Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-253-2022.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/253/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom Nerudova 6, Košice proti žalovanému: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. B. X, H. A., o zaplatenie 31.660 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31. januára 2022 č.k. 18C/155/2017 - 219 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti priznanej istiny a úrokov z omeškania.
Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 31.660,- eur spolu s 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.200 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.000 eur od 24.12.2013 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 400 eur od 18.01.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.000 eur od 14.01.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.400 eur od 25.01.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.300 eur od 05.02.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.900 eur od 25.02.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.500 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 500 eur od 03.05.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 450 eur od 04.06.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 550 eur od 19.07.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 380 eur od 22.10.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 300 eur od 24.10.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 200 eur od 21.03.2015 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 100 eur od 17.01.2015 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 300 eur od 26.03.2015 do zaplatenia 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 650 eur od 12.09.2014 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 930 eur od 25.04.2015 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 700 eur od 12.05.2015 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 500 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.000 eur od 09.06.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1000 eur od 20.07.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 2.600 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 5.850 eur od 06.11.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 500 eur od 17.11.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 2.000 eur od 24.11.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 1.000 eur od 14.12.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 2.000 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 200 eur od 09.01.2016 do zaplatenia, 20 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy 250 eur od 16.04.2016 do zaplatenia a 5,25 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.300 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.900 eur od 31.03.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500 eur od 01.05.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 450 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 550 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 380 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 650 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 930 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 700 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.600 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.850 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 250 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení veci podľa § 100 ods. 1, § 101, § 657, 658 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 131.1.2013 a od 1.1.2013, so zreteľom na to, že žalovaný nepoprel podpísanie zmlúv o pôžičkách, ako i fakt, že žalovaný prevzal peňažné prostriedky od žalobcu a uznal, že tieto má vrátiť a že doposiaľ požičané finančné prostriedky žalobcovi nevrátil, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu v žalobe je v celom rozsahu preukázaný. Konštatujúc, že strany sporu uzavreli 30 zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi peniaze v celkovej sume 31.660 eur, že vo všetkých uvedených zmluvách žalobca so žalovaným dohodli úrok vo výške 20 % ročne a zároveň aj dobu vrátenia pôžičiek, súd uzavrel, že žalobcovi ako veriteľovi vznikol nárok na vrátenie sumy 31.660 eur pôžičky, ako aj na dohodnuté úroky vo výške 20 % ročne z jednotlivých požičaných súm, lebo doposiaľ nedošlo k vráteniu žiadnej sumy, čo potvrdil žalovaný. Ďalej súd uzavrel, že dohodnutá doba vrátenia všetkých pôžičiek uplynula, čím sa žalovaný dlžník dostal do omeškania, a preto žalujúcemu veriteľovi vzniklo právo požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Pri zmluvách o pôžičke z 25.6.2012, 6.6.2012, 19.7.2012, 24.8.2012, 15.10.2012, 16.11.2012, 23.11.2012, 31.11.2012 a 15.1.2012 záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, a preto súd výšku úrokov z omeškania priznal podľa predpisov účinných k 31.1.2013, v zmysle ktorých výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a pri ostatných zmluvách o pôžičke súd postupoval v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, a na základe uvedeného uložil žalovanému dlžníkovi, ktorý sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti dlhu z jednotlivých pôžičiek.
3. Výrok o priznaní úroku 20 % ročne z jednotlivých dlžných súd pôžičiek, prvoinštančný súd odôvodnil zistením, že v každej zmluve uzavretej so žalobcom je dohodnutý úrok 20 % ročne a túto výšku pri dohodnutých úrokoch súd vyhodnotil ako nejaviacu sa v rozpore s dobrými mravmi. Na námietky žalovaného proti 20 % dohodnutým úrokom, že ide o neprijateľné podmienky, absolútne neplatné, resp. že ide úžernícke úroky, súd prvej inštancie uviedol, že skúmanie úrokov a ich kvalifikovanie ako
neprijateľných podmienok a absolútne neplatných je možné iba v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami a v danom prípade však o spotrebiteľské zmluvy nejde, nakoľko žalobca ich neuzatváral ako dodávateľ, ale len ako súkromná osoba s inou fyzickou osobou a žalobca iným osobám peniaze nepožičiaval.
4. Súd žalovaným vznesenú námietku premlčania dlhu posúdil ako neopodstatnenú, a to potom ako z predložených zmlúv zistil, že najskorší termín vrátenia dlžnej sumy bol dňa 30.3.2014 a žalobca doručil súdu žalobu dňa 28.3.2017, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.
