Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-17-2008.pdf
PDF · 112.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/17/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu H. U..G..C.., IČO : XX XXX XXX, so sídlom Y. I. XXX, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu X. X., v odd. U., vložka č. XXXX/S, zastúpený JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Šoltésová 14, Bratislava proti žalovanému C. U., IČO : XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 120 8, Žiar nad Hronom o náhradu škody vo výške 145.677,24 eur takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu, ktorou navrhoval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 145.677,24 eur, z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 06.02.2008 žalobu, v ktorej navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 145.677,24 eur, a to z titulu spôsobenej škody. Škoda, podľa tvrdenia žalobcu vznikla tým, že žalovaný nerešpektoval obligačné predkupné právo uzatvorené v nájomnej zmluve medzi účastníkmi a časť prenajatých pozemkov vo výmere 647 297 m2, previedol kúpnou zmluvou na iný subjekt. Žalovaný teda porušil predkupné právo dohodnuté zmluvou. Žalobca mal záujem prenajaté pozemky nadobudnúť do vlastníctva od žalovaného, v prípade kúpy scudzených pozemkov, by sa hodnota žalobcovho majetku zvýšila o rozdiel medzi kúpnou cenou a skutočnou trhovou hodnotou scudzených pozemkov. Podľa tvrdenia žalobcu, celková výška škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaným predstavovala sumu 145.677,24 eur (647 297 m2 x 6,78 Sk).
Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, potvrdil tvrdenie žalobcu, že dňa 01.07.2003 uzatvoril nájomnú zmluvu na pozemky v Katastrálnom území U., potvrdil aj skutočnosť, že v bode E.. v nájomnej zmluvy, sa účastníci dohodli na zmluvnom predkupnom práve, avšak podľa tvrdenia žalovaného, žalobca porušoval ustanovenia nájomnej zmluvy, a preto dňa XX.XX.XXXX, od zmluvy odstúpil. Ďalej v priebehu konania účelovo prispôsoboval dôvody zamietnutia návrhu v tom smere, že mala byť nájomná zmluva neplatná, že ju nepodpísal nikto za nájomcu, že kúpna zmluva, ktorou previedol čas prenajatých pozemkov na iný subjekt bola len fiktívna.
Okresný súd vo veci rozhodol XX.XX.XXXX H. rovnako aj X. C. XXXX, pričom Krajský súd v X. X. tieto rozhodnutia zrušil a vrátil na nové dokazovanie.
V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie. Aj z doplneného dokazovania, a to z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX je dokázané, že v článku E. bolo dohodnuté, že v prípade, že prenajímateľ bude chcieť prenajaté pozemky predať, zaväzuje sa, že nájomca má na ich odkúpenie predkupné právo a prenajímateľ mu ich na predaj ponúkne, ako prvému. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 602 a 603 Občianskeho zákonníka, predkupné právo vzniká najčastejšie, ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. Touto dohodou si predávajúci vyhradzuje, aby kupujúci ak by chcel kúpenú vec v budúcnosti predať, ponúkol ju na predaj najskôr jemu. Ustanovenie § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje predkupné právo v prípade predaja. Z ods. 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že takéto právo možno dohodnúť, ak aj prípad iného scudzenia veci než predajom. Predkupné právo je možno dohodnúť v rámci inej zmluvy ako vedľajšie dojednanie alebo aj samostatnou zmluvou, a to buď ako záväzkovo právny (obligačný) vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, alebo ako vecné právo. Zo zákona nevyplýva možnosť, že by takúto zmluvu nebolo možné uzatvoriť aj pri uzatvorení nájomnej zmluvy. Predkupné právo, ako vecné právo oprávnená osoba nadobudne na základe zmluvy, až vkladom do katastra nehnuteľností. Z toho vyplývam, že predkupné právo s vecnoprávnym charakterom sa môže vzťahovať iba na nehnuteľnosti a tiež na byty a nebytové priestory.
