Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-7S-59-2022.pdf
PDF · 245.37 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-7S/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a A. B. C., v právnej veci žalobcov: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX G.; 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX G.; 3/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX G.; 4/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., XXX XX K.; 5/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX G.; 6/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. X/XX, XXX XX N. H. a 7/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. – F., všetci kvalifikovane zastúpení advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, t.č. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25402/2022/SSSVP/69311 z 29.06.2022, vo veci dočasného obmedzenia vlastníckeho práva k parcele a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 25.07.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobcovia 1/ až 7/ (spolu ďalej len „žalobcovia“) domáhali, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného [pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, t.č. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, viď ďalej] č. 25402/2022/SSSVP/69311 z 29.06.2022, ktorému predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/002708-013 zo 17.03.2022, ktorými bolo rozhodnuté o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcov k im spoluvlastnícky patriacej nehnuteľnosti, aby boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a žalobcom aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.
2. Dňom 01.01.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 172/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým došlo k zriadeniu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“), ktorý Úrad je podľa § 34a písm. c) zákona č. 575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre vyvlastnenie; pričom podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. „Pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.“
3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcov, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 12.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
Administratívne konanie
4. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2-2015/002131-ÚR z 05.01.2015 (právoplatné 23.02.2015), bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca - Košické Oľšany", objekt č. 310-10-Vodovodná prípojka pre odpočívadlo Valaliky, objekt č. 677-00-Ochrana diaľkových káblov ŽSR v km 110,076 R2 (ďalej len „dotknutá stavba“).
5. Dňa 08.02.2019 Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „vyvlastniteľ“), podala Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (prvostupňový správny orgán) návrh na vydanie rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcov k im spoluvlastnícky patriacej parcele EKN 1544/3 – orná pôda o výmere 4611 m2, evidovanej príslušným katastrálnym úradom pre okres Košice IV, obec Košice – Barca a katastrálne územie Barca na LV XXXX (ďalej len „dotknutá parcela žalobcov“) a to pre účel realizácie dotknutej stavby. Vyvlastniteľ taktiež predloženými ponukami na uzatvorenie nájomných zmlúv a zmlúv o zriadení vecného bremena, ktoré zaslal a ktoré boli doručené žalobcom do vlastných rúk (doručenky sú v administratívnom spise, pozn.), preukázal, že pred podaním predmetného návrhu si splnil aj svoju zákonnú povinnosť podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), no napriek tomu k uzavretiu predmetných dohôd so žalobcami nedošlo. Dňom podania uvedeného návrhu vyvlastniteľom bolo začaté vyvlastňovacie konanie, ktorého začatie prvostupňový správny orgán po preskúmaní podkladov oznámil účastníkom konania listom č. OÚ- KE- OVBP2-2021/026278-002 z 01.07.2021 a nariadil ústne pojednávanie na deň 13.08.2021. Pred konaním ústneho pojednávania dňa 09.08.2021 splnomocnený zástupca vyvlastňovaných žalobcov predložil prvostupňovému správnemu orgánu cit. „Námietky voči navrhovanému vyvlastneniu
- z dôvodu nevyužiteľnosti zostávajúcej časti pozemku." a súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žiaden z účastníkov konania. Za účelom poskytnutia lehoty vyvlastniteľovi vyjadriť sa k námietkam vyvlastňovaných žalobcov, prvostupňový správny orgán uznesením č. OU-KE-OVBP2-2021/026278-006 z 13.08.2021 (právoplatné 18.08.2021) prerušil vyvlastňovacie konanie, pričom vyvlastniteľ sa vyjadril v podaní doručenom 22.09.2021. Jednou z námietok vyvlastňovaných žalobcov bola námietka voči v podkladoch k obmedzeniu ich vlastníckeho práva predloženému znaleckému posudku (ZP), ktorým bola určená cena dotknutej parcely žalobcov z ktorej sa mala určiť primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva a ktorý ZP č. 1/2017, v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z.z.“), bol starší ako 2 roky. Tejto námietke vyvlastňovaných žalobcov žalovaný vyhovel ešte pred rozhodnutím, preto rozhodnutím č. OU- KE- OVBP2-2021/026278-008 zo 04.10.2021, prerušil konanie a vyzval vyvlastniteľa na predloženie nového ZP, ktorý ZP č. 77/2021 zo dňa 22.11.2021, vypracovaný znalcom, zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, pre odbor stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti P. G. Q., bol vyvlastniteľom predložený 16.12.2021 a ku ktorému sa vyvlastňovaní žalobcovia vyjadrili 31.01.2022. Následne prvostupňový správny orgán listom č. OU-KE-OVBP2-2022/002708-012 z 22.02.2022 oznámil účastníkom konania pokračovanie v konaní, v ktorom nariadil ústne pojednávanie na 14.03.2022, podľa zápisnice z ktorého sa ho zúčastnili vyvlastniteľ, právny zástupca vyvlastňovaných a vyvlastňovaný O. A. (žalobca 7/), pričom vyvlastniteľ predložil mapy a opisy subjektov a zodpovedal technické otázky, ktoré podklady boli zaslané aj právnej zástupkyni žalobcov.
6. Žalobcovia (vyvlastňovaní) vo svojom vyjadrení k návrhu na obmedzenie ich vlastníckeho práva k im spoluvlastnícky patriacej dotknutej parcele uplatnili tieto námietky:
- s poukazom na § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. vyjadrili nesúhlas iba s obmedzením ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele s odôvodnením, že tento zásah do ich vlastníckeho práva je pre nich viac nepriaznivý, než ako by bol prechod vlastníckeho práva k celej nie iba k časti tejto dotknutej parcely na vyvlastniteľa, preto žalobcovia cit. „... navrhujú, aby došlo k trvalému prechodu vlastníckeho práva na vyvlastniteľa...“ a aby bol návrh vyvlastniteľa na dočasné obmedzenie ich vlastníckeho práva prvostupňovým správnym orgánom zamietnutý;
- s poukazom na § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. uviedli, že nie je možným obmedziť ich vlastnícke právo iba k časti dotknutej parcely, keďže (i) táto sa nachádza v bezprostrednej blízkosti budúcej diaľnice, na ktorej budú prebiehať rozsiahle stavebné práce a preto žalobcovia (vyvlastňovaní) nebudú môcť užívať ani jej zvyšnú časť a to tak počas stavby diaľnice, ako ani po jej ukončení z dôvodu (ii) ochranných pásem cit. „... (kanalizácia, diaľnica, železničná trať, inžinierske siete, splašková kanalizácia, odpočívadlo, vodovodná prípojka, ochrana diaľkových káblov) ...“, ohľadne nemožnosti užívania ktorej žalobcovia navrhli vypracovanie znaleckého posudku s poukazom na § 2 ods. 5 zákona č. 282/2015 Z.z.. Okrem toho podľa žalobcov (vyvlastňovaných) dotknutá parcela bude nevyužiteľnou (iii) aj z dôvodu straty prístupu k nej, keďže bude uzavretá medzi stavbami diaľnice, odpočívadlom a železničnou traťou, takže jediný prístup bude cit. „... po diaľnici a to z odpočívadla Valaliky (obmedzený výjazd) a preto nebude možné akokoľvek užívať daný pozemok vyvlastňovanými, čím vyvlastňovaní budú zaťažení neprimeranými ťažkosťami ...“; ako aj (iv) z dôvodu, že realizácia stavby bude viesť cez stred dotknutej parcely žalobcov, pričom žalobcovia tiež uviedli cit. „... do dnešného dňa nie je zrejmé ako a odkiaľ a kam povedie uvedená vodovodná prípojka pre Odpočívadlo Valaliky a navyše splašková kanalizácia má viesť cez stred jeho vyvlastňovaného pozemku ...“. Uvedené dôvody podľa žalobcov budú mať za následok nevyužiteľnosť dotknutej parcely nie len pre nich, ale táto dotknutá parcela bude nepredajnou z dôvodu jej nevyužiteľnosti aj pre akéhokoľvek ďalšieho jej vlastnícka, preto cit. „Uvedomujúc si verejný záujem, vyvlastňovaní navrhujú odkúpenie celého pozemku a nie len časti.“;
- s poukazom na § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 282/2015 Z.z. žalobcovia (vyvlastňovaní) namietali, že v žalovaným podanom návrhu absentuje cit. „.... zákonom stanovený údaj, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku.“
7. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-KE- OVBP2-2022/002708-013 zo 17.03.2022, ako prvostupňový správny orgán, návrhu vyvlastniteľa vyhovel a rozhodol o dočasnom – cit. „dočasný záber do jedného roka“, obmedzení vlastníckeho práva žalobcov pri užívaní im spoluvlastnícky patriacej dotknutej parcely cit. «.. v prospech vyvlastniteľa (...) pre účel realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca-Košické Oľšany“, objekt č. 310-10-Vodovodná prípojka pre odpočívadlo Valaliky, objekt č. 677-00-Ochrana diaľkových káblov ŽSR v km 110,076 R2, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby stavebným úradom – Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (...) pod č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 05.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2015.» (jej dielov č. 32 a č. 33), na ktorej dotknutej parcele má:
- žalobkyňa 1/ (D. E., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/36 (1/6 + 1/36);
- žalobkyňa 2/ (E. H., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/36;
- žalobkyňa 3/ (A. J., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/36;
- žalobkyňa 4/ (A. G., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12;
- žalobkyňa 5/ (A. C., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/36 (1/6 + 1/36);
- žalobca 6/ (M. J., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12 a
- žalobca 7/ (O. A., nar. XX.XX.XXXX) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/36 (1/6 + 1/36), ktoré dočasné obmedzenie sa malo týkať dotknutej parcely iba v časti jej výmery 290 m2 (246 m2 + 44 m2) a to pre účely výstavby dotknutej stavby [t.j. objekt č. 310-10-Vodovodná prípojka pre odpočívadlo Valaliky, objekt č. 677-00-Ochrana diaľkových káblov ŽSR v km 110,076 R2], ktorá má byť postavená vo verejnom záujme a to za náhradu za toto dočasné obmedzenie vlastníckeho práva cit. „dočasný záber do jedného roka“, určenú v súlade so znaleckým posudkom č. 77/2021 z 22.11.2021 za sumu 4,721 Eur/1 m2 dočasne zabratej pôdy tak, že:
- žalobkyni 1/ (D. E., nar. XX.XX.XXXX) za jej spoluvlastnícky podiel 7/36 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 266,17 Eur;
- žalobkyni 2/ (E. H., nar. XX.XX.XXXX) za jej spoluvlastnícky podiel 1/36 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 38,- Eur;
- žalobkyni 3/ (A. J., nar. XX.XX.XXXX) za jej spoluvlastnícky podiel 1/36 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 38,- Eur;
- žalobkyni 4/ (A. G., nar. XX.XX.XXXX) za jej spoluvlastnícky podiel 1/12 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 114,11 Eur;
- žalobkyni 5/ (A. C., nar. XX.XX.XXXX) za jej spoluvlastnícky podiel 7/36 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 266,17 Eur;
- žalobcovi 6/ (M. J., nar. XX.XX.XXXX) za jeho spoluvlastnícky podiel 1/12 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 114,11 Eur;
- žalobcovi 7/ (O. A., nar. XX.XX.XXXX) za jeho spoluvlastnícky podiel 7/36 na obmedzením zabratých 290 m2 bola priznaná náhrada v sume 266,17 Eur, ktoré sumy náhrad bol povinný vyplatiť žalobcom (vyvlastňovaným) vyvlastniteľ v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne uvedené obmedzenie spoluvlastníckeho práva malo začať plynúť odo dňa zahájenia prác na preložke inžinierskych sietí a po skončení prác má byť dotknutá parcela uvedená do pôvodného stavu s tým, že dotknutá parcela v rozsahu jej dočasného obmedzenia môže byť užívaná iba na určený účel tohto obmedzenia. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami žalobcov (vyvlastňovaných) a to tak, že:
- pokiaľ išlo o námietku žalobcov, že by bolo pre nich výhodnejším, ak by došlo nie len k dočasnému obmedzeniu ich spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele, ale ak by došlo k celkovému prechodu vlastníckeho práva k dotknutej parcele na vyvlastniteľa, správny orgán s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. túto námietku žalobcov zamietol a podotkol, že nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí iba jeho obmedzenie s tým, že v danom prípade bolo spoluvlastnícke právo žalobcov k dotknutej parcele obmedzené na dobu 1 roka iba počas výstavby vodovodnej prípojky pre odpočívadlo Valaliky a ochrany diaľkových káblov ŽSR, t,j. jedná sa o stavby charakteru inžinierskych sietí a nie o cestné teleso, takže ich zrealizovaním nebude znemožnené ďalšie využitie dotknutej parcely a to ani jej príslušných stavbou zasiahnutých dielov a ani jej zvyšnej časti, preto podľa správneho orgánu cit. „... v predmetnom konaní nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, pretože pre účel vyvlastnenia postačuje obmedzenie vlastníckeho práva... .“;
- správny orgán zamietol aj námietku žalobcov nimi uplatnenú s poukazom na § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., v rámci ktorej žalobcovia žiadali, prechod vlastníckeho práva k dotknutej parcele ako k celku na vyvlastniteľa dôvodiac, že po zrealizovaní dotknutej stavby bude táto parcela pre nich, ako ani pre akéhokoľvek ďalšieho vlastníka nevyužiteľnou a na účel overenia jej budúcej nevyužiteľnosti navrhli vykonať znalecké dokazovanie, avšak správny orgán upozornil, že označené žalobcami dovolávané ustanovenie je pre daný prípad neaplikovateľným, pretože toto pojednáva o inštitúte vyvlastnenia, t.j. o trvalom prechode vlastníckeho práva, resp. o trvalom odňatí vlastníckeho práva vyvlastňovaného k predmetu jeho vlastníctva, čo však nie je daný prípad, keďže v danom prípade sa nejedná o trvalé odňatie vlastníckeho práva (prechod), ale iba obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov na dobu 1 roka, preto nie je dôvodné ani posudzovať využiteľnosť zostávajúcej časti dotknutej parcely znaleckým posudkom. Okrem toho správny orgán aj s poukazom na vyjadrenie vyvlastniteľa podotkol, že údajnú nevyužiteľnosť dotknutej parcely a to tak v jej obmedzením spoluvlastníckeho práva žalobcov dotknutej ako aj nedotknutej časti, vyvlastňovaní podložili výlučne svojím subjektívnym tvrdením bez akýchkoľvek relevantných podkladov;
- zamietnutá bola aj námietka žalobcov (vyvlastňovaných), ohľadne nimi tvrdenej nevyužiteľnosti dotknutej parcely aj z dôvodu straty prístupu k nej kvôli okolitým stavbám (diaľnica, odpočívadlo, železnica), pričom prvostupňový správny orgán s poukazom na stanovisko vyvlastniteľa uviedol, že pôvodná prístupová komunikácia na dotknutú parcelu cit. „... bola odklonená a bude vybudovaná nová prístupová cesta na jednotlivé pozemky zo západnej strany po obvode navrhovaného odpočívadla Valaliky, čo znamená, že prístupová cesta na pozemok parc. č. 1544/3 o výmere 4611 m2 bude zabezpečená (zakreslené v koordinačnom výkrese v km 11,100-12,750), a po ukončení stavebných prác poľnohospodársky účel využitia dotknutej ako aj zostávajúcej časti pozemku nie je žiadnym spôsobom obmedzený.“;
- napokon prvostupňovým správnym orgánom bola zamietnutá aj námietka žalobcov (vyvlastňovaných), podľa ktorej návrh vyvlastniteľa na obmedzenie ich spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele neobsahuje údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním dotknutej parcely, v ktorej súvislosti správny orgán podotkol, že konkrétne termíny začatia stavebných prác sú viazané na dátum podpisu zmluvy o dielo medzi vyvlastniteľom a zhotoviteľom týchto prác, takže ak k podpisu zmluvy o dielo nedôjde v medzi nimi dohodnutom termíne, bude to mať za následok posun stavebných prác, preto bol začiatok užívania dotknute parcely resp. jej časti stanovený odo dňa zahájenia prác na preložke inžinierskych sietí. Záverom prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí tiež uviedol cit. «Vyvlastňovanie bolo uskutočnené v súlade s ust. § 2 zákona o vyvlastňovaní, čo vyplýva z priebehu vyvlastňovacieho konania, aby bolo možné dosiahnuť účel vyvlastnenia pre verejný záujem, preukázaný vyššie
špecifikovaným rozhodnutím o umiestnení stavby, pre ktorej účel sa vyvlastňovalo. Vyvlastnenie bolo uskutočnené v nevyhnutnom rozsahu, čo bolo preukázané vyššie špecifikovaným územným rozhodnutím o umiestnení stavby, ako aj podkladom pre uzatváranie nájomných zmlúv č. 281/2016 zo dňa 11.10.2016. Stavba R2 Šaca - G. M. je v súlade s „Programom rozvoja diaľničnej siete SR", ako aj v súlade s uznesením vlády SR č. 523 z 26.marca 2003 k aktualizácii projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na územní Slovenskej republiky. Predmetný úsek rýchlostnej cesty R2 je súčasťou európskych dopravných koridorov TEM alebo TEN-T, je súčasťou medzinárodných ciest E58, E71 a E571 a je v súlade s územným plánom VÚC Košického samosprávneho kraja ako aj v súlade s územným plánom mesta Košíc, jeho mestských častí a dotknutých obcí.»
8. O odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol právny predchodca žalovaného (ďalej len „žalovaný“), žalobou napadnutým rozhodnutím č. 25402/2022/ SSSVP/69311 z 29.06.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov, že v ich prípade malo dôjsť k trvalému odňatiu vlastníckeho práva a nie iba k jeho obmedzeniu a to s dôrazom, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. je treba mať na zreteli, že rozsah vyvlastnenia závisí od jeho účelu s tým, že § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej tiež aj len „zákon o verejných vodovodoch“) predpokladá pri zriaďovaní a údržbe verejných vodovodov a verených kanalizácií usporiadanie právnych vzťahov medzi majiteľmi dotknutých pozemkov a vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie formou zriadenia vecného bremena, pričom obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena je v tomto prípade bežnou formou úpravy právnych vzťahov. Za nedôvodnú mal aj odvolaciu námietku žalobcov o prvostupňovým správnym orgánom nedostatočnom posúdení formou znaleckého posudku využiteľnosti zvyšnej časti, obmedzením vlastníckeho práva nezasiahnutej časti dotknutej parcely žalobcov s konštatáciou, že obmedzením vlastníckeho práva sa dotknutá parcela žalobcov nerozdelí a teda niet ani jej zostávajúcej časti, ktorá by sa mala posudzovať, pretože dotknutá parcela ostane aj naďalej v celku v spoluvlastníctve žalobcov s tým, že na tento prípad ani nemožno aplikovať § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 282/2015 Z.z., pretože ten neupravuje situáciu obmedzenia vlastníckeho práva, ale iba situáciu vyvlastnenia (t.j. prechodu vlastníckeho práva) k pozemku alebo stavbe alebo k ich časti. Podľa žalovaného, žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, žeby v dôsledku dočasného obmedzenia ich spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele došlo k zníženiu jej hodnoty s dodatkom žalovaného, že táto dotknutá parcela je evidovaná ako orná pôda, na ktorý účel, t.j. na poľnohospodársky účel, ju žalobcovia môžu využívať aj naďalej, keďže podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bude vyvlastniteľ povinný uviesť ju po ukončení prác do pôvodného stavu s tým, že za dobu ich dočasného obmedzenia bude žalobcom poskytnutá finančná náhrada. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcov, v zmysle ktorej v dôsledku vybudovania rýchlostnej cesty nebudú môcť vo vzťahu k dotknutej parcele plne realizovať svoje vlastnícke práva s odôvodnením žalovaného, že cit. „... tieto námietky si mohli odvolatelia uplatniť v územnom konaní. Na námietky, ktoré si mohli vyvlastňovaní uplatniť najneskôr v územnom konaní sa vo vyvlastňovycom konaní neprihliada (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní). Z uvedeného dôvodu považuje ministerstvo túto námietku za nedôvodnú.“ Žalovaný zaujal stanovisko aj k námietke žalobcov (ktorá nie je aj žalobnou námietkou, pozn. súdu), týkajúcej sa absencie odôvodnenia v rozhodnutí vo vzťahu k stavbe – splašková kanalizácia, v ktorej súvislosti žalovaný konštatoval, cit. „... že okresný úrad nemá v rámci vyvlastňovacieho konania kompetenciu rozhodovať o stavebnom objekte a vyjadrovať sa k nemu. Samotný stavebný objekt jeho umiestnenie a technické parametre posudzuje príslušný stavebný úrad v rámci územného a stavebného konania a preto námietky týkajúce sa uvedených skutočností je potrebné si uplatniť v týchto konaniach, z uvedený dôvodov považuje ministerstvo túto námietku za neopodstatnenú.“ Napokon mal žalovaný za zákonný aj postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v otázke priznania náhrady žalobcom za ich dočasné obmedzenie spoluvlastníckeho práva na dotknutej parcele, pretože tá bola určená v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom ako štátom splnomocnenou osobou, ktorý v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého posudku a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 150/2009 z 18.05.2010, správny orgán nemá právo posudzovať jeho závery, či ich spochybňovať s dodatkom, že podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, dohľad nad zákonnosťou a správnosťou postupov znalcov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR. V tej súvislosti žalovaný odkázal žalobcov s ich nárokom na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na civilný súd. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 30.06.2022.
