Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-180-2011.pdf
PDF · 65.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/180/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľna, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti povinnému: 1/ R. Y., bytom J.I. L., J., 2/ K. Y., bytom XX. C. XX/X, P. a 3/ U. Y., bytom J.I. L. XXX/X, J., predtým S. Y., rod. Z., zomrelá 30.12.2005, o vymoženie 7 747,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1312/2004-50 zo dňa 14. júla 2011, pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por.), zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre istinu celkom vo výške 7 747,15 Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľnej notárskej zápisnice č.k. N 204/01, Nz 208/01 zo dňa 09.11.2001, spísanej notárkou JUDr. Emíliou Vallovou v Prievidzi. Súdny exekútor dňa 08.10.2007 doručil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinnej. Povinná zomrela dňa 30.12.2005 a dedičské konanie pod sp. zn. 14D/2/2006-41, Dnot 45/2006 bolo zastavené, nakoľko povinná nezanechala majetok. V zmysle § 470 Obč. zák. nemohlo dôjsť k prechodu dlhov povinného na jeho dedičov, pretože právni nástupcovia po povinnej nenadobudli žiadny majetok. Nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Keďže po začatí exekúcie došlo k úmrtiu povinného, túto skutočnosť nie je možné v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené preto viedlo súd prvého stupňa k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie zmenil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 628,96 Eur. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 196 Ex. por. má súdny exekútor vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť. Mal za to, že niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov exekúcie. Vzniknuté trovy exekúcie z dôvodu úmrtia povinnej a následného zastavenia konania o dedičstve pre nemajetnosť nemôže vymôcť, pričom oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému. Je preto na mieste, aby mu trovy exekúcie uhradil oprávnený v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1,2 Ex. por.. Vzhľadom na uvedené je jednoznačne preukázané, že povinná zomrela ako nemajetná a jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Na základe preskúmania uznesenia súdu prvého stupňa a spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom nesprávne zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. a vo veci náhrady trov exekúcie aplikoval § 203 ods. 1 Ex. por.. V danom prípade úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie konania. Z § 37 ods. 3 Ex. por. vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinnej, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Povinná nezanechala majetok, dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., preto malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. a pri náhrade trov konania mal súd vychádzať z § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por..
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V danej veci povinná v priebehu konania zomrela, nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne súd prvého stupňa rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil.
Tento záver o postavení súdneho exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu č. k. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011.
Na základe uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .