Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-24-2012.pdf
PDF · 71.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/24/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, a.s., pobočka Rimavská Sobota, Francisciho 11, IČO: 35 937 874, proti povinnému O. X., narodený XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, Z. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota, K.Mikszatha 268, pod sp. zn. EX/1346/2004, o vymoženie 493,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1Er/2081/2004-21 zo dňa 03.10.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,88 Eur p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 1Er/2081/2004-21, zo dňa 03.10.2011 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnený je ich v sume 44,88 Eur povinný uhradiť súdnemu exekútorovi. O zastavení exekúcie rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením zastavené pre nemajetnosť povinného. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Podľa neho možno oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie len ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Oprávnený ale žiadnym spôsobom nezapríčinil zastavenie exekúcie, lebo smrť povinného je objektívnou skutočnosťou, ktorú oprávnený v čase začatia konania nemohol predvídať. Uviedol, že exekútor má výlučné monopolné postavenie pri vykonaní exekúcie a nesie riziko, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie s poukazom aj na judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoE/25/9, 43CoE/187/2011.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že zákon striktne stanovuje, že má právo na odmenu a nemožno ho pokladať za podnikateľa, ktorý má právo odmietnuť exekúciu. Poukázal aj na Nález ústavného súdu SR č. II. US 31/04-30 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria a, č. 7), v ktorom bolo zdôraznené, že súdny exekútor má stále nárok na náhradu trov konania a odmenu. Nepriznaním trov exekúcie dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd a aj k poškodzovaniu štátneho rozpočtu SR. Záverom žiadal, aby mu oprávnený uhradil trovy exekúcie.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v predmetnom uznesení, ktoré je v súlade aj s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp.zn. 7 M Cdo/5/2011 a 2 M Cdo/1/2006.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. l O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a toto v zmysle § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Exekučnému súdu bol dňa 27.10.2010 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Povinný tak stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 37 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods. 4 a §19 OSP).
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko bol nemajetný, a preto exekučný súd správne v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 197 ods. l Exekučného poriadku, je pravidlom, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich má nahradiť oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v zmysle ktorého, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj vtedy, keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Neobstojí preto odvolacia námietka oprávneného, že nezavinil zastavenie exekúcie, a tým nie je povinný platiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko bolo zastavené dedičské konanie po povinnom pre nedostatok majetku a následne bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd sa nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie, toto riziko, ktoré exekútor však nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria a, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
V danej veci je ale splnená druhá podmienka v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej súd môže na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného (aj keď nezavinil zastavenie exekúcie), nakoľko v zmysle daného zákonného ustanovenia trovy exekúcie znáša oprávnený tiež v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Okresný súd rozhodol potom správne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné
a v súlade s právnym názorom vysloveným vo veci, v ktorej rozhodol Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 7 M Cdo/5/2011, sp. zn. 2 M Cdo 1/2006.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.