Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-75-2023.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne AGRIA Liptovský Ondrej, a. s., so sídlom Liptovský Ondrej 126, IČO: 00 195 669, zastúpenej R.. T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.. R. XXXX/XX, R., proti žalovanej O. Ď., neznámej podielovej spoluvlastníčke zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K. Y., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, ako orná pôda o výmere 1 689 m2, parcela registra KN-E č. 956/1, orná pôda o výmere 268 m2, parcela registra KN-E č. 956/2, orná pôda o výmere 808 m2, parcela registra KN-E č. 956/3, orná pôda o výmere 175 m2, parcela registra KN-E č. 956/4, orná pôda o výmere 153 m2, parcela registra KN-E č. 956/5, orná pôda o výmere 164 m2, parcela registra KN- E č. 956/6, orná pôda o výmere 4 m2, parcela registra KN-E č. 956/7 a orná pôda o výmere 354 m2, parcela registra KN-E č. 956/8, z r u š u j e .
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K. Y., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, ako orná pôda o výmere 1 689 m2, parcela registra KN-E č. 956/1, orná pôda o výmere 268 m2, parcela registra KN-E č. 956/2, orná pôda o výmere 808 m2, parcela registra KN-E č. 956/3, orná pôda o výmere 175 m2, parcela registra KN-E č. 956/4, orná pôda o výmere 153 m2, parcela registra KN-E č. 956/5, orná pôda o výmere 164 m2, parcela registra KN-E č. 956/6, orná pôda o výmere 4 m2, parcela registra KN-E č. 956/7 a orná pôda o výmere 354 m2, parcela registra KN-E č. 956/8, do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Súd žalobkyni u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovanej k rukám Slovenského pozemkového fondu primeranú náhradu vo výške 24 100,- eur, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 30. 08. 2023 žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K. Y., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, ako orná pôda o výmere 1 689 m2, parcela registra KN-E č. 956/1, orná pôda o výmere 268 m2, parcela registra KN-E č. 956/2, orná pôda o výmere 808 m2, parcela registra KN-E č. 956/3, orná pôda o výmere 175 m2, parcela registra KN-E č. 956/4, orná pôda o výmere 153 m2, parcela registra KN-E č. 956/5, orná pôda o výmere 164 m2, parcela registra KN-E č. 956/6, orná pôda o výmere 4 m2, parcela registra KN-E
č. 956/7 a orná pôda o výmere 354 m2, parcela registra KN-E č. 956/8. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach predstavuje 1/3 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 2/3. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa obhospodaruje ako poľnohospodársky celok - hospodársky dvor a je vlastníčkou stavieb nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch. Žalobkyňa má za to, že nehnuteľnosti nie je možné rozdeliť, nakoľko vytvárajú jeden funkčný celok a ich rozdelením by sa zmaril účel usporiadania hospodárskeho celku. Navrhla preto, aby súd nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu 6,21 eura/m2, určenú znaleckým posudkom č. 48/2023, ktorý vypracovala S.. E. Y..
2. Slovenský pozemkový fond súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva ako aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, táto by mala predstavovať objektívnu cenu, za ktorú je možné vec predať.
3. Nakoľko žalobkyňa nevyužila právo na podanie repliky, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu zhodli na výške primeranej náhrady 10,- eur/m2.
4. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K. Y., mal súd preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, žalobkyňa o veľkosti podielu 1/3 a žalovaná o veľkosti podielu 2/3.
5. Znaleckým posudkom č. 48/2023 zo dňa 14. 06. 2023, vypracovaným S.. E. Y., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej na vyporiadavaných nehnuteľnostiach vo výške 15 000,- eur, čo predstavuje 6,21 eura/m2. Z posudku vyplýva, že nehnuteľnosti sú súčasťou areálu Poľnohospodárskeho družstva AGRIA Liptovský Ondrej, a. s. a v časti sú zastavené poľnohospodárskymi stavbami a tvoria priľahlé pozemky a dvor poľnohospodárskeho družstva.
6. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko takýto spôsob vyporiadania nebol medzi stranami sporný. Pokiaľ ide o reálnu deľbu, táto vzhľadom na výmeru jednotlivých pozemkov a spoluvlastnícke podiely nie je možná, lebo podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nemôže rozdelením poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m2. Aj bez tohto zákonného obmedzenia drobenia pozemkov by však reálna deľba nehnuteľností nebola možná, pretože tvoria jeden funkčný celok v podobe areálu poľnohospodárskeho družstva a sú na nich stavby vo vlastníctve žalobkyne. Predpokladom reálnej deľby pozemku po zrušení podielového spoluvlastníctva nie je len to, že ide o z technického hľadiska o deliteľnú vec, ale aj to, aby prípadné rozdelenie veci bolo funkčne opodstatnené, čo znamená, že vzniknuté samostatné veci budú ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a poslaniu a budú mať k nim zabezpečený prístup. Z dôvodu, že nie je možné vyporiadavané nehnuteľnosti účelne rozdeliť, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne oproti povinnosti zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva podľa dohody strán sporu žalovanej sumu 24 100,- eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd určil dlhšiu lehotu splatnosti.
8. K otázke rozhodnutia o náhrade trov konania súd odhliadnuc od toho, že žalobkyňa uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, dodáva, že žalovaná prostredníctvom zástupcu nenamietala proti zrušeniu a ani proti navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom samotné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v prospech všetkých strán sporu. Významné je aj to, že Slovenský pozemkový fond konal v spore tak, aby nevznikali ďalšie trovy konania, okrem tých obligatórnych vyplývajúcich z nutného procesného postupu podľa ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku, čím okrem iného aj v prospech žalobcu zabezpečil zrušenie podielového
spoluvlastníctva v primeranej lehote. Z verejne dostupných informácií, konkrétne zo zverejňovaných zmlúv uzatváraných Slovenským pozemkovým fondom, je pritom zrejmé, že v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva dohodou by išlo o niekoľkoročný proces. Naviac, neznámi vlastníci sú špecifickým subjektom „vytvoreným“ zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v konaní síce môžu vystupovať ako strana sporu, avšak výlučne prostredníctvom zástupcu, ktorým je Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond teda nie je stranou sporu a zároveň nemôže na seba preberať hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek zaplatenia záväzku. Súd by tak nemohol zaviazať k náhrade trov konania Slovenský pozemkový fond, ale práve len neznámu podielovú spoluvlastníčku, čo by pre žalobkyňu znamenalo prakticky nevymožiteľnosť tohto nároku. Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.