Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-28-2023.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: O. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., za účasti rodičov: matka T. H.Á., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XXXX/XX, XXX XX C., pr. zastúpená: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, a otec Z.F. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. XXXX/XX, XXX XX C., za účasti Okresnej prokuratúry Humenné, Štefánikova 1900/69, Humenné, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k úprave styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/30/022-122 zo dňa 24. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý tretí týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec sa s maloletým a matkou stretne pred miestom bydliska maloletého.
II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k styku otca s maloletým synom.
II. Napadnuté rozhodnutie
2. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd upravuje styk otca s maloletým O. O., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý tretí víkend v mesiaci, v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec sa s maloletým a matkou stretne pred miestom bydliska maloletého. II. Otec oznámi matke sms - správou 48 hodín vopred, či sa styk uskutoční. V prípade, ak matka sms
- správu neobdrží, má sa za to, že sa styk neuskutoční. III. Otec je oprávnený kontaktovať maloletého prostredníctvom videochatu alebo prostredníctvom aplikácie Messenger matky každú stredu od 18.00 hod. do 18.15 hod. IV. Konanie o návrhu matky na zákaz styku zastavuje. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Ruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Humenné č. 8P/283/2020 zo dňa 22.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. 21CoP/29/2021 zo dňa 08.04.2021.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 29 ods. 1, § 55 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP); čl. 5, § 24 ods. 4, § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z Zákon o rodine; čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi maloletým a otcom nie je vytvorený dostatočný citový vzťah, maloletý otca takmer nepozná, naopak, je veľmi naviazaný na matku. Maloletý nezvládne byť bez matky s otcom takmer celý deň a už vôbec nie po troch mesiacoch, čo sú v podstate navrhované tri stretnutia. Súd rozhodol, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý tretí víkend v mesiaci, konkrétne v sobotu aj nedeľu, avšak len v trvaní troch hodín a vždy za prítomnosti matky. Vzhľadom na zamestnanie otca, ktorý pracuje na západnom Slovensku a chce prichádzať iba jeden víkend mesačne z dôvodu vzdialenosti, súd rozhodol aj o oprávnení otca budovať vzťah s maloletým prostredníctvom videohovorov raz týždenne v trvaní 15 minút.
6. Súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na zákaz styku z dôvodu späťvzatia návrhu a zároveň zrušil neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.
III. Odvolanie a vyjadrenia účastníkov konania
7. Proti rozsudku vo výrokoch I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd neprihliadol na skutočnosť, že matka podala návrh na zákaz styku, preto otec matku nekontaktoval, a ak sa pokúšal s matkou kontaktovať ohľadom styku s maloletým, matka s ním odmietla komunikovať. Otec súdom upravený styk považoval za nedostatočný, navrhol upraviť stretávanie so synom každý tretí víkend v mesiaci v piatok, v sobotu a v nedeľu v čase od 9:00 - 12:00 hod a od 15:00 - 18:00 hod prvé tri stretnutia v prítomnosti matky s tým, že otec vyberie miesto stretnutia. Následne bude styk prebiehať bez prítomnosti matky. Zároveň navrhol, aby sa videochat realizoval každú stredu v čase od 16:00 hod do 16:15 hod.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že takmer dva roky otec syna nekontaktoval, ani sa s ním nestretol napriek právoplatnému neodkladnému opatreniu. Matka nesúhlasí s tvrdením otca o bránení mu v styku. Poukázala na vyhrážky otca ohľadom drog, ktorými chcel zdiskreditovať matku, aj na nespoluprácu otca s odborníkmi z oblasti psychológie, ani z Centra pre deti a rodiny. Konštatovala, že stretnutia v Centre pre deti a rodiny považuje za zbytočné, keďže otec sa uvedeného zúčastnil zhruba 2 hodiny a matka 9 hodín. Podané odvolanie považuje matka za účelové. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že uložené výchovné opatrenie sa k februáru 2023 uskutočnilo v rozsahu približne 12 hodín z celkového 60 hodín. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, resp. zmeniť výrok III. vzhľadom na pracovné povinnosti otca.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k styku otca s maloletým synom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým upravil styk otca s maloletým O..
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní rozsudok nesprávnym či nezákonným.
13. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca so synom, pri ktorom nie je podľa neho nevyhnutná prítomnosť matky po prvých troch stretnutiach, postavil na svojom presvedčení, že matka s ním odmieta komunikovať a bráni mu v stretávaní so synom. Matka tvrdí, že záujem otca o syna nie je skutočný, ale len deklarovaný, nepozná návyky maloletého, dieťa na neho nie je zvyknuté, nikdy nerealizoval celodennú starostlivosť o maloletého, otec záujem o syna neprejavuje, nechodí za ním ani v termínoch určených mu neodkladným opatrením.
15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletého nevedú spoločnú domácnosť, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná, aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje. Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností nemožno učiniť dohodou. Vyostrený konflikt rodičov sa časom nezmierňuje, práve naopak, eskaluje vyvolávaním konfliktov rodičmi maloletého syna. Styk otca s mal. synom neprebieha, príčiny tohto stavu prezentovali rodičia diametrálne odlišne a v rozpore so záujmom maloletého O., keďže je stredobodom hádok a vzájomných slovných útokov medzi rodičmi. Napriek tomu otec má záujem na stretávaní sa s mal. O., avšak bez prítomnosti matky, ktorá s týmto nesúhlasí. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenuje aj Centum pre deti a rodiny Z., A. C., na základe rozhodnutia súdu, v ktorom sa realizuje výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu.
16. Odvolací súd má zo spisu za preukázané, že styk otca s mal. O. bol doposiaľ upravený neodkladným opatrením sp. zn. 21CoP/29/2021-148 zo dňa 08.04.2021 tak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v každý párny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod., za prítomnosti matky, s tým, že styk sa bude realizovať na mieste určenom otcom. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho v mieste jej bydliska. Rodičia sú povinní navzájom sa informovať o vážnych dôvodoch, pre ktoré sa nebude môcť realizovať styk, a to v lehote najmenej 24 hodín vopred pred určeným časom styku.
17. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. O.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
20. Odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývin maloletých je v prvom rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a vzájomného osočovania. V danom prípade však táto komunikácia zo strany rodičov maloletého úplne absentuje. V zásade súd pri rozhodovaní o úprave styku dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V posudzovanom prípade však správne súd prvej inštancie vychádzal zo špecifických okolností, ktoré v konaní boli preukázané. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne a individuálne zohľadnil existujúce pomery maloletého O. a jeho rodičov, zohľadnil útly vek maloletého, jeho denný režim, ako aj doposiaľ realizovaný styk otca s maloletým a pracovné povinnosti otca na západnom Slovensku. K odvolacej argumentácii otca je potrebné dodať, že jeho predstavy o realizácii styku s mal. O. zjavne nesledujú aktuálny vek maloletého, pre ktorý je charakteristická fyzická aj psychická naviazanosť na základnú vzťahovú osobu, ktorou je v tomto veku pre maloletého matka. Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, avšak iba z dôvodu správnej formulácie vo vzťahu k vykonateľnosti výroku I., zmenil znenie tohto výroku. Odvolací súd uvádza, že upravený styk korešponduje individuálnej potrebe maloletého a aktuálne zisteným pomerom rodičov s dôrazom na skutočnosť, že doposiaľ sa styk otca s deťmi napriek upravenému styku neodkladným opatrením nerealizoval, preto otec nemôže mať doposiaľ dostatočne rozvinutú rodičovskú rolu, v dôsledku čoho nepozná potreby maloletého v útlom veku a rovnako, ani maloletý O. nie je zvyknutý na starostlivosť otca bez prítomnosti matky. Prítomnosť matky pri stretávaní otca so synom však neznamená, že má zasahovať do priebehu stretnutia otca so synom, prípadne určovať akékoľvek podmienky realizácie tohto styku, pretože matka má byť len osobou nápomocnou pri vytváraní si vzájomného vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že v súčasnosti ide len o adaptačné obdobie, ktorého účelom je vytvorenie pravidelného návyku maloletého O. na otca a postupné rozvinutie rodičovských zručností otca, po úspešnom zvládnutí ktorého sa môže styk otca s maloletým postupne rozširovať v záujme maloletého O., a to buď na základe ich vzájomnej dohody, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu, alebo sa ktorýkoľvek z rodičov môže domáhať zmeny úpravy styku podaním návrhu na príslušný súd. Je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné prehodnotenie negatívneho nastavenia matky voči otcovi a zároveň je potrebné získať a rozvíjať rodičovské kompetencie otca voči
mal. synovi. Súčasná úprava styku má byť len dočasným obmedzením stretávania sa otca s dieťaťom, pretože táto potreba vychádza z aktuálneho súčasného stavu.
21. Hoci Zákon o rodine uprednostňuje osobný styk rodičov s dieťaťom, môže byť v odôvodnených prípadoch tento osobný styk nahradený stykom nepriamym, a to napríklad aj pomocou elektronických prostriedkov, ako je telefón, elektronická pošta, komunikácia cez SKYPE, Facebook či iné sociálne siete. Cieľom je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti. V praxi pôjde o prípady, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť. V týchto a podobných prípadoch by súdy mali zvážiť tzv. nepriamy styk namiesto osobného styku, alebo popri ňom. Vzhľadom na zamestnanie otca, ktorý pracuje na západnom Slovensku a chce prichádzať iba jeden víkend mesačne z dôvodu vzdialenosti na stretnutie so svojim synom, je správny záver súdu o oprávnení otca budovať vzťah s maloletým synom prostredníctvom videohovorov raz týždenne v trvaní 15 minút. Odvolací súd má za to, že je potrebné popri osobnom styku zabezpečiť aj styk nepriamy, čím sa podľa odvolacieho súdu zabezpečí rozvíjanie a udržanie vzájomných väzieb medzi otcom a synom. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
22. Odvolací súd chce v tomto smere poukázať na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že prípravou na styk otca s deťmi sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletého dieťaťa naň pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote dieťaťa je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom aj v nadväznosti na budúcu socializáciu dieťaťa v spoločnosti a následných partnerských vzťahoch. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec maloletému nejakým spôsobom ubližoval. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP z dôvodu potreby jednoznačnej formulácie vo vzťahu k vykonateľnosti zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I., tak ako je uvedené vo výrokovej časti a výrok III. postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil, pretože sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.
24. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
25. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).