Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: A.. G. T., H.. XX.XX.XXXX, C. H. S. XX, XXX XX C. C., B. B. E. T. P., K., J. L. 8, XXX XX C. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46841-2/2011-BA zo dňa 8. septembra 2011, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa, pobočka C. C. ako príslušný prvostupňový správny orgán podľa . o sociálnom poistení vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, vydala podľa zákona o sociálnom poistení rozhodnutie o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe A.. G. T., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré vzniklo dňa 01.07.2002, dňom 13.04.2010 nezaniklo. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa zákona, pretože mu nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Samostatné vymedzenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby nemá automaticky za následok vznik alebo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K jeho zániku dochádza 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona o sociálnom poistení.

Žalovaný, ako odvolací správny orgán, rozhodnutím č. 46841-2/2011-BA z 08.09.2011 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že pri posudzovaní statusu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) Sociálna poisťovňa vychádza výlučne zo zákona o sociálnom poistení, ktorý v § 5 písm. c/ ustanovuje, že SZČO je každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon bola povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Zákon o sociálnom poistení spája zánik postavenia SZČO výlučne so vstupom do pracovného pomeru, na ktorého výkon je pracovník povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, a nie so vstupom do funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak by zákonodarca chcel spojiť

zánik postavenia SZČO aj s touto skutočnosťou, bol by to zákonne upravil. Zákon o advokácii nie je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa je viazaná zákonom o sociálnom poistení, ako základným právnym predpisom upravujúcim oblasť sociálneho poistenia. Jediným ustanovením, podľa ktorého je možné posúdiť, kto je samostatne zárobkovo činnou osobou je ustanovenie § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o advokácii upravuje len formu výkonu advokácie. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon advokácie. Táto skutočnosť má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, pretože príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Stanovisko Slovenskej advokátskej komory o tom, že advokát, ktorý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, a spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina vylučuje možnosť samostatného výkonu advokácie, nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie je pre sociálnu poisťovňu záväzné. Aplikáciou ustanovenia § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii nie je daná právomoc Slovenskej advokátskej komory rozhodovať o tom, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou na účely sociálneho poistenia. Takéto potvrdenie môže len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzickou osobou, zapísanou v zozname advokátov, vykonávaná. Sociálna poisťovňa, ktorá ako jediná vykonáva sociálne poistenie, je viazaná výlučne zákonom o sociálnom poistení a preto nemôže rozhodovať o vzniku, resp. zániku poistenia advokáta na základe potvrdenia vydaného Slovenskou advokátskou komorou, ale musí vychádzať z právne relevantného dokladu, ktorým je licencia (osvedčenie) osvedčujúce zapísanie advokáta do zoznamu Slovenskej advokátskej komory.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu žalobca, v ktorej navrhoval, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že poisťovňa pri rozhodovaní uplatnila zákonnú domnienku podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pričom uvedenú domnienku nemožno považovať za domnienku nevyvrátiteľnú a nemožno ju aplikovať v prípade, že tomu bráni osobitná zákonná úprava a z nej vyplývajúci odlišný status dotknutej osoby. Advokát, ktorý zmení formu vykonávania advokácie a túto začne vykonávať ako konateľ advokátskej s.r.o., nutne stráca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže ďalej nemôže vykonávať advokáciu vo svojom mene a na svoj účet, ale advokáciu vykonáva v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. Toto platí dvojnásobne, keď stanovy alebo zakladateľská listina zakazujú po zápise takejto spoločnosti do zoznamu SAK, poskytovať právne služby inak ako v mene a na účet spoločnosti, ako je tomu aj v jeho prípade. Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní považuje za protiprávne, pretože Sociálna poisťovňa, v priamom rozpore s článkom 2 ods. 2 SR porušuje zákona o advokácii, keď tvrdí, že pre ňu nie je záväzné stanovisko SAK vydané na základe zákonného zmocnenia, a to stanovisko podľa zákona záväzné, stanovisko zásadného významu pre aplikáciu zákona o sociálnom poistení a následne aj pre aplikáciu tohto zákona. Tvrdil, že žalovaná pri rozhodovaní protiprávne uplatnila zákonnú domnienku vyplývajúcu z zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na skutočnosť, že zánikom možnosti vykonávať advokáciu vo vlastnom mene na vlastný účet prirodzene zaniká advokátovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, i keď jeho zápis do zoznamu advokátov zostáva zachovaný. Poukázal tiež na stanovisko vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa je jediná legitímna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie na základe osobitného právneho predpisu, t.j. o sociálnom poistení, pričom tento zákon ako jediný v ustanovení vymedzuje koho možno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podmienený nielen dosiahnutím príjmu, ale aj stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a tým aj zánik poistenia sú taxatívne vymedzené v v znení účinnom do 31.12.2010. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov zmení formu výkonu advokácie nie je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahol žalobca za rok 2008, vzniklo

žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2009 (do 30.06.2010). Zmena formy výkonu advokácie neznamená zánik postavenia advokáta ako SZČO, ale má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. K ustanoveniu § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii uviedol, že pre sociálnu poisťovňu je na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia záväzné ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení. Keďže zákon o sociálnom poistení odkazuje na zákon o advokácii ako celok, bez ohľadu na formu výkonu advokátskej činnosti, je advokát zapísaný do zoznamu advokátov, považovaný na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Opačný výklad by z pohľadu systému sociálneho poistenia zaviedol nerovnaký prístup k fyzickým osobám poskytujúcim právne služby, a to tak z pohľadu ich prístupu k systému sociálneho poistenia, ako aj nároku na dávkové plnenia. Je potrebné predchádzať tomu, aby výklad dotknutých právnych noriem povýšil formu, v ktorej sa pre účely sociálneho poistenia vykonáva relevantný druh zárobkovej činnosti, nad obsah a účel ustanovení právnych noriem, ktoré v zákonnej podobe realizujú ústavnoprávny záväzok štátu voči občanovi na primerané hmotné zabezpečenie. Pre sociálnu poisťovňu je právne záväzné ustanovenie § 21 zákona o sociálnom poistení, ktoré presne špecifikuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Len pri splnení podstatných znakov ustanovených v citovanom ustanovení môže toto poistenie zaniknúť. Potom potvrdenie vydané Slovenskou advokátskou komorou podľa § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii je na účely sociálneho poistenia právne irelevantné. Toto potvrdenie môže len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzikou osobou vykonávaná. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR zaujaté v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.08.2011, z ktorého vyplýva, že potvrdenia Slovenskej advokátskej komory sú jedným z podkladov rozhodnutia, pričom SAK, nie je oprávnená poskytovať záväzný výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení voči tretím osobám, pretože už z jej povahy ako samosprávnej stavovskej organizácie vyplýva, že môže upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda vo vzťahu k advokátom, ktorých združuje, a nie vo vzťahu k iným orgánom verejnej správy. Taktiež poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. , zo dňa 28.09.2011, z ktorého vyplýva, že rozhodovanie o zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky sociálnej poisťovne a vzhľadom na túto skutočnosť, a tiež vzhľadom na vymedzenie pojmu SZČO v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení na účely tohto zákona, je potom potvrdenie SAK irelevantné. Rozsudok sp. zn. zo dňa 30.03.2010, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný považuje za jediný prípad, kedy Najvyšší súdu zaujal opačné stanovisko, avšak tento rozsudok už bol súdnou praxou prekonaný, keďže vo všetkých ostatných prípadoch zaujal Najvyšší súd SR právny názor súladný so stanoviskom žalovaného. Napokon poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení sp. zn. -8 zo dňa 07.09.2010, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť advokátky v obdobnej veci, pričom konajúci súd je v zmysle viazaný rozhodnutím Ústavného súdu.

Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe argumentujúc, že ak nemôže byť podľa zákona o advokácii samostatne zárobkovo činnou osobou, rovnako ani podľa zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti, potom nemôže byť za takúto osobu považovaný, ani keby ho do takejto role stanovoval zákon o sociálnom poistení. Poukázal opätovne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý aj keď je ojedinelým v rozhodovacej praxi súdov, neznamená to, že je nesprávny. Naopak on nesúhlasí s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR s opačným názorom, ako aj s rozhodnutím Ústavného súdu SR. Prijatý záver súdov považuje za hrubo nespravodlivý prístup štátu, znamenajúci potlačenie ľudskej spravodlivosti voči dotknutým osobám. Napokon legislatíva dala za pravdu advokátom v tom zmysle, že novelou zákona sa odstránila nepresnosť zákona a v súčasnosti už nie je uvedený právny problém.

Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k novelizácii zákona o sociálnom poistení nedošlo výlučne kvôli advokátom, ale kvôli zjednocovaniu odvodov a daní.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa , v spojení s na riadnom pojednávaní a podľa žalobu zamietol, nakoľko po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.

V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.08.2001 na základe Oznámenia o zapísaní do zoznamu advokátov č. X/XXXX-M. vydaného v C. dňa XX.XX.XXXX. Nebola sporná skutočnosť, že na základe výpisu z Daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2001 je povinne nemocensky poistení a povinne dôchodkovo poistený ako SZČO od 01.07.2002, pretože jeho príjem bol vyšší ako dvanásťnásobok minimálnej mzdy, v dôsledku čoho bol prihlásený do registra poistencov ako SZČO od 01.07.