Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-13-2011.pdf
PDF · 113.54 KB
No categories available
5C/13/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: Q.. Q. M., narodeného: XX.X.XXXX, bytom v A., N.. S. XX, zastúpeného LEGAL&CORP s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Gajova 11, proti odporcovi: Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, na základe výpovede odporcu zo dňa 20.8.2010, Č.z.XXXXX/XXXX je n e p l a t n é.
O uložení povinnosti odporcovi navrhovateľa naďalej zamestnávať, o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako aj o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 25.1. 2011 domáhal, aby súd určil za neplatnú výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru danému mu odporcom dňa 20.8.2010, Č.z.: XXXXX/ XXXX podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a rozhodol tiež aj o nárokoch z neplatného skončenia štátnozamestatneckého pomeru, a to nárok na náhradu funkčného platu za celé obdobie trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol, že štátnu službu u odporcu vykonával na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 18.12.2007, pričom štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi vznikol dňa 1.1.2008. Navrhovateľ vykonával u odporcu dočasnú štátnu službu vo funkcii hlavný štátny radca, na odbore Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky ES. Dňa 14.4.2008 bol navrhoavteľ trvalo preložený na organizačný útvar, odbor programovania, oddelenie metodiky a publicity, neskúr bol na základe rozhodnutia ministerky trvalo preložený od 15.10.2008 na novovzniknutý Odbor kontroly zmluvného zabezpečenia projektov ESF. Dňa 19.8.2010 vykonal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím 28/2010 organizačnú zmenu, ktorou zrušil štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa, následne emailom dňa 20.8.2010 bolo navrhovateľovi oznámené, že dňa 23.8.2010 sa uskutočnia pohovory k organizačnej zmene, ohľadom ďalšieho riešenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa v súvislosti so zrušením jeho miesta. V ten istý deń ako mu odporca oznámil dátum konania pohovorov, vyhotovil aj výpoveď podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, ktorú zaslal navrhovateľovi poštou dňa 26.8.2010. Dňa 2.9.201é bolo navrhovateľovi oznámené, že odporca nemá pre neho vhodné miesto. Následne dňa 22.9.2010 podal navrhovateľ žiadosť o trvalé preradenie podľa § 48 ods.3 zákona o štátnej službe, v odpovedi na ktorú odporca uviedol, že ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe počas plynutia výpovednej doby je koncipované ako možnosť a nie povinnosť odporcu. Dńa 27.12:2010 požiadal navrhovateť odporcu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácie o zamestnancoch prijatých odporcom v mesiacoch august, september, október, november 2010. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že konanie odporcu, ktorým síce deklaroval oznámením o uskutočnení pohovorov o riešení štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa vôľu plniť si „ponukovú“ povinnosť, zároveň toho istého dňa vyhotovil výpoveď, ktorou prejavil vôľu ukončiť s navrhovateľom štátnozamestnanecký pomer, pričom túto skutočnosť mu oznámil v rámci rokovania o riešení štátnoozamestnaneckého pomeru až 2.9.2010, kedy zároveň rokoval s navrhovateľom o spôsobe skončenia tohto pomeru, pritom v tom čase už bola výpoveď daná ním navrhoavteľovi už uložená na pošte. Uvedený postup odorcu podľa tvrdenia navrhovateľa preukazuje, že tento v skutočnosti nemal v úmysle ponúknuť navrhovateľovi akékoľvek iné miesto, ani s ním túto skutočnosť prejednať. Z informácie získanej navrhovateľom od odporcu podľa aavrhovateľa jednoznačne vyplýva, že tento v období od 1.8.2010 do 30.11.2010 prijal niekoľko nových zamestnancov na štátnozamestnanecké miesta v odboroch verejného obstarávania a mediálneho odboru, na ktoré mal navrhovateľ požadovanú kvalifikáciu, o čom musel mať vedomosť z osobného spisu navrhoavteľa aj odporca. Podľa navrhovateľa porušil odporca svojim postupom pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom okrem ustanovenia § 47 ods.b) zákona o štátnej službe aj ustanovenie § 4 tohto zákona, tj porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Na zákalde všetkých uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že výpoveď , ktorou s ním odporca skončil štátnozamestnanecjý pomer je neplatná, preto sa so svojim návrhom obrátil na súd.