Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/98/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. S., ul. S.. K. XX, Q., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti odporcovi: Ústav pamäti národa, Námestie slobody 6, Bratislava o určenie právneho vzťahu, rozhodol

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovateľ je neoprávnene evidovaný v zozname bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent.

Odporca je povinný zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke, v registračnom protokole pri mene navrhovateľa vymazať označenie "agent" a uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1.483,97 € na účet advokáta JUDr. X. Č., č.ú XXXX XXX XXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd pôvodne proti odporcovi v 1. rade: Ústav pamäti národa a odporcovi v 2. rade: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR domáhal, aby súd učil, že je neoprávnene evidovaný v zoznamoch bývalej Štátnej bezpečnosti ako jej agent, aby súd určil, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou ako tajný spolupracovník. Odporca v 1. rade je povinný zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke a v registračnom protokole pri mene navrhovateľa uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí s tým, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že po absolvovaní D. O. fakulty v Bratislave nastúpil ako gréckokatolícky duchovný najskôr v Y.

V. Z., neskôr bol preložený na gréckokatolícku faru v Q.. Počas pôsobenie na gréckokatolíckych farách ho opakovane navštívili príslušníci Štátnej bezpečnosti a zavádzali rozhovor na pomery v Gréckokatolíckej cirkvi. V súlade so svojim kňazským poslaním ich navrhovateľ vždy prijal korektne, ale okrem všeobecných pohľadov na cirkev im nič špecifické nepovedal. Štátnu bezpečnosť považoval za políciu v polícii a nebol ochotný s ňou spolupracovať.

Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2006 upravil právny zástupca navrhovateľa petit návrhu tak, že v jeho prvom odseku má namiesto slova "v zoznamoch" byť správne uvedené: ""v registračných protokoloch ".

Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2007 vzal právny zástupca navrhovateľa späť návrh v časti o určenie, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou ako jej tajný spolupracovník. Keďže odporcovia s čiastočným späťvzatím súhlasili, súd podľa konanie čiastočne zastavil.

Uznesením zo dňa 01.08.2011, č.k. -538, súd podľa pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení:

Súd určuje, že navrhovateľ je neoprávnene evidovaný v zozname bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent.

Odporca je povinný zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke, v registračnom protokole pri mene navrhovateľa vymazať označenie "agent" a uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili.

Rozsudkom zo dňa 25.09.2007, č.k. -365 súd určil, že navrhovateľ je neoprávnené evidovaný v zozname bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent, odporcovi v 1. rade súd uložil povinnosť zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke a v registračnom protokole pri mene navrhovateľa uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí. V časti o určenie, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou ako jej tajný spolupracovník súd konanie podľa zastavil. Odporcov v 1. a 2. rade zaviazal súd povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Na odvolanie odporcov v 1. a 2. rade rozhodol Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom zo dňa 24.03.2009, č.k. -423 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade potvrdil a vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Na dovolanie odporcu v 1. rade Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 26.05.2010, č.k. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.03.2009, č.k. -423 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.09.2007, č.k. 17 C - 365 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že konaním Okresného súdu Bratislava II bola odňatá možnosť odporcovi v 1. rade konať pred súdom ( ) tým, že pri vykonaní výsluchov svedkov dožiadaným súdom - Okresným súdom Trebišov, Okresným súdom Michalovce a Okresným súdom Prešov, neboli o termíne výsluchu svedkov upovedomení účastníci konania, napriek výslovnej úprave sudcu prvostupňového súdu. Keďže takýmto

postupom nebol v plnom rozsahu zachovaný postup určený ustanovením , keď účastníkom konania v dôsledku neupovedomenia o výsluchu svedkov dožiadanými súdmi bolo znemožnené ich právo byť prítomnými pri takto vykonávanom dokazovaní, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR, súd doplnil dokazovanie o opätovný výsluch svedkov pred dožiadanými súdmi: Okresným súdom v Prešove (výsluch svedkyne Q. S.), Okresným súdom v Michalovciach (výsluch svedka X.. Y. W.), Okresným súdom v Trebišove (výsluch svedka X. G.), opätovne sa oboznámil s obsahom výpovede navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, splnomocnených zástupcov odporcov, svedkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zachovaných zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti (ďalej len ŠtB) súd zistil, že navrhovateľ bol od 11.4.1985 vedený v zozname spolupracovníkov bývalej ŠtB pod registračným číslom XXXXX ako kandidát tajnej spolupráce a od XX.XX.XXXX bol pod tým istým registračným číslom vedený ako agent s krycím menom ". E.. Zväzok navrhovateľa mal pôvodne 250 strán, z toho sa zachovalo 37 listov.