Súdne konanie
9. Žalobcovia vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 25402/2022/SSSVP/69311 z 29.06.2022 uviedli, že majú za to, že toto rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktorý bol nesprávne právne posúdený. Podľa žalobcov sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s ich odvolacím argumentom, že rozhodnutie o dočasnom obmedzení ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele nerieši komplexne celú vec, keďže toto obmedzenie sa netýka iba vstupu na ich dotknutú parcelu ťažkými mechanizmami staviteľov alebo zložením stavebných technológií, po ktorom by bolo možné túto dotknutú parcelu uviesť do pôvodného stavu povrchovými úpravami, ale jedná sa o trvalý a nezvratný zásah do vlastníctva žalobcov umiestnením stavby – vodovodnej prípojky na ich dotknutej parcele, po realizácii ktorej už nebude možné navodiť jej pôvodný stav, keďže stavba prípojky tam ostane a cit. „Zároveň z právneho hľadiska po uplynutí 1 roka pôjde o neoprávnenú stavbu.“ Podľa žalobcov v tomto smere je nedostatočnou argumentácia žalovaného, že právny vzťah bude vyriešený zriadením vecného bremena po výstavbe a napadnutými rozhodnutiami nedôjde ku komplexnému vyriešeniu celej veci, ale po uplynutí 1 roka dôjde opätovne k potrebe ďalšieho riešenia právneho stavu k dotknutej parcele, takže uvedeným rozhodnutím sa dosiahne jedine právna neistota a vznik ďalších sporov. Podľa žalobcov v demokratickej spoločnosti je vo verejnom záujme síce zásah do vlastníckeho práva prípustným, avšak ak sa jedná o zásah trvalý, musí byť rešpektovaná zásada nepoškodzovania žiadneho vlastníka. Podľa žalobcov ani žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neodôvodnili na základe čoho ustálili, že obmedzenie spoluvlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele nemôže byť pre žalobcov viac nepriaznivejšie ako by bol prechod vlastníckeho práva k nej ako k celku na vyvlastniteľa. Podľa žalobcov sú rozhodnutia správnych orgánov nezákonnými lebo cit. „... obchádzajú zákona o vyvlastňovaní, keďže nejde o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré predpokladá existenciu skutočnosti prechodnej povahy ale o trvalé. (...) Po odpadnutí dôvodu obmedzenia vlastníckych práv by sa pozemky mali stať znova nezaťaženými a vlastníci by mali mať opäť možnosť využívať svoje vlastnícke práva v plnej miere ako pred obmedzením, no to v danom prípade nebude splnené.“ V uvedenej súvislosti žalobcovia s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09, poukázali na nemožnosť akceptovania výstavby trvalej stavby na pozemku bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný už pred začatím stavby. Podľa žalobcov nezákonný postup správnych orgánov je aj v tom, že v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. neskúmali využiteľnosť, obmedzením vlastníckeho práva nezasiahnutej zvyšnej časti dotknutej parcely na základe znaleckého posudku s tým, že neobstojí názor žalovaného, ktorý sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v tomto prípade by označené ustanovenie bolo neaplikovateľným, keďže sa nejedná o vyvlastnenie, ale iba o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, avšak podľa žalobcov toto obmedzenie vlastníckeho práva má znaky vyvlastnenia, pretože cit. „... v danom prípade ani nejde o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva ale o trvalé,“, preto využitím analógie práva je možné aplikovať dané ustanovenie aj na obmedzenie vlastníckeho práva. V tej súvislosti podľa žalobcov nie je obhájiteľným ani tvrdenie, že počas výstavby bude dotknutá len časť dotknutej parcely o výmere cit. „246 m2“, pretože pri tak rozsiahlej stavbe, akou je diaľnica s realizáciou ktorej je spojený vysoký pohyb osôb a ťažkých mechanizmov, je nemožným, aby toto bolo možné cit. „... uskutočňovať len na vyvlastňovanej časti pozemku ...“ a stavbou bude zasiahnutá celá dotknutá parcela. Žalobcovia zotrvali aj na svojej námietke, že k dotknutej parcele nebude vybudovaná využiteľná prístupová cesta, na ktorú tak nebude možný prístup, najmä poľnohospodárskym strojom; taktiež opätovne zdôraznili, že cit. „... je neakceptovateľné a neprípustné, aby v právnom štáte bolo rozhodnuté o dočasnom vyvlastnení na obdobie 1 roka k predmetu vyvlastnenia, na ktorom má byť vybudovaná stavba, ktorá vedie úplne cez stred pozemku, na ktorom bude znemožnené vybudovanie akejkoľvek ďalšej stavby Vyvlastňovanými, prípadne s veľmi vysokými nákladmi ...“, taktiež podľa žalobcov dotknutá parcela bude v dôsledku trvalého umiestnenia stavby na nej nevyužiteľnou nie len pre nich, ale táto bude aj nescudziteľnou kvôli jej nevyužiteľnosti ani inými prípadnými ďalšími vlastníkmi. S poukazom na R 33/2004 (Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Sž 110/2002 z 10.12.2002, pozn. súdu), podľa ktorého správny orgán v odvolacom konaní má povinnosť aj mimo odvolacích dôvodov, zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, žalobcovia apelovali aj na to, že žalovaný, v odvolacom konaní nenapravil zjavnú nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorému rozhodnutiu v zmysle § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 282/2015 Z.z. absentuje obligatórna zákonná náležitosť a to označenie geometrického plánu, ktorý bol podkladom na čiastočné vyvlastnenie, ktorý nedostatok rozhodnutia podľa žalobcov nie je iba formálnym, ale má za následok nezákonnosť rozhodnutia.
V ďalšom žalobcovia poukázali, že žalovaný sa náležite nevysporiadal ani s ich odvolacou námietku, že znalec pri určení ceny za vyvlastnenie použil iba metódu polohovej diferenciácie, čo je teoretický spôsob výpočtu a cit. „... nepoužil výnosovú ani porovnávaciu metódu...“, pričom podľa rozhodnutia sp. zn. 4Sžo/65/2015 cit. „Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác...“, ale žalovaný sa iba obmedzil na konštatovanie, že za závery znaleckého posudku zodpovedá znalec, ktorého závery žalovaný iba nekriticky prevzal, preto je tento znalecký posudok v konaní nepoužiteľným. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobcovia tiež uviedli, že cit. „...nesúhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.“ Prílohou žaloby boli napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a odvolanie žalobcov voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.
Súčasťou žaloby žalobcov bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý návrh bol zamietnutý uznesením správneho súdu č. k. KE-7S/59/2022-101 z 03.07.2023.
10. Žalobcovia svojím podaním z 19.08.2022 ešte doplnili žalobnú argumentáciu k svojej žalobnej námietke týkajúcej sa nimi tvrdeného nezákonného postupu žalovaného, ktorý pri určení ceny za vyvlastnením, dočasné obmedzenie spoluvlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, nekriticky vychádzal zo znaleckého posudku, pri spracovaní ktorého znalec využil iba metódu polohovej diferenciácie a nepoužil porovnávaciu metódu, čo je podľa žalobcov v rozpore s § 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, v ktorej spojitosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk/15/2016 v ktorom kasačný súd priamo vylúčil možnosť stanovenia primeranej náhrady len použitím metódy polohovej diferenciácie, bez použitia porovnávacej metódy a to konkrétne aj konštatovaním cit. „Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. (...) (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015). Z rozhodnutia stavebného úradu (...) nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku (...) nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda). (...) (...) keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Ako už bolo vyššie uvedené, takýto postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie v preskúmavanej veci dodržaný nebol.“ Vzhľadom k uvedenému žalobcovia s poukazom na princíp právnej istoty, spojený s potrebou jednotného postupu súdov na riešenie obdobných vecí uzavreli, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárnym prejavom svojvôle žalovaného pri výklade zákona a zneužitím slabšieho postavenia žalobcov vo vyvlastňovacom konaní s tým, že určenie ceny znaleckým posudkom ešte nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zákonnom a úplne zistiť skutočný stav.
11. Podaním z 09.11.2022 žalobcovia na podporu svojej žalobnej námietky, že v danom prípade žalovaný, ako ani jemu predchádzajúci prvostupňový správny orgán nezistili dostatočne skutkový stav pre rozhodnutie, predložili fotodokumentáciu, ktorá by mala zachytávať vykonanie rozsiahlych hĺbkových výkopových prác realizovaných vyvlastniteľom, na dotknutej parcele žalobcov, v ktorom dôsledku tak cit. „... daný stav sa nezhoduje so stavom uvedeným v napádanom rozhodnutí ...“, pretože tým došlo k porušeniu rozhodnutím žalovaného vymedzenej výmery, v ktorej malo byť zasiahnuté do
spoluvlastníckeho práva žalobcov. V uvedenej súvislosti žalobcovia navrhli, aby správny súd vykonal dôkaz mimo pojednávania obhliadkou dotknutej parcely na mieste samom, keďže podľa žalobcov sa jedná o cit. „... vykonanie dôkazu, ktorý je nevyhnutný na preskúmanie zákonnosti napadaného rozhodnutia.“ Prílohou podania žalobcov bola fotodokumentácia zachytávajúca výkopové práce bagrom na parcele, ako aj cit. „... letecké snímky dotknutej parcely...“ Následným podaním zo 16.11.2022 žalobcovia predložili na preukázanie svojich tvrdení aj videozáznam o výkopových prácach na CD – nosiči.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, podaním zo 14.11.2022 uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje so žalobnými námietkami žalobcov. Žalovaný považuje za nedôvodnú námietku žalobcov na potrebu trvalého odňatia vlastníckeho práva k dotknutej parcele, pretože § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej tiež aj len „zákon o verejných vodovodoch“), predpokladá pri zriaďovaní a údržbe verejných vodovodov a verejných kanalizácií usporiadanie právnych vzťahov medzi majiteľmi dotknutých pozemkov a vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie, formu zriadenia vecného bremena, preto podľa žalovaného cit. „... obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena je v tomto prípade bežnou formou úpravy právnych vzťahov medzi dotknutými stranami.“ Podľa žalovaného, v danom prípade na dosiahnutie sledovaného účelu postačovalo v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. iba obmedzenie spoluvlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele cit. „... čo postačovalo na posúdenie primeranosti spôsobu vyvlastnenia.“ Žalovaný podotkol, že v danom prípade nemohol byť aplikovaný § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 282/2015 Z.z., pretože ten upravuje iba situáciu, keď dôjde vyvlastnením k prechodu vlastníckeho práva k časti pozemku alebo stavby, čo nie je daný prípad, keďže po uplynutí doby obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov, dotknutá parcela žalobcov ostane v celosti aj naďalej v ich spoluvlastníctve a teda v dôsledku tohto obmedzenia ani nevnikne žiadna zostávajúca časť dotknutej parcely, u ktorej by bolo potrebným posudzovať jej ďalšiu využiteľnosť. Za neopodstatnenú považuje aj žalobnú námietku žalobcov o absencii geometrického plánu, ktorý je podľa žalovaného s poukazom na § 9 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z.z., povinnou náležitosťou návrhu na vyvlastnenie iba v prípade navrhovaného vyvlastnenia časti pozemku, avšak v tomto prípade sa nejedná o odňatie vlastníckeho práva a teda o odčlenenie časti pozemku. V spojitosti so žalobcami namietanou neúplnosťou znaleckého posudku č. 77/2021 z 22.11.2021 na základe ktorého bola určená suma náhrady pre žalobcov za dočasné obmedzenie ich spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele, žalovaný uviedol, že jeho postup bol plne v súlade so zákonom, keďže cit. „... máme zato, že znalec v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť znaleckého posudku. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako štátom splnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie.“, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 150/2009 z 18.05.2010, podľa ktorého cit. „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ s dodatkom žalovaného cit. „Ministerstvo upozorňuje, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť má vo svojej kompetencii Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá mu vyplýva z ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So svojim nárokom na vyššiu náhradu za vyvlastnenie sa môžu žalobcovia obrátiť na súd.“ Zverom žalovaný konštatoval identickosť žalobných námietok s tými, ktoré žalobcovia uplatnili v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný už vysporiadal s tým, že žalobu žalobcov považuje za neopodstatnenú a navrhol ju zamietnuť. Žalovaný nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.
