Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B2-7C-21-2022.pdf
PDF · 108.03 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-7C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Ing.akad..arch.Z. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. 9, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: ETP Management budov, s.r.o. sídlo: Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava IČO: 35 970 707, zastúpený: MALICH advokátska kancelária, so sídlom Dunajská 25, 811 08, Bratislava, IČO: 47 256 991, o zaplatenie 1.945 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. apríla 2022 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.945,- Eur s príslušenstvom-úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom podkrovného bytu v V. na T. ulici číslo 9. Žalovaný je správcom predmetného domu v, ktorom sa nachádza byt žalobcu. Dňa 26. júla 2021 žalobca písomne upozornil žalovaného že po posledných búrkach mu silno zateká do bytu. Žiadal o urýchlenú opravu strechy. Keďže sa nič neudialo, 11. októbra 2021 opäť písomne žiadal o opravu strechy. Začiatkom novembra žalovaný poslal na obhliadku dodávateľa opravy strechy. Žalobca sa s ním osobne zúčastnil obhliadky. Pri obhliadke bolo zistené, že okrem toho že na streche na niekoľkých miestach zateká, sú tam aj ďalšie závažné stavebno-technické poruchy, dodávateľ opravy strechy všetko nafotil, zdokumentoval a na základe toho poslal žalovanému cenovú ponuku. Začiatkom decembra sa žalobca rozhodol že už nebude znášať fľaky v byte a byť dal na poškodených miestach vymaľovať maliarovi. Žalovaného osobne koncom roka 2021 navštívil kde sa dozvedel, že má počkať do konca januára 2022, kedy by mal byť problém s opravou strechy vyriešený. Vo februári roku 2022 žalobcovi opätovne zatekalo do bytu z neopravenej strechy. Fľaky na stenách dal žalobca po vyschnutí opäť vymaľovať. Žalobca je toho názoru že je povinnosťou žalovaného v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 8 ods. 5 a § 9 ods. 4 zabezpečiť správny postup opravy strechy, ktorá je spoločnou časťou domu. Žalobou sa domáha o preplatenie nákladov za doterajšie vymaľovanie bytu v počte 2 krát. 2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz voči, ktorému podal žalovaný dňa 29.augusta 2022 odpor. V tomto uviedol že namieta, že žalovaný zodpovedá za údajné zatečenie stien bytu žalobcu. Byt je vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako fyzickej osoby, pričom údajne zatiekli steny v byte v období mesiaca júl 2021 a február 2022. Žalovaný ako právnická osoba - obchodná spoločnosť s predmetom činnosti správa a údržba bytového fondu vykonáva v zmysle zmluvy o výkone správy číslo 98/0180 a podľa zákona NR SR číslo 182/1993 Z. z. správu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva v bytovom dome v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy žalovaný realizoval samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet v súlade s § 8b ods. 1 zákona o bytoch uviedol, že v žalobe žalobca nešpecifikoval kedy konkrétne a v akom rozsahu došlo k údajnému zatečeniu stien v byte, keď predložil iba niekoľko ťažko čitateľný fotografií bez datovania či
bližšieho kontextu. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti bližšie nekonkretizoval ani v listoch/emailoch, ktoré zasielal žalovanému pred podaním návrhu na súde. Žalovaný teda objektívne nevie posúdiť či a v akom rozsahu ho mala vzniknúť údajná škodová udalosť, a preto ani nevie uplatniť riadne prostriedky procesnej obrany voči žalobe. Je otázne či bolo objektívne nutné vykonať maliarske práce v byte žalobcu kvôli údajnému zatečeniu stien, keďže sám žalobca priznáva že ich vykonal len z dôvodu že už nemieni znášať fľaky byte. Dôsledky údajného zatečenia stien v roku 2021 totiž nebránilo žalovanému v užívaní bytu po dobu takmer 6 mesiacov, preto je sporné či vôbec možno hodnotiť túto skutočnosť ako škodu, ktorá by akokoľvek súvisela s výkonom správy bytového domu zo strany žalovaného. Ďalej uviedol, že sám žalobca priznáva aktivitu žalovaného ako správcu bytového domu v komunikácii žalovaného s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vo veci opravy strechy bytového domu žalovaný zabezpečil opravu strechy bytového domu v lete 2021 v zmysle upozornenia žalobcu zo dňa 26. júla 2021, ako to prikladá priložená faktúra číslo 210100061 zo dňa 30. augusta 2021. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdenia žalobcu v žalobe aj predchádzajúcej komunikácii so žalovaným, podľa, ktorého sa nič nedialo aj vo vzťahu k poslednej komunikácií žalobcu so žalovaným mesiaci február 2022 predkladal súdu doklad o vykonanie ďalšej opravy strechy bytového domu, a to faktúru číslo 220100029 zo dňa 25. apríla 2022, ktorá sa týkala priamo bytu vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k viac komplexnej oprave strechy bytového domu vykonal žalovaný príslušné kroky na zabezpečenie obhliadky priestorov a vystavenie cenovej ponuky dodávateľ na opravu, čo priznáva aj žalobca.. Na základe podnetu žalovaného ako správcu sa uskutočnila dňa 24. novembra 2021 aj príslušná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorej programom bod 6 bolo aj informovanie vlastníkov bytov o zlom stave strechy na bytovom dome zatekanie zo strechy do bytu vlastníka - žalobcu. Na schôdzi však príslušná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov neschválilo komplexnú opravu strechy, ale rozhodla sa pokračovať v krokoch smerujúcich k obnove bytového domu. V zmysle § 14 a nasledujúcich zákona o bytoch, pre žalovaného ako správcu bytového domu je záväzná vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prijatá v zákonom predpísanej forme na schôdzi žalovaný preto nemohol vykonať a uhrádzať z fondu údržby a opráv bytového domu predmetnú opravu strechy, ktorú žiadal žalobca. Žalovaný konal vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi bytu riadne a v súlade s ustanoveniami zmluvy o správe bytova zákona o bytoch neboli splnené predpoklady pre aplikáciu § 8 ods. 5 zákona o bytoch, tak ako to tvrdí žalobca. Žalovaný taktiež odmietol odkaz žalobcu na aplikáciu § 9 ods. 4 zákona o bytoch, keďže dané zákonné ustanovenie sa vzťahuje na opravu technických zariadení v bytovom dome, ktoré bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok a teda ju nemožno vzťahovať na zatečenie stien v byte. Vo vzťahu k faktúram respektíve príjmovým pokladničným dokladom predloženým žalobcom uviedol, že tieto spochybňuje z dôvodu že ich obsah je v rozpore s príslušným registrom účtovných závierok Slovenskej republiky nakoľko je tam uvedené nesprávne DIČ živnostníka X. V., ktorý údajne vykonal maliarske práce v byte žalobcu - nie je špecifikovaný termín vykonania týchto prác. Poukázal tiež na to, že za škodu možno považovať iba preukázateľne uhradené faktúry zo strany žalobcu žalovaný tiež namietal, že z dôkazov
- faktúr predložených v žalobe nevyplýva, či skutočne vykonané maliarske práce, ktoré boli fakturované žalobcovi, súviseli priamo a bezprostredne s údajnou škodovou udalosťou, uvádzanú žalobcom v žalobe, nakoľko žalovaný nebol účastný pri vykonaní prác a ani nebol prizvaný na odovzdanie predmetných prác. V žalobe teda chýba špecifikácia príčinnej súvislosti medzi zaplatením faktúr a škodovou udalosťou ako tvrdí žalobca. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť že údajné zatečenie stien žalobcu sa podľa neho samotného odohralo v čase mimoriadne nepriaznivej poveternostnej situácie - búrky či víchrice, ktorú možno považovať za vis major a, ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného ako správcu bytového domu za vznik škody v zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná a nárok žalobcu nevyplýva zo skutkových okolností prípadu, že sú prítomné okolnosti vylučujúce právnu zodpovednosť žalovaného ako správcu bytového domu. 3. Žalobca v replike uviedol, že odmieta tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť že k 1. zatečeniu strechy došlo niekoľko dní pred 26. júlom, kedy zaslal žiadosť o opravu strechy ak žalovaný potrebuje poznať presný dátum, v Slovenskom hydrometeorologickom ústave mu ho poskytnú. Rozsah a hlavne miesto zatečenia príde vždy zistiť firma ku, ktorej žalovaný objednal opravu. Koncom augusta pán Kubišta firmy STRECHTOP, NEZATEČIE prišiel na obhliadku a zistil rozsah a miesto za zatečenia. Na bližšie konkretizovanie a zhotovenie fotografií predsa žalovaný poslal pán a Kubištu, ten mal skonkretizovať a urobiť fotografie, ak to žalovaný požadoval. Rozsah zatečenia ináč zrejmý z fotografií ktoré predložil žalobe žalovaný teda vedel prostredníctvom obhliadky objektívne posúdiť rozsah škody. uviedol že fľaky na stenách sú len menším problémom, ďaleko väčším bolo, že počas búrky musel zachytávať kvapkajúcu vodu do hrncov, aby nedošlo k poškodeniu podlahy. Ďalším vážnym problémom je, že dažďová voda ničí tepelnú izoláciu v streche a tá prestáva byť funkčná. Poškodzujú sa vnútorné steny - sadrokartón, panely. Tiež sa najprv odlupujú a nakoniec sa rozpadnú. To je na