Podľa záznamu o získaní k spolupráci zo dňa 26.10.1985 bol s navrhovateľom vykonaný viazací akt vyťažovacej miestnosti orgánov ŠtB na oddelení pasov a víz v Z..

Túto skutočnosť navrhovateľ poprel s poukazom na obsah pastoračnej kroniky, v ktorej má na deň 26.9.1985 skutočne uvedené, že ho polícia navštívila. Urobili mu návrh na spoluprácu, ktorú však navrhovateľ striktne odmietol. Po odmietnutí ho požiadali, aby podpísal aspoň záväzok mlčanlivosti, ale aj túto požiadavku navrhovateľ odmietol. Po tomto odmietnutí príslušníci ŠtB vstali a odišli. Neexistovala žiadna inštruktáž ohľadne spolupráce, konšpiratívnom spojení, o telefonickom hesle, či krycom mene. Na spise, ktorý viedla o navrhovateľovi ŠtB nie je ani fotografia navrhovateľa, na jej mieste je otáznik.

V zázname ŠtB sa nachádza tiež memorandum zo dňa 3.9.1985, kde je už navrhovateľ označovaný ako agent, hoci návrh na spolupráci mali urobiť až dňa 26.9.1985.

V zázname na str. 39 sa uvádza, že schôdzka s navrhovateľom sa mala uskutočniť dňa 20.10.1985, kedy bola nedeľa a v nedeľu popoludní navrhovateľ spolu s manželkou odchádzal na týždennú dovolenku do Bratislavy, čo je zachytené tiež v pastoračnej knihe.

Z obsahu archívnych materiálov bývalej ŠtB súd zistil, že zväzok navrhovateľa viedla bývalá ŠtB pod registračným číslom XXXXX. Od XX.X.XXXX bol navrhovateľ registrovaný ako kandidát tajnej spolupráce a od XX.XX.XXXX ako agent.

Dňa X.XX.XXXX bol Okresnou správou ZNB , oddelenie ŠtB v Humennom spísaný záznam o získaní ku spolupráci KTS ". E. ger. číslo zväzku XXXXX, podľa ktorého dňa XX.X.XXXX o 12.00 hodine bol vo vyťažovacej miestnosti orgánov ŠtB na oddelení pasov a víz v Z. vykonaný viazací akt, ktorý previedol náčelník oddelenia ŠtB Q.. X.. Š. F. za prítomnosti staršieho referenta ŠtB Z. K.. X. G..

Zo záznamu o získaní k spolupráci vyplýva, že úvodná časť rozhovor bola zameraná na všeobecnú tému, najmä ohľadne medzinárodnej situácie vo svete, o súkromnom živote,

problémoch v mieste pôsobiska navrhovateľa. Ďalšia časť rozhovoru bola zameraná na osoby, ktoré stoja na pozíciách reakčného duchovenstva a sú v záujme oddelenia ŠtB. Navrhovateľ sa vyjadroval k osobe správcu fary v Q. Q. D.. Samotnému viazaciemu aktu predchádzalo kladné hodnotenie doterajšej činnosti navrhovateľa označeného ako "kandidát" . Následne mu bola priamym návrhom ponúknutá spolupráca s orgánmi čsl. kontrarozviedky a bol požiadaný o vyjadrenie sa k tejto otázke. Kandidát mal po krátkom rozmýšľaní povedať, že proti stykom s orgánmi ŠtB nemá žiadne výhrady, pretože ako občan je povinný poskytovať informácie, ktoré získa a ktoré by mohli narušiť dobré vzťahy medzi cirkvou a štátom. Odmietol však podpísať záväzok o spolupráci s odôvodnením, že nikto nevie ako sa môže situácia v budúcom období zmeniť. V ďalšom priebehu viazacieho aktu mala byť vykonaná inštruktáž k základným zásadám spolupráce a zároveň bola dohodnutá prvá schôdzka po viazacom akte na XX.XX.XXXX o 10.00 hod, ktorá sa mala uskutočniť v teréne na dohodnutom mieste pri Y.. Bolo dohodnuté, že poznatky získané od agenta budú podávané pod krycím menom "..