13. Na výzvu súdu sa k veci svojim podaním z 23.11.2022 vyjadril aj prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ďalej tiež aj len „úrad“), ktorý zdôraznil, že účelom dočasného obmedzenia spoluvlastníckeho práva žalobcov k ich dotknutej parcele je, že na nej majú byť vybudované inžinierske siete, ktorých zrealizovanie nebráni ďalšiemu využitiu dotknutej parcely na rozdiel od prípadu, keď by na jej povrchu bolo vybudované cestné teleso, pričom ďalej bude využiteľnou na poľnohospodársky účel nie len časť dotknutej parcely, ku ktorej bolo vlastnícke právo
žalobcov dočasne obmedzené, ale aj jej zostávajúca časť. Podľa úradu, keďže v danom prípade účelom vyvlastňovacieho konania bolo obmedzenie vlastníckeho práva k dotknutej parcele žalobcov na dobu určitú a nie prechod vlastníckeho práva k jej časti, nie je možné analogicky na tento prípad aplikovať ani § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., ktorého sa vyvlastňovaný môže dovolávať iba vo vyvlastňovacom konaní, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k časti pozemku a zostávajúca časť pozemku, ktorá ostáva vo vlastníctve vyvlastňovaného, by bola ťažko využiteľnou, čo nebol tento prípad, preto podľa úradu nebolo ani dôvodné postupovať podľa tohto ustanovenia a teda ani nebolo potrebným posúdiť využiteľnosť obmedzením nedotknutej zostávajúcej časti dotknutej parcely podľa znaleckého posudku. Nadväzne na námietku žalobcov o absencii geometrického plánu, úrad poukázal, že vo svojom prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vlastnícke právo žalobcov bude dočasne obmedzené na časti dotknutej parcele č. dielu 32 cit. „... podľa podkladu na uzatváranie zmluvy č. 281/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorý tvorí prílohu spisového materiálu a na ktorý odkazuje aj samotný návrh na obmedzenie vlastníckeho práva podľa ust. § 9 ods. 3 písm. d) Zákona o vyvlastňovaní.“ s dodatkom, že „Podklad na uzatváranie zmlúv je technickým podkladom na vymedzenie dočasného záberu a zároveň je to podklad, podľa ktorého vyvlastniteľ nadobúda právo k požadovanému pozemku pre účely ďalších konaní v zmysle Stavebného zákona.“ Vo vzťahu k úplnosti znaleckého posudku, na podklade ktorého bola určená náhrada pre žalobcov za dočasné obmedzenie ich vlastníckeho práva, sa úrad vyjadril identicky so žalovaným s dodatkom, že v prípade nespokojnosti s uvedenou náhradou sa žalobcovia so svojím nárokom majú obrátiť na všeobecný súd. Úrad má za to, že jeho rozhodnutie je zákonným a vyjadril súhlas s požiadavkou žalobcov nariadiť vo veci pojednávanie.
14. Na výzvu súdu sa svojim podaním z 23.11.2022 k veci vyjadril aj vyvlastniteľ (Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ďalej tiež aj len „NDS“), ktorý má za to, že žalobcovia na základe svojich ničím nepodložených hypotéz a to aj s konaním nesúvisiacich, bez akýchkoľvek dôkazov (napr. znaleckého posudku) iba skúšajú, ako ich súd príjme. NDS s poukazom, že vlastnícke právo síce požíva najvyšší stupeň ústavnej ochrany, ktorá ochrana však nie je neobmedzenou podotkla, že keďže vyvlastnenie je závažným zásahom do vlastníckeho práva, ktorý je možné z tohto dôvodu aplikovať výlučne iba v nevyhnutnej miere tak, aby ochrana vlastníckeho práva ostala v čo najvyššej možnej miere zachovaná, preto NDS podala návrh iba na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, nevyhnutné na dobu realizácie stavby, umiestnenie ktorej na dotknutej parcele sa následne bude riešiť zriadením vecného bremena zmluvou alebo jeho vznikom zo zákona. NDS zdôraznila, že žalobcovia si zamieňajú účel obmedzenia ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele, ktoré rozhodnutím žalovaného nebolo obmedzené vo vzťahu k trvalosti umiestnenia stavby na im spoluvlastnícky patriacej dotknutej parcele, ale bolo obmedzené vo vzťahu k dočasne vykonávaným stavebným prácam s tým, že trvalosť osadenia stavby na dotknutej parcele žalobcov bude riešená cit. „... až po ich zameraní porealizačným geometrickým plánom, kde následne bude NDS majetkovoprávne vysporiadavať pozemky pod predmetnými objektami, či už formou zriadenia vecných bremien formou zmluvy, zo zákona alebo iným aprobovaným spôsobom s tým, že žalobcom bude uhradená zodpovedajúca odplata jednak za zriadenie vecného bremena a jednak za obmedzenie v dôsledku existencie príslušných ochranných pásiem.“ NDS zdôraznila, že dôvodnosť potreby vyvlastnenia je potrebné posudzovať vo vzťahu jednako k charakteru stavby, ako aj ku konkrétnemu účelu dotknutých pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, takže k trvalému odňatiu vlastníckeho práva môže dôjsť len vtedy, keď by akékoľvek užívanie dotknutého pozemku bolo pre vyvlastňovaného prakticky nemožné. NDS ďalej dala do pozornosti, že v danom prípade sa jedná o stavbu inžinierskych sietí, pri stavebno-technickom riešení ktorej bolo prihliadané na technické normy, ako aj na nevyhnutný záber pozemkov potrebných na jej realizáciu (výstavbu), pričom najoptimálnejším sa javilo technické riešenie so zabezpečením minimalizácie neprimeraných ťažkostí užívania dotknutých nehnuteľnosti. Žalobcovia cit. „... žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že dočasný záber predmetnej parcely spôsobuje pre nich nepoužiteľnosť celej parcely ako celku. Uvedený argument (...) uvádzajú bez akýchkoľvek relevantných podkladov. Žalobcovia ďalej nesprávne zdôvodňujú nárok na vyvlastnenie zostávajúcej časti parcely a účelovo rozširujú svoju argumentáciu aj napr. o ochranné pásmo a existenciu diaľnice, železnice, iných inžinierskych sietí a odpočívadla Valaliky, ktoré s týmto konaním nemajú nič spoločné. Pre úplnosť NDS poukazuje na skutočnosť, že žalobcami citované ustanovenie o ochrannom pásme diaľnic žiadnym spôsobom neobmedzuje žalobcov vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti, nakoľko táto je
v ochrannom pásme diaľnic bežná a nepovažuje sa za činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo premávku na nich. Po ukončení stavebných prác na hlavných objektoch stavby bude ornica zo skládok rozhrnutá na plochy dočasne zabratej pôdy a následne bude na týchto plochách realizovaná rekultivácia pôdy pre opätovné obnovenie poľnohospodárskej pôdy.“ Podľa NDS, vo veci konajúci úrad nemusel posudzovať využiteľnosť zostávajúcej časti dotknutej parcely žalobcov formou znaleckého posudku, pretože tu sa jednalo iba o dočasné obmedzenie ich vlastníckeho práva, pri ktorom poľnohospodársky účel využitia zostávajúcej časti dotknutej parcely nebol žiadnym spôsobom dotknutý a žalobcovia nepreukázali opak. Žalobcovia nijako nepodložili, napr. znaleckým posudkom ani svoje tvrdenie o neprimeranej výške náhrady za dočasné obmedzenie ich vlastníckeho práva a žalobcovia sa iba snažia cit. „... vynútiť pre seba vyplatenie neprimerane vysokých finančných náhrad a to na úkor NDS a teda aj na úkor verejných financií sa bezdôvodne obohatiť a tým aj finančne obmedzovať zabezpečovanie a plnenie úloh NDS stanovených okrem iného aj v § 12 zákona č. 639/2004 Z.z..“
15. Žalobcovia vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, ako aj k vyjadreniam úradu a NDS, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podotkli, že je neprípustným, aby žalovaný spájal dve rozdielne právne úpravy a to zákon č. 282/2015 Z.z. (o vyvlastňovaní) a zákon č. 442/2002 Z.z. (o verejných vodovodoch) a aby si z nich žalovaný bez kontextu vyberal iba jemu vyhovujúce ustanovenia, keďže napríklad aj zákon o verejných vodovodoch upravuje problematiku vyvlastnenia v § 21 s odkazom na stavebný zákon a nie na zákon o vyvlastňovaní. Podľa žalobcov, ak sa žalovaný dovoláva zákona o verejných vodovodoch, mal postupovať pri úprave vzťahov so žalobcami ako vlastníkmi stavbou verejnej vodovodnej prípojky dotknutej parcely, podľa zákona o verejných vodovodoch a nie podľa zákona o vyvlastňovaní. Podľa žalobcov cit. «Nemožno podporovať argumentáciu o „dôvodnosti“ dočasného obmedzenia VP tým, že aj tento zákon upravuje otázku vecných bremien k verejným vodovodom.» Podľa žalobcov, aj keď si žalovaný pri zásahu do vlastníckeho práva žalobcov zvolil menej invazívny spôsob, t.j. namiesto vyvlastnenia zvolil iba jeho dočasné obmedzenie, tak podľa žalobcov si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu zo zákona č. 282/2015 Z.z. overiť, či je dôvodné len obmedzenie, alebo je potrebné trvalé odňatie vlastníckeho práva, čo cit. „... v konečnom dôsledku to žalobcov poškodí vo väčšej miere ...“, keďže zákon č. 282/2015 Z.z. zdôrazňuje, že ak je to pre vyvlastňovanú osobu priaznivejšie, pristúpi sa k vyvlastneniu, nie obmedzeniu. Podľa žalobcov v ich prípade bola porušená aj požiadavka, aby zásah do ich vlastníckeho práva vo verejnom záujme bol iba v nevyhnutnej miere, keďže realizácia stavby sa netýka iba v rozhodnutím žalovaného určenej výmere, ale zasahuje celú dotknutú parcelu žalobcov, pričom nie je realizovaná iba na jej okraji, ale v jej strede; taktiež cit. «Pozemok bude po realizácii jednotlivých stavieb „obkľúčený" z jednotlivých strán železničnou traťou, diaľničným odpočívadlom, pričom ponad časť pozemku bude zasahovať diaľničný most. Do toho všetkého, prostriedkom pozemku bude prebiehať vodovod s kanalizáciou na účely predmetného odpočívadla. Nezabezpečená prístupová cesta k pozemku.», ktoré skutočnosti podľa žalobcov nasvedčujú tomu, že v tomto prípade obmedzenie ich vlastníckeho práva prekračuje nevyhnutné mieru, pretože dotknutá parcela bude nevyužiteľnou, preto nie je možné podľa žalobcov konštatovať, že obmedzenie ich vlastníckeho práva je pre nich priaznivejšie ako trvalé odňatie dotknutej parcely. Žalovaný si tak voľbou iba dočasného obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov, toto rozhodovanie uľahčil a obišiel zákon, ktorý pre trvalé odňatie vlastníctva vyžaduje prísnejšie podmienky, pričom toto obchádzanie zákona je viditeľné nie len v otázke širšieho záberu dotknutej parcely žalobcov než ako bolo uvedené v rozhodnutí žalovaného a v budúcej nevyužiteľnosti dotknutej parcely [podľa žalobcov žalovaný sa nezaoberá tým, že dotknutú parcelu rozdelí na dve samostatné časti, keďže stavba a jej ochranné pásmo sa bude spravovať iným režimom, ako zvyšok pozemku, teda k faktickému rozdeleniu dôjde a nerieši ani scudziteľnosť takéhoto pozemku, ergo jeho využiteľnosť], ale aj v tom, že žalovaný na zistenie budúcej možnej (ne)využiteľnosti stavbou nezasiahnutého zostatku dotknutej parcely nezabezpečil znalecký posudok [žalovaný podľa žalobcov neprípustne prekladá na plecia žalobcov povinnosť preukázať znaleckým posudkom, že nebudú môcť dotknutú parcelu využívať] a aj v tom, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov v skutočnosti nebude mať iba dočasný charakter (obdobie jedného roka), ale bude trvalého charakteru, keďže cit. „... dôjde k vybudovaniu stavby trvalého charakteru.“ [podľa žalobcov sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie, že žalobcovia nebudú nijako obmedzení vo využívaní ich dotknutej parcely na poľnohospodárske účely, keďže ide o ornú pôdu a dotknutá parcela bude po ukončení prác uvedená do pôvodného stavu, čo však podľa žalobcov nie je možným]. Podľa žalobcov prílišný formalizmus žalovaného pri výklade zákonov, v dôsledku ktorého preniesol dôkazné bremeno na žalobcov, viedol k zjavnej nespravodlivosti.