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.3.2011 uviedol, že trvá na opodstatnenosti dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm.b/ zákona o štátnej službe, nakoľko v čase dania výpovede nedisponoval štátnozamestnaneckým miestom, vhodným pre navrhovateľa, čím splnil zákonnú ponukovú povinnosť nevyhnutnú pre paltnosť skončenia tohto pomeru. Túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi vo výpovedi zo dńa 20.8.2010 ako aj na osobnom pohovore dňa 2.9.2010. Uviedol, že osobné pohovory s ostatnými zamestnancami dotknutými organizačnou zmenou sa konali dňa 23.8.2010, pričom títo boli rovnako o uvedenom stretnutí informovaní emailom zo dňa 20.8.2010. Napriek tomu, že navrhoavetľovi bol email doručený 14.02 hod. navrhoavetľ svoju neúčasť na stretnutí neospravedlnil ani nepožiadal o nový termín pohovoru, ke'dže od 23.8.2010 dé 31:8:2010 plánoval čerpať dovolenku. Odporca uviedol, že navrhoavetľ bol dňa 20:8:2010 v práci do 14.49 hod., takže mal dosť času oboznámiť sa s uvedeným oznámením a reagovať naň. Odporca zastáva názor, že v prípade, že ak zamestnávateľ, resp. služobný úrad štátneho zamestnanca nemá možnosť ponúknuť mu iné vhodné miesto, osobné stretnutie nie je nevyhnutné a postačuje aj písomné oznámenie tejto skutočnosti vo výpovedi. Uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede podľa § 64 ods.1 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona o štátnej službe je je doručenie druhému účastníkvi. Doručenie výpovede podmieňuje jej platnosť a má význam na plynutie výpovednej doby. Ako aj splnenie podmienok výpovede. Právne účinky výpovede nastanú dňom, keď sa písomná výpoveď doručila druhému účastníkovi (rozhodnutie NS ČSSR V 2/1967. Poukázal tiež na rozhodnutie NS ČR, ktorý k otázke času plnenia ponukovej povinnosti zaujal stanovisko, v tom zmysle, že splnenie povinnosti zamestnávateľ ponúknuť zamestnancovi iné pre neho vhodné miesto ako predpoklad platnej výpovede, súd skúma podľa stavu v čase výpovede, tj v čase jej doručenia druhému účastníkovi (NS ČR, sp.zn. 2Cdon 829/97. Odporca tiež uviedol, že vhodnosť práce je potrebné poduzovať s ohľadom na zdravotnú spôsobilosť, schopnosti a kvalifikáciu zametsnanca. Navrhovateľ vykonával štátnu službu vo funkcii hlavný štátny radcav pozícii referenta. Voľné miesta, ktorými sa obsadzovala pozícia vedúceho zamestnanca nepovažoval odporca za vhodné pre navrhovateľa. Podľa jeho tvrdení, v rozhodnom období obsadzoval odporca len štátnozamestnanecké miesta v dočasnej štátnej službe, ktoré sú určené na zastupovanie iných zamestnancov počas ich prekážok v práci. Na základe všetkých uvedených skutočností odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, výsluchom zástupkyne odporkyne na základe poverenia, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, ďalšími písomnými vyjadreniami oboch účastníkov, osobným spisom navrhovateľa, listinnými dôkazmi a to najmä rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby, opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta, rozhodnutím ministra z 19.8.2010, rozpisom počtu miest od 1.11.2010, schémou organizačnej štruktúry, emailovou komunikáciou adresovanou odporcom navrhovateľovi, výpoveďou, Ć.z.XXXXX/XXXX, záznamom o riešení štátnozametnaneckého miesta navrhovateľa, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 22:9.2010, odpoveďou na žiadosť, zoznam „vystúpených“ zamestnancov za obdobie 1:8:2010 - 30.11.2010, zpznamom prijatých zamestnancvo, potvrdením o zamestnaní, potvrdením o štátnej službe, potvrdením o vykonaní skúšky, novinárskym preukazom, služobnou zmluvou Q. B., V..art zo dňa XX.X.XXXX, dohodou o zmene štátnozamestnaneckého miesta. V.. K. V. zo dňa 27.8.2010, analýzou voľných štátnozamestnaneckých miest od 19.8.2010 do 9.9.2010, zoznamom prijatých zamestnancov od 1.8.2010 do 30.11.2010, opisom štátnozamestnaneckého miesta Q.. V. P. a J.. P. P., oznámením o výške a zložení funkčného platu navrhovateľa zo dňa 31.12.2009, ako aj ďalším obsahom súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľ bol vymenovaný do štátnej služby rozhodnutím Č.z.XXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2007 vydaným vedúcim služobného úradu odporcu, na základe ktorého mu dňom 1.1.2008 vznikol štátnozamestnanecký pomer, konkrétne dočasná štátna služba vo funkcii hlavného štátneho radcu na odbore Medzinárodnej spolupráce, finančných prostriedkov ES.
