Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-480-2021.pdf
PDF · 132.36 KB
Case nature
Subarea
48Ek/480/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti povinnému: TAJANA, s.r.o., so sídlom Dukelská 58/65, 087 01 Giraltovce, IČO: 31 703 585, zast. AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o vymoženie 5 391,57 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO: 35 513 136, pod sp. zn. 178EX 176/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 10.05.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 10.05.2023 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 129,55 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.02.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5 391,57 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Svidník zo dňa 11.09.2017, sp. zn. 3C/115/2011, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 02.05.2018.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO: 35 513 136, ktorý ju vedie pod sp. zn. 178EX 176/21.
3. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom sa povinný domáhal zastavenia exekúcie v plnom rozsahu, uvádzajúc že na základe započítacieho prejavu zo dňa 03.05.2018 došlo zo strany povinného k jednostrannému zápočtu pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 22.04.2010, sp. zn. 5C/905/2000, a to voči pohľadávke vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní.
4. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 10.05.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 256,05 Eur (výrok III.). V uznesení vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že oprávnený sa v podanom návrhu na vykonanie exekúcie označil ako fyzická osoba v nasledovnom znení: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne však vyplnil aj políčko ,,Obchodné meno“,
kde uviedol označenie ,,A. B. C. - MAPE“. Povinný bol označený svojím obchodným menom a IČO- m. Z obsahu exekučného titulu, teda z uznesenia Okresného súdu Svidník č. k. 3C/115/2011 - 234 zo dňa 11.09.2017, ktoré v spojení s uznesením zo dňa 16.03.2018 (pozn. uznesenie o sťažnosti) nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2018 a vykonateľnosť dňa 02.05.2018 vyplýva, že povinný v postavení žalobcu bol označený obchodným menom a IČO-m, pričom oprávnený v pozícii žalovaného bol označený ako cit: ,,Ing. Miroslav Pelák, správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc Bardejov, bydlisko D. X, XXX XX E. - F. G., podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. - B., s miestom podnikania H. XXX/X, XXX XX E., IČO : 17 140 455“. Z odôvodnenia exekučného titulu mal súd za preukázané, že žalobcovi (povinnému) bola uložená povinnosť nahradiť v konaní úspešnému žalovanému (oprávnenému) trovy základného súdneho konania vo výške 5 391,57 Eur. Z odôvodnenia bodu 1. tohto rozhodnutia, ale súčasne aj z pripojeného spisu základného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/115/2011, je taktiež zrejmé, že predmetom v konaní priznané plnenie žalovanému vyplýva z pôvodne podanej žaloby z titulu náhrady škody (všeobecná hmotná zodpovednosť správcu konkurznej podstaty), ktorej sa domáhal žalobca proti žalovanému v postavení správcu konkurznej podstaty. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že započítacím prejavom v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoju pohľadávku vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/905/2000 - 413 zo dňa 22.04.2010 (právoplatný dňa 25.10.2011, vykonateľný dňa 29.10.2011) proti pohľadávke oprávneného. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že povinnému priznaná pohľadávka proti oprávnenému zodpovedá sume 15 789,86 Eur. Rovnako súd zistil, že započítací prejav povinného zo dňa 03.05.2018 bol oprávnenému doručený dňa 24.05.2018 (podacie číslo: RE423036636SK). Vo vzťahu k započítateľnosti pohľadávok medzi oprávneným a povinným, povinný uviedol cit: ,,Vymáhaná pohľadávka vznikla v konaní medzi povinným a oprávneným, ktorým je správca, ustanovený v konkurznom konaní podľa zák 328/1991 Zb. - ZKV. Konkurz bol vyhlásený pred 1.8.2000, preto sa na neho vzťahujú ust. účinné do 30.7.2000. Podľa §14 ods.1, písm i) ZKV, účinného do 30.7.2000, započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu. Nemožno započítať nadobudnutú pohľadávku po vyhlásení konkurzu so záväzkom vzniknutým pred vyhlásením konkurzu. Ostatné pohľadávky je možné započítať, pretože podľa prechodného ust. §70b) ZKV sa konania začaté pred 1.8.2000 dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Pretože zákon neustanovuje inak, konkurz bol vyhlásený pod č.k. 3K 271/99 dňa 16.2.2000, t.j. pred 1.8.2000, podľa znenia účinného do 30.7.2000 je možné započítať pohľadávky a záväzky účastníkov, pretože tieto vznikli po vyhlásení konkurzu v konaniach medzi nimi. Ust. §580 Obč. zák. nevyžaduje ani dohodu o započítaní, ani súhlas so započítaním, ale umožňuje zánik záväzku jednostranným oznámením o zápočte.“. Pokiaľ ide o pohľadávku povinného, ktorá mu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5C/905/2000 - 413 zo dňa 22.04.2010 súd konštatoval, že na základe predloženého rozhodnutia mal za preukázané, že predmetom základného súdneho konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľností, podaná subjektom SVOJPOMOC, spotrebné družstvo, IČO: 31 732 305, t. č. v konkurze, správca konkurznej podstaty A. B. C., proti žalovanej: TAJANA, s.r.o., IČO: 31 703 585. Z výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplynulo, že v konaní úspešnému žalovanému boli voči žalobcovi v prvom rade (SVOJPOMOC, spotrebné družstvo, v úpadku) priznané trovy konania vo výške 15 789,86 Eur. Okrajovo súd poznamenal, že v priebehu konania bol do postavenia žalobcu v druhom rade pribratý A. B. C., správca konkurznej podstaty SVOJPOMOC, spotrebné družstvo, IČO: 31 732 305. Súd mal preto za preukázané, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu zániku pohľadávky oprávneného v čase pred začatím predmetného exekučného konania (08.02.2021), keď pohľadávka oprávneného zanikla na základe započítacieho prejavu doručeného oprávnenému dňa 24.05.2018, nakoľko pohľadávka oprávneného a súbežne aj pohľadávka povinného má rovnaký charakter a spĺňa podmienky normované občianskoprávnou úpravou určujúcou klasifikáciu spôsobilých, započítateľných pohľadávok. V zásade to znamená, že úlohou súdu je v danom bode posudzovať dôvodnosť zastavenia exekúcie z dôvodu vykonania jednostranného zápočtu pohľadávky osoby povinnej vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/905/2000
- 413 zo dňa 22.04.2010 proti pohľadávke oprávneného. Súd poukázal na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci priebehu výkonu exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy ak po začatí exekúcie dochádza k započítaniu len takých pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom voči oprávnenému. V posudzovanej veci jednotlivé úkony spojené so započítaním pohľadávky povinného proti pohľadávke oprávneného nastali v čase pred okamihom začatia exekúcie,
resp. exekučného konania, keď povinný listom zo dňa 03.05.2018 (podacie číslo: RE423036636SK) uskutočnil voči oprávnenému jednostranný zápočet vyššie uvedenej pohľadávky. Súd preto pristúpil k posudzovaniu relevancie povinným uplatneného započítacieho prejavu, ktorý však napokon vyhodnotil vo väzbe na oprávneným uplatnenú pohľadávku v predmetnom konaní ako právne bezvýznamný, keď pohľadávka oprávneného tkvie v jeho procesnom úspechu vo vzťahu k podanej žalobe povinnou osobou z titulu všeobecnej hmotnej zodpovednosti správcu konkurznej podstaty za škodu, ktorá mala povinnému vzniknúť, keď oprávnený v postavení správcu konkurznej podstaty na základe ním iniciovaného predbežného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 6C/376/2000 - 21 zo dňa 29.09.2000 (a to tak, že povinnému bol uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v tomto rozhodnutí, čím došlo k faktickej paralyzácii podnikateľských aktivít povinného, predovšetkým však k znemožneniu predaja týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho povinný v postavení žalobcu utrpel ujmu, ktorú si následne v podanej žalobe vyčíslil za obdobie od r. 2000 do r. 2011). Pokiaľ ide o pohľadávku povinného, ktorú povinný označil vo svojom započítacom prejave a ktorá má viesť k zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím predmetného exekučného konania, súd konštatoval, že pohľadávka povinného priznaná rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5C/905/2000
- 413 zo dňa 22.04.2010 má odlišný charakter, ktorý explicitne vylučuje jej spôsobilosť pre započítanie s pohľadávkou oprávneného vyplývajúcou z exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vedená, keď pohľadávka povinného nemá súvis nielen s hmotnou zodpovednosťou správcu konkurznej podstaty (oprávneného), ale súčasne ani so samotným oprávneným. Práve naopak, z obsahu povinným predloženého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že pohľadávka povinného má základ v jeho procesnom úspechu vo vzťahu k žalobcovi 1/, ktorým je úpadca - SVOJPOMOC, spotrebné družstvo, IČO: 31 732 305, ktorý inicioval konanie o určení vlastníckeho práva a o vydanie nehnuteľností. Skutočnosť, že v mene úpadcu konal ex lege na strane žalobcu v prvom rade oprávnený v postavení správcu konkurznej podstaty, však nemá vo vzťahu k potencionálnej spôsobilosti jednotlivých pohľadávok pre účely ich vzájomného započítania žiadnu relevanciu, keď jednotlivé pohľadávky sa týkajú odlišných osôb, a to aj navzdory skutočnosti, že to-ktoré konanie má skutkovo rovnaké či obdobné črty (pre ilustráciu, činnosť správcu konkurznej podstaty a prípadná škoda u povinného). Z aspektu možnej započítateľnosti, resp. existencie vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným totiž nesporne chýba aj spoločný menovateľ, ktorým je zhoda v postavení subjektu, keď pohľadávka z titulu zodpovednosti správcu konkurznej podstaty nemá de facto ani de iure žiaden vecný súvis s pohľadávkou, ktorou povinný disponuje voči úpadcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, keď dospel k záveru, že povinným namietaný dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v jednostrannom započítaní jeho pohľadávky proti pohľadávke oprávneného je bez právneho významu, keď jednotlivé pohľadávky nemajú vzájomný charakter medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199a a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie v plnom rozsahu. Súd uznesením sp.zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 07.01.2022 rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, voči čomu povinný podal sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávne vyhodnotil povahu povinným započítanej pohľadávky voči oprávnenému. O sťažnosti súd rozhodol tak, že uznesením sp.zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 24.10.2022 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie a taktiež aj v podanej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Nakoľko v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie bol úspešný oprávnený, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal. V konaní o sťažnosti súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko zrušenie napadnutého uznesenie nebolo spôsobené vecnou nesprávnosťou rozhodnutia, ale len jeho nepreskúmateľnosťou, a týmto rozhodnutím súd rozhodol identicky a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, teda povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako aj trov sťažnostného konania.
5. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné, pretože je vydané na základe nesprávneho právneho názoru, ktorý je v rozpore s § 14 ods. 1, písm. i ZKV a § 6 ods. 2 ZKV, ako aj z dôvodu, že oprávnený v exekučnom konaní nie je aktívne legitimovaný na vedenie exekučného konania, pretože ide o inú osobu, ako je žalovaný v exekučnom titule. Je nesporné, že pohľadávka povinného, ktorú získal voči správcovi v konaní 5C/905/2000 na základe uznesenia OS Svidník z 22.04.2010 je pohľadávkou proti podstate. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že uvedeným rozsudkom bola uložená povinnosť úpadcovi, nie správcovi. Konštatovanie v bode 12. uznesenia nezodpovedá označeniu žalobcu v konaní 5C/905/2000, pretože v rozsudku je žalobca označený Svojpomoc, spotrebné družstvo E., I. H. XXX/X E. t.č. v konkurze, správca konkurznej podstaty A. B. C., I. D. X, E. – F. G., IČO : 31 732 305. Z tohto označenia nesporne vyplýva, že žalobcom bol A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc, spotrebné družstvo Bardejov, ktorý bol navyše identifikovaný aj IČOm : 31732305. Účastníkom tohto konania bol správca, pretože podľa § 14 ods. 1, písm. c) ZKV č. 328/1991 Zb. súdne konania, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať iba na návrh správcu, alebo podaním proti správcovi. Aj keď bol žalobca označený ako je vyššie uvedené, je nesporné, že išlo o žalobu podanú správcom v zmysle §14 ods. 1, písm. c) ZKV, pričom rozsudkom priznané trovy správca uznal ako pohľadávku proti podstate. Uznanie vyplýva z listín – sťažnosť z 30.12.2011 na KS Košice, podanie A. B. C. z 13.01.2012 – odpoveď na KS Košice k našej sťažnosti z 30.12.2011, odpoveď KS Košice z 2.2.2012 na našu sťažnosť, podanie A. C. z 21.03.2012 na KS Košice ktoré boli pripojené k sťažnosti z 28.01.2022. Z týchto listín nesporne vyplýva, že Ing. M Pelák ako správca úpadcu Svojpomoc spotrebné družstvo Bardejov uznal uplatnené pohľadávky vo výške 16.816,90 € podľa rozsudku OS Svidník, č. k. 5C/905/2000 z 22.04.2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov, č. 18Co/111/2010 ako pohľadávky proti podstate. Uznané pohľadávky proti podstate, keďže vznikli po vyhlásení konkurzu, sú započítateľnými s nárokom na zaplatenie trov, pretože tento patrí do podstaty a nie je osobným nárokom správcu, ktorý do podstaty nepatrí. Ako vymáhaná suma v exekučnom konaní, tak aj nárok žalobcu, ktorý bol započítaný, je priznaný v prospech A. B. C., správcu konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc, resp. proti B. C., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc. Ide preto o nárok (pohľadávku) patriaci do konkurznej podstaty a na druhej strane nárok (pohľadávku) proti podstate, teda ide o započítateľné pohľadávky. Podľa § 6 ods. 2 ZKV do konkurznej podstaty patria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu. Pohľadávka z titulu trov konania je majetkom, patriacim do konkurznej podstaty. Zároveň povinný uviedol, že ak by žalobca chcel v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/115/2011 (z ktorého vznikol exekučný titul) žalovať žalovaného ako fyzickú osobu A. C., takto by to aj v konaní označil bez toho, aby ho uvádzal ako správcu konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc. Takýmto označením dal najavo, že ho žaluje ako správcu a že aj pohľadávka v prípade úspechu v konaní bude pohľadávkou proti podstate a bude ju možné uspokojiť z podstaty. V rozsudku OS Svidník, č. 5C/905/2000 z 22.4.2010 je žalobca v 1. rade označený ako Svojpomoc, spotrebné družstvo Bardejov t.č. správca konkurznej podstaty A. B. C., ktorý aj ako správca podával žalobu v súlade s §14 ods. 1 písm. c) ZKV. V uznesení KS Prešov, sp. zn. 19Co/153/2012 z 27.08.2013 je ako žalobca označený A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc, spotrebné družstvo Bardejov, ktorý aj v tomto konaní podával žalobu ako správca. V oboch bol priznaný nárok na náhradu trov žalovanému (teraz povinnému v exekučnom konaní). O týchto oboch nárokoch rozhodol Krajský súd Košice rozsudkom 4Cbi/1/2014-37 z 19.2.2015, že sú to pohľadávky proti podstate, teda záväzky správcu, ktoré majú byť uspokojené z konkurznej podstaty. Ten istý záver je preto potrebné urobiť aj vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola priznaná správcovi konkurznej podstaty na trovách konania, ktoré vznikli v priebehu konkurzu a boli financované z konkurznej podstaty. Bolo by preto nespravodlivé voči veriteľom úpadcu, ak by sa do podstaty nedostala titulom trov konania suma, o ktorú bola podstata ukrátená vynaložením nákladov na trovy konania. A. C., ak by to mala byť jeho osobná pohľadávka, by tým získal obohatenie na úkor podstaty. V spore, z ktorého vznikol exekučný titul, v konaní 3C/115/2011 vystupuje oprávnený v exekučnom konaní ako žalovaný správca, nie ako občan – fyzická osoba. Vymáhaná pohľadávka vznikla v konaní medzi povinným a oprávneným, ktorým je správca, ustanovený v konkurznom konaní podľa zák 328/1991 Zb. - ZKV. Konkurz bol vyhlásený pred 01.08.2000, preto sa na neho vzťahujú ust. účinné do 30.7.2000. Podľa §14 ods.1, písm i) ZKV, účinného do 30.07.2000, započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu. Nemožno započítať nadobudnutú pohľadávku po vyhlásení konkurzu so záväzkom vzniknutým pred vyhlásením konkurzu. Ostatné pohľadávky je možné započítať, pretože podľa prechodného ust. §70b) ZKV sa konania začaté pred 01.08.2000 dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Pretože zákon neustanovuje inak, konkurz
bol vyhlásený pod č.k. 3K 271/99 dňa 16.02.2000, t.j. pred 01.08.2000, podľa znenia účinného do 30.07.2000 je možné započítať pohľadávky a záväzky účastníkov, pretože tieto vznikli po vyhlásení konkurzu v konaniach medzi nimi. Ust. § 580 Obč. zák. nevyžaduje ani dohodu o započítaní, ani súhlas so započítaním, ale umožňuje zánik záväzku jednostranným oznámením o zápočte. Exekučný titul bol vydaný v prospech oprávneného, vtedy v pozícii žalovaného A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc, spotrebné družstvo Bardejov, so sídlom Lipová 4, 085 01 Bardejov – E. F. G., podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. – MAPE, IČO : 17 140 455 s miestom podnikania H. XXX/X, XXX XX E.. Exekučné konanie je však vedené oprávneným A. B. C., D. XXXX/X, E., ktorý nie je totožným s označením žalovaného v exekučnom titule. Samotný oprávnený sa označil v návrhu rozdielne oproti exekučnému titulu, preto súd nemôže toto označenie meniť výkladom o charaktere konania, v ktorom exekučný titul bol vydaný. Konkurzné konanie, vyhlásené uznesením KS Košice, sp. zn. 3K/271/1999 zo 16.02.2000, ktorým bol A. B. C. vyhlásený za správcu, nebolo ukončené. Pohľadávku priznanú správcovi, ktorá je súčasťou majetku, podliehajúceho konkurzu, nemôže byť vymáhaná A. B. C. ako osobou, ako jeho osobný majetok v rozpore s exekučným titulom.
6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že podaná sťažnosť je nedôvodná a neopodstatnená. Oprávnený má za to, že pohľadávka vymáhaná v rámci predmetného exekučného konania nezanikla, a to ani len sčasti a je daná v celom rozsahu. Predmetom exekučného konania je pohľadávka oprávneného v sume 5391,57 Eur, majúca základ v uznesení Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/115/2011, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania vedeného pred týmto súdom. V tomto konaní bol žalovaný v žalobe označený ako A. B. C., identifikovaný adresou trvalého bydliska - D. X, E. – E. F. G., teda riadne označená fyzická osoba. V tomto konaní sa prejednávali dve právne veci, ktoré boli spojené dňa 02.05.2017 na spoločné konanie, a to: nárok na náhradu škody v sume 2.204,17 Eur (3C/347/2012) a nárok na náhradu škody v sume 18.730,23 Eur (3C/115/2011). V oboch prípadoch povinný žaloval fyzickú osobu, ktorú označil takto: A. B. C., štátny občan SR, Lipová 4, Bardejov – Bardejovská Nová Ves. Z označenia žalovaného v predmetných konaniach je viac než zrejmé, že žalovaným nebol úpadca. Z daných žalôb je zrejmé, že nesmerovali voči úpadcovi – SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov v konkurze, ktorého správcom konkurznej podstaty je a bol A. B. C., ale priamo voči fyzickej osobe oprávneného, ktorý mal svojou činnosťou spôsobiť povinnému škodu (išlo o žalobu majúcu základ vo všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty). Za škodu, ktorú spôsobí tretím osobám správca konkurznej podstaty nikdy nenesie zodpovednosť úpadca, ktorého takýto správca spravuje v rámci konkurzného konania. O danej žalobe povinného zjavne rozhodoval nie konkurzný súd ale Okresný súd Svidník ako nekonkurzný súd, čo tiež svedčí o tom, že pohľadávka ktorá v tomto konaní vznikla voči povinnému nie je pohľadávkou patriacou do podstaty úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka v sume 5391,57 Eur nebola pohľadávkou úpadcu, a preto už z tohto dôvodu nebola spôsobilá na započítanie voči konkurznej podstate. Právny úkon povinného spočívajúci v údajnom započítaní tejto exekuovanej pohľadávky s jeho pohľadávkou voči úpadcovi, nie je platným právnym úkonom, pretože započítanie je možné iba v prípade, že dlžník a veriteľ majú vzájomné pohľadávky, čo sa v prípade daných pohľadávok nestalo. Údajné pohľadávky povinného voči úpadcovi z rozsudku Okresného súdu Svidník č. 5C/905/2000 z 22.04.2010 (pohľadávky mali byť započítané podaním 03.05.2018) nie je a nebolo možné započítať voči pohľadávkam oprávneného vymáhaným v danej exekúcii, nakoľko nejde o vzájomné pohľadávky. Označené pohľadávky vznikli už za účinnosti zákona č. 238/2000 Z. z. , preto ex lege neboli a nie sú spôsobilé na započítanie voči konkurznej podstate úpadcu. Teda dnes vymáhaná pohľadávka v sume 5.391,53 Eur nezanikla a nemohla byť ani započítaná, a preto neexistuje žiadny dôvod na zastavenie exekúcie vedenej v danej veci. Právny úkon povinného z 03.05.2018 nie je platným právnym úkonom, ide o absolútne neplatný úkon odporujúci zákonu a preto sa naň neberie zreteľ. Dané konkurzné konanie úpadcu – SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov v konkurze, H. XXX/X, E., IČO: 31 732 305 sa spravuje zákonom č. 328/1991 Z. z. o konkurzne a vyrovnaní, podľa ktorého (§ 14 ods. 1 písm. i) platí, že vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné. Pohľadávka povinného teda nie je spôsobilá na započítanie voči konkurznej podstate úpadcu, a to ani v prípade, že by bolo možné dnes exekuovanú pohľadávku oprávneného hodnotiť ako patriacu do konkurznej podstaty úpadcu. Osobou oprávneného v danom exekučnom konaní je tá istá fyzická osoba, ktorá bola účastníkom základného súdneho konania, v rámci ktorého bol vydaný exekučný titul, a je ňou fyzická osoba Ing. Miroslav Pelák. A. B. C., je len jednou fyzickou osobou, ktorá bola účastníkom základného konania a iba táto osoba je účastníkom tohto exekučného konania v postavení oprávneného. Priamo z exekučného titulu je viac než zrejmé, že oprávnený bol v ňom identifikovaný takto: Ing. Miroslav Pelák, správcu konkurznej podstaty úpadcu - SVOJPOMOC,
spotrebné družstvo Bardejov, D. X, E. – F. G., podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. – MAPE, miesto podnikania H. XXX/X, E., IČO: 17 140 455. Už z exekučného titulu je zrejmé, že účastníkom základného konania bola len jedna fyzická osoba – B. C.. To, že za účelom jeho presnejšej identifikácie ho súd popri mene a priezvisku a adresy bydliska označil, že menovaný vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty, nič nemení na tom, že ide o tú istú fyzickú osobu, čo dokazuje aj to, že tento bol v exekučnom titule identifikovaný aj miestom trvalého bydliska a obchodným menom, pod ktorým bol a aj dnes je v živnostenskom registri evidovaný. To, že A. B. C. bol bližšie identifikovaný aj ako živnostník, nič nemení na jeho totožnosti a aktívnej legitimácii, pretože živnostník je tiež len jedna a tá istá fyzická osoba, na označenie ktorej je možné použiť čo i len jej obchodné meno. Pokiaľ ide o uvedenie jeho funkcie správcu konkurznej podstaty, priamo z vyjadrenie konkurzného súdu vyplýva, že touto funkciou bol poverený práve oprávnený - teda A. B. C., ako fyzická osoba s bydliskom D. X, E. – F. G.. Uvedenie tejto funkcie ktorú menovaný a len on sám ako fyzická osoba zastáva nič nemení na jeho identite, len ju bližšie označuje aj uvedeným tohto údaju, čím sa jeho totožnosť, identita a subjektivita nemení. Rovnako ako v exekučnom titule je oprávnený identifikovaný aj v plnomocenstve na jeho zastupovanie pre dané exekučné konanie, ktoré udelil svojmu právnemu zástupcovi. Oprávnený bol účastníkom základného konania vedeného pred Okresným súdom Svidník, a dnes je jediným účastníkom konania v postavení oprávneného. Vždy išlo a ide o tú istú osobu identifikovanú jeho menom a priezviskom – A. B. C., pretože iná osoba nebola účastníkom súdneho konania, v ktorom vznikla vymáhaná pohľadávka. To, že jedna a tá istá fyzická osoba má založenú živnosť resp. vykonáva funkciu správcu neznamená, že má dve rozdielne identity, rovnako tak to že jedna a tá istá fyzická osoba vykonáva funkciou správcu konkurznej osoby, nezakladá mnohosť jej identít, stále ide o tú istú jednu fyzickú osobu. V tomto smere oprávnený poukázal aj na analogické použitie záverov NS SR uvedených v jeho rozhodnutí č. 3 Obo 377/98 z 14. 04. 1999 - R 122/1999, podľa ktorého: Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom konania. S poukazom na súhrn vyššie uvedených skutočností oprávnený má aktívnu legitimáciu na konanie v danej exekučnej veci v procesnom postavení oprávneného a aj v návrhu na začatie exekúcie bol riadne a správne označený. Oprávnený navrhol, aby súd sťažnosť povinného zamietol a aby bol povinný zaviazaný k povinnosti uhradiť oprávnenému trovy konania o sťažnosti v rozsahu 100 %, teda v sume 244,09 Eur (odmena za jeden úkon právnej služby – 190,89 Eur + režijný paušál -12,52 Eur + 20 % DPH – 42,50 Eur).
7. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
8. Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
9. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Vyšší súdny úradník sa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne vysporiadal so všetkými námietkami povinného. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec zákona dodáva:
19. Povinný podal sťažnosť z dôvodu rozporu uznesenia s § 14 ods. 1, písm. i ZKV a § 6 ods. 2 ZKV a z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného na vedenie exekučného konania, pretože ide o inú osobu, ako je žalovaný v exekučnom titule.
20. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle cit. právnej úpravy (§ 580-581 OZ). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady: plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.
21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
22. Súd konajúci sudcom uvádza, že predmetom exekučného konania je pohľadávka oprávneného v sume 5 391,57 Eur s príslušenstvom, majúca základ v uznesení Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/115/2011 zo dňa 11.09.2017, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania vedeného pred týmto súdom. Sťažnostný súd si pred rozhodovaním vyžiadal podklady zo základného konania (konanie vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/115/2011) a taktiež podklady z konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/905/2000, z ktorého vzniknutej pohľadávky sa povinný započítania domáhal.
