Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/89/2011

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/23/2012
„Identifikačné číslo spisu: 3011200672 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3011200672.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom v Trenčíne, K dolnej stanici 7282/20 A, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/12006-75978/2011/994139-r zo dňa 22. júla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/89/2011-42 zo dňa 8. februára 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/89/2011-42 zo dňa 8. februára 2012, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Moniky Jankovskej v právnej veci žalobcu: Trenčiansky samosprávny kraj, K dolnej stanici 7282/20 A, Trenčín, právne zast. JUDr. S. A., advokátka, Ul. S. XX/XX, U. Q. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovoná 2, Bratislava, (do 31.12.2011 Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Nová Ulica 13), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I. zo dňa 22. júla 2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r zo dňa 22. júla 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonosti.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane Mesta Ilava platobný výmer číslo: XXXXXX/XXXX zo dňa 8. apríla 2011, ktorým bola žalobcovi v zmysle a určená daň z nehnuteľností na rok 2006 vo výške 1.527,94 Eur.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom dane sú zastavané plochy a nádvoria o výmere 5887 m2, ostatné plochy okrem stavebných pozemkov o výmere 3842 m2 a ostatné stavby, kde základ dane je 1961 m2. Po výzve správcu dane na poslanie daňového priznania, žalovaný uviedol, že v rokoch 2006 a 2007 nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, a preto nemal dôvod za toto obdobie podávať daňové priznanie. Vzhľadom k vyššie uvedenému pristúpil správca dane k určeniu dane podľa pomôcok.

Dôvodom vyrubenia dane z nehnuteľnosti bola skutočnosť, že dňom 1. januára 2004 podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Trenčiansky samosprávny kraj (ďalej len Dohoda) z 29. decembra 2003 vlastnícke právo k veciam, ktoré boli v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžili na činnosť jej organizačných zložiek, prechádza podľa osobitného predpisu na samosprávny kraj. Z uvedeného dôvodu daňovníkom dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2006 nebola Slovenská správa ciest, ale Trenčiansky samosprávny kraj.

Zz. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a bol novelizovaný o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004.

Podľa ustanovenia § 24b ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 na základe dohody uzatvorenej medzi ministerstvom a samosprávnym krajom prechádzajú podľa osobitného predpisu do vlastníctva samosprávneho kraja veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek určených touto dohodou, ak ďalej nie je ustanovené inak. Osobitným o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení ustanovuje, že veci uvedené v (t.j. veci z majetku štátu v správe právnických osôb, ak tak ustanoví osobitný predpis) prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku uvedeným v dohode alebo dňom ustanoveným v osobitnom predpise.

Podľa § 24b ods. 2 cestného zákona dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe Dohody uzatvorenej podľa ods. 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov, ako aj pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj. Podľa § 24b ods. 6 cestného zákona Slovenská správa ciest, ktorá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (pred 1. januárom 2004) mala v správe majetok uvedený v § 3d ods. 2 a veci, ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek určených v dohode podľa ods. 1, spíše písomný protokol s príslušným samosprávnym krajom o odovzdaní tohto majetku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa prechodu majetku podľa tohto zákona.

Z ustanovenia § 24b ods. 1 cestného zákona jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo k veciam, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej organizačných zložiek, prechádza podľa osobitného predpisu na samosprávny kraj na základe Dohody uzatvorenej medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.

Súčasťou spisu je predmetná Dohoda, ktorá v článku 2 ods. 1 uvádza, že „z vlastníctva štátu do vlastníctva Trenčianskeho samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkám Slovenskej správy ciest“ a ďalej v článku 3 ods. 1 uvádza, že „k veciam, záväzkom a pohľadávkam podľa tejto dohody prechádza vlastnícke právo zo štátu na Trenčiansky samosprávny kraj dňom 1. január 2004.“