Záznam bol podpísaný operatívnym pracovníkom K.. X. G., náčelníkom oddelenia ŠtB Q.. X.. Š.H. F. a náčelníkom 2. odboru ŠtB S.. H.. Q. D..

V doplnku k záznamu k správe o získaní ku spolupráci zo dňa XX,.XX.XXXX (č.l. 19 spisu) sa okrem iného uvádza: "pravidelným stykom a vyťažovaním RO k situácii po problematike grek. kat. cirkvi bude kompromitovaný (aj za využitia zvukových záznamov zo schôdzok) a tak postupne vedený k plneniu nami požadovaných úloh".

Dňa 3.9.1985 bolo vypracované memorandum, ktoré okrem iných obsahuje i údaje o osobných a rodinných pomeroch navrhovateľa.

Podľa vyhodnotenia tajného spolupracovníka ". reg. číslo zv. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX sa mal navrhovateľ v roku 1988 zúčastniť 11 agentúrnych schôdzok na ktorých mal podať 9 agentúrnych poznatkov, ktoré boli spracované pre 2. odbor ŠtB Košice.

Podaním, doručeným súdu dňa 04.02.2011, zobral navrhovateľ návrh voči odporcovi v 2. rade Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra späť a voči nemu žiadal konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 13.06.2011, č.k. -535 súd konanie vo vzťahu k odporcovi v 2 rade podľa zastavil. V konaní ďalej pokračoval iba s odporcom v 1. rade - pamäti národa.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že na základe zákonnej licencie na elektronickom médiu zverejnil prepis evidenčného záznamu o tom, že KS ZNB Košice zaviedla zväzok na osobu E. S., nar. X.X.XXXX. Podľa označenia navrhovateľa v žalobe nemá byť zrejmé, že sa jedná o osobu, zverejnenú na elektronickom médiu. Navrhovateľ teda nepreukázal, že došlo k protiprávnemu zásahu do jeho osobnostných práv, teda nepreukázal, že má aktívnu vecnú legitimáciu. Odporca v 1. rade registračné protokoly zverejnil na základe , ktorý mu takúto povinnosť ukladá a keďže jeho povinnosti vyplývajú zo zákona, nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Odporca v 1. rade samotný záznam nerealizoval a ani v súčasnosti nemôže doň zasahovať.

Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi plne pridržiaval písomne podaného návrhu. Trval na tom, že k spolupráci s ŠtB nikdy nedal písomný ani ústny súhlas. Potvrdil, že príslušníci ŠtB ho na fare navštívi celkom asi trikrát. Zakaždým viedli bežný zdvorilostný rozhovor,

navrhovateľ ich vnímal ako štátny dozor nad cirkvami. Druhá návšteva bola v septembri 1985 a pri tejto návšteve navrhli navrhovateľovi spoluprácu. Tento návrh bol navrhovateľom odmietnutý, odmietol podpísať aj mlčanlivosť. Ďalej ho na spoluprácu viac nenahovárali. Posledný krát prišli na faru opätovne dvaja príslušníci ŠtB, na otázku z akého dôvodu prišli, odpovedali, že robia okružnú cestu, chodia po farách a tak prišli aj k navrhovateľovi.

V obsahu materiálu bývalej ŠtB navrhovateľ zistil viacero nezrovnalostí. Konkrétne v zázname o získaní k spolupráci sa píše, že dňa 26.9.1985 sa mal navrhovateľ dostaviť do utajenej miestnosti, kde mu bol urobený návrh na spoluprácu a kde sa mal ústne zaviazať k spolupráci. Navrhovateľ si údaje porovnal z obsahom svojej pastoračnej kroniky, v ktorej mal práve na tento deň záznam, že ho na fare navštívili príslušníci ŠtB. K stretnutiu, ktoré sa malo konať s príslušníkmi ŠtB dňa 22.10.1985 v Y., navrhovateľ opätovne poukázal na záznam v pastoračnej kronike, z ktorého vyplývalo, že v tento deň navrhovateľ spolu s manželkou odchádzal na týždennú dovolenku do Bratislavy. Navrhovateľ uviedol, že je urážkou, že na internete vystupuje ako agent ŠtB, takéto zverejnenie pre neho predstavuje problémy, keď musí ostatným kňazom, veriacim, priateľom a rodine záležitosť vysvetľovať. Keďže internetová stránka je prístupná celému svetu, dostáva ohlasy aj zo zahraničia.

Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že už samotné evidovanie v registračných protokoloch je všeobecne chápané ako negatívny zásah do práv toho - ktorého občana. Ide o neoprávnený zásah do osobnostných práv občana, teda samotné zverejnenie takejto neoprávnenej evidencie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv občana a preto by nemal byť dôvod ani potreba preukazovať mieru a rozsah zásahu do práv na ochranu osobnosti.

Navrhovateľ poukázal na viacero nezrovnalosti v údajoch uvádzaný v memorande:

1. V memorande sa uvádza, že navrhovateľ ovláda nemecký jazyk. Navrhovateľ nemecký jazyk neovláda ovláda čiastočne anglický jazyk.

2. V memorande sa uvádza, že matka pracuje v P. I.. V tom čase bola už štyri roky na dôchodku.

3. V memorande sa uvádza, že otec zomrel pred 5. rokmi. V tom čase bol už 13. rokov mŕtvy.

4. V memorande sa uvádza, že do základnej školy chodil navrhovateľ V.. Navštevoval ju v W..

5. Navrhovateľ neštudoval na SVŠ ale na Gymnáziu.

6. ZVS nevykonával v W. ale v T. Z..

7. Sestra navrhovateľa nepracovala v O. ale v V..

Uvedené tvrdenia navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi: potvrdeniami o návšteve školy, vykonávaní ZVS, rozviazanie pracovného pomery jeho sestry, úmrtný list otca navrhovateľa, vysvedčenie z gymnázia v V..

Súd vo veci vykonal výsluch bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí sa mali zúčastniť viazacieho aktu navrhovateľa. Po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR bol zopakovaný ich výsluch v súlade s ustanovením Výsluchu svedka X. G. pred Okresným súdom v Trebišove sa zúčastnil navrhovateľ ako aj poverený zástupca odporcu v 1. rade (č.l. 462 spisu), výsluchu svedkyne Q. S. pred Okresným súdom v Prešove sa zúčastnil poverený zástupca odporcu v 1. rade, právny zástupca navrhovateľa bol o termíne výsluchu písomne upovedomený (č.l. 480 spisu), výsluchu svedka X.. Y. W. pred Okresným súdom v Michalovciach sa zúčastnil poverený zástupca odporu v 1. rade ako aj navrhovateľ (č.l. 516 spisu).

X.. Š. F. pred Okresným súdom Bratislava II vypovedal, že navrhovateľa nepozná, ani meno mu nie je povedomé. Na okresnú správu ZNB nastupoval asi v roku 1985, pôsobil tam asi do roku 1987, kedy prestúpil do Košíc. Získavaniu kandidáta ku spolupráci sa zúčastnil v jednom prípade, zúčastnil sa priamo viazacieho aktu. Na podrobnosti si už svedok nevedel spomenúť, teda či kandidát spoluprácu podpísal alebo nie. Po nahliadnutí do záznamu o získaní k spolupráci svedok zapochyboval, či ide o jeho podpis. Na spolupracovníkov G., D. U. W. si svedok pamätal. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či mohlo dôjsť k takej situácii, že by boli osoby získavané k tajnej spolupráci fingovane, teda že by sa vôbec nezúčastnili viazacieho aktu. Svedok potvrdil, že osobne navštevoval farnosti v okrese Z., ktoré konkrétne si nepamätal. Pochôdzky sa konali s cieľom stabilizovať situácie medzi cirkvami v okrese Z.. Na pochôdzkach sa rozprával s kňazmi, ktorí mu objasňovali situáciu medzi cirkvami. Niektoré farnosti navštívil aj viackrát.