5. Konštatoval, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným ako konfrontáciu so žalobcom, resp. aby sa so žalobcom dohodli, čo súd podľa obsahu posúdil ako návrh na dopočutie žalobcu, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Dôvodil v tejto súvislosti, že žalobca bol súdom vypočutý už dňa 5.10.2021, žalovaný sa v ten deň bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, súd ho však s obsahom výsluchu žalobcu oboznámil na pojednávaní dňa 31.1.2022. Súd taktiež zamietol návrh žalovaného na predloženie výpisov z účtu žalovaného z Tatra banky, a.s. za účelom porovnania s prílohami žaloby, a to opäť z dôvodu hospodárnosti konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodil, že žalovanému bola žaloba so všetkými prílohami doručená dňa 21.8.2017, a teda žalovaný mal dostatočný časový priestor porovnávať svoje vlastné výpisy z účtu so žalobou a jej prílohami.
6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a skutočnosťou, že žalobca bol v plnom rozsahu v spore úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7.1. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom, že rozsudok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku a je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, nespĺňa požiadavku preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia, ako i že rozsudok je nesprávny, nezákonný, neobjektívny. Namietol správnosť postupu súdu, ak v predmetnej veci súd nevykonal žiadne pojednávanie za účasti žalobcu a za účasti žalovaného, lebo pojednávanie 5.10.2021 bolo oznámené telefonicky ako zrušené zo strany žalobcu, čo podľa názoru žalovaného zásadným spôsobom ovplyvnilo proces.
7.2. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že už vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, že neuznáva ani základ a ani výšku žalobného nároku a tvrdil, že ide o nárok bez právneho základu. Preto súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu vytkol, že napriek námietke žalovaného spochybňujúceho nárok žalobcu na zmluvný úrok vo výške 20 % ročne ako úrok neprimerane vysoký a z toho dôvodu ako neprijateľná zmluvná podmienka zakladajúca absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnom úroku, súd prvej inštancie na tieto námietky žalovaného nedal žiadnu odpoveď vo svojom rozsudku. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol tiež to, že nedal náležitú odpoveď ani na námietku, že neprimerane vysoké úroky vo výške 20 % sa považujú za odporujúce dobrým mravom. Žalovaný opätovne zdôraznil, že ide o hrubý nepomer vzájomného plnenia, pokiaľ ide o úrok vo výške 20 % ročne, odkazujúc i na znenie § 235 ods. 1 Trestného zákona, ktorý stanovuje, že kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo, kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011, podľa ktorého neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu. Podľa názoru
žalobcu žalovaný neopodstatnene v odvolaní tvrdil, že sa mu odňala možnosť konať pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti zdôraznil celkovú pasivitu žalovaného v priebehu sporu s tým, že žalovaný sa nikdy relevantne k žalobe nevyjadril. Súd v spore riadne vytýčil pojednávanie na deň 5.10.2021, na ktoré predvolal žalovaného. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 24.8.2021, avšak na toto pojednávanie sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a preto súd správne prejednal vec v jeho neprítomnosti. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s odvolacou námietkou žalovaného založenou na tvrdení, že žalovaný už vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, neuznáva základ žaloby ani výšku nároku, nakoľko ide o nárok bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný v odvolaní tieto svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval, navyše, na pojednávaní dňa 28.9.2020 uviedol, že uznáva, že má vrátiť žalobcovi sumu 31.660 eur. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom neprimeranej výšky zmluvného úroku vo výške 20 % ročne žalobca zopakoval, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, a preto dohodnutá výška úroku 20 % ročne nie je v žiadnom prípade neprimeranou, ani podstatným spôsobom nepresahujúcou úrokové miery, v dobe dojednania obvyklé. V danom prípade, ak by aj súd pripustil, že by výška úrokov bola neprimeraná, vzťahoval by sa dôvod neplatnosti len na úroky, a nie na celú zmluvu, nakoľko dohoda o úrokoch nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a je ju možné oddeliť od celého ostatného obsahu zmluvy.
9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, na ktorom zotrval, zhrnul svoju argumentáciu a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.
10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených žalovaným odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené vo vzťahu k výroku, ktorým súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 31.660 eur spolu s úrokom z omeškania. Žiaden zo žalovaným uvedených odvolacích dôvodov nie je naplnený vo vzťahu k výroku o priznaní nároku žalobcu na zaplatenie istiny 31.660 eur spolu s úrokom z omeškania.
