Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5C/111/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. N., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, D. O. D. S., právne zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 10 a proti odporkyni O. C., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Čechvalom, advokátom so sídlom Podolie, Hlavná č. 634, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Návrh s a z a m i e t a.

II. Odporkyni s a p r i z n á v a 100% náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., a to parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 900 m2, č. XXXX/X - záhrady vo výmere 500 m2 a č. XXXX - záhrady vo výmere 128 m2 zapísaných na LV č. X vedeného Katastrálnym úradom H., Správa katastra O.. Svoj návrh odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami, a to že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.05.1991 medzi ním ako kupujúcim a v súčasnej dobe už nebohým G. N., bytom A. Č.. XXX a P. N., bytom Z. H., X.. O. Č.. X/X ako predávajúcimi nadobudol nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX - parcelu č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX ako aj rodinný dom i vedľajšie stavby - starú stodolu, ploty a porasty. S predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy susedia parcele, ktoré sú predmetom tohto sporu a ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia navrhovateľa ohľadom sporných nehnuteľností uzatvoril s G. N. ústnu kúpnu zmluvu, pretože mu tieto nehnuteľnosti boli zbytočné. K uzatvoreniu ústnej dohody na predaj sporných nehnuteľností došlo pri podpise kúpnej zmluvy dňa 24.05.1991 s tým, že neskôr uvedenú kúpnu zmluvu dorieši právnik G. N. písomnou formou. Súčasne G. N. vyplatil kúpnu cenu vo výške 30.560,-Sk. Od daného momentu sa navrhovateľ začal k sporným parcelám správať ako výlučný vlastník. Následne v roku 1995 bola pripravená písomná kúpna zmluva, avšak k uzatvoreniu nedošlo. Ako dôkaz, že sa na kúpe navrhovateľ s pánom G. N. dohodol je tá skutočnosť, že predmetom znaleckého posudku z roku 1990 bola i stodola, ktorá sa nachádza na sporných nehnuteľnostiach. Ďalej uviedol, že G. N. sa od roku 1991 necítil byť vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto sa s overovaním podpisu neponáhľali a ohľadom vlastníctva k daným nehnuteľnostiam neboli medzi nimi žiadne problémy. Za dôkaz vyplatenia kúpnej ceny považuje navrhovateľ skutočnosť, že v návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.1995 je uvedené, že dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu G. N. vyplatil a svedkovia G. O. a V. O.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k úmrtiu G. N. a navrhovateľ si uvedomil, že nemá usporiadané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože na liste vlastníctva, na ktorom boli zapísané sporné nehnuteľnosti, bol ako vlastník uvedený G. N.. Z vážnych osobných dôvodov odložil riešenie vlastníckeho práva a následne v roku 2006 požiadal obec G. o vyjadrenie k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Obec G. listom č.