Vo vzťahu k vyjadreniu NDS žalobcova taktiež označili za nepravdivé jej tvrdenie, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov bude iba dočasné, keďže podľa žalobcov cit. «... ukončením stavebných prác nedôjde k jeho „zrušeniu.“» s poukazom, že aj samotná NDS uviedla, že po realizácii stavby dôjde k zriadeniu vecného bremena, takže uvedenie dotknutej parcely do jej pôvodného stavu nebude ani možným, pretože na nej ostane trvalo zriadená vodovodná prípojka; navyše užívanie dotknutej parcely bude obmedzené aj z dôvodu jej obkolesenia železnicou a diaľnicou, ako aj zásahom ochranných pásiem a napokon aj v dôsledku, zákonom o verejných vodovodoch správcovi verejného vodovodu zverenej právomoci vstupovať aj v budúcnosti na pozemok na ktorom je umiestnená vodovodná prípojka za účelom jej obhospodarovania. V súvislosti s námietkou NDS, že žalobcovia nijako nepreukázali svoje tvrdenia o nemožnosti využitia stavebnými prácami nedotknutej časti dotknutej parcely, žalobcovia uviedli, že aj keby žiadny takýto dôkaz nepredložili, tak z logiky veci, keďže sa jedná o rozsiahlu stavbu diaľnice a odpočívadla k nej, je zrejmým, že tieto stavebné práce zasiahnu nie len v rozhodnutí žalovaného určenú výmeru cit. „245 m2“ z dotknutej parcely, ale ju zasiahnu celú (pohyb ťažkých strojov, umiestnenie stavebného materiálu, pohyb osôb, zvýšená prašnosť a pod.), ktorú skutočnosť mali žalobcovia preukázať predloženou fotodokumentáciou a videozáznamom. Podľa žalobcov je nepravdivým aj vyjadrenie NDS, že s predmetným konaním nemá nič spoločné blízkosť železnice a výstavba diaľnice, pretože odpočívadlo Valaliky sa zriaďuje práve v súvislosti s výstavbou diaľnice. Vo vzťahu k tvrdeniam NDS o tom, že žalovaný nemal povinnosť zabezpečovať znalecký posudok k využiteľnosti dotknutej parcely žalobcov, sa žalobcovia vyjadrili identicky ako k vyjadreniu žalovaného. Napokon podľa žalobcov neobstojí ani tvrdenie NDS, že dotknutá parcela bude môcť byť využívaná aj naďalej na poľnohospodárske účely, pretože to, že sa jedná o ornú pôdu ešte neznamená, že táto parcela by mala byť využívaná iba týmto spôsobom a navyše nedostatok prístupu k nej spochybňuje aj možnosť jej využívania na poľnohospodárske účely a jej užívanie bude tiež obmedzené aj vo vzťahu k jej scudziteľnosti, čo je jeden z prvkov disponovania s majetkom cit. „Tým, že tam bude vybudovaná vodovodná prípojka, vedľa odpočívadlo Valaliky, a ponad pozemok bude prechádzať most, je vysoká pravdepodobnosť, že to negatívne ovplyvní predajnosť pozemku.“ Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby súd ich žalobe vyhovel.
16. Žalovaný vo svojej duplike, s poukazom na § 20 zákona o vodovodoch, opakovane označil za nedôvodnú námietku žalobcov o údajnom nesprávnom právnom posúdení ich požiadavky na trvalé odňatie im vlastníckeho práva k dotknutej parcele s dodatkom, že už označené ustanovenie upravuje usporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkmi dotknutých pozemkov a vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie formou zriadenia vecného bremena, ako aj ich vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný taktiež poukázal, že aj v zmysle zákona o vyvlastňovaní je dôležité brať v zreteľ, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a teda nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie, v ktorom ohľade je tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu náležite odôvodneným. Žalovaný v súvislosti s dôvodnosťou obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/20/2019 z 30.03.2022, podľa ktorého cit. „Verejný záujem sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné záujmy a predstavuje hodnotu, ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré základné práva a slobody. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný. Práve líniové stavby možno vnímať ako príklad, na ktorom sa podstata verejného záujmu ilustruje. Z povahy vyvlastňovania pre potreby realizácie líniových stavieb plynie jednak široký okruh subjektov dotknutých núteným obmedzením vlastníckeho práva, jednak jeho rozsiahly územný záber, ktorý je nutné vnímať aj vo svetle rozdrobenosti vlastníctva k pôde.“ V ďalšom žalovaný zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím bolo obmedzené vlastnícke právo žalobcov k ich parcele za účelom a na dobu výstavby (realizácie) líniovej stavby a nie cestného telesa a teda táto líniová stavba ani nemôže mať za následok znemožnenie následného užívania parcely žalobcov a ani jej časti, ktorá nebola predmetom obmedzenia vlastníckeho práva, aj z ktorého dôvodu bolo ustálené, že postačuje obmedzenie vlastníckeho práva a nie vyvlastnenie. Žalovaný s poukazom na vyjadrenie vyvlastniteľa tiež podotkol, že dotknutá parcela žalobcov bude aj naďalej využiteľnou aj z dôvodu, že k nej bude vybudovaná nová prístupová cesta a navyše bude zachovaný aj jej poľnohospodársky účel využitia. V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcou sa nesprávneho zákonného postupu vo veci absencie označenia geometrického plánu, žalovaný uviedol, že geometrický plán je povinnou náležitosťou návrhu iba v prípade, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku (odňať vlastnícke právo), čo nebol daný prípad.
Pokiaľ ide o dôveryhodnosť znaleckého posudku, na základe ktorého bola žalobcom určená náhrada za dočasné obmedzenie ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele, žalovaný zotrval na svojich skorších vyjadreniach, pričom s poukazom na dôvodovú správu k zákonu o vyvlastňovaní, žalovaný uzavrel, že predmetom odvolacieho administratívneho konania môžu byť len výroky o vyvlastnení, nie výrok o určení primeranej náhrady, na preskúmanie ktorého je príslušný civilný súd a teda cit. „Nakoľko k prieskumu námietok ohľadne vyššej náhrady - a to ani procesného charakteru – nie je legitimovaný Žalovaný, nemôžu potom tvoriť ani predmet súdneho správneho prieskumu.“, v ktorej spojitosti, ako aj v spojitosti s viazanosťou správnych orgánov závermi znaleckého posudku pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie žalovaný podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/13/2018 z 8.10.2019, sp. zn. 6Sžo/150/2009 z 18.05.2010, sp. zn. 3Sžp/23/2013 z 11.02.2014 a na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 z 30.09.2021. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol vo svojej duplike žalobu žalobcov zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.
17. Ďalší účastník konania (NDS), vo svojom stanovisku (duplika) k replike žalobcov v podstate zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených už vo svojom vyjadrení k žalobe, pričom tiež zdôraznil, cit. „V kontexte predmetu vyvlastňovacieho konania je potrebné uviesť, že treba rozlišovať charakter umiestnených stavebných objektov vo väzbe na konkrétny účel dotknutých pozemkov, na ktorých majú byť stavebné objekty umiestnené. Vo všeobecnosti platí, že k trvalému odňatiu vlastníckeho práva môže dôjsť len vtedy, keď by akékoľvek užívanie dotknutej časti pozemku bolo pre vyvlastňovaného prakticky nemožné.“
18. Na pojednávaní konanom 22.11.2023, právny zástupca žalobcov v podstate zotrval na svojich argumentoch uvádzaných už vo svojich písomných podaniach nachádzajúcich sa v spise so zdôraznením povinnosti správneho orgánu („musí“) podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva (t.j. o vyvlastnení), ak zásahom do vlastníctva vlastníka bude zvyšná časť jeho nehnuteľnosti neužívateľnou alebo užívateľnou iba s neprimeranými ťažkosťami a taktiež poukázal na formálne nedostatky rozhodnutia žalovaného (absencia geometrického plánu). Zástupkyňa žalovaného, ako aj zástupca ďalšieho účastníka konania v celom rozsahu zotrvali na svojich argumentoch uvádzaných už vo svojich písomných podaniach nachádzajúcich sa v súdnom spise.
Právne východiská
19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“
21. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
22. Podľa § 2 ods. 1 až 5 zákona 282/2015 Z.z. Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v jeho znení účinnom ku dňu podania návrhu vyvlastniteľom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. (5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.“
23. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) a j), ods. 3 písm. d) až g) zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. (2) Návrh musí obsahovať (f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom; (j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia. (3) K návrhu vyvlastniteľ priloží (d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku; (e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný; (f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky; (g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.“
24. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase „Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.“
25. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase „Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán (a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.“
26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému
bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.“
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.“
28. Podľa § 20 ods. 1 písm. a), ods. 3 a 4 zákona o verejných vodovodoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Prevádzkovateľ je oprávnený (a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov. (3) Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. (4) Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.“
29. Podľa § 21 zákona o verejných vodovodoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu.“
30. Podľa § 20 ods. 4 a 5 zákona o verejných vodovodoch v aktuálnom znení „(4) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku; ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. (5) Návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa odseku 4 do katastra nehnuteľností je povinný podať vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia; návrh na vykonanie záznamu vecného bremena musí mať náležitosti podľa osobitného predpisu. Prílohu návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností tvorí geometrický plán alebo číslo, pod ktorým bol tento geometrický plán úradne overený, alebo rozhodnutie o určení pásiem ochrany. Vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností je vlastník stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku do 60 dní od jeho vykonania. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria stavebníkovi, vlastníkovi a prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak dôjde k zmene stavebníka, vlastníka alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na ich právnych nástupcov.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
31. V danom konkrétnom prípade, podstata žalobných námietok žalobcov je prioritne založená na ich presvedčení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 25402/2022/ SSSVP/69311 z 29.06.2022 a to z dôvodu, že žalovaný, podľa nich nezvážil a nevyhodnotil, resp. sa nezaoberal okolnosťami kvôli ktorým žalobcovia, v dôsledku zásahu do ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele, ju ďalej nebudú môcť plnohodnotne využívať a to nie len v jej časti dotknutej činnosťou vyvlastniteľa (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.), ale ani v jej zvyšnej časti, ktorej sa činnosť vyvlastniteľa nedotkne so záverom, že žalovaný po zohľadnení uvedeného mal podľa žalobcov v danom prípade pristúpiť k, pre žalobcov výhodnejšiemu, vyvlastneniu dotknutej parcely ako celku a nie iba k dočasnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov k nej.
