Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/232/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : F. Ž., A.. X.X.XXXX, W. J.. Ž. Č.. X, XXX XX Bratislava, zastúpený : Advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO : 35 789 697, proti odporcovi : P.. G. K. - K., A.. X.X.XXXX, W. J.. S. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená : Mgr. Andrej Maar, advokát, ul. Dunajská č. 31, 811 08 Bratislava, o určenie času plnenia, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 282eur na účet právneho zástupcu odporkyne Mgr. Andreja Maara, advokáta, ul. Dunajská č. 31, 811 08 Bratislava a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 221.12.2010 domáhal určenia času plnenia v zmysle ust. . Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v apríli 1998 t.j. v čase keď navrhovateľ s odporkyňou spolu žili a čakali spoločné dieťa, poskytol odporkyni pôžičku vo výške 2 000 000 Sk (66 378, 84 eur ). Dňa 18.9.2001 , keď sa vzťahy s odporkyňou narušili, odporkyňa napísala potvrdenie o tom, že si požičala sumu 2 000 000 Sk ( 66 378, 84 eur ), ktorú sa zaviazala vrátiť v nepravidelných splátkach do konca roku 2003. Odporkyňa následne namietala, že by si v apríli 1998 od navrhovateľa požičala 2 000 000 Sk ( 66 378, 84 eur ), pričom poukazovala na tú skutočnosť, že list zo dňa 18.9.2001 napísala v tiesni, pod nátlakom navrhovateľa v čase rozchodu účastníkov, navrhovateľ jej list nadiktoval, odporkyňa nepoznala zámer, ktorý navrhovateľ týmto sledoval a domnievala sa, že má ísť o peniaze, ktoré do nej navrhovateľ investoval. Navrhovateľ svoje práva uplatňoval na Okresnom súde Bratislava I. žalobou na plnenie t.j. návrhom na zaplatenie 2 000 000 Sk (66 378, 84 eur ) s príslušenstvom ( konanie bolo vedené pod sp.zn. ) a právoplatne skončené rozhodnutím o dovolaní rozsudkom NS SR č.k. zo dňa 25.3.2010, ktorým súd dovolanie žalobcu zamietol a v odôvodnení uviedol, že v prípade ak doba splatnosti pôžičky by bola skutočne ponechaná na vôli odporkyne, ako tvrdí navrhovateľ, nebol dôvod na podanie žaloby na plnenie, ale by sa bol žalobca domáhal určenia času splnenia dlhu v zmysle ust.

. Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domáha touto žalobou určenia splatnosti pôžičky poskytnutej odporkyni, ktorá do dnešného dňa splatená nebola a ktorej splatnosť podľa vyjadrenia odporkyne , ktorá namieta platnosť písomného prejavu zo dňa 18.9.2001, nebola platne dohodnutá. Okresný súd Bratislava I mal v konaní vedenom pod sp.zn. podľa odôvodnenia rozsudku na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že peniaze boli odovzdané v mene a na účet navrhovateľa odporkyni, pričom súd dal za pravdu navrhovateľovi v tom, že peniaze poskytol odporkyni dočasne, teda ako pôžičku ( strana 4 rozsudku č.k. - 104 zo dňa 18.4.2005 ). Odvolací Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že medzi účastníkmi v apríli 1998 došlo k uzavretiu