485/2006 zo dňa 15.05.2006 uviedla, že nemá výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľom. Dňa 19.05.2006 uhradil doplatok dane za nehnuteľnosť vo výške 3.508,-Sk. O snahe usporiadať si vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam informoval i dcéru G. N., O.. W. G., rodenú N.. Po vzájomnej dohode počkal na skončenie konania o prejednaní novoobjaveného majetku. Napriek tomu, že od roku 1991 sa cítil ako vlastník, bol ochotný ešte vyplatiť určitú čiastku dedičom. Avšak dňa 29.01.2007 mu odporkyňa oznámila, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2006 nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a vyzvala navrhovateľa, aby prestal užívať nehnuteľnosti. Na základe skutočnosti, že od 24.05.1991 a riadneho uhradenia kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti, navrhovateľ sporné nehnuteľnosti pokojne a nerušene užíval a držal v dobrej viere ako vlastník, v ich držbe nebol obmedzovaný až do 29.01.1997, a preto žiada, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľ žiada určiť vlastnícka právo nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra dňa 21.12.2006 pod V 1335/06. Kúpna cena bola riadne zaplatená a je vedená ako vlastníčka na LV č. 3 pre k. ú. G.. Uviedla, že navrhovateľ jednoznačne nesplnil, ani nemohol splniť podmienky vydržania, pretože, jeho držba nebola oprávnená, dobromyseľná a tiež nebola nepretržitá po dobu 10 rokov. V roku 1991 na základe kúpnej zmluvy nadobudol navrhovateľ od pôvodných vlastníkov G. N. a P. N. susedné pozemky, avšak poprela tvrdenia navrhovateľa, že G. N. mu chcel odpredať i parcele, ktorú sú predmetom tohto sporu. Práve naopak G. N. odmietol odpredať nehnuteľnosti z toho dôvodu, že si chcel nehnuteľnosti ponechať pre seba a svoju dcéru. Podľa tvrdenia svedka, manželky a dcéry G. N. nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody o predaji nehnuteľností. G. N. užíval nehnuteľnosti až do svojej náhlej smrti dňa 22.03.1997 a po jeho smrti nehnuteľnosti užívala manželka a dcéra O.. W. G.. V roku 2006 sa navrhovateľ snažil o kúpu nehnuteľností od dcéry navrhovateľa a predtým ju žiadal o podpísanie listín súvisiacich s vydržaním. Toto konanie navrhovateľa považuje odporkyňa za vyvrátenie tvrdenia navrhovateľa, že sa k pozemkom správal ako vlastník, lebo svojim konaním dokázal, že vedel, že nie je vlastník a po celú dobu sa snažil získať vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Odporkyňa uviedla, že ako vlastníčka susedných pozemkov - parcele č. XXXX, XXXX/X k sporným parcelám, bola o kúpe dohodnutá už s nebohým G. N. a jeho vôľu naplnila jeho dcéra, s ktorou uzatvorila kúpnu zmluvu a na základe ktorej nadobudla vlastníctvo k sporným parcelám. V roku 2006 začal navrhovateľ bez povolenia na parcele č. XXXX vŕtať studňu, pričom už v tomto čase bol predchádzajúcou majiteľkou upozornený, že stavia na cudzom pozemku. Odporkyňa navrhovateľa tiež upozornila, že stavia na cudzom pozemku a následne oznámila túto skutočnosť na stavebnom úrade - Obec G.. Navrhovateľ po upozornení so stavbou nepokračoval. Dňa 20.02.2007 sporné pozemky oplotila a tým zabránila vstupu navrhovateľa na predmetné pozemky, z čoho vyplýva, že navrhovateľ sa mohol voľne pohybovať po sporných pozemkoch len v rokoch 2002 do 2007. Teda nemohol ani splniť podmienku nepretržitosti držby sporných pozemkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov R. N., V. O., L.. G. O., V. A., O.V. N., M. Z., M. U., O.. W. G., L.. M. A., oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov, obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.1991, návrhom kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.1995, návrhom na vklad zo dňa 31.07.1995, vyjadrením obce, príjmovým dokladom č. 0142810, oznámenia odporkyne zo dňa 29.01.2007, výpisu z LV č. X, XXXX V. . XXXX pre k.ú. G., obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , notárskej zápisnice N 387/2006, NZ 47103/2006, NCRIs 46851/2006, kópie katastrálnej mapy, písomného vyjadrenia R. N., rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 1082/68, obsahom čestných prehlásení M. Š., Z. Š., M. B., vykonaním ohliadky dňa 14.06.2011, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebohý G. N. bol jeho strýkom. V roku 1991 nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy týkajúcej sa sporných nehnuteľností, pretože boli nejaké problémy s týmito nehnuteľnosťami, ale vie, že nebohý bol ich vlastníkom. Vedel, že v tom čase je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu písomne, aby mohol byť vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. Stále bol v tom, že kúpil všetky nehnuteľnosti aj tie, čo sú predmetom sporu. Od roku 1991 sporné nehnuteľnosti užíval, obhospodaroval, staval ploty. Vedel však, že vlastnícke právo nie je dotiahnuté do konca, nebohý G. N. prostredníctvom advokáta vybavoval veci s tým, že na výzvu advokáta nebohého malo prísť k podpisu kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ale bolo to v tom týždni, kedy G. N. zomrel. Manželka G. N. a jeho dcéra