32. V uvedených súvislostiach, pre jednoduchosť ďalšej argumentácie, je však nevyhnutným v prvom rade, podľa správneho súdu, upriamiť pozornosť na rozdielnosť inštitútov zásahu do vlastníckeho práva a to v interakcii s účelom tohto zásahu.
33. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka veci (v danom prípade pozemku) môže mať charakter buď trvalého zásahu t.j. pre pôvodného vlastníka s trvalými a nezvratnými následkami tohto zásahu v podobe straty tohto vlastníckeho práva a môže mať aj formu dočasného zásahu v podobe obmedzenia niektorého z atribútov vlastníckeho práva, ktorými sú oprávnenie vlastníka veci, predmet svojho vlastníctva nerušene držať, užívať, požívať a disponovať (nakladať) s ním. Trvalý zásah do vlastníckeho práva vlastníka veci sa môže udiať buď v dôsledku prevodu vlastníckeho práva alebo v dôsledku prechodu vlastníckeho práva, pričom v obidvoch prípadoch ide o prenos vlastníckeho práva z jeho pôvodného nositeľa (pôvodný vlastník) na jeho nového nositeľa (nový vlastník), takže nový nositeľ vlastníckeho práva je právnym nástupcom pôvodného nositeľa tohto vlastníckeho práva k veci. Pri prevode vlastníckeho práva dochádza k zmene nositelia tohto práva, realizovanej na základe jednostranného alebo dvojstranného právneho úkonu (prejavu vôle) pôvodného nositeľa vlastníckeho práva (napr. vloženie majetku do obchodnej spoločnosti; zmluva a pod., pozn.), avšak pri prechode vlastníckeho práva dochádza k zmene jeho nositeľa v dôsledku inej právnej skutočnosti ako je právny úkon pôvodného nositeľa, teda k prechodu vlastníckeho práva dochádza bez vôle jeho pôvodného nositeľa (napr. rozhodnutie o vyvlastnení; zo zákona a pod.).
34. V na daný prípad aplikovanom § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, zákonodarca pracuje jednako s pojmom „prechod vlastníckeho práva“ ako aj s pojmom „obmedzenie vlastníckeho práva“, ktoré pojmoslovie, ako už bolo uvedené, má rozdielny právny základ a pre vlastníka veci aj rozdielne právne dôsledky, pričom je nutné mať na zreteli, že pri obidvoch týchto formách ide o „vonkajší zásah“ do vlastníckeho práva vlastníka, t.j. zásah neiniciovaný vôľou vlastníka [totižto ak by vlastník prejavil svoju vôľu nakladať so svojim vlastníckym právom, logicky by sa nemohlo jednať o „zásah“ do vlastníctva, ale o výkon jedného z atribútov vlastníckeho práva samotným vlastníkom a to práva so svojou vecou, respektíve s predmetom svojho vlastníctva nakladať].
35. Voľbu príslušnej formy alebo príslušného spôsobu vonkajšieho „zásahu“ do vlastníckeho práva vlastníka je však potrebné vnímať v úzkej súvislosti (v interakcií) s účelom tohto zásahu, t.j. s cieľom, ktorý sa týmto „zásahom“ má alebo mieni dosiahnuť, t.j. či účel tohto zásahu je takého charakteru, že je nevyhnutným úplné a teda definitívne zbavenie vlastníka jeho vlastníckeho práva k veci vrátane všetkých jeho atribútov alebo či na dosiahnutie cieľa tohto zásahu postačí iba obmedzenie, či už trvalé alebo dočasné, vlastníka vo vykonávaní jednotlivých atribútov jeho vlastníckeho práva a to predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať a disponovať (nakladať) s ním. Súčasne je nevyhnutným mať na zreteli, že akákoľvek forma vonkajšieho zásahu do vlastníckeho práva vlastníka t.j. bez vôle vlastníka, môže byť v súlade s Ústavou SR realizovaná iba na základe zákona (v danom prípade je zákonným podkladom zákon o vyvlastňovaní), v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a za primeranú náhradu (cit. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR v spojení s § 2 a nasl. zákona o vyvlastňovaní).
36. V podmienkach danej konkrétnej veci žalobcov, bolo motívom k uskutočneniu zásahu do (spolu)vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, dosiahnutie účelu, ktorým bolo vytvorenie podmienok pre výstavbu (zriadenie) verejnoprospešnej líniovej stavby inžinierskych sietí aj na dotknutej parcele žalobcov, k dosiahnutiu účelu ktorého žalovaný, ako aj jemu predchádzajúci prvostupňový správny orgán usúdili, že na jeho dosiahnutie postačí iba dočasné (na dobu výstavby) obmedzenie žalobcov ako vlastníkov dotknutej parcely v dočasnom vykonávaní ich vlastníckeho práva a jeho atribútov k jej časti. Vzhľadom k uvedenému účelu motivujúceho k takémuto vonkajšiemu zásahu do
(spolu)vlastníctva žalobcov k dotknutej parcele, sa podľa správneho súdu javí byť žalovaným zvolená forma tohto núteného zásahu plne zákonnou a primeranou (proporcionálnou). Totižto, ako už bolo uvedené, účel, dosiahnutie ktorého sa týmto zásahom (rozhodnutím žalovaného) sledovalo, nespočíval v potrebe riešenia trvalého umiestnenia stavby vo verejnom záujme (inžinierskych sietí k diaľničnému odpočívadlu) na dotknutej parcele žalobcov, ako sa to mylne domnievajú žalobcovia, keďže otázka umiestnenia tejto stavby bola v čase rozhodovania žalovaného už vyriešená a to právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- KE-OVBP2-2015/002131-ÚR z 05.01.2015 (právoplatné 23.02.2015) o umiestnení verejnoprospešnej líniovej stavby, ale účelom tohto zásahu bolo iba na dobu výstavby vytvoriť stavebníkovi tejto stavby vo verejnom záujme, podmienky na jej realizáciu t.j. na jej výstavbu. Vzhľadom k uvedenému, žalovaný zvážiac jednako charakter (bonitu) dotknutej parcely žalobcov, ktorá je ornou pôdou a s tým súvisiaci účel jej užívania na poľnohospodársku výrobu, ktorý spôsob jej využívania mohol byť zachovaný aj počas dotknutej výstavby, aj keď iba v obmedzenom rozsahu (na jej stavbou nezasiahnutej časti), z ktorého dôvodu bola žalobcom napokon za toto dočasné obmedzenie poskytnutá aj náhrada (viď ďalej) a jednako zvážiac aj umiestnenie a charakter dotknutej stavby a tomu zodpovedajúcu potrebu rozsahu potrebných stavebných prác iba na časti žalobcom patriacej dotknutej parcele, žalovaný zvolil proporcionálne vo vzťahu k týmto zisteniam, ako aj vo vzťahu k sledovanému účelu (výstavba), podľa správneho súdu, vhodný a zákonom o vyvlastňovaní (§ 2 ods. 3) predvídaný menej invazívny spôsob zásahu do (spolu)vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele a to v podobe jeho obmedzenia na čas nevyhnutne potrebný na dobu výstavby uvedenej líniovej stavby (vodovodná prípojka a ochrana diaľkových káblov ŽSR), keďže aj po skončení tejto výstavby môže byť už celá dotknutá parcela žalobcov, vrátane tej jej časti, ktorá bude zasiahnutá výstavbou, aj naďalej užívaná na deklarovaný poľnohospodársky účel.
37. Inými slovami povedané, na dosiahnutie účelu sledovaného napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 25402/2022/SSSVP/69311 z 29.06.2022, ako aj jemu predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OVBP2-2022/002708-013 zo 17.03.2022, ktorý účel bol v prvostupňovom správnom rozhodnutí vymedzený ako cit. „... účel realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby ...“, plne legitímne postačovalo obmedzenie žalobcov v ich vlastníckom práve k touto výstavbou zasiahnutej časti im patriacej dotknutej parcely a to jednako z dôvodu, že tak počas doby tejto výstavby aj keď iba v obmedzenom rozsahu, za čo však bola žalobcom poskytnutá náhrada, ako aj po ukončení výstavby, žalobcovia budú môcť im patriacu dotknutú parcelu užívať naďalej na účel na ktorý je určená, t.j. na poľnohospodársku činnosť, takže by bolo neefektívnym a teda nepotrebným za tým účelom vyvlastnením odnímať žalobcom vlastnícke právo (prechod vlastníckeho práva) či už k časti dotknutej parcely alebo k dotknutej parcele ako celku.
38. Vo vzťahu k uvedenému sa javia byť nedôvodnými námietky žalobcov o tom, že z dôvodu výstavby dotknutej cit. „... verejnoprospešnej líniovej stavby ...“ nebudú môcť im spoluvlastnícky patriacu dotknutú parcelu vôbec užívať a to ani len v jej rozhodnutím žalovaného nedotknutej časti. Podľa žalobcov dotknutú parcelu a ani jej časť nebudú môcť užívať ani počas realizácie tejto výstavby, keďže podľa žalobcov stavba diaľnice je rozsiahla stavba, počas ktorej dochádza k rozsiahlemu pohybu stavebnej techniky, osôb a materiálu, ktoré činnosti nevyhnutne zasiahnu celú dotknutú parcelu a navyše v zmysle žalobcami predložených dôkazov, výstavba vodovodnej prípojky má fakticky zasahovať väčšiu časť dotknutej parcely, než s akou sa počítalo v rozhodnutí žalovaného. Dotknutú parcelu podľa žalobcov nebudú môcť využívať ani po ukončení výstavby, keďže na nej bude už natrvalo umiestnená vodovodná prípojka, ktorá sa tak navyše stane čiernou stavbou v dôsledku ktorej žalobcovia nebudú môcť túto dotknutú parcelu využiť, napríklad ani na stavebné účely prípadne ju na tento účel alebo iný účel zobchodovať a teda z dôvodu trvalého umiestnenia stavby prípojky na dotknutej parcele, toto ich rozhodnutím žalovaného vykonané obmedzenie ich vlastníckeho práva nie je ani dočasným ani v obmedzenom rozsahu pretože ide o zásah trvalý zasahujúci celú dotknutú parcelu, keďže dotknutá parcela bude v budúcnosti obklopená diaľnicou, odpočívadlom a železničnou traťou a taktiež dôjde k strate prístupu k tejto dotknutej parcele. Z uvedených dôvodov, by bolo podľa žalobcov pre nich priaznivejším, keby žalovaný rozhodol o trvalom prechode vlastníckeho práva (vyvlastnení) žalobcov k dotknutej parcele na vyvlastniteľa, avšak uvedenými dôvodmi sa žalovaný, podľa žalobcov vôbec nezaoberal.