12. Pri rozhodovaní o žalobe v časti o zaplatenie istiny 31.660 eur spolu s úrokom z omeškania súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak uzavrel, že žalobcovi prináleží nárok na istinu spolu s úrokom z omeškania z titulu dlhu z medzi žalobcom a žalovaným písomne uzavretých zmlúv o pôžičiek, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil v priebehu sporu a dlh v celkovej výške 31.660 eur v priebehu sporu i uznal.
13. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti a neumožňujú prijať iné závery. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie istiny 31.660 eur spolu s úrokom z omeškania. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.
14. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku o vyhovení žalobe v časti nároku žalobcu na zaplatenie istiny 31.660 eur spolu s úrokom z omeškania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto iba na zdôraznenie správnosti tejto časti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní vo vzťahu k tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku v podstate správnosť vyhovujúceho výroku v časti priznania istiny zo zmlúv o pôžičke a úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm z týchto písomne uzavretých pôžičiek ani v odvolaní v konkrétnostiach nerozporuje, keďže vo svojom odvolaní iba tvrdí, že už vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, že neuznáva ani základ a ani výšku žalobného nároku a tvrdil, že ide o nárok bez právneho základu, z čoho bez ďalšieho vyvodzuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. v tomto smere odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho názore v odvolaní. Odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného v názore, že žalovaný svoje tvrdenia, že neuznáva základ nároku žalobcu, čo uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe, nijako bližšie nekonkretizoval. Preto odvolacie námietky žalovaného proti tejto časti rozsudku nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery, ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy ako dospel k záveru opodstatnenosti nároku žalobcu na istinu 31.660 eur spolu s úrokmi z omeškania náležite, dôsledne a presvedčivo odôvodnil s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie o tejto časti žalobcom uplatneného nároku, a preto odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Vo vzťahu k výroku rozsudku o priznaní nároku žalobcu na zmluvný úrok vo výške 20 % z jednotlivých požičaných súm pôžičiek dospel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku, ale rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania, pretože žalovaný v odvolaní opodstatnene súdu prvej inštancie vytkol, že rozsudok v tejto časti nespĺňa náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP, že súd v rozsudku nedal žalovanému žiadnu odpoveď na námietku žalovaného, že zmluvný úrok vo výške 20 % ročne je úrokom neprimerane vysokým a z toho dôvodu je dohoda o zmluvnom úroku absolútne neplatná a že neprimerane vysoké úroky vo výške 20 % sa považujú za odporujúce dobrým mravom, a to aj s ohľadom na hrubý nepomer vzájomného plnenia, odkazujúc pritom poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011, podľa ktorého neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Z relevantnej časti odôvodnenia rozsudku totiž plynie, že výrok o priznaní úroku 20 % ročne z jednotlivých dlžných súd pôžičiek, prvoinštančný súd odôvodnil zistením, že v každej zmluve uzavretej so žalobcom je dohodnutý úrok 20 % ročne a túto výšku pri dohodnutých úrokoch súd vyhodnotil ako nejaviacu sa v rozpore s dobrými mravmi. Na námietky žalovaného proti 20 % dohodnutým úrokom, že ide o neprijateľné podmienky, absolútne neplatné, resp. že ide úžernícke úroky, súd prvej inštancie uviedol, že skúmanie úrokov a ich kvalifikovanie ako neprijateľných podmienok a absolútne neplatných je možné iba v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami a v danom prípade však o spotrebiteľské zmluvy nejde, nakoľko žalobca ich neuzatváral ako dodávateľ, ale len ako súkromná osoba s inou fyzickou osobou a žalobca iným osobám peniaze nepožičiaval. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalovaný opodstatnene súdu vytkol, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zmluvný úrok 20 % z jednotlivých pôžičiek náležite nesplnil svoju povinnosť v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pretože súd si túto svoju povinnosť náležite nesplnil tým, že sa tvrdenými námietkami žalovaného nezaoberal vôbec, resp. sa s nimi vysporiadal nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, zakladajúcu dôvod pre zrušenie tejto časti rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať.
16. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok vo výroku o priznaní nároku žalobcu na zmluvný úrok vo výške 20 % z jednotlivých požičaných súm pôžičiek spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), ktorého úlohou bude opätovne rozhodnúť o tejto zostávajúcej časti žalobcom uplatnenom peňažnom nároku a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovede na otázku, či dohoda o zmluvnom úroku obsiahnutá v posudzovaných zmluvách o pôžičke je alebo nie je platným právnym úkonom námietok a prečo, ako i ostatnú argumentáciu žalovaného i žalobcu v priebehu tohto odvolacieho konania.
17. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).