na pozemky nechodili. Na spornej parcele č. XXXX začal kopať studňu, a v tom období sa dozvedel o predaji sporných pozemkov navrhovateľke. Zo skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti neboli premetom základného dedičského konania, navrhovateľ vyvodzuje, že jeho vlastnícke právo bolo akceptované zo strany manželky a dcéry G. N..

Z výpovede odporkyne vyplynulo, že v roku 1987 kúpila susediace nehnuteľnosti v k.ú. G., parcelu XXXX, XXXX/X, XXXX a v roku 2000 parcelu č. XXXX/X. Ešte počas života G. N. mala záujem o kúpu jednej zo sporných nehnuteľností, pretože sa na nej nachádzal stĺp elektrického vedenia, z ktorého potrebovala previesť vedenie zemou, avšak nebohý G. N.G. jej povedal, že nechce predávať. Nehnuteľnosti podľa jej vyjadrenia užíval až do jeho smrti, choval na nich ovce. Po smrti manžela R. N. obhospodarovala stromy na sporných nehnuteľnostiach a využívala stodolu na parkovanie. Potvrdila, že navrhovateľ sa po smrti G. N. postupne začal starať o sporné nehnuteľnosti. Potom, čo manželka nebohého prestala chodiť na nehnuteľnosti, asi v roku 2001 a 2002 sa začal navrhovateľ starať o sporné nehnuteľnosti, teda kosiť trávu, pretože inak by sa nedostal na svoje nehnuteľnosti.

Z výpovede a obsahu čestného vyhlásenia svedkyne R. N., manželky nebohého G. N., vyplynulo, že popiera tvrdenia navrhovateľa, pretože jej manžel nemal nikdy v úmysle predať sporné nehnuteľnosti navrhovateľovi, ako aj tvrdenie navrhovateľa, že by pri podpise kúpnej zmluvy v roku 1991 došlo ešte aj k dohode o kúpe sporných nehnuteľností medzi jej manželom a navrhovateľom. Práve naopak predmetné pozemky neodpredali a spoločne s manželom ich užívali až do jeho smrti dňa 22.03.1997. Po jeho smrti pozemky tiež užívala spolu s dcérou. V stodole do júna 2000 parkovali auto. Na pozemkoch sa nachádzali ovocné stromy, z ktorých zberali úrodu a úle, ktoré až v roku 2001 odovzdali inému včelárovi. Ďalej na pozemkoch bol uskladnený stavebný materiál. Po pohrebe medzi ňou a navrhovateľom došlo k zhoršeniu vzťahov, a preto od roku 2002 už na pozemky nechodila. Potvrdila, že v roku 2006 podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ktorého súčasťou boli aj sporné nehnuteľnosti. V tom istom roku ponúkol navrhovateľ dcére O.. G. kúpnu cenu 30.000,-Sk za kúpu sporných nehnuteľností. Dcéra však z osobných dôvodov návrh na kúpu odmietla. Pozemky odpredali odporkyni, a to aj z dôvodu, že jej nebohý manžel vyslovil želanie, že keby sa v budúcnosti rozhodli predať pozemky, majú ich predať odporkyni, ktorá o ich kúpu prejavila ako prvá záujem a bola dobrou susedkou. Bola svedkom vyjadrenia, že jej manžel nikdy nechcel predať sporné pozemky navrhovateľovi.

Z výpovede svedkyne V. O., tety navrhovateľa, vyplynulo, že v roku 1991 sa spolu so súrodencami dohodli, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve nebohého G. N. a P. N. dajú navrhovateľovi, aby sa o nehnuteľnosti staral, pretože od detstva na ne chodil. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnosti, aké zmluvy boli podpísané, pretože nebola pri tom. Nemá vedomosť, že by neboli prevedené všetky nehnuteľnosti vrátane sporných nehnuteľností. Uviedla, že manželka G. N. moc nechodila na sporné nehnuteľnosti ani počas jeho života ani po smrti. Potvrdila narušené rodinné vzťahy medzi navrhovateľom, manželkou nebohého G. N. a jej dcérou.

Z výpovede svedka L.. G. O. vyplynulo, že navrhovateľ je synom jeho švagra, potvrdil, že medzi navrhovateľom a nebohým G. N. a P. N. došlo k dohode o predaji rodičovského domu a parciel dvora. Má vedomosť, že v čase, keď ešte nebola odporkyňa vlastníčkou, sa viedol spor, a preto nebohý G. N. nepreviedol všetky nehnuteľnosti na navrhovateľa. Poprel úmysel nebohého G. N. odpredať sporné pozemky odporkyni, pretože tieto tvoria komplex s nehnuteľnosťou - rodinným domom navrhovateľa a bez nich nie je možný prístup k jeho rodinnému domu ani do stodoly. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, ktoré pozemky previedol nebohý G. N. na navrhovateľa.

Z výpovede svedka O. N. vyplynulo, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľ odkúpil určité nehnuteľnosti od nebohého G. N., presne ich nešpecifikoval. Navrhovateľa vnímal ako vlastníka, pretože počul nebohého G. N., že povedal jednoznačne, že predmetné pozemky sa dedia. Poprel, že by nebohý G. N. chodil na sporné pozemky pred smrťou a choval domáce zvieratá.

Z výpovede svedkyne V. A. vyplynulo, že považovala za pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, nielen tie, čo kúpil na základe zmluvy v roku 1991, ale aj ostatné, ktoré prislúchali k domu. Predmetné pozemky podľa nej navrhovateľ užíval od deväťdesiatych rokov a nebohého G. N. na pozemkoch nevidela.

Z výpovede svedka M. U. vyplynulo, že nebohý G. N. daroval rodinný dom navrhovateľovi a ostatné pozemky chcel ponechať dcére. Potvrdil, že nebohý G. N. až do svojej smrti užíval okrem rodinného domu všetky priľahlé nehnuteľnosti vrátane sporných pozemkov ako aj stodoly, kde mal zaparkované svoje auto. Totožne aj ďalší svedok M. Z. potvrdil, že nebohý G. N. užíval sporné nehnuteľnosti, až do svojej smrti.

Z výpovede svedkyne O.. W. G., dcéry nebohého G. N., vyplynulo, že popiera tvrdenia navrhovateľa. Nemala vedomosť o príprave kúpnej zmluvy na predaj sporných nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve po svojom otcovi. Keďže nemala záujem sporné nehnuteľnosti užívať, predala ich odporkyni. Predala ich, lebo vedela, že jej otec nechcel, nemienil a ani neprisľúbil navrhovateľovi, či už písomne alebo ústne iné pozemky len tie, čo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.1991. Jej otec mal záujem, aby istú časť zdedil jeho brat, resp. jeho syn, t.j. navrhovateľ. Keďže sa chcel vyhnúť dvojitým poplatkom prepísal nehnuteľnosti na navrhovateľa. Kúpna zmluva bola len navonok, jej otec žiadne peniaze neprevzal. Potvrdila, že jej otec ako aj s rodinou užívali sporné nehnuteľnosti.

Z výpovede svedka L.. M. A. vyplynulo, že G. N. bol jeho otec, ale nežili spolu a ani sa spolu nestýkali. Navrhovateľa považoval za vlastníka sporných nehnuteľností, a preto sa ani nedomáhal svojho zákonného nároku v dedičskom konaní po otcovi, ktorého sa nezúčastnil. Poprel, že by vídal svojho otca na sporných nehnuteľnostiach.

Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.1991 vyplynulo, že navrhovateľ, ako kupujúci nadobudol od nebohého G. N. a P. N., ako predávajúcich, nehnuteľnosti v k. ú. G. zapísané na LV č. XXX, a to parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a uhradil kúpnu cenu vo výške 38.340,-Sk. Pričom však z písomného vyjadrenia R. N. a čestného prehlásenia M. Š. a Z. Š. vyplýva, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo z dôvodu nadštandartných príbuzenských pomerov, čo však navrhovateľ popiera a opačné tvrdenie vyplýva aj z výpovede svedka L.. G. O..

Z obsahu návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.1995 a návrhu na vklad zo dňa 31.07.1995 súd zistil, že ako predávajúci je označený nebohý G. N. a kupujúci Ľ. N. a predmetom kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX, a to parcele č. XXXX, XXXX/X V. 3198, ktoré predávajúci nadobudol na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. . Z bodu II. návrhu zmluvy vyplýva, že kupujúci vyplatil predávajúcemu G. N. 30.560,-Sk pred podpisom zmluvy. Návrh zmluvy ani návrh na vklad nie sú podpísané a napísané na písacom stroji.

Z vyjadrenia obce G. zo dňa 15.05.2006 vyplynulo, že obec nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k parcelám č. XXXX, XXXX/X V. 3198 v k.ú. G.. Pričom navrhovateľ dňa 19.05.2006 uhradil doplatok dane za pozemky, ktoré sú predmetom sporu, vo výške 3.508,-Sk.

Z listu vlastníctva č. 3 pre katastrálne územie G. vyplynulo, že odporkyňa je vedená ako vlastníčka nehnuteľností, a to parcele č. XXXX, XXXX/X V. 3198, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.12.2006.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. s dátumom vyhotovenia 22.06.2004 vyplynulo, že nebohý G. N. bol zapísaný ako vlastník parciel č. XXXX, XXXX/X V. 3198 v katastrálnom území G.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 1082/68 zo dňa 30.09.1968.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. vyplynulo, že navrhovateľ je vedený ako vlastník nehnuteľností, a to parcele č. XXXX, XXXX, XXXX V. 3191, pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. vyplynulo, že G. N., naposledy bytom A. Č.. XXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. pôvodné dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. a predmetom dedičstva boli len hnuteľné veci. Následne na základe návrhu R. N. zo dňa 22.05.2006 bolo začaté konanie o prejednaní novoobjaveného majetku, ktoré predmetom boli aj sporné nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla O.. W. G., rod. N. na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve č. k. -58 zo dňa 29.09.2006. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2006.

Z obsahu notárskej zápisnice N 387/2006, NZ 47103/2006, NCRIs 46851/2006 napísanej notárku JUDr. Priskou Šterbovou dňa 22.11.2006, vyplynulo, že medzi O.. W. N., ako predávajúcou a odporkyňou, ako kupujúcou došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX, parcele č. XXXX, XXXX/X V. 3198. Následne dňa 22.11.2006 bola predmetná kúpna zmluva spolu s návrhom na vklad predložená príslušnej správe katastra. Odporkyňa listom zo dňa 29.01.2007 vyzvala navrhovateľa na opustenie sporných nehnuteľností. Z oznámenia odporkyne navrhovateľovi zo dňa 29.01.2007 vyplynulo, že došlo k stretnutiu účastníkov konania dňa 14.01.2007, pričom odporkyňa oboznámila navrhovateľa, že kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2006 nadobudla vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, požiadala navrhovateľa, aby nepokračoval vo výstavbe studne na daných pozemkoch a o zámere vykonať zameranie hraníc pozemkov geodetom.

Z čestného vyhlásenia M. B. zo dňa 24.06. 2010 vyplynulo, že o sporné pozemky sa až do svojej smrti staral nebohý G. N., ktorý chcel spojiť užívanie sporných pozemkov s užívaním iných v jeho vlastníctve. Po smrti sa o sporné pozemky starala jeho manželka, keď sa o pozemok prestala starať, asi v roku 1999, začal zarastať nebol kosený. Poprel tvrdenia navrhovateľa a uviedol, že na sporných pozemkoch ho nevidel.