23. Na základe predloženého spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/115/2011 súd uvádza, že povinný (v základnom konaní žalobca) označil v žalobe žalovaného ako A. B. C., D. X, XXX XX E. – E. F. G.. Zároveň v žalobe v predmetnom konaní samotný žalobca TAJANA, s.r.o. uviedol, že „na okresnom súde Svidník bolo pod č. k. 6C/376/2000 vedené konanie žalovaného ako žalobcu – správcu konkurznej podstaty proti žalobcovi ako žalovanému o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam... Uznesením z 29.09.2000 č. 6C/378/00-21, vydal súd predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami.... Počas trvania konania žalobca nemohol s nehnuteľnosťami nakladať a vykonávať svoje podnikateľské aktivity, čím mu vznikla ujma, za ktorú zodpovedá žalovaný.“. V exekučnom titule – uznesení č. k. 3C/115/2011-234 zo dňa 11.09.2017 je žalovaný označený ako „A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc Bardejov, bydlisko D. X, XXX XX E. –F. G., podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. – MAPE, s miestom podnikania H. XXX/ X, XXX XX E., IČO: 17 140 455,“ a v rámci konania vedeného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 3C/115/2011 sa povinný domáhal vymoženia všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty. Teda v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/115/2011 je žalovaným (oprávnený v tomto konaní), ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva činnosť správcu konkurznej podstaty (Uvedený záver podporuje aj odborná literatúra – Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 432, ktorá uvádza, že: „Správca by bol zaviazaný osobne len vtedy, ak by bol žalovaný za výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.“). Na základe uvedeného preto nemôže byť sporné, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom nie je pohľadávkou úpadcu, ktorej uspokojenia by sa úpadca prostredníctvom menovaného správcu konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania mohol od povinného domáhať, ale predstavuje pohľadávku oprávneného v postavení fyzickej osoby – podnikateľa. Súd taktiež uvádza, že oprávnený, ktorý v danej veci podal návrh na vykonanie exekúcie (A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E.) je tou istou osobou, ktorá vystupovala ako žalovaný v základnom konaní a ktorá je rovnako ako vo vedenom exekučnom konaní identifikovaná, a preto má úplne jednoznačne a nespochybniteľne procesnú aktívnu legitimáciu na dané konanie.
24. K vzájomnému započítaniu pohľadávok súd uvádza, že pohľadávka povinného priznaná rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/905/2000-413 zo dňa 22.04.2010 a ktorá bola predmetom jednostranného započítania povinného (listom zo dňa 03.05.2018), je pohľadávkou vo vzťahu k úpadcovi SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, (ktorého správcom konkurznej podstaty je oprávnený). Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo samotného rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/905/2000 zo dňa 22.04.2010, kde ako žalobca 1/, ktorý bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania, je označený práve úpadca – SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov. Tak ako už bolo uvedené vymáhaná pohľadávka v sume 5.391,57 Eur nebola pohľadávkou úpadcu, a preto už z tohto dôvodu nebola spôsobilá na započítanie voči konkurznej podstate. Právny úkon povinného spočívajúci v údajnom započítaní tejto exekuovanej pohľadávky s jeho pohľadávkou voči úpadcovi (z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/905/2000-413 zo dňa 22.04.2010), nie je platným právnym úkonom, pretože započítanie je možné iba v prípade, že dlžník a veriteľ majú vzájomné pohľadávky, čo sa v prípade daných pohľadávok nestalo. Súd konajúci sudcom teda vzhľadom na uvedené sumarizuje (v zhode s vyšším súdnym úradníkom), že povinný má pohľadávky voči úpadcovi a nie voči oprávnenému, a jej uspokojenia sa môže domáhať len v rámci daného konkurzného konania úpadcu - SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov v konkurze, v rámci delenia konkurznej podstaty tohto úpadcu.
25. Čo sa týka výrokov II. a III. napadnutého uznesenia, vyšší súdny úradník vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, následne správne priznal oprávnenému ako účastníkovi úspešnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 256,05 Eur (ktorá bola v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Zároveň povinnému ako účastníkovi neúspešnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal.
26. Záverom súd dodáva, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
27. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný (neuviedol a) nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v rámci podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/480/2021 zo dňa 10.05.2023 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
31. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 129,55 Eur (za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie vyjadrenia k sťažnosti povinného - 95,44 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby 12,52 Eur + 20 % DPH v sume 21,59 Eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).