V tomto konkrétnom prípade nebolo dokázané, že by bolo dohodnuté predkupné právo, ako vecné. Predkupné právo bolo dohodnuté, ako záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, pričom takéto právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj, teda len kupujúcemu. Jeho smrťou alebo zánikom povinnosť predkupného práva zaniká. Porušenie povinnosti kupujúcim má za následok zodpovednosť za škodu, podľa § 420 O. z. K tomu treba doplniť, že z podstaty predkupného práva vyplýva, že sa realizuje za predpokladu, keď sa kupujúci iba sám rozhodne v budúcnosti vec predať alebo inak scudziť. Len vtedy mu vzniká povinnosť ponúknuť vec na kúpu v zmysle dohody o predkupnom práve. Oprávnený z predkupného práva sa teda nemôže bez ďalšieho domáhať na povinnom, aby mu vec predal, ale použitie predkupného práva závisí od toho, či sa kupujúci rozhodne vec predať, resp. inak scudziť alebo nie.
Podľa ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka, potom z predkupného práva vyplýva povinnosť ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe. Ponuka musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá. Ak sa účastníci na týchto podmienkach vopred dohodli, platia pre predaj veci oprávnenej osobe tieto dohodnuté podmienky, ktoré musia byť v ponuke uvedené. Ak účastníci neuzavreli v tomto smere žiadnu dohodu, povinný uvedie v ponuke cenu ponúknutú inou osobou, prípadne i podmienky ponúknuté popri cene. V článku E. dohodli len predkupné právo v prípade, ak by prenajímateľ chcel tieto nehnuteľnosti predať. Článok bližšie neupravuje iné podmienky, prípadne cenu, za ktorú by oprávnená osoba tieto mohla v budúcnosti nadobudnúť. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi a obsahovala podpisy prenajímateľa aj nájomcu. Preto námietky odporcu, v tom smere, že by nebola podpísaná, nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ do spisu predložil kópiu nájomnej zmluvy, na ktorej absentuje podpis zástupcu navrhovateľa, táto skutočnosť nerobí nájomnú zmluvu neplatnou. Aj ďalším dokazovaním bolo nesporne preukázané, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi. Teba poukázať aj na noviny a Hlásnik roku 2003, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ vyhovel požiadavkám obce pri kúpe traktora, pričom je konštatované, že ústretovosť nového vlastníka (navrhovateľa) sa odzrkadlila aj v samotnej cene a v dohode, že časť kúpnej ceny sa odráta vo výške nájmu, ktorý mal majiteľ uhradiť za prenájom pôdy. Touto formou splatenia traktora si nový majiteľ, spoločnosť H. U..G..C.. zároveň splnila zmluvnú povinnosť voči obci a uhradila nájomné za pôdu naraz za päť rokov vopred. Následne v novinách Hlásnik z roku 2004 je taktiež v článku konštatované, že obec prenajala svoje pozemky spoločnosti H. U..G..C.., a nájomné bolo uhradené vopred.
Výsluchom svedka T. U., ktorý je konateľ navrhovateľ má súd za dokázané, že mu starosta obce predložil nájomnú zmluvu, ktorú mal vypracovanú a tvrdil, že pripraví a vypracuje nájomnú zmluvy s tým, že ušetria na právnikovi, pretože on je sám právnik. Sám svedok uviedol, že túto nájomnú zmluvu podpísal.
Keby nebola táto zmluva uzatvorená, neboli by plnili. Boli dohodnutí v tom smere, že budú plniť nájom za päť rokov dopredu vo forme traktora. Taktiež potvrdil, že ohľadom ceny predkupného práva nejednali.
Z nájomnej zmluvy je dokázané, že predmetom nájmu sú pozemky v katastri nehnuteľností, ktoré sú vydané podľa zákona číslo 282/93 Zb., teda reštitučného zákona. Tento zákon, teda reštitučný, sa týka zmiernenia majetkových kríz spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, kde oprávnenou osobou sú cirkvi a náboženské spoločenstvá a povinnými osobami sú obce a štát. Vzhľadom na tieto dôkazy, ako aj ohľadom platnosti zmluvy uzatvorenej medzi obcou a pozemkovým spoločenstvom, sú spochybnené tvrdenia obce ohľadom toho, že nešlo o reštitučný nárok, resp. že nehnuteľnosti boli omylom zapísané vo vlastníctve obce.