Neskôr na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu odporcu o vymenovaní do stálej štátnej služby, Č.z.:22813/2009 zo dňa 4.5.2009 bol navrhovateľ zaradený od 3.5.2009 na výkon stálej štátnej služby na odbore Medzinárodnej spolupráce, finančných prostriedkov ES do funkcie hlavného štátneho radcu. Z opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta vyplýva, že činnosťou navrhovateľa bolo koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev. Kvalifikačnými predpokladmi pre výkon tejto funkcie bolo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a znalosť anglického jazyka stupeň pokročilý.
Dňa 20.8.2010 pristúpil vedúci služobného úradu odporcu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, podľa § 47 písm. b) zákona č. 409/2010 o štátnej službe, a to na základe rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny č.28/2010 z 19.8.2010 (fotokópia založená v súdnom spise). Výpovedná doba bola určená podľa § 48 zákona o štátnej službe ako dvojmesačná so začiatkom plynutia dňom 1.10.2010, čo bol prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Z poštovej doručenky založenej do súdneho spisu navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľovi bola výpoveď doručená poštou dňa 9.9.2010. Zo samotnej výpovede vyplýva tiež deklarovanie splnenia povinnosti odporcu prerokovať výpoveď zo zástupcom odborov. Štátna služba navrhovateľa ako vyplynulo z potvrdenia o štátnej službe skončila 30.11.2010. Skončenie pracovného pomeru bolo vo výpovedi určené na deň 31.1.2010 a to dňom skončenia plynutia výpovednej doby. Tieto skutočnosti vyplynuli z predložených listín a neboli sporné ani medzi účastníkmi.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v čase rozhodnutia ministra o organizačnej zmene boli na odbore štyria, dve miesta boli organizačnou zmenou zrušené 2 miesta, jedno s týkalo riaditeľa odboru, zvyšní traja zamestnanci vrátane jeho nevedeli, koho sa zmena týka. Uviedol, že zo zoznamu predloženého na jeho žiadosť odporcom zistil, že tento v čase výpovede disponoval voľnými miestami, vhodnými pre navrhovateľa. Uviedol, že k odporcovi pôvodne nastúpil na oddelenie metodiky a publicity, je držiteľom novinárskeho preukazu, má odborné skúšky pre verejné obstarávanie, pričom všetky tieto skutočnosti osvedčil listinnými dôkazmi. Podľa jeho vedomostí bol pritom v tom čase na mediálny odbor prijatý absolvent herectva, spolu bolo v tom čase voľných na mediálnom odbore a odbore verejného obstarávania voľné tri miesta. Postup odporcu pri skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru považuje nielen za nezákonný, ale aj nekorektný a „neľudský“. O čom podľa neho svedčí skutočnosť, že ho v jeho kancelárii navštívila GR sekcie riadenia ESF V.. Poláčková, ktorá mu povedala, že s ním nepočíta lebo je starý a radšej vezme niekoho z ulice. Tiež uviedol (v rámci svojej záverečnej reči), že konanie odporcu sa prieči princípom stability deklarovaným v zákone o štátnej službe, z ktorého priamo vyplýva aj zákaz diskriminácie, ktorej sa podľa neho odporca dopustiť. Zdôraznil, že sa obdobie mesiacov 8 až 11 2010 bolo k odporcovi prijatých spolu 22 zamestnancov, z ktorých asi tri miesta na mediálnom odbore boli pre navrhovateľa vhodné. Odporca bol podľa neho v zmysle § 221 zákona o štátnej službe povinný obsadzovať voľné miesta v prvom rade štátnymi zamestnancami.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní 8.2.2012 uviedol, že v prípade navrhovateľa došlo jednoznačne k porušeniu ponukovej povinnosti zo strany odporcu, čím nebola splnená podmienka podľa § 47 písm. b) teda, že služobný úrad neposkytol navrhovateľovi žiadne iné vhodné štátnozamestnanecké miesta, hoci ním v čase od vystavenia výpovede po jej doručenie disponoval, ako vyplynulo z analýzy štátnozamestnaneckých miest. Odporca v rozhodnom čase disponoval niekoľkými voľnými miestami, pre ktoré navrhovateľ spĺňal kvalifikačné predpoklady, čo odporca disponujúci osobným spisom navrhovateľa musel vedieť. Poukázal pritom na štátnozamestnanecké miesto obsadené p. V.. Ohľadom obsadenia tohto miesta bola dňa 27.8.2010, teda v čase trvania ponukovej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi podpísaná dohoda medzi vedúcimi služobných úradov o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca V., pričom platnosť a účinnosť tejto dohody bola stanovená na deň 15.9.2010, čím je preukázané porušenie ponukovej povinnosti odporcu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom z dôvodu podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe.