zmluvy o pôžičke ( strana 7 uznesenia zo dňa 5.10.2006 ) a dospel k záveru, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá. Navrhovateľ ale mal za to, že ponechal čas plnenia t.j. splatnosti poskytnutej pôžičky na vôli odporkyne. S poukazom na ust. a ust. a dobré mravy navrhovateľ navrhol, aby súd rozsudkom určil splatnosť pôžičky odporkyne poskytnutej navrhovateľom v apríli 1998 vo výške 66 378, 84 eur ( 2 000 000 Sk ) pätnástym dňom po právoplatnosti rozsudku a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu. Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2012 právny zástupca navrhovateľa do zápisnice pred súdom uviedol, že trvá na podanom návrhu na začatie konania napriek vznesenej námietke res judicata zo strany odporcu z dôvodu, že otázka splatnosti pôžičky bola riešená v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. ako prejudiciálna a je záväzná iba pre toto konanie.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrila podaním zo dňa 4.8.2011 doručeným súdu dňa 5.8.2011 a žiadala uznesením konanie zastaviť s odôvodnením, že v tejto veci už prebehlo konanie na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a otázka splatnosti záväzku - vrátenia pôžičky bola predbežnou otázkou v konaní a zásadne jedinou ktorú súd riešil, zároveň vec bola právoplatne skončená práve z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa a teda súd dospel k záveru, že nárok na vrátenie pôžičky je premlčaný a poukázala na v poradí druhý rozsudok súdu č.k. - 175 zo dňa 12.3.2008, súd vyslovil "...nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli pôžičku, ktorej splatnosť dlhu nebola dohodnutá v zmysle ust. , a preto premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky v apríly 1998, kedy mohol navrhovateľ právo vykonať po prvý krát, premlčacia doba takto uplynula v apríly 2001." Čo prvostupňový súd zobral do úvahy bola skutočnosť, že odporkyňa uznala dlh, o ktorom netušila, že bol premlčaný a podľa prvostupňového súdu"...pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto právnej domnienky nemá, i tak však dôjde k založeniu novej premlčacej doby podľa ust. a dlžník sa nemôže z hľadiska tohto následku uznania brániť námietkou premlčania."( strana 4 rozsudku ) a na základe tejto argumentácie aj prvostupňový súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie 2 000 000 Sk (66 378, 84 eur ). Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietol, pritom vychádzal zo skutočnosti, že premlčacia doba záväzku začala plynúť v súlade s ust. ( rozsudok č.k. - 216 "...Vo veci vykonané dokazovanie preukázalo, že účastníci v apríly 1998 uzavreli pôžičku, nedohodli sa však, kedy sa pôžička stane splatnou. Všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie pôžičky tak začala plynúť dňom , ktorý nasledoval po dni, kedy dlh vznikol. V konaní nebolo preukázané (navrhovateľom ), že odporkyňu ešte pred aprílom 2001 ( t.j. v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby ) vyzýval na splnenie dlhu. Všeobecná trojročná premlčacia doba tak v danom prípade uplynula v apríly 2001 ( strana 4 rozsudku č.k. - 216 ). Z týchto vyjadrení súdov ( okresného aj krajského ) jednoznačne vyplýva, že otázka splatnosti pôžičky bola otázkou , ktorú súdy riešili prednostne a na základe ktorej došlo následne k zamietnutiu návrhu navrhovateľa. Súd vyhovel námietke premlčania, z čoho jednoznačne vyplýva, že otázka splatnosti je vyriešená a platí tu prekážka rozhodnutej veci. Akékoľvek iné rozhodnutie by bolo porušením zásady res judicata a nezákonnou revíziou predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia. Hlavným dôvodom, prečo navrhovateľ tento návrh podáva je rozsudok NS SR č.k. zo dňa 25.3.2009, ktorým súd dovolanie navrhovateľa zamietol a v odôvodnení ktorého NS SR uviedol, že v prípade, ak doba splatnosti by bola skutočne ponechaná na vôli odporkyne ako to tvrdí navrhovateľ, nebol dôvod na podanie žaloby na plnenie, ale by sa bol žalobca domáhal žalobou určenia času splnenia dlhu v zmysle ust. . Z rozsudku NS SR vyplýva aj "...v tejto súvislosti súd prvého stupňa už vo svojom prvom, vyššie spomenutom rozsudku z 18.4.2005 uzavrel, že splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, ani ustanovená právnym predpisom či určená v rozhodnutí, a preto na povinnosť žalovanej plniť bolo potrebné aplikovať ustanovenie , nebolo preukázané, že by čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej v zmysle ust. . Práve posledne uvedeným konštatovaním prvostupňového súdu je tak podľa názoru dovolacieho súdu, síce stručne, ale jasne odôvodnený právny záver prvostupňového súdu ( s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd už vo svojom prvom rozhodnutí ) o potrebe aplikovať v danej veci . Preto , pokiaľ žalobca nevyzval žalovanú do apríla 2001 t.j. do konca všeobecnej trojročnej premlčacej doby ( ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa po poskytnutí pôžičky v apríly 1998 ), na splnenie dlhu a žalovaná až následne listom z 18.9.2001 uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky, nevediac pritom, že uznáva premlčaný dlh, takýto uznávací prejav žalovanej nezaložil plynutie novej desaťročnej premlčacej doby....a ak si žalobca svoje právo uplatnil na súde až 28.4.2004, odvolací súd správne s prihliadnutím na žalovanou vznesenú námietku premlčania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol." ( strana 8 rozsudku NS SR č.k. 1Cdo