Svedok X. G. pri výsluchu pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Trebišove, ktorý výsluch bol vykonaný v súlade s ustanovením uviedol, že v roku 1985 pracoval v Z. na oddelení ŠtB, na Okresnej správe ZNB v Z.. Meno navrhovateľa mu je známe, vedel, že takýto kňaz v okrese Z. pôsobil. Svedok potvrdil, že sám navštevoval jednotlivé farnosti, bolo to jeho povinnosťou, pretože do jeho pracovnej náplne spadalo vnútorné spravodajstvo. Na podrobnosti viazacieho aktu s navrhovateľom, priebeh získavania k spolupráci navrhovateľa si už nepamätal. Podľa jeho vyjadrenia neboli robené žiadne zvukové záznamy zo schôdzok za účelom kompromitácie navrhovateľa, neboli k tomu k dispozícii ani zariadenia. Po predložení záznamu o získaní k spolupráci (č.l. 15 spisu) svedok predpokladal, že údaje doň vlastnou rukou vpísal náčelník 2. odboru ŠtB v S. S.. D.. Svedok pripustil možnosť vykonštruovania celého osobného spisu v záujme splnenia pokynu nadriadeného, avšak väčšinou sa to stávalo pri získavaní dôverníkov. Pri získavaní osobných údajov o duchovných sa vychádzalo z kádrových materiáloch uložených na ONV, teda údaje museli byť nesprávne uvedené na ONV.

X.. Y. W. ako svedok pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Michalovciach uviedol, že v roku 1985 študoval na právnickej fakulte v Prahe, navrhovateľa pozná, zoznámili sa v čase, keď svedok obchádzal farské úrady v rámci svojej práce. Na priebeh získavania k spolupráci si svedok nespomínal. Rovnako nevedel odpovedať ani na otázku z akých dôvodov navrhovateľ odmietol podpísať spoluprácu ako i záväzok mlčanlivosti. Svedok uviedol, že operatívni pracovníci ŠtB nedisponovali technikou na vyhotovovanie zvukových záznamov o tú museli žiadať a v prípade potreby by takéto operácie vykonával iný útvar. K vpísaným údajom do ""záznamu o získaní k spolupráci " ( č.l. 15) sa svedok vyjadriť nevedel. Počas svojej činnosti sa nestretol s prípadom, že by došlo k vykonštruovaniu celého osobného spisu v záujme splnenia pokynu nadriadeného na získanie k spolupráci. Osobu Q. S. svedok nepozná. Svedok poznamenal, že navrhovateľa pozná ako človeka, zisťovali u neho situáciu ohľadom cirkvi. Za navrhovateľom nebol nikdy so žiadnym tajomníkom. K ďalším okolnostiam, ktoré sa mali odohrať v roku

1985 sa svedok vyjadriť nevedel, pretože v tom čase bol v Prahe, končil školu v lete 1986. Navrhovateľ mu žiadne vlastnoručné správy nepodával, ani to od neho nežiadal. Do Humenného nastúpil svedok asi dňa 01.09.1986 do druhého odboru a cirkevnú problematiku prebral koncom roku 1988, resp. začiatkom roku 1989.

Q. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že navrhovateľa pozná tak, ako pozná mnohých iných kňazov, s ktorým sa strela v rámci spolupráci na rôznych akciách v

katedrále Jána Krstiteľa, kde sama pracuje od roku 1985. V bližšom vzťahu s navrhovateľom nie sú. Ona sama pred rokom 1990 neprišla do styku s príslušníkmi ŠtB.

Podľa článku 6 Smernice pre prácu so spolupracovníkmi kontrarozviedky A-oper-1-3 ako prílohy k Rozkazu Ministra vnútra ČSSR zo dňa 15.1.1978 rozlišujú sa tieto kategórie tajných spolupracovníkov:

A) rezident,

B) agent,

C) držiteľ prepožičaného bytu.

Podľa článku 12 citovanej Smernice agent je tajný spolupracovník, ktorý plní úlohy pri odhaľovaní, rozpracovaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy smerujúce k predchádzaniu tejto trestnej činnosti.

Podľa článku 27 Smernice, pri výbere kandidáta sa uplatňujú jednak všeobecné hľadiská vzťahujúce sa na všetkých tajných spolupracovníkov, ako aj na špeciálne hľadiská dané konkrétnou štátobezpečnostnou situáciou a predpokladanými úlohami, ktoré má kandidát po získaní plniť.

Podľa článku 30 Smernice pracovník kontrarozviedky musí v období výberu kandidáta zhromaždiť podklady k jeho previerke. Rozsah a hĺbka týchto podkladov vychádza z charakteru kandidáta a z predpokladaných úloh, ktoré má plniť po získaní. Previerka musí byť vykonaná vždy dôkladne tak, aby jej výsledok bol čo najobjektívnejší.

