z toho dôvodu priznal aj rozdiel medzi uplatnenou sumou 931 000 Sk a vyplatenou sumou 759 600 Sk, teda sumu 5.689,44 Eur. Ak žalovaný dôvodne uplatnenú náhradu škody nezaplatil, dostal sa v časti plnenia do omeškania, v dôsledku čoho prináleží žalobcovi úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 5.689,44 eur (rozdiel medzi uplatnenou sumou náhrady pred podaním žaloby a žalovaným vyplatenou sumou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), avšak nemohol rozhodnúť o úroku z omeškania ultra petit v zmysle petitu poslednej pripustenej zmeny žaloby. V dôsledku toho zo sumy 2.742,50 eur súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania od 31.10.2006 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania zo sumy 2.946,94 eur (zvyšok rozdielu medzi uplatnenou sumou náhrady pred podaním žaloby a vyplatenou sumou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) odo dňa 4.4.2010 do zaplatenia. Ak v priebehu konania boli na základe znaleckých posudkov určené vyššie odškodnenia, než pôvodne žalobcom uplatnené, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s plnením, ktoré voči nemu pred začatím konania vo veci samej uplatnené nebolo. Súd preto vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ ide o námietku premlčania príslušenstva istiny vznesenú žalovaným, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si podaním si nárok na príslušenstvo pohľadávky uplatnil už v samotnom žalobnom návrhu, neskôr aj podaním zo dňa 1.3.2010 a včasné uplatnenie tohto nároku nemohlo ovplyvniť ani chybné procesné rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby, proti ktorému navyše odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a /
f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.