197/2009 ). NS SR teda hypoteticky uviedol, čo mal navrhovateľ spraviť - akú žalobu mal podať ak by bola doba splatnosti pôžičky skutočne ponechaná na vôli odporkyne a zároveň uviedol, že otázka splatnosti záväzku bola vyriešená a posúdená podľa ust. a nie podľa . Z vyššie uvedeného odporkyňa dospela k záveru, že návrh navrhovateľa je neprípustný z dôvodu existencie prekážky res judicata podľa ust. V danom prípade navrhovateľ žiada určenie splatnosti pôžičky odporkyne, pričom splatnosť bola už prejednávanou otázkou v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. v rozsudku zo dňa 18.4.2005 ( z rozsudku č. 52/1966 "... zamietnutie žaloby o plnenie z toho dôvodu, že nenastala zročnosť požadovanej pohľadávky, nie je prekážkou veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu na to isté plnenie, podanú po tom, čo bola splnená podmienka od ktorej závisela zročnosť požadovanej pohľadávky." ) V tomto prípade bola pôvodná žaloba zamietnutá práve z dôvodu, že po vyriešení predbežnej otázky splatnosti pôžičky dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný a odporkyňa podala zároveň včas námietku premlčania a tým pádom bol súd povinný prihliadať na vznesenú námietku premlčania. To znamená, že otázka splatnosti bola predmetom predchádzajúceho konania právoplatne skončeného. Zároveň sa jedná o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi, ktorého priznanie navrhovateľ v tomto konaní žiada. Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 13.2.2012 uviedol, že sa pridržiava svojho písomného stanoviska a opakovane poukázal na pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. s tým, že v tomto konaní bolo určené, kedy bola predmetná pohľadávka splatná a tiež následne ustálené, že v čase uznania dlhu odporkyňou bola predmetná pohľadávka premlčaná a skúmalo sa to, či odporkyňa v čase uznania dlhu vedela o tom, že pohľadávka navrhovateľa bola premlčaná. Súdy dospeli k záveru, že predmetná pohľadávka bola splatná a následne sa premlčala, čo potvrdil

v dovolacom konaní NS SR a každé ďalšie rozhodnutie by bolo revíziou právoplatne rozhodnutej veci, a preto námietka "res judicata " je dôvodná. Vo veci nedošlo k žiadnym skutkovým zmenám oproti pôvodnému konaniu, sú totožní účastníci aj právny dôvod. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. ( rozhodnutá vec v konaní o plnenie vytvára prekážku rozhodnutej veci , ale ak by naopak najskôr bolo konanie o určenie splatnosti, a potom konanie o plnenie, prekážka by nenastala ).

Podľa v platnom znení ( SR ), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. ( veta prvá ), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 159 ods. 1 O.s.p doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p . výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Citovaný stanovuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Ale súd je s poukazom na

citované ust. povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

V predmetnom konaní sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I. sp zn. z ktorého nesporne vyplýva, že NS SR rozsudkom č.k. - 241 zo dňa 25.3.2010 právoplatným dňa 19.5.2010 dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 23.4.2009 zamietol s odôvodnením v prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke s tým, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý čas splatnosti tejto pôžičky, z ktorého dôvodu je na tento prípad potrebné aplikovať ust. . Preto

ak žalobca poskytol žalovanej pôžičku 2000000Sk v presne neurčený deň v apríli 1998, nasledujúci deň začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota a uplynula v apríli 2001, do kedy žalobca žalovanú na splnenie nevyzval. Nakoľko žalobca si svoje právo uplatnil na súde až dňa 28.4.2004, odvolací súd prihliadajúc na žalovanou vznesenú námietku premlčania uzavrel, že žalobcom uplatnené právo na vrátenie tejto pôžičky je premlčané, majúc za preukázané, že uznaním premlčaného dlhu ( ) čo dôvodu a výšky žalovanou listom z 18.9.2001 nedošlo k vyvolaniu účinkov v zmysle ust. t.j. k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby ( pri právnej bezvýznamnosti pôvodnej premlčacej doby ), keďže žalovaná nevedela, že uznáva