Podľa článku 31 ods. 1 Smernice podklady k previerke kandidáta získava pracovník kontrarozviedky administratívnou previerkou, kontrarozvednými prostriedkami a osobným stykom s kandidátom.

Podľa článku 46 ods. 1, 2, 3 ak súhlasí získavaný tajný spolupracovník so spoluprácou, popisuje pripravený záväzok k spolupráci alebo ho spíše sám voľnou formou. Písomný záväzok sa nevyžaduje v prípadoch, kedy by jeho podpis mohol ohroziť dobrý vzťah získavaného tajného spolupracovníka k spolupráci s kontrarozviedkou. V tomto prípade postačí ústny súhlas získavaného tajného spolupracovníka. Získaný tajný spolupracovník si sám zvolí krycie meno, ak tak neurobí, určí ho pracovník kontrarozviedky.

Z obsahu smernice pre prácu s tajnými spolupracovníkmi československej kontrarozviedky A.oper-1-3 vydanej rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 8/1972 bolo zistené, že agent bol jedným z tajných spolupracovníkov ŠtB. Tento spolupracovník sa získaval v priebehu tzv. viazacieho aktu, pri ktorom sa spravidla podpisuje písomný záväzok k spolupráci. Písomný záväzok k spolupráci môže získavaný spolupracovník spísať aj sám voľnou formou. Písomný záväzok sa nevyžaduje v jednom prípade , a to

- ak by jeho podpis mohol ohroziť dobrý vzťah kandidáta k spolupráci s kontrarozviedkou. V takomto prípade postačí kandidátov ústny záväzok k spolupráci.

Podľa o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon

o pamäti národa) na účely tohto zákona sa rozumie dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov,

personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona.

Podľa § 2 písm. g/ cit. zákona sa na účely tohto zákona rozumie bezpečnostnou zložkou Štátnej bezpečnosti, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o pamäti národa dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu (§ 2 písm. f/, g/) vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o pamäti národa ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných do 31.decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany zboru nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli využité na prospech Štátnej bezpečnosti.

Podľa § 19 ods.2 cit. zákona, ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových) spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17 ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto zaradenia.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o pamäti národa ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa (ďalej len ) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti na ochranu mena.

Výpočet chránených osobnostných práv, uvedených v nie je vyčerpávajúci, chráni aj iné zložky a prejavy späté s osobnosťou občana, napr. dôstojnosť a vážnosť občana v spoločnosti.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami a bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd vyhodnotil ako vierohodnú výpoveď navrhovateľa aj jeho písomné dôkazy v tom zmysle, že ho síce príslušníci ŠtB navštívili na jeho fare, kde sa s nimi rozprával o otázkach gréckokatolíckej cirkvi, ale k tajnej spolupráci sa nikdy a žiadnym spôsobom navrhovateľ nezaviazal. Túto skutočnosť nevedeli potvrdiť ani vypočutí svedkovia, bývalí príslušníci ŠtB, ktorí sa mali viazacieho aktu zúčastniť.

Odporca jednak nepreukázal, že navrhovateľ sa dňa 26.9.1985 zúčastnil viazacieho aktu, keď navrhovateľ predložil súdu pastoračnú kroniku, v ktorej je záznam, že v uvedený deň odcestoval. Hodnovernosť tohto dokumentu súd nespochybnil. Odporca nepreukázal, že v prípade navrhovateľa postačoval ústny záväzok k spolupráci v zmysle článku 46 ods. 2 Smernice, teda že navrhovateľ mal dobrý vzťah s kontrarozviedkou. Taktiež zostáva nejasné, z akého dôvodu príslušníci ŠtB dodatku k správe o získaní k spolupráci uviedli, že navrhovateľ "bude kompromitovaný a tak postupne vedený k plneniu požadovaných úloh". Ak by totiž so spoluprácou navrhovateľ súhlasil bol by takýto dovetok nadbytočný a kontraproduktívny. V neposlednom rade súd poukazuje aj na mnoho ďalších neprávd uvádzaných v materiáloch ŠtB (memorandum), ktoré navrhovateľ rovnako listinnými dôkazmi preukázal. K takýmto nepresným informáciám by podľa názoru súdu, príslušníci ŠtB nedospeli, keby postupovali v zmysle smernice RMV ČSSR č. 3/1978 (čl. 26 a nasl.) pri výbere kandidáta. Teda, ak by príslušníci ŠtB mali o navrhovateľa záujem ako o spolupracovníka, mali pri troch návštevách, ktoré na fare absolvovali, dostatok priestoru na to, aby získali o navrhovateľovi základné informácie o jeho osobe a rodine, ktoré by zodpovedali skutočnosti. V prípade, ak by išlo skutočne o spoluprácu s navrhovateľom boli príslušníci ŠtB povinní v zmysle článku 140 Smernice memorandum prepracovať, prípadne doplniť, čo však uskutočnené nebolo.