V zmysle § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V konaní bolo dokázané, že túto zmluvu pripravil prenajímateľ, teda odporca, ktorej boli vymedzené aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu. Tieto boli bližšie popísané v stave podľa katastra nehnuteľností, jednak porovnaním združených pozemkov zapísaných v registri „E“ a následne aj stav v súbore popisných informácií v súbore „C“. Z takto uzavretej zmluvy nevyplýva, že by nehnuteľnosti neboli dostatočne špecifikované, alebo že by táto nájomná zmluva bola neurčitá, alebo nezrozumiteľná. Z hľadiska identifikácie pozemkov bolo nepochybné, že tieto v tomto rozsahu užívalo predtým Roľnícke družstvo a následne došlo k prevzatiu týchto pozemkov do nájomnej zmluvy s navrhovateľom. Z ničoho nevyplýva, že by predmet plnenia bol nemožný, a preto by bol tento právny úkon neplatný.
Odporca namietal, že nebolo preukázané, že by došlo k odovzdaniu nehnuteľností navrhovateľovi, čím spochybňovali platnosť zmluvy. Táto skutočnosť je však ale v rozpore s dôkazom, ktorý vyplýva z novín Hlásnik roku 2004, kde okrem iného je uvedené aj to, že dňa 07. až 08.12.2004, vykonali zástupcovia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pracovisko Žiar nad Hronom, ohliadku pozemkov v užívaní spoločnosti H. U..G..C.., a hlavne skutočnosti, či sú využívané spôsobom, ktorý uviedol nový vlastník pri žiadosti o dotáciu. O tom, že nehnuteľnosti boli obhospodarované svedčia aj dôkazy ohľadom ohliadok týchto plôch Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Pôdohospodárska platobná agentúra svojím rozhodnutím zo dňa 05.10.2007, na základe žiadosti navrhovateľa podanej dňa 16.05.2005, schválila poskytnutie podpory pre navrhovateľa vo výške 3.025.247,76 Sk, ako vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške 5.570.494,66 Sk. V odôvodnení sa konštatuje, že bola preskúmaná žiadosť o podporu navrhovateľa a na základe opakovanej kontroly na mieste, ktorá sa zamerala na stanovenie miery užívania plochy deklarovanej žiadosti ku dňu kontroly, na základe výsledkov bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19.04.2007, v ktorom nebolo zohľadnené zistenie opakovanej kontroly zo dňa 12. až 23.02.2007. Bolo konštatované, že podmienky na priamu podporu pre rok 2005 boli zo strany žiadateľa splnené. V novom konaní boli zohľadnené výsledky opakovanej kontroly. Z listinného dôkazu, a to oznámenia o nepriaznivom stave katastra, ktorý adresovala C. U. Obvodnému pozemkovému úradu vyplýva, že obec konštatuje, že poľnohospodárska pôda užívaná spoločnosťou H. U..G..C.. je devastovaná neobhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy a nevykonávaním poľnohospodárskej činnosti.
Z týchto dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ na pozemkoch hospodáril, odporca konštatoval, že tieto sú v užívaní navrhovateľa, keď namietal kvalitu obhospodarovania a rozsah využívania prenajatých pozemkov. Potom tvrdenie o tom, že tieto pozemky neboli odovzdané na užívanie je účelové a zavádzajúce, podobne ako aj tvrdenie o tom, že nebola vyplatená cena nájomného. Tieto skutočnosti vyplývajú okrem citovaných novinových článkov aj z faktúry číslo 30064. Nehnuteľnosti sú popísané v súlade s katastrálnym zákonom a určenie predmetu nájmu je zrozumiteľne vyjadrené. Predmetom nájmu boli pozemky, ktoré predstavujú trvalý trávny porast a ornú pôdu a nie lesné pozemky. S prihliadnutím na časové obdobie, od uzavretia zmluvy do roku 2008, kedy boli vykonávané aj znalecké posudky, došlo k zmene na daných pozemkoch, kedy môže samovýsevom dôjsť k zaburineniu, prípadne k zarasteniu pozemkov.
Odporca uzavrel kúpnu zmluvu s pozemkovým spoločenstvom zo dňa XX.XX.XXXX. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že touto v súlade s ustanovením § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka C. U. previedla na
pozemkové spoločenstvo nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., C. U., zapísaný na Liste vlastníctva XXX, a to pozemky registra KNE, ktoré sú v zmluve špecifikované. V článku 3. bola dojednaná kúpna cena 1,- Sk.
Zo zápisnice číslo 2/2005 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 27.05.2005 vyplýva, že pozemkové spoločenstvo v minulosti požiadalo o vydanie pozemkov, ktoré predtým boli vo vlastníctve urbáristov, ktoré prešli na list vlastníctva obce. Je konštatované, že keďže podľa posledného reštitučného zákona obec nie je povinnou osobou, obec vyzvala pozemkové spoločenstvo, aby žiadosť prepracovala na žiadosť o odkúpenie. Z tohto dôkazu je zrejmé, že nemožno akceptovať tvrdenie odporcu, že by sa nikdy nehovorilo o reštitučnom nároku. V danom prípade kúpnou zmluvou došlo k prevodu pozemkov uvedených v katastri KNE, teda nie pozemkov uvedených v registri KNC. Zo zápisnice číslo 1/2005 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v U. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie žiadosť pozemkového spoločenstva o vydanie nehnuteľností, ktoré v minulosti vlastnilo a po roku 1989 sa dostalo na list vlastníctva obce. Je konštatované, že z dôvodu, že obec nie je povinnou osobou podľa posledného reštitučného zákona číslo 503/2003 Z. z., nemôže uvedené nehnuteľnosti vydať. Zo zákona číslo 369/1990 Zb., z § 8 ods. 3 vyplýva, že majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V konaní nebolo dokázané, že by osobitný predpis ustanovil inak, darovanie nehnuteľného majetku, je neprípustné.
Odporca poukazoval na to, že kúpna zmluva zo dňa 06.07.2005 je neplatná. Z ustanovenia § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolnosti zrejmé, že vyjadruje vôlu konajúcej osoby. Podľa ods. 2, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto neplatného úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za zastretý.
Z hľadiska posúdenia v zmysle ods. 1 kúpna zmluva nevykazuje znaky neplatnosti. Obec mohla predať svoj majetok. Je otázne, či určená cena zodpovedá cene týchto nehnuteľností a či týmto postupom nedošlo k poškodeniu obce po majetkovej stránke.
Podľa tvrdenia odporcu týmto právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon, darovacia zmluva.
Neplatný je právny úkon urobený predstierane, t.j. naoko. Je to v prípade, ak by napr. účastníci predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, hoci nechceli uzavrieť žiadnu zmluvu. V tomto prípade by chýbala vážna vôla.
Na základe vyjadrení odporcu, ich vôlou bolo previesť nehnuteľnosti na pozemkové spoločenstvo. Podstatnou otázkou bolo, akým spôsobom to urobia, keďže darovať tieto nehnuteľnosti nemohli. S urobením takéhoto právneho úkonu „naoko“ , je však spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu, disimilácia. Účastníci simulovaným právnym úkonom zastierajú iný právny úkon. Skutočnosti medzi nimi urobený, tzv. právny úkon dissimulovaný. To znamená, že účastníci predstierali, že ide o kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli, pričom mienili vec darovať. K tomu treba uviesť, že disimilácia sama o sebe neodporuje zákonu. Zastretý právny úkon platí, ak vyjadruje vôlu účastníkov právneho úkonu a pritom spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností platí to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali a nie to, čo iba predstierali.