premlčaný dlh. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobca sa domáhal zaplatenia 2000000Sk (66 387,84eur ) ) s príslušenstvom z titulu pôžičky, ktorú poskytol žalovanej v apríli 1998. Oba súdy nižšieho stupňa sa zhodli v otázke preukázania existencie predmetnej pôžičky, ako aj v otázke , že čas ( doba ) vrátenia pôžičky medzi stranami dohodnutý nebol. Odvolací súd dospel k záveru , že žalovanou v priebehu konania vznesená námietka premlčania práva žalobcu je dôvodná, keď pôvodná premlčacia doba uplynula v apríli 2001 a podľa ust. uznanie premlčaného dlhu žalovanou 18.9.2001 nezaložilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby, keďže žalovaná nevedela, že uznáva premlčaný dlh. S takýmto záverom odvolacieho súdu treba súhlasiť. Podľa názoru dovolacieho súdu totiž bez akýchkoľvek pochybností treba vyvodiť, že čas vrátenia pôžičky medzi veriteľom a dlžníkom skutočne nebol dohodnutý, a preto odvolací súd správne vo veci aplikoval ust. . Právnou kvalifikáciou účastníkov konania , ktorí poukazovali na ust. nie je súd viazaný. Pokiaľ žalobca nevyzval žalovanú do apríla 2001 t.j. do konca všeobecnej trojročnej premlčacej doby na splnenie dlhu a žalovaná až následne listom z 18.9.2001 uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky, nevediac pri tom, že uznáva premlčaný dlh, takýto uznávací prejav žalovanej nezaložil plynutie novej desaťročnej premlčacej doby podľa ust. a ak si žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa 28.4.2004, odvolací súd správne s prihliadnutím na žalovanou vznesenú námietku premlčania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

V danom prípade je nesporné, že ide o totožnosť veci, t.j. z rozhodnutí (rozsudok NS SR č.k. - 241 zo dňa 25.3.2010 právoplatný dňa 19.5.2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 23.4.2009 ) vydaných v súdnom spise sp.zn. bolo preukázané, že v predmetnej veci ide o totožných účastníkov konania ( pri totožnosti nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak), ide o totožnosť predmetu konania (za tú istú vec treba v tomto novom konaní vedenom pod sp.zn. považovať ten istý nárok, o ktorom súd už prv právoplatne rozhodol, nakoľko sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu zisteného vo veci vedenej pod sp.zn. t.j. vyplýva z rovnakého skutku), čiže o predmetnej veci už Okresný súd Bratislava I. právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. v spojení s rozsudkom NS SR č.k. - 241 zo dňa 25.3.2010 právoplatným dňa 19.5.2010, ktorým bolo dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 23.4.2009, zamietnuté ( prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený).

Súd poukazuje na to, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec a už sa raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo (ust. ) a s poukazom na citované ust. ( veta prvá ) je táto prekážka neodstrániteľným nedostatkom jednej z podmienok konania smerujúcim k zastaveniu konania ( v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. sa o veci právoplatne rozhodlo - určenie splatnosti bolo vyriešené ako prejudiciálna otázka, a preto sa nemôže prejednávať znova ).

V danom prípade rozhodnutá vec v pôvodnom konaní o plnenie sp.zn. vytvára prekážku rozhodnutej veci. Rozhodnutím o predmetnom návrhu navrhovateľa na určenie by bolo porušením zásady "ne bis de idem" (nie dvakrát o tej istej veci), a preto súd konanie s poukazom na ust. zastavil. Súd má za to, že ak by navrhovateľ bol najskôr inicioval konanie o určenie splatnosti, a až potom konanie o plnenie, prekážka by nenastala.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia písomným podaním zo dňa 4.8.2011 a zo dňa 13.2.2012 cestou svojho právneho zástupcu za nasledovné úkony : prevzatie a príprava veci- 51,45eur + režijný paušál 7,41eur, písomné vyjadrenie na súd - 51,45eur + režijný paušál 7,41eur, účasť na pojednávaní konanom dňa 13.2.2011 + režijný paušál 7,41eur, účasť na pojednávaní dňa 13.2.2012 - 51,45eur + režijný paušál 7,63eur + 20% DPH - 23,54eur, t.j. spolu v sume 282,79 eur. V danom prípade návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne, s poukazom na predchádzajúcu žalobu o plnenie rozhodnutú Okresným súdom Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.zn. ( prekážka veci právoplatne skončenej ). Súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporkyni na účet právneho zástupcu (advokáta ) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.