Zástupkyňa odporcu za pojednávaní uviedla, že v zmysle platnej judikatúry sa pri daní výpovede posudzuje splnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa podľa stavu v čase dania výpovede, pričom čas kedy je daná výpoveď rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, zverejnené pod č. R 21/1975, založeného odporcom do súdneho spisu, ktorý považuje čas uskutočnenia výpovede čas prejavenia vôle zamestnávateľa rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, ktorým je potrebné chápať čas doručenia výpovede navrhovateľovi, ako aj čas dania výpovede na poštovú prepravu.
Podľa § 47 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,
Podľa § 48 zákona o štátnej službe, ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.
Podľa § 120 spoločných ustanovení zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8 , § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 74 citovaného Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ' povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Predtým ako súd prikročil k samotnému skúmaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa, nevyhnutne sa zaoberal otázkou, či boli splnené všetky podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 47 písm. b) zákona štátnej službe.
Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že výpoveď, ktorou odporca ukončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom spĺňa požiadavky písomnej formy, ako aj že bola druhému účastníkovi štátnozamestnaneckého vzťahu, t.j. navrhovateľovi riadne doručená dňa 9.9.2010, bol v nej uvedený príslušný zákonný dôvod.
Pokiaľ ide o posúdenie splnenia podmienky podľa § 74 Zákonníka práce, v zmysle ktorej je služobný úrad povinný výpoveď vopred prerokovať zo zástupcami odborov dospel súd k záveru, že hoci táto bola ako vyplýva zo záznamu o riešení štátnozamestnaneckého pomeru Q.. Ševeca zo dňa 2.9.2010 (č.l. 22) prerokovaná zo zástupcom odborov až potom čo bola výpoveď vyhotovená odporcom dňa 20.8.2010 daná na poštovú prepravu (dňa 26.8.2010 - viď č.l. 21) možno ju vzhľadom na dátum doručenia výpovede navrhovateľovi, tj deň 9.9.2010 považovať za splnenú, nakoľko účinky výpovede nastali až jej doručením navrhovateľovi, teda dňa 9.9.2010 a možno teda uzavrieť, že výpoveď daná navrhovateľovi bola prerokovaná včas.