Na vyššie uvedené ustanovenie nadväzuje aj článok 1, bod 1 Delimitačného protokolu, v ktorom sa uvádza, že predmetom odovzdania a prevzatia podľa tohto protokolu je nehnuteľný majetok zapísaný do katastra nehnuteľností, ktorý do dňa prechodu, t.j. k 1. januáru 2004, ako majetok štátu bol v správe odovzdávajúceho, t.j. Slovenskej správy ciest a ktorý podľa o majetku vyšších územných celkov v platnom znení v spojení so o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v platnom znení prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza, t.j. Trenčianskeho samosprávneho kraja. Predmetom Delimitačného protokolu bolo podľa ustanovenia cestného zákona len odovzdanie a prevzatie nehnuteľných vecí, nie prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že delimitačný protokol nebol spísaný v lehote stanovenej cestným zákonom ani podľa článku 3 ods. 3 Dohody, nemá vplyv na samotný prechod vlastníckeho práva majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na TSK ku dňu 1. januára 2004. Prechod vlastníckeho práva k veciam a majetku v správe Slovenskej správy ciest, ktoré slúžili na činnosť jej organizačných zložiek prešlo na samosprávny kraj na základe Dohody o prechode majetku dňom 1. januára 2004.

Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 1929 pre katastrálne územie Ilava bol vykonaný na základe Dohody zo dňa 29. decembra 2003 pod číslom Z XXXX/XXXX-XX/XXXX, a to vo forme „záznamu“ podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (katastrálny zákon), ktorý má deklatórny účinok. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Na rozdiel od toho „záznam“ je podľa ods. 2 citovaného ustanovenia taký úkon správy katastra, ktorý plní len evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34 citovaného zákona „záznamom“ sa zapisujú do katastra nehnuteľnosti práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo VÚC, atď., a to na základe verejných a iných listín. V danom prípade došlo ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo zákona dňa 1. januára 2004, preto pre určenie osoby daňovníka pri nadobudnutí nehnuteľností zo zákona nie je rozhodujúci dátum vykonania záznamu v katastri, ale dátum nadobudnutia vlastníctva, ktorý vyplýva zo zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti odvolací orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k veciam a majetku v správe Slovenskej správy ciest, ktoré slúžili na činnosť jej organizačných zložiek, prechádza podľa osobitného predpisu na samosprávny kraj na základe Dohody dňom 1. januára 2004, a preto daňovníkom dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2006 nebola Slovenská správa ciest, ale Trenčiansky samosprávny kraj. Podľa § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný zároveň skúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok a prijal záver, že správca dane postupoval aj v tomto prípade v zmysle zákona.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Napriek oznámeniu žalobcu, že v rozhodnom (rok 2006) nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a teda nemohla mu vzniknúť daňová povinnosť, pristúpil správca dane k určeniu dane z nehnuteľností podľa pomôcok. Keďže žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím správcu dane, podal proti platobnému výmeru č. XXXXXX/XXXX zo dňa 14. apríla 2011 odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa ustanovenia z.č. zák. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) Slovenská správa ciest, ktorá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (rozhodná novela zákona s účinnosťou od 1. januára 2004) mala v správe majetok uvedený v a veci, ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek určených v dohode podľa ods. 1, spíše písomný protokol s príslušným samosprávnym krajom o odovzdaní tohto majetku najneskôr do 12 mesiacov (1. januára 2005) odo dňa prechodu tohto majetku podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 3d ods. 2, ods. 5 cestného zákona, cesty II a II triedy sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správu pozemných komunikácii vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja samosprávny kraj, alebo ním na tento účel založená alebo zriadená právnická osoba.

Podľa ustanovenia účinný od 1. novembra 2004, je daňovníkom dane z nehnuteľnosti - pozemkov - správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku (samosprávny kraj) zapísaný v katastri nehnuteľností.

Podľa ustanovenia daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia (ktorým je podľa zákona kalendárny rok) nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane.