jednom mieste aj prípad žalobcu kde po viacnásobnom zatečení musel maliar upravovať sadrokartón firma, ktorá prišlo koncom augusta po vykonaní obhliadky opraviť strechu túto síce zrealizovala, ale na úplne inom mieste strechy. Miesta, cez ktoré strecha zateká upravené neboli žalovaný pritom nebol účastný ani pri realizácii opravy a hlavne pri odovzdaní vykonanej práce je zarážajúce, že žalovaný stále spolupracuje s uvedenou firmou, pričom je zjavné, že ich práca je nekvalitná a neprofesionálna uvedená firma musí vlastne opravovať svoju predošlú prácu. Pokiaľ ide o komplexnú opravu strechy ohliadka a cenová ponuka zo dňa 26. októbra 2021 dokazuje v niektorých bodoch a že havarijný stav strechy a niektorých prvkov na streche. Napriek tomu žalovaný od októbra 2021 nezabezpečil žiadnu úpravu žalobca taktiež odmietol, že by k 1. zatečeniu došlo za mimoriadne nepriaznivej poveternostnej situácie. Bola to podľa jeho názoru len silnejšia búrka, ak sa udeje v Bratislave niekoľko krát do roka zatečeniu bytu dochádza opakovane pri každom väčšom daždi. Žalovaný dodnes neodstránil problém zatekania dažďovej vody do bytu žalobcu a tým si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o bytoch 4. V duplike žalovaný uviedol, že vyjadrenia žalobcu v replike považuje za nejasné a nezrozumiteľné, keďže z nej nie je zrejmé, či vôbec a akým spôsobom žalobca spochybňuje hlavnú argumentáciu žalovaného v odpore, ktorá sa týkala nesplnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bytoch“) a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Žalovaný naďalej odmieta akúkoľvek právnu zodpovednosť týkajúcu sa údajného zatečenia stien bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, teda bytu č. 16 na 6.p. vo vchode T. 9 (ďalej len „Byt“), nachádzajúceho sa v bytovom dome Y. 2, T. 9, so súpis. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom V., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. U. (ďalej len „Bytový dom“). Aby nebolo sporné v súdnom konaní, žalovaný vykonáva v zmysle zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX (ďalej len „ZOVS“) a podľa Zákona o bytoch správu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva v Bytovom dome v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome (ďalej len „Vlastníci bytov a NP“). Výkon správy žalovaný realizoval a realizuje samostatne a v mene Vlastníkov bytov a NP a na ich účet v súlade s § 6 ods. 1 v spojení s § 8b ods. 1 Zákona o bytoch. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôraznil, že žalovaný je správcom Bytového domu, pričom v zmysle čl. III bod 1. ZOVS a podľa § 8b ods. 1 písm. b) a písm. j) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 4 Zákona o bytoch je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny Vlastníkov bytov a NP v Bytovom dome, a teda vôľa vlastníkov je postavená nad záujmy či odporúčania správcu. Žalovaný ako správca vykonáva a realizuje len vôľu Vlastníkov bytov a NP a nakladá s ich finančnými prostriedkami v intenciách Zákona o bytoch, keďže v prípade, ak by s ich financiami a majetkom nakladal svojvoľne, spáchal by o.i. trestný čin podľa § 237 alebo § 238 Trestného zákona. Vo vzťahu k oprave strechy Bytového domu vykonal žalovaný príslušné kroky (t.j. obhliadka priestorov a zabezpečenie cenovej ponuky), čo nespochybnil ani žalobca v doručenom Vyjadrení. Na základe podnetu žalovaného sa uskutočnila dňa 24.11.2021 aj príslušná schôdza Vlastníkov bytov a NP, ktorej programom (bod 6.) bolo aj informovanie vlastníkov bytov a NP o zlom stave strechy na bytovom dome ... a zatekaniu zo strechy do bytu vlastníka p. Hrapku. Na schôdzi však príslušná väčšina Vlastníkov bytov a NP neschválila komplexnú opravu strechy, ale rozhodla sa pokračovať v krokoch smerujúcich k obnove Bytového domu. V zmysle § 14 a nasl. Zákona o bytoch bola jednoznačne vyjadrená záväzná vôľa vlastníkov bytov a NP, prijatá v zákonom predpísanej forme na schôdzi Bytového domu, a preto nemohol žalovaný ako správca vykonať (t.j. použiť prostriedky z fondu údržby a opráv Bytového domu) predmetnú