Navrhovateľ bol ako tajný spolupracovník ŠtB teda zaevidovaný v rozpore s vtedy platnou smernicou, keď bol zaevidovaný bez toho, že by sa k spolupráci zaviazal. Takýmto postupom ako i ďalšou evidenciou navrhovateľa ako agenta ŠtB sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti. Evidencia má totiž nepochybne dehonestujúci dopad, pretože navrhovateľ je označovaný za osobu, ktorá sa svojou činnosťou podieľala na nezákonných postupoch bývalej ŠtB pri popieraní základných ľudských práv.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, ktorý sa zároveň bránil aj tým, že nespôsobil žiadny neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, súd uvádza, že rozdelením ČSFR ( ) z právnej úpravy nasledujúceho ústavného vývoja bolo možné vyvodiť, že príslušné právomoci, prislúchajúce ku dňu zániku ČSFR federálnym orgánom, prešli 1.januárom 1993 na území Slovenskej republiky na príslušné orgány tejto republiky. Pre postih konkrétneho subjektu za neoprávnenú evidenciu v materiáloch bývalej ŠtB je rozhodujúce nielen to, ktorý z ústredných orgánov štátnej

správy Slovenskej republiky prevzal výslovne spomínanú pôsobnosť časti bývalého Federálneho ministerstva vnútra, ale i to, ktorému štátnemu orgánu bola táto pôsobnosť, pri chýbajúcej výslovnej zákonnej úprave, podľa povahy veci najbližšia. V tejto súvislosti poukazuje súd na právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.3.2009, č.k. -426 stanovisko, že jedine odporca má možnosť prístupu k dokumentácii či povinnostiam vyplývajúcim z obsahu

Ak by súd v takejto veci odmietol kladné rozhodnutie vo veci iba pre nedostatok pasívnej legitimácie, na ktoré je inak príslušný, len z dôvodu mlčania alebo neúplností zákona, dopustil by sa odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) voči navrhovateľovi, ako jednej zo základných zásad občianskeho

súdneho konania, podľa názoru prvostupňového súdu iba odporca má možnosť so zachovanými dokumentmi disponovať a teda zabezpečiť realizáciu morálnej satisfakcie tak, ako ju žiada navrhovateľ.

O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 99,57 € a z trov právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

2. písomné podanie návrhu na súd dňa 26.04.2005,

2. účasť na pojednávaní dna 19.01.2006,

3. písomné vyjadrenie zo dňa 30.03.2006,

4. účasť na pojednávaní dňa 30.03.2006,

5. účasť na pojednávaní dňa 06.06.2006,

6. účasť na pojednávaní dňa 03.10.2006,

7. písomné vyjadrenie zo dňa 09.07.2007,

8. účasť na pojednávaní dňa 25.09.2007,

9. písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.02.2008,

10. účasť na pojednávaní dňa 24.03.2009,

11. písomne vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 09.07.2009,

12.účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012.

Hodnota jedného právneho úkonu podľa v spojení s vyhl. č. , za rok 2005 - 38,31 €, za rok 2006 - 41,82 €, za rok 2007 - 45,51 €, za rok 2008 - 48,63 €, za rok 2009 - 53,49 €, za rok 2012 - 58,69 €, t.j. spolu 1.069,90 € + réžijný paušál 2 x 4,98 €, 5 x 5,44 €, 2 x 5,91 €, 1 x 6,31 €, 3 x 6,95 €, 1 x 7,63 €, spolu réžijný paušál 83,77 € + 20 % DPH (230,73 €). Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia 1.384,40 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.