S poukazom na uvedené ustanovenia zákona žalobca ďalej namietal, že vlastnícke právo (k predmetu dane) sa nadobúda len na základe skutočností ustanovených zákonom . Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva je aj nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zákona. Nadobúdanie vlastníckeho práva priamo zo zákona bez ďalšej, k tomu pristupujúcej právnej skutočnosti je skôr výnimočné a spája sa najmä v súvislosti s reštitučnými zákonmi a ako v danom prípade, v prípade prechodu vlastníckeho práva na obce a na vyššie územné celky. V danom prípade sa teda jedná o prechod vlastníctva zo štátu na vyšší územný celok na základe zákona, vlastníctvo vyššieho

územného celku - samosprávneho kraja je nepopierateľné, rovnako tak správa majetku samosprávneho kraja žalobcom, ako vlastníkom zriadenou právnickou osobou.

Štát mal teda zákonnú povinnosť spísať Písomný protokol (v ktorom bude jasne definovaný majetok) s príslušným samosprávnym krajom (TSK) o odovzdaní tohto majetku najneskôr do 12 mesiacov (1. januára 2005) odo dňa prechodu tohto majetku podľa cestného zákona. Nesplnenie tejto povinnosti však nebolo nijako sankcionovateľné.

Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - stavby a pozemky zapísané do katastra nehnuteľností, v súlade s ust. § 24b ods. 6 cestného zákona bol spísaný až dňa 4. septembra 2007. Do uvedeného momentu nebolo možné predpokladať, ktorý konkrétny majetok bude žalobca spravovať (výmera ako jeden z predpokladov na vyrubenie dane). Žalovaný je podľa žalobcu povinný prihliadať na všetky skutočnosti pristupujúce k podmienkam rozhodným na vyrubenie dane, nemôže jednostranne zúžiť svoju preskúmavaciu činnosť len na postup správcu dane, ktorý zvolil pri vyrubovaní dane, najmä ak z odvolania žalobcu proti platobným výmerom je zrejmé, že napáda samotnú podstatu vyrubenia dane, a to osobu daňovníka - daňový subjekt. Správca dane bol povinný prihliadať na vykonané zápisy v katastri nehnuteľnosti a rovnako (ako pre všetky ostatné subjekty práva) bol zápisom v katastri nehnuteľnosti viazaný (domnienka správnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti), čo bolo aj dôvodom, že správca dane vyrubil daň z nehnuteľnosti tomu subjektu, ktorý bol v katastri ako vlastník (štát), resp. správca (SSC) zapísaný, (v rokoch 2005, 2006 a 2007) už z dôvodu vyššie uvedenej materiálnej a formálnej publicity (zásada hodnovernosti a verejnosti v zápise v katastri). Skutočnosť, že správca dane (bez právneho dôvodu) vrátil už zaplatenú daň pôvodnému daňovníkovi SSC a požaduje jej zaplatenie na základe dodatočného vyrubenia dane platobným výmerom od žalobcu, je v rozpore so zákonom. Žalovaný zamietol odvolanie žalobcu bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a zaoberal sa všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podanom odvolaní a ako je uvedené vyššie, zúžiť svoju prieskumnú činnosť len na overenie dôvodnosti postupu správcu dane (použitie pomôcok).

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane vyzval (výzva z 21. februára 2011) žalobcu na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností za rok 2006 a zároveň ho upozornil, že v prípade nesplnenia si tejto povinnosti, pristúpi k určeniu dane podľa pomôcok. V liste zo dňa 30. marca 2011 žalobca uviedol, že nakoľko v roku 2006 a 2007 nebol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľností, potom nebol ani daňovníkom dane z nehnuteľností, a preto nemá dôvod na podanie daňového priznania za uvedené obdobie. Na základe uvedeného správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok a určil daň na všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ilava uvedené v bode 3.2.3 Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - stavby a nehnuteľnosti zapísané do katastra nehnuteľností. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že vlastnícke právo k veciam a majetku v správe Slovenskej správy ciest, ktoré slúžili na činnosť jej organizačných zložiek prechádzali podľa osobitného predpisu (, , ) na žalobcu