V konaní bolo dokázané, že odporca chcel previesť nehnuteľnosti na pozemkové spoločenstvo darovacou zmluvou, keďže priamo zákon im to zakázal, uzatvorili kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou 1,- Sk. Kúpna zmluva, teda vyjadrila vôlu účastníkov previesť sporné nehnuteľnosti na pozemkové spoločenstvo a boli splnené všetky náležitosti právneho úkonu. Avšak aj v tomto prípade môže byť aj zastretý právny úkon neplatný, pokiaľ nemá potrebné náležitosti, resp. odporuje zákonu. V tomto prípade aj dissimulovaný právny úkon je neplatný, pretože je v rozpore s ustanovením § 8 ods. 3 zákona číslo
369/1990 Zb. Platí v tomto prípade to, že pokiaľ zastretý právny úkon sa simuluje preto, že je nedovelený, t.j. je v rozpore so zákonom, taktiež je neplatný, pričom nejde o neplatnosť pre dissimuáciu, ale pre rozpor so zákonom. Ak by sa vyslovovala neplatnosť takejto zmluvy, nemalo by to žiadny dopad na zápis do katastra nehnuteľností, nič by sa na postavení účastníkov doterajšej zmluvy nezmenilo, pričom treba zdôrazniť, že by sa jednalo aj o právach pozemkového spoločenstva, ktoré účastníkom konania nie je a nemôže sa v konaní vyjadrovať. V týchto prípadoch riešenie prejudiciálnej otázky nie je namieste.
Je nepochybné, že danou kúpnou zmluvou bolo porušené právo navrhovateľa vyplývajúce z dohody o predkupnom práve. Nájomný vzťah trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, resp. mal trvať, kúpna zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX. V dôsledku zavretia kúpnej zmluvy odporcom došlo k zániku predkupného práva navrhovateľa, keďže predkupné právo bolo dojednané, ako záväzkovo právny vzťah, ktorý zaväzoval len navrhovateľa a odporcu. To znamená, že predkupné právo viazalo len odporcu a neprešlo v danom prípade na nového vlastníka. Keďže došlo k porušeniu povinnosti, má to za následok zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Odporca v konaní poukazuje na to, že odstúpil od zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Z kúpnej zmluvy, resp. z potvrdenia Správy katastra Ž. B. V. vyplýva, že vklad tejto zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod číslom P. 1286/2005. Týmto dňom prešlo vlastníctvo na pozemkové spoločenstvo. Predávajúci C. U. prestala byť vlastníkom nehnuteľnosti, preto ani platne nemohla odstúpiť od zmluvy dňa XX.XX.XXXX, pretože, ako bolo konštatované vyššie, predkupné právo zaniklo. Odstúpenie od zmluvy je preto nulitným právnym úkonom.
V konaní odporca ďalej namieta, že nárok navrhovateľ je premlčaný.
Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, že kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna v ods. 1, objektívna v ods. 2. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie odvtedy, keď sa poškodený dozvie o škode, to znamená, že má preukázanú vedomosť, nestačí možnosť takejto vedomosti a o rozsahu tejto škody tak, aby si mohol nárok uplatniť na súde, teda ho vyčísliť. Ďalšou zložkou je vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Doteraz vykonaného dokazovania bolo dokázané, že navrhovateľovi odporca doručil list „odstúpenie od zmluvy“ dňa 06.02.2006, pričom ani vtedy nebolo oznámené navrhovateľovi, že vlastnícke právo prešlo na tretiu osobu. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota nezačala plynúť skôr, ako od XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ dozvedel, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, avšak je nepochybné, že tento deň nemal vedomosť o výške, prípadne vzniknutej škody. Ak teda návrh na súde bol podaný dňa XX.XX.XXXXX, bol podaný včas. Taktiež nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. Táto začala plynúť dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k prechodu vlastníctva na pozemkové spoločenstvo a uplynula dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením.
Porušenie právnej povinnosti odporcu bolo v konaní preukázané, pretože v rozpore s dohodu ohľadom predkupného práva nehnuteľnosti neponúkol na odkúpenie navrhovateľovi. Z hľadiska zavinenia treba povedať, že občianskoprávna úprava vychádzajúca z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa odporca zodpovednosti zbavil.