opravu strechy, ktorú žiadal žalobca. Z tohto dôvodu je tiež nesprávna argumentácia žalobcu vo Vyjadrení, ktorá sa odvoláva na údajnú povinnosť žalovaného vykonať opravu strechy podľa § 8 ods. 5 Zákona o bytoch. V dôsledku neudelenia súhlasu vlastníkov bytov a NP na uvedenej schôdzi nemohol vykonať žalovaný opravu strechy ako spoločnej časti Bytového domu, naopak jednal v zmysle ustanovení Zákona o bytoch a neporušil žiadnu právnu povinnosť, a teda nebol splnený základný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Rovnako v dôsledku uvedených skutočností nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajnou škodovou udalosťou a údajným porušením povinnosti žalovaného ako správcu Bytového domu, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia súdov vyššej inštancie, týkajúce sa zodpovednosti správcu bytového domu, najmä na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 4Co/12/2015 (ďalej aj len „Rozsudok“), ktorým tento súd rozhodol za takmer totožných skutkových okolností prípadu tak, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaným subjektom žalobcami označený žalovaný (t.j. správca), ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorým výlučne prislúcha právo zákonom stanovenou väčšinou rozhodovať o vykonaní resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve,
a ktorí potom aj zodpovedajú za prípadnú škodu žalobcov, ak im nejaká konkrétna škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s ich konaním, nekonaním, resp. rozhodovaním. Vzhľadom na rozhodnutie vlastníkov bytov a NP na schôdzi teda nie žalovaný ako správca, ale všetci vlastníci v Bytovom dome, ako podieloví spoluvlastníci strechy Bytového domu, sú prípadne zodpovední za vznik škody žalobcu podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom iba títo sú pasívne vecne legitimovaní v zmysle hmotného práva. Žalovaný by tu chcel podotknúť, že súd prvého stupňa má skúmať vecnú legitimáciu strán sporu aj bez návrhu, pričom jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobca nikdy nenamietal voči záverom schôdze vlastníkov Bytového domu konanej dňa 24.11.2021, pričom voči tam prijatému rozhodnutiu vlastníkov bytov a NP nepodal ani príslušnú žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov podľa § 14a ods. 8 Zákona o bytoch, v dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie platné a účinné. Je nesporné a zrejmé, že problémy týkajúce sa strechy Bytového domu, na ktoré upozorňuje žalobca, existovali počas dlhšieho obdobia (niekoľkých rokov), a teda nie sú havarijným stavom, ktorý by bol žalovaný ako správca povinný urgentne vyriešiť aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a NP, ale sú dlhodobým problémom Bytového domu, ktorý chcú riešiť vlastníci bytov a NP komplexným spôsobom v rámci obnovy Bytového domu. V tejto súvislosti odmietame argumentáciu žalobcu vo Vyjadrení, ktorá sa odvoláva na aplikáciu § 9 ods. 4 Zákona o bytoch, keďže dané zákonné ustanovenie sa vzťahuje na také chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí Bytového domu, ktoré bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a teda ho nemožno vzťahovať na postupné chátranie strechy Bytového domu a s tým údajne súvisiace zatečenie stien v byte. Obdobný právny názor uviedol Krajský súd v Bratislave aj v rámci citovaného rozsudku. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, listinami založenými do spisu účastníkmi konania, pričom zistil, že skutkový stav tak, ako ho uvádzali účastníci konania nie je sporný, sporným je právne posúdenie veci. Podľa § 2 ods. 4 Zák. č.182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Podľa § 8 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( účinný od 01.02.2020 do 31.03.2024 ) správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Podľa § 9 Zák. č. 182/1993 Z.z (1) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. (2) Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b). Podľa §13 ods.1 Zák. č. 182/1993 Z.z s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 14 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Podľa § 14a ods. 8 Zák. č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
6. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Znamená to, že pasívna legitimácia účastníka konania, je jednou z prvoradých procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok tejto podmienky je fakticky neodstrániteľnou vadou konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania, a jej nedostatok je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby. 7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. Týmito sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorým výlučne prislúcha právo zákonom stanovenou väčšinou rozhodovať o vykonaní resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, a ktorí potom aj zodpovedajú za prípadnú škodu žalobcovi, ak mu nejaká konkrétna škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s ich konaním, nekonaním, resp. rozhodovaním ostatných spoluvlastníkov . Záver o nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie v spore vedie vždy k zamietnutiu žaloby bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania. Súd preto ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným zamietol. Ak žalobca v poukazoval na to, že žalovaný si plnil svoje povinnosti zo zmluvy o výkone správy neodborným, ním popísaným spôsobom, a že svoje povinnosti porušil, čím mu vznikla škoda, pričom svoje povinnosti zo zákona a zo zmluvy by si riadne splnil vtedy, ak by sa s vadami oboznámil osobnou obhliadkou alebo predloženými posudkami, keby oznámil ostatným vlastníkom bytov, že spoločné časti a zariadenia domu majú vady, ktoré treba odstrániť, súd uvádza, že ak by aj žalovaný konal tak, ako by mal správne podľa žalobcu postupovať, nemalo by to žiadny vplyv na vznik škody žalobcu (ktorá nemohla vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s konaním resp. tvrdeným nekonaním správcu), pretože ako už bolo uvedené vyššie, o vykonaní resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, rozhodujú bez ohľadu na odporúčanie, postup alebo návrhy správcu výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a správca len následne postupuje podľa ich pokynov. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov opravy spoločných častí bytového domu neodsúhlasili a neodhlasovali, nemal správca povinnosť a najmä oprávnenie ich vykonať. Vady strechy, ktoré žalobca namietal, sú vadami bytového domu a nie vadami jeho bytu. Strecha je spoločnou časťou domu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., pričom podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. sú spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uplatňovanie nároku na náhradu škody voči správcovi bytového domu nemá oporu v zákone. Ak škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s danými vadami bytového domu, nesú zodpovednosť za škodu všetci spoluvlastníci, pretože ak by bol pripustený výklad, že zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla z vád bytového domu sa prenáša na správcu bytového domu, došlo by k zbaveniu zodpovednosti za škodu spoluvlastníkov spoločných častí bytového domu. Spôsob, akým možno odstraňovať vady, je stanovený v zákone č.182/1993 Z.z., podľa ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome oprávnení a zároveň povinní rozhodovať o opravách spoločných častí a zariadení bytového domu na spoločných schôdzach vlastníkov. Je v záujme všetkých vlastníkov, aby príslušnou väčšinou hlasov rozhodli o oprave spoločných častí bytového domu (zatekajúcej strechy a komína), keďže práve pre takéto účely pravidelne mesačne uhrádzajú povinné príspevky do fondu údržby a opráv. V prípade, že by jednotliví vlastníci bytov v dome odmietli opravy vykonať napriek požiadavkám v rámci schôdze, zodpovedali by za prípadnú škodu v zmysle ust. § 415 Obč. zák.. Ak by spoluvlastníci odmietli udeliť súhlas na opravu strechy, k čomu aj v tomto prípade došlo, má prehlasovaný vlastník bytu (ak by sa schôdze osobne zúčastnil), v tomto prípade žalobca, právo obrátiť sa v zákonom stanovenej lehote so žalobou na súd, čím nie je vylúčená zodpovednosť za škodu tým spôsobenú jednému z vlastníkov bytov podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný nie je v spore vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody za zatečené steny žalobcu a následné náklady na vymaľovanie bytu pasívne vecne legitimovaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalšími podmienkami nároku na náhradu škody sa už nezaoberal, a návrhy na doplnenie dokazovania uznesením zamietol. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov v rozsahu 100%. 9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.