- samosprávny kraj na základe Dohody dňom 1. januára 2004. Predmetom Delimitačného protokolu bolo len odovzdanie a prevzatie nehnuteľných vecí, nie prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že delimitačný protokol nebol spísaný v lehote stanovenej cestným zákonom ani podľa článku 3 ods. 3 Dohody, nemá vplyv na samotný prechod vlastníckeho práva majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na žalobcu ku dňu 1. januára 2004. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ilava bol vykonaný na základe Dohody zo dňa 29. decembra 2003 pod číslom Z XXXX/XXXX - XX/ XXXX, a to vo forme „záznamu“ podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon), ktorý má deklaratórny účinok. Podľa citovaného zákona vklad je úkon správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Na rozdiel od toho „záznam“ je podľa ods. 2 citovaného ustanovenia taký úkon správy katastra, ktorý plní len evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa citovaného zákona „záznamom“ sa zapisuje do katastra nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo VÚC, atď., a to na základe verejných a iných listín.

V danom prípade došlo ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo zákona dňa 1. januára 2004, preto pre určenie osoby daňovníka pri nadobudnutí nehnuteľností zo zákona nie je rozhodujúci dátum vykonania záznamu v katastri, ale dátum nadobudnutia vlastníctva, ktorý vyplýva zo zákona. Ďalej žalobca namieta, že záznamy v katastri vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam boli realizované až v roku 2007, čo je neprehliadnuteľné a má podstatný právny význam a nie je táto skutočnosť irelevantná tak ako sa uvádza v odôvodnení žalovaného. Žalovaný nepopiera, že záznam v katastri bol realizovaný až v roku 2007, ale táto skutočnosť nie je pre vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúca, a to z dôvodu, že záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu a ani zánik práv k nehnuteľnostiam, čo vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 katastrálneho zákona. Záznamom sa do katastra zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré okrem iného vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, čo je zrejmé z ustanovenia tohto zákona. V tomto prípade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzniklo k 1. januáru 2004, a to na základe Dohody z 29. decembra 2003 v nadväznosti na o majetku vyšších územných celkov, . Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcu bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a zaoberal sa všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podanom odvolaní. Rozhodnutie žalovaného, ako aj postup a rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nezákonné a nepreskúmateľné, nie je podľa jeho názoru z neho zrejmé, na základe akých správnych úvah žalovaný došiel k uvedeným záverom. Žalovaný uvádza, že v tomto posudzovanom prípade bola daň určená podľa pomôcok, žalovaný skúmal len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa ô 44 ods. 3 procesného zákona, tak ako mu to ukladá ustanovenie o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd postupom podľa a nasl. , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa , zamietol.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vyzval dňa 21. februára 2011 žalobcu na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2006 na základe rozhodnutia č. I/XXX/XXXXX-XXXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 9. decembra 2010, ktoré žalobca označuje na základe Dohody o prechode majetku dňom 1. januára 2004 na daňovníka dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2005, 2006, 2007 namiesto daňovníka Slovenská správa ciest a za rok 2007 na základe rozhodnutia č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 9. decembra 2010, ktoré žalobcu označuje na základe Dohody o prechode majetku dňom 1. januára 2004 za daňovníka dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2005, 2006, 2007 namiesto daňovníka Slovenská správa ciest v lehote 7 dní od obdržania výzvy. Správca dane vo výzve zároveň upozornil žalobcu, že v prípade, ak v určenej lehote nepodá daňové priznanie je oprávnený uložiť mu pokutu a v zmysle určiť daň podľa pomôcok. Dňa 1. marca 2011 žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o 30 dní. Rozhodnutím správcu dane č.k. XXXX/ XXX/XXXX zo dňa 7. marca 2011 správca dane vyhovel žalobcovi a predĺžil mu lehotu na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností do 30. marca 2011. Dňa 30. marca 2011 oznámil žalobca správcovi dane, že žalobca nebol v rokoch 2006 a 2007 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, teda nebol daňovníkom dane z nehnuteľností a nemá dôvod za toto obdobie podávať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Z rozhodnutí žalovaného číslo I/XXX/XXXXX-XXXXXX/ XXXX/XXXXXX-r zo dňa 9. decembra 2010 a číslo I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 9. decembra 2010 súd zistil, že žalovaný zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie správcu dane číslo XXXX/XXXX zo dňa 31. augusta 2010 a číslo XXXX/XXXX zo dňa 31. augusta 2010 z dôvodu, že správca dane vyrubil daň Slovenskej správe ciest, hoci na základe Dohody o prechode majetku dňom 1. januára 2004 má byť daňovníkom dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rokov 2005, 2006,