V danom prípade bola pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa rozhodujúca otázka, či si odporca voči navrhovateľovi splnil ponukovú povinnosť v zmysle citovaného ust. § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa, v tomto prípade služobného úradu odporcu, pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí v konaní preukázať zamestnávateľ, tj odporca. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na súčasnú aplikačnú prax, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.2.2012, č.k. 9Co 190/11-94, podľa ktorého, „ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede (t.j. v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede) prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť' môže, nie je splnená ponuková povinnosť' a výpoveď je preto neplatná. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno i jeho kvalifikácii. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti i kvalifikáciu vykonávať. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať, pokiaľ možno i kvalifikácii zamestnanca, je nutné dovodiť, že takou prácou treba rozumieť predovšetkým prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a len potom (ak nie je pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii voľné) prácu, ktorá zodpovedá, pokiaľ možno, najviac kvalifikácii zamestnanca a nakoniec (ak nie je voľné ani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca) prácu, pre ktorú sa zvláštna kvalifikácia nevyžaduje. Vhodnou prácou však nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať' vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzene schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie, pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou. Za predchádzajúcu prípravu však nemožno považovať získavanie schopností a kvalifikácie náročnými spôsobmi, napr. absolvovaním školy, vyučením v odbore a pod.“
Medzi účastníkmi konania je nesporné, že odporca pred daním predmetnej výpovede neponúkol navrhovateľovi žiadne pracovné miesto, z dôvodu, ako sám uvádzal, že voľné pracovné miesto nemal. Zároveň vykonané dokazovanie preukázalo, že v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene, t.j. od 19.8.2010 do doručenia výpovede, t.j. 9.9.2010 odporca uzavrel dňa 27.8.2010 služobnú zmluvu s Q. B.. V.. P., na základe čoho bol tento prijatý do dočasnej štátnej služby k odporcovi s dohodnutým vznikom štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 1.9.2010 na funkciu hlavného štátneho radcu na odbor Sprístupňovanie informácii, masmediálna politika. Navrhovateľ' pracoval u odporcu ako hlavný štátny radca spĺňajúci kvalifikačné predpoklady- vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a znalosť anglického jazyka. Ďalšie štátnozamestnanecké miesto voľné v rozhodnom období, tj 19.8.2010 až 9.9.2010 bolo obsadené, na základe dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením uzavretej dňa 27.8.2010 štátnym, zamestnancom V.. K. V., ktorý bol na služobný úrad odporcu preložený s účinnosťou od 15.9.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že odporca ako služobný úrad mal v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede pre navrhovateľa vhodné voľné minimálne dve štátnozamestnanecké miesta, funkcia hlavný štátny radca, na ktoré navrhovateľ spĺňal všetky kvalifikačné predpoklady. Ak mu odporca toto miesto neponúkol, tak z jeho strany nedošlo k splneniu si ponukovej povinnosti v zmysle § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, čo spôsobuje neplatnosť výpovede.
Súd sa v danom prípade nemohol stotožniť s obranou odporcu, založenou na tej skutočnosti, že v danom prípade išlo o dočasnú štátnu službu, resp. zastupovanie zamestnanca a preto sa nejedná o vhodné pracovné miesto pre navrhovateľa. Zmysel citovaného ustanovenia o ponukovej povinnosti služobného úradu spočíval v ochrane pracovného pomeru tým, že pred rozviazaním pracovného pomeru uprednostňoval zmenu dohodnutých pracovných podmienok. Nemožnosť' zamestnanca ďalej zamestnávať' znamená, že zamestnávateľ' nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca naďalej zamestnávať. Zamestnávateľ je preto povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto - teda aj také miesto, ktoré je možno vnímať z hľadiska doterajšieho zaradenia pre zamestnanca ako menej výhodné, či menej priaznivé - ktoré je však v čase dania výpovede k dispozícii. Rozhodnutie, či takáto ponuka bude využitá, prislúcha výlučné dotknutému zamestnancovi, ktorý môže takúto ( pre neho menej priaznivú ) ponúkanú pracovnú príležitosť' odmietnuť, čím by bola splnená zákonná podmienka ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zák. práce. (rozhodnutie KS Ba, č.k. 9Co 190/11-94.)
Pracovné miesto, ktoré v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do dania výpovede zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať (§ 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce), i keď zamestnávateľ už pred uvedeným dňom vo vzťahu k tomuto pracovnému miestu písomne (napr. v „akceptačnom liste", resp. uskutočneným výberovým konaním) potvrdil niektorému uchádzačovi o zamestnanie zámer obsadiť ním v budúcnosti predmetné pracovné miesto (pozri Rozhodnutie NS SR sp. Zn. 3MCdo 15/2010 z 30.3.2011).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, najmä tú, že odporca v čase dania výpovede navrhovateľovi mal pre neho najmenej dve vhodné miesta, ktoré mu neponúkol, dospel konajúci súd k záveru, že si tento nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, čoho následkom je neplatnosť výpovede zo dňa 20.8.2010, doručenej navrhovateľovi dňa 9.9.2010.
Nakoľko súd rozhodoval vo veci čiastočným rozsudkom podľa § 152ods.2 O.s.p. nevyčerpal v ňom celý predmet konania.
O uložení povinnosti odporcovi navrhovateľa naďalej zamestnávať, o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako aj o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.