Ďalším predpokladom je existencia škody, ktorú treba rozumieť, ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škodnej udalosti.
V tomto prípade navrhovateľ tvrdí, že nezískal sporné nehnuteľnosti v dôsledku konania odporcu, čím nedošlo k rozšíreniu jeho majetku o trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Navrhovateľ vychádza z predpokladu, že výška škody sa vypočíta rozdielom medzi trhovou hodnotou sporných nehnuteľností a sumou, za ktorú došlo k predaju pozemkov pozemkovému spoločenstvu.
Z predkupného práva uzatvoreného medzi účastníkmi nevyplývalo pre navrhovateľa právo získať sporné nehnuteľnosti do vlastníctva za určitú vopred dohodnutú sumu. Z ničoho teda nevyplývala povinnosť odporcu, ponúknuť navrhovateľovi na predaj sporné nehnuteľnosti za 1,- Sk. Odporca v konaní tvrdil, že pokiaľ by k tomu došlo, suma by bola iná.
Ušlý zisk, ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu určitého očakávaného prínosu, či rozmnoženia majetku. Pri posúdení ušlého zisku však nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia takéhoto majetku v budúcnosti, ale musí byť nadmieru pochybnostiam isté, že pri predpokladom priebehu veci, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akého majetkového prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, inak povedané, o aký reálne dosiahnuteľný, nie hypotetický, prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetom období, za obvyklých podmienok, poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebné. Keďže nie je z čoho garantované, že by musel odporca navrhovateľovi ponúknuť nehnuteľnosti za sumu 1,- Sk, navrhovateľ nedokázal, výšku vzniknutej škody. Treba tiež prihliadnuť aj na to, že za pozemky, ktoré by získal do vlastníctva navrhovateľ, by musel zaplatiť aj kúpnu cenu v určitej výške. Odpočítaním takto zaplatenej ceny, by bolo možné, prípadne dospieť k určitej výške škody. Ak by obec predávala nehnuteľnosť navrhovateľovi za trhovú cenu, ktorú by navrhovateľ zaplatil, pritom z takéhoto predpokladu pri nároku vychádza, ku vzniku škody u navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ by nezískal viac, ako mal predtým z hľadiska majetkového vyjadrenia hodnôt. Hodnotu finančných prostriedkov by menil za hodnotu pozemkov. Navrhovateľ v konaní nedokázal, ďalší dôvodný predpoklad, ktorým by jednoznačne potvrdil, že nastala ujma v jeho majetkovej sfére. Pokiaľ by súd priznal nárok, ako požadoval navrhovateľ, v prevažnej miere by išlo bezdôvodné obohatenie. Krajský súd v X. X., vo svojom rozhodnutí nezastával názor, že konkrétnom prípade, by škoda predstavovala rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú predal odporca nehnuteľnosti pozemkovému spoločenstvu na základe vzájomných vzťahov, ktoré sú spochybnené samotným tvrdením odporcu (tvrdenia o neplatnosti tohto právneho úkonu). Ďalej je dôležité posúdenie aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Príčina súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Aj kedy došlo ku vzniku škody, musela by byť preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a touto škodou. Tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal, pretože v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu nemá za následok vznik škody na strane navrhovateľa, pretože z ničoho nevyplýva, že by mal garantovanú určitú kúpnu cenu, za ktorú by nehnuteľnosti mohol nadobudnúť, ani nedokázal, že by v dôsledku tohto porušenia nedošlo k na výšeniu majetku navrhovateľa. Z hľadiska uplatneného nároku, nie je podstatná námietka odporcu ohľadom výmery pozemkov. Okresný súd je viazaný aj právnym názorom druhostupňového súdu, má za dokázané, že ani doplnením dokazovaním navrhovateľ nedokázal vznik škody, príčinnú súvislosť, ako zákonné predpoklady vzniku škody uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
V zložitých prípadoch, najmä dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nároku uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.