2007 žalobca. Rozhodnutím správcu dane č.k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 1. marca 2011 správca dane rozhodol o žiadosti vo veci zaplatenia dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2006 a vrátil sumu vo výške 1.527,95 Eur na účet daňového subjektu Slovenská správa ciest. Z dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Trenčiansky samosprávny kraj (žalovaný) uzavretej podľa a medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a žalobcom dňa 29. decembra 2003 súd zistil, že dňom 1. januára 2004 z vlastníctva štátu do vlastníctva žalobcu prechádzajú veci, ktoré odo dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkám Slovenskej správy ciest zároveň k veciam záväzkom a pohľadávkam podľa tejto dohody prechádza vlastnícke právo zo štátu na žalobcu. Z delimitačného protokolu podpísaného odovzdávajúcim Slovenskou správou ciest dňa 4. septembra 2007 a preberajúcim žalobcom dňa 15. augusta 2007, ktorý nadväzuje na vyššie citovanú dohodu súd zistil, že predmetom odovzdania a prevzatia podľa tohto protokolu je nehnuteľný majetok vyšpecifikovaný v článku I pod bodmi 3.1.1, 3.1.2, 3.1.3, 3.2.2, 3.2.3, 3.2.4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Ilava súd zistil, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bol vykonaný na základe Dohody zo dňa 29. decembra 2003 pod číslom Z XXXX/XXXX - XX/XXXX, a to vo forme záznamu.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi daň z nehnuteľnosti za rok 2006 podľa zákona číslo .

Podľa daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pri nadobudnutí nehnuteľností v dražbe správca dane vyrubí pomernú časť dane vydražiteľovi, začínajúc mesiacom nasledujúcom po dni, v ktorom nehnuteľnosť v dražbe nadobudol, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. Pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí daň tomu spoluvlastníkovi, ktorý na základe ich dohody podal priznanie podľa ; v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov tomu z manželov, ktorý podal priznanie. Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení 11) určiť, že daň nižšiu ako 3 eurá nebude vyrubovať ani vyberať.

Podľa tento zákon ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, /1/ v rozsahu a spôsobom ustanovenými v čl. II až XXI. Prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce /2/ a samosprávne kraje /3/ a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Podľa do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný celok dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok použijú ustanovenia a 5 primerane.

Podľa na základe dohody uzatvorenej medzi ministerstvom a samosprávnym krajom prechádzajú podľa osobitného predpisu do vlastníctva samosprávneho kraja veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek určených touto dohodou, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa odseku 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov, ako aj pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj.

Podľa práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Súd v konaní, v ktorom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a či prebehlo riadne daňové konanie.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či bol žalobca v roku 2006 vlastníkom nehnuteľnosti a z tohto dôvodu daňovníkom, ktorému bola vyrubená daň. Súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo jednoznačne ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo zákona dňa 1. januára 2004. Predmetom Delimitačného protokolu, ktorý bol spísaný v roku 2007 bolo odovzdanie a prevzatie nehnuteľného majetku a nie prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že Delimitačný protokol nebol spísaný v zákonnej lehote, ale neskôr nemá vplyv na samotný prechod vlastníckeho práva. Tomuto nasvedčuje aj zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. Ilava, ktorý bol urobený vo forme záznamu a teda len deklaroval stav, ktorý nastal pred vykonaním záznamu. Námietka žalobcu, že žalovaný zamietol odvolanie bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a zaoberal sa všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom je v danom prípade účelová. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , žalobcovi ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.