39. Z uvedeného je zrejmým, že žalobcovia sa snažia argumentačne so svojimi dôvodmi vtesnať do zákonodarcom, v cit. § 2 ods. 5 psím. a) a b) zákona o vyvlastňovaní, predvídaných predpokladov pre
záver, že v ich spoluvlastníctve sa nachádzajúcu dotknutú parcelu, v dôsledku zriaďovania (výstavby), ako ani po zriadení (po dostavbe) dotknutej verejnoprospešnej líniovej stavy, budú môcť užívať len s neprimeranými ťažkosťami, z ktorého dôvodu je tak podľa žalobcov splnený zákonný predpoklad podľa cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele je pre nich nepriaznivejšie, resp. menej výhodné, ako by bol jeho prechod na vyvlastniteľa (definitívna strata vlastníckeho práva vyvlastnením), kedy zákon ukladá správnemu orgánu, aby rozhodol o vyvlastnení (prechode vlastníckeho práva), čo sa však v danom prípade podľa žalobcov nestalo. V intenciách uvedeného je však nevyhnutným upriamiť pozornosť na dotknuté zákonné znenie, ktorého sa žalobcovia dovolávajú.
40. Podľa cit. § 2 ods. 5 psím. b) zákona o vyvlastňovaní, o neprimeranú ťažkosť v užívaní, vo verejnom záujme obmedzením vlastníckeho práva, zasiahnutej nehnuteľnosti (v danom prípade dotknutej parcely) pôjde vtedy, ak nastane cit. „...nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom.“, t.j. spôsobom na ktorý sa nehnuteľnosť užívala a užíva doteraz, t.j. do doby zásahu, resp. v čase zásahu. Inými slovami povedané, v pomeroch danej konkrétnej veci, pre záver o naplnení tohto zákonného predpokladu, na ustálenie, že dotknutú parcelu žalobcov po realizácii verejnoprospešnej líniovej stavby bude skutočne možné užívať (alebo aspoň jej časť) iba s neprimeranými ťažkosťami sa vyžaduje, aby túto dotknutú parcelu alebo jej časť nebolo možné využívať cit. „doterajším spôsobom“, t.j. na poľnohospodársky účel, na ktorý bola užívaná aj do doby pred týmto zásahom. Ešte inými slovami povedané, v zmysle uvedeného ustanovenia je irelevantným, na aký iný možný, resp. vlastníkom veci v budúcnosti zamýšľaný účel by bolo možné vec užívať v porovnaní s jej užívacím stavom, daným v čase obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka k tejto veci. V intenciách uvedeného sa javí nedôvodnou námietka žalobcov odôvodňujúca neprimerané ťažkosti užívania im patriacej dotknutej parcely v budúcnosti po vykonaní, resp. po realizácii verejnoprospešnej líniovej stavby, spočívajúce (rozumej ťažkosti) v nemožnosti užívať ju napríklad na účel výstavby rodinného domu, z ktorého dôvodu žalobcovia odvodzujú, že túto dotknutú parcelu nebudú vedieť v budúcnosti ani scudziť, keďže ani akýkoľvek iný jej vlastník ju nebude môcť na tento účel využiť a to z dôvodu (rozumej je nedôvodnou), že v čase vydania rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého bolo dočasne zasiahnuté do spoluvlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, bola táto evidovaná ako poľnohospodárska pôda, takže do doby a aj v čase „zásahu“ bol jej „doterajší spôsob“ využitia poľnohospodársky účel. Keďže aj po realizácii verejnoprospešnej líniovej stavby, vzhľadom na jej charakter, tento „dovtedajší“ (rozumej do doby zásahu) poľnohospodársky spôsob využitia dotknutej parcely žalobcov bude zachovaný, podľa správneho súdu žalovaný správne a plne v súlade so zákonom uzavrel, že nie je naplnený predpoklad užívania dotknutej parcely žalobcov s neprimeranými ťažkosťami v zmysle zákonnej požiadavky poľa cit. § 2 ods. 5 psím. b) zákona o vyvlastňovaní. Na margo je pre úplnosť veci nutné ešte podotknúť, že za dočasné (na dobu jedného roka) obmedzenie žalobcov v užívaní im patriacej dotknutej parcely v dôsledku prebiehajúcich stavebných prác na realizácii verejnoprospešnej líniovej stavby, resp. za tieto im dočasne spôsobené neprimerané ťažkosti v jej užívaní ako poľnohospodárskej pôdy, bola žalobcom poskytnutá finančná náhrada. Záverom k tomuto bodu, správny súd dodáva, že teda pre posúdenie, či zásahom do vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, nastanú na ich strane neprimerané ťažkosti pri jej užívaní tak, ako to predpokladá cit. § 2 ods. 5 psím. b) zákona o vyvlastňovaní, ktoré neprimerané ťažkosti by mohli byť v konečnom dôsledku dôvodom pre vyvlastnenie tak, ako sa tohto dovolávajú žalobcovia, je nutným mať na zreteli a zohľadňovať účel na ktorý sa táto dotknutá parcela užívala v čase zásahu a nie, ako sa mylne domnievajú žalobcovia, na jej budúci žalobcami vizionársky predpokladaný možný účel jej využitia do budúcna, napr. aj na stavbu rodinného domu. Na tomto mieste sa žiada podotknúť tak, ako to uviedol už aj sám žalovaný, že umiestnenie a využívanie parciel lemujúcich diaľnice, na poľnohospodársku výrobu, tak ako je to aj v prípade dotknutej parcely žalobcov, nie je ničím výnimočným ani nemožným s tým, že pokiaľ žalobcovia mali v úmysle na dotknutej parcele postaviť rodinný dom o ktorom majú za to, že tento nemôže byť v blízkosti diaľnice alebo, že nemôže byť obkolesený z jednej strany diaľnicou s odpočívadlom a z druhej strany železnicou, žalobcovia mali a mohli v tomto smere vznášať svoje námietky a požiadavky v územnom a stavebnom konaní v ktorom sa riešilo umiestnenie a povolenie stavby diaľnice a nie v tomto konaní proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré sa vôbec netýkalo umiestnenia a stavby diaľnice, ani stavby odpočívadla a netýkalo sa ani umiestnenia a povolenia stavby vodovodnej prípojky či ochrany diaľkových káblov ŽSR, ale toto konanie sa týkalo iba zabezpečenia podmienok pre samotnú výstavbu (realizáciu) líniovej stavby (vodovodnej prípojky a ochrany diaľkových káblov ŽSR ), v rámci ktorého konania už bolo a je irelevantným riešiť otázku umiestnenia diaľnice, odpočívadla a železničnej trate v interakcii s polohou
dotknutej parcely žalobcov. V súvislosti s týmito námietkami žalobcov, teda podľa správneho súdu, žalovaný správne žalobcov odkázal na znenie cit. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého na námietky vyvlastňovaných, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada.
41. Podľa cit. § 2 ods. 5 psím. a) zákona o vyvlastňovaní, o neprimeranú ťažkosť v užívaní, vo verejnom záujme obmedzením vlastníckeho práva, zasiahnutej nehnuteľnosti (v danom prípade dotknutej parcely) pôjde aj vtedy, ak nastane cit. „... obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku.“ Inými slovami povedané, pre uplatnenie tohto zákonného ustanovenia na ustálenie záveru, že vonkajším zásahom do vlastníctva dotknutý vlastník, bude mať neprimerané ťažkosti pri užívaní zvyšnej časti, zásahom nedotknutého svojho vlastníctva je, aby mal znemožnený prístup cit. „... v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku“, čo ale nie je prípad žalobcov. V danom prípade totižto pri výstavbe (realizácii) dotknutej líniovej verejnoprospešnej stavy, vytvorenie podmienok na ktorú bolo účelom napadnutého rozhodnutia (viď vyššie, pozn.), nebola priamo na obmedzením dotknutej časti parcely žalobcov vytvorená trvalá prekážka, ktorá by bránila v užívaní jej zostatku na poľnohospodárky účel a takáto prekážka nebude vytvorená ani po jej dostavbe, keďže sa jedná o líniovú stavbu, ktorá je zakopaná pod zemským povrchom a teda nevyvára prekážku v prístupe ani na touto stavbou dotknutú časť ani na zvyšnú časť dotknutej parcely žalobcov. Je treba aj na tomto mieste podotknúť, že za stavbou dočasné vytvorenie prekážky v užívaní časti dotknutej parcely žalobcov, im bola poskytnutá finančná náhrada. Pokiaľ ide o prístup k dotknutej parcele žalobcov, žalobcovia namietajú jeho stratu nie vo vzťahu k obmedzením ich vlastníctva vytvorenej prekážke na im patriacej dotknutej parcele, ktorá problematika bola predmetom napadnutého rozhodnutia žalovaného a teda aj tohto súdneho konania, ale jeho stratu (rozumej prístupu) namietajú v dôsledku umiestnenia dotknutej parcely medzi diaľnicou, odpočívadlom a železničnou traťou. Správny súd podotýka, že slovo cit. „najmä“ naznačuje, že výpočet okolností v cit. § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, v dôsledku ktorých môžu nastať pre vlastníka, vonkajším zásahom do vlastníctva, zasiahnutej veci, neprimerané ťažkosti v užívaní zvyšku tejto veci, je síce iba demonštratívny (príkladmy) a teda nie končený, takže by ho bolo možné rozšíriť aj o iné okolnosti, napríklad aj o okolnosť namietanú žalobcami, avšak vzhľadom na podstatu tejto námietky o strate vonkajšieho prístupu žalobcov k dotknutej parcele, ktorá sa opäť týka umiestnenia dotknutej parcely vo vzťahu ku okolitým stavbám, riešenie umiestnenia ktorých však nebolo predmetom konania a rozhodnutia žalovaného a teda ani predmetom preskúmavacieho záujmu správneho súdu, správny súd opätovne s poukazom na cit. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, konštatuje, že túto námietku straty prístupu k dotknutej parcele v dôsledku výstavby diaľnice a odpočívadla, mohli a mali žalobcovia uplatniť v územnom a stavebnom konaní, v ktorých sa riešilo umiestnenie týchto stavieb a nie v konaní žalovaného, v ktorom a riešila už iba otázka zabezpečenia podmienok na výstavbu inžinierskych sietí.