Podľa Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Súd pred posúdením žalobného návrhu podľa hmotnoprávnych ustanovení pristúpil k posúdeniu, či navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., parcelám č. XXXX, Č.. XXXX/X V. . XXXX. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení

vlastníctva, pretože ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené tieto zákonné predpoklady: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Nakoľko musia byť podmienky vydržania splnené kumulatívne súd preskúmal v prvom rade držbu navrhovateľa sporných pozemkov z pohľadu oprávnenosti držby. S poukazom na ustanovenia , a konštatoval, že jedným z predpokladom vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo právo patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom k všetkým okolnostiam.

Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byt' predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže byt' buď ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je pritom treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho. Mal za to, že pokiaľ sa niekto uchopí držby vecného práva k nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. V predmetnom konaní navrhovateľ si bol vedomý právnych následkov, že nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do registra nehnuteľností. Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa ako aj výpovede odporkyne aj svedkov R. N. a O.. G. navrhovateľ si bol vedomý právneho stavu ako aj zákonom predpísaného spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva, čo viedlo k jeho snahe kúpiť sporné nehnuteľnosti od dcéry nebohého G. N.. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ tvrdil, že s G. N. uzatvoril ústnu dohodu v roku 1991 o kúpe sporných nehnuteľností, čo podporili svojou výpoveďou, sám navrhovateľ potvrdil, že vedel, že v ustanovení a

vyžadoval pre takúto zmluvu povinne písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, pretože vo svojej výpovedi potvrdil svoju snahu prostredníctvom právneho zástupcu uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu, o čom súdu predložil návrh kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.1995 týkajúcej sa sporných nehnuteľností a návrh na vklad do katastra zo dňa 31.07.1995. Citované ustanovenia sú jasné a nepochybné a nepripúšťajú možnosť iného výkladu, pri zachovaní obvyklej opatrnosti zmluvných strán, ktorú možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu od každého požadovať, aby k danému omylu nedošlo. Zmluvné strany sa teda dopustili neospravedlniteľného právneho omylu, v dôsledku čoho k vydržaniu za daných okolností nemohlo dôjsť. Napokon vyjadrenie samotného navrhovateľa svedčí o tom, že nebol ani dobromyseľní o tom, že mu nehnuteľnosti patria a že si bol vedomý toho, že k ich riadnemu prevodu nedošlo, že na ich riadny prevod je potrebné uskutočniť ďalšie právne kroky a teda, že nie je právnym vlastníkom sporných nehnuteľností.

Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. V čase uchopenia držby, čo nespochybňuje ani sám navrhovateľ, vedel, že vlastníkom je nebohý G. N. a vychádzal zo skutočností, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, resp. dohody týkajúcej sa sporných nehnuteľností a následne sa mal navrhovateľ ujať držby, pričom ani uvedená navrhovateľom tvrdená skutočnosť nebola nad všetku pochybnosť preukázaná. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že o ospravedlniteľný omyl nepôjde, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2011)

Na základe skutočnosti, že navrhovateľ s poukazom na okolnosti v čase uchopenia sa držby sporných nehnuteľností vedel, že nehnuteľnosti patria inému vlastníkovi, čo ani sám nespochybnil a bolo to preukázané vykonaným dokazovaním, a preto nemožno vyvodiť záver, že navrhovateľ bol v ospravedlniteľnom omyle, teda v dobrej viere, že mu sporné pozemky patria a pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, je potrebné kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, teda nebolo potrebné skúmanie ďalších podmienok vydržania, nakoľko už nesplnenie jednej podmienky vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a preto ani súd nevyhodnocoval protichodné svedecké výpovede jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach a návrh o určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s v zmysle, ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom, pričom odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal súd 100% náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v

troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.