42. V nadväznosti na uvedené zistenia, že v danom prípade námietky žalobcov o nimi tvrdených okolnostiach, ktoré by podľa nich mohli spôsobiť v dôsledku samotnej výstavby inžinierskych sietí (pozor nie ich umiestnenia), na im spoluvlastnícky patriacej dotknutej parcele neprimerané ťažkosti v užívaní jej zvyšku, t.j. jej časti touto výstavbou nedotknutej, nespĺňajú zákonnú predikciu (predpoklad) podľa cit. § 2 ods. 5 psím. a) a b) zákona o vyvlastňovaní o existencii takýchto neprimeraných ťažkostí, možno podľa správneho súdu konštatovať, že žalovaný správne uzavrel, že v tomto prípade teda nie je daný dôvod na vyvlastnenie (prechod vlastníckeho práva) dotknutej parcely žalobcov v prospech vyvlastniteľa a to ani len v jej časti, keďže jednako žalobcovia budú môcť dotknutú parcelu tak počas výstavby inžinierskych sietí (aj keď v obmedzenom rozsahu, za čo im ale bola poskytnutá finančná náhrada), ako aj po ich výstavbe, naďalej bez neprimeraných ťažkostí užívať na poľnohospodársky účel tak, ako tomu bolo v čase zásahu do ich vlastníckeho práva, a jednako súčasne na dosiahnutie účelu zásahu do vlastníctva žalobcov, ktorým bolo zabezpečiť stavebníkovi podmienky na samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí, postačoval v týchto okolnostiach veci iba menej invazívny zásah do vlastníctva žalobcov v podobe dočasného obmedzenia ich vlastníckeho práva po dobu tejto stavby. Vzhľadom k uvedenému záveru tak bolo bezpredmetným, aby žalovaný alebo jemu predchádzajúci správny orgán vyhotovovali, resp. zabezpečovali znalecký posudok na overenie využiteľnosti samotnou výstavbou inžinierskych sieti nezasiahnutej časti dotknutej parcely žalobcov, a to (i) tak pre neexistenciu zákonom predvídaných, ako ani iných ďalších neprimeraných ťažkostí, kvôli ktorým by bola samotnou stavebnou činnosťou nezasiahnutá časť dotknutej parcely v budúcnosti nevyužiteľnou; (ii) a teda kvôli absencii týchto neprimeraných ťažkostí, aj pre vylúčenie možnosti jej, čo i len čiastočného vyvlastnenia, iba pri inštitúte ktorom (rozumej pri inštitúte vyvlastnenia) zákonodarca v cit. § 2 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní vyžaduje zabezpečenie znaleckého posudku a (iii) v neposlednom rade vyhotovenie znaleckého posudku ohľadom budúcej možnej ne/využiteľnosti stavebnou činnosťou nezasiahnutej časti dotknutej parcely žalobcov bolo bezpredmetným aj vo vzťahu k samotnému účelu sledovanému zásahom do vlastníctva žalobcov, ktorým bola stavebná činnosť na líniovej stavbe, ktorá logicky mala trvať iba obmedzený čas (jeden rok), po dokončení ktorej mal vyvlastniteľ (stavebník) v súlade s cit. § 20 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch povinnosť vzhľadom na povahu vykonaných stavebných prác uviesť dotknutú parcelu žalobcov nie do pôvodného stavu, čo samozrejme vzhľadom na uloženie líniovej stavby do dotknutej parcely žalobcov nie je možným, ale mal povinnosť uviesť ju do cit. „... stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti“, čo v tomto prípade bolo a je možným. Keďže v danom prípade na žalovaným sledovaný účel zásahu do vlastníctva žalobcov nebolo potrebným jeho ani len čiastočné vyvlastnenie, bolo postačujúcim, aby na určenie primeranej náhrady za toto dočasné obmedzenie, bola znalcom aplikovaná iba metóda polohovej diferenciácie a teda nebolo potrebným, aby súdny znalec aplikoval aj žalobcami zmienenú porovnávaciu metódu, vychádzajúcu z porovnávania kúpno-predajných cien obdobných nehnuteľností v obdobnom čase a mieste, t.j. pri absolútnej strate vlastníctva jeho prevodom (kúpnopredajnou zmluvou), ktorá požiadavka by bola pochopiteľnou, keby dochádzalo aj v tomto prípade k absolútnej strate vlastníctva žalobcov jeho prechodom (vyvlastnením), čo však nebol tento prípad. Žalovaný, resp. jemu predchádzajúci prvostupňový správny orgán, však súc si vedomý účelu, ktorý napadnutým rozhodnutím sledoval, v súlade s týmto účelom správne vymedzil súdnemu znalcovi znaleckú úlohu, v súvislosti s ktorou už znalec ako osoba odborne znalá, sám určil potrebné znalecké metódy, ktoré na jej splnenie použil.
43. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že žalovaný neprípustne a účelovo aplikuje dve právne úpravy a to zákon o vyvlastňovaní a zákon o verejných vodovodoch, ktorý taktiež pozná inštitút vyvlastnenia, správny súd podotýka, že tomu tak nie je. Aj v tomto ohľade je totižto nevyhnutným si pripomenúť, že účelom rozhodnutia žalovaného nebolo natrvalo upraviť pomery medzi žalobcami ako vlastníkmi dotknutej parcely na jednej strane a vyvlastniteľom (Národná diaľničná spoločnosť a.s.), ako prevádzkovateľom dotknutej stavby inžinierskych sietí, ktoré budú natrvalo umiestnené v dotknutej parcele žalobcov, ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia, ale účelom rozhodnutia žalovaného bolo na dobu určitú, t.j. po dobu trvania a vykonávania stavebnej činnosti pri zriadení (výstavbe) týchto inžinierskych sieti, upraviť pomery medzi žalobcami ako vlastníkmi stavebného pozemku na jednej strane a vyvlastniteľom, ako stavebníkom na strane druhej, na ktorý dočasný účel, keďže výstavba bude trvať konečný obmedzený čas a ktorý účel nezasiahne dovtedajší užívací status žalobcov k dotknutej parcele ako k poľnohospodárskej pôde, postačoval inštitút dočasného obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov, po preskúmaní existencie alebo neexistencie neprimeraných ťažkostí v ďalšom užívaní stavbou nezasiahnutej časti dotknutej parcely žalobcami, ktorý procesný postup, v záujme zachovania práve práv žalobcov (najsamprv preskúmaním okolností, ktoré by mohli mať za následok vyvlastnenie), neupravuje zákon o vodovodoch, ale zákon o vyvlastňovaní. Otázku trvalej úpravy pomerov medzi žalobcami ako vlastníkmi dotknutej parcely na jednej strane a vyvlastniteľom (Národná diaľničná spoločnosť a.s.), ako prevádzkovateľom v tejto dotknutej parcele natrvalo umiestnenej verejnoprospešnej líniovej stavby, na strane druhej, žalovaný svojim rozhodnutím vôbec neupravoval, pretože trvalá úprava týchto vzťahov je vo verejnom záujme riešená transparentne zákonodarcom práve v zákone o vodovodoch a to trvalým, zo zákona zriadením vecného bremena vo verejnom záujme a za náhradu. Inými slovami povedané, žalobcom by mala byť poskytnutá aj náhrada za trvalé in rem zriadenie vecného bremena, na im spoluvlastnícky patriacej dotknutej parcele v prospech vlastníka, na ich dotknutej parcele natrvalo umiestnenej verejnoprospešnej líniovej stavby (inžinierskych sietí), určenie náhrady ktorej však nebolo predmetom rozhodovania žalovaného a teda ani predmetom prieskumnej činnosti správneho súdu.
44. Napokon, podľa správneho súdu neobstoja ani žalobné námietky žalobcov o tom, že na podklade rozhodnutia žalovaného realizované nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva, vo verejnom záujme a za náhradu nie je obmedzeným a teda iba v nevyhnutnom rozsahu a to ani čo do času tohto obmedzenia ani čo do jeho rozsahu. Pokiaľ ide o čas tohto obmedzenia, ktorý bol rozhodnutím žalovaného určený na obdobie jedného roka, takéto určenie časového úseku je plne legitímnym práve vzhľadom, opakujem znovu, na účel, ktorý bol týmto zásahom žalovaného sledovaný a ktorým účelom bolo na určitý konkrétny čas trvania stavebnej
činnosti, potrebný na výstavbu verejnoprospešnej líniovej stavby, obmedziť žalobcov vo výkone ich vlastníckeho práva k časti im patriacej dotknutej parcely touto stavebnou činnosťou zasiahnutej. Takže v intenciách tohto účelu je nedôvodnou námietka žalobcov, že v tom dôsledku, že líniová stavba ostne na dotknutej parcele žalobcov umiestnená natrvalo a teda aj po uplynutí uvedeného roka, tak podľa žalobcov toto obmedzenie nie je iba nevyhnutne potrebný obmedzený čas, ale natrvalo, totižto správny súd opäť dodáva, že rozhodnutím žalovaného nebolo riešené trvalé umiestnenie líniovej stavby na dotknutej parcele žalobcov a s tým spojená trvalá úprava pomerov medzi žalobcami ako vlastníkmi dotknutej parcely a medzi vlastníkom tejto stavby. Rovnako vo vzťahu k tomuto konaniu je nedôvodnou aj argumentácia žalobcov o tom, že zásah do ich vlastníckeho práva nie je iba v nevyhnutnom rozsahu, keďže podľa žalobcami predložených i navrhovaných dôkazov (viď ďalej), výkopové práce na výstavbe líniovej stavby by mali zasahovať aj tú časť im patriacej dotknutej parcely, ktorej sa rozhodnutie žalovaného netýkalo. V tomto smere, správny súd podotýka, že predmetom tohto súdneho konania je iba prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a nie aj naň nadväzujúce postupy, ktoré sú súčasťou už jeho výkonu, takže ak žalobcovia majú za to, že stavebné práce sú realizované nad rámec tohto rozhodnutia, mali a majú možnosť požiadať o vykonanie štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého cit. „Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.“ Obdobne tak je nedôvodnou aj požiadavka, aby správne orgány boli povinné v tomto prípade zabezpečovať geometrický plán, ktorý sa v zmysle § 9 ods. 3 písm. d) vyžaduje iba v prípadoch navrhovaného vyvlastnenia (prechodu vlastníckeho práva), čo ale nie je daný prípad.
45. Záverom správny súd iba na dôvažok dodáva, že dôvodom, pre ktorý žalobcovia dospeli k svojim žalobným námietkam, je nie len to, že im zo zreteľa unikol základný smerodajný ukazovateľ účelu zásahu do ich vlastníctva tak, ako je to uvedené hneď v prvej vete cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, ktorým účelom nebola úprava pomerov plynúca z trvalého umiestnenia líniovej verejnoprospešnej stavby na dotknutej parcele žalobcov, ako sa žalobcovia mylne domnievajú, ale uvedená mylná argumentácia žalobcov pramení pravdepodobne aj z nedôsledne žalovaným, ako aj samotnými žalobcami používaného pojmoslovia zásahu do vlastníckeho práva, keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím síce rozhodol iba o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej parcele, ale v texte svojho rozhodnutia už nedôsledne miestami pojednáva o vyvlastnení (napr. náhrada za vyvlastnenie), čím dochádza k zlievaniu sa významu týchto dvoch inštitútov a k mylnej predstave o ich nepochybne odlišných účinkoch.
46. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“
47. Podľa § 121 ods. 1 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.“
48. V súvislosti so žalobcami navrhovaným dokazovaním formou obhliadky na mieste samom, na základe ktorého mal správny súd zistiť, že stavebné práce sú vykonávané nad rámec rozhodnutia žalovaného, správny súd dodáva, že toto žalobcami navrhované dokazovanie nevykonal, pretože jednako, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného vykonanie tohto dôkazu, ktoré sa týka už fázy vykonávania rozhodnutia žalovaného, by nemalo žiadny vplyv a preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného a jednako správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a teda vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.
49. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“
50. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“
51. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“
52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti «Zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Zakladateľskú listinu a stanovy diaľničnej spoločnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva.»
53. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči spoločne a nerozdielne žalobcom nepriznal. Obdobne tak správny súd nepriznal voči spoločne a nerozdielne žalobcom náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi z dôvodu, že sa jedná o subjekt zriadený štátom, obhajujúci verejný záujem štátu, za ktorého naviac konal v rámci svojho pracovného plateného zaradenia jeho zamestnanec (právnik), v súvislosti s konaním ktorého ďalšiemu účastníkovi tak nevznikli žiadne trovy navyše, okrem tých nevyhnutných spojených s plnením jeho funkcie, na účel ktorej bol štátom zriadený a financovaný, t.j. na hájenie verejného záujmu voči žalobcom domáhajúcim sa ochrany svojich súkromných práv, voči ktorým by tak nebolo spravodlivým očakávať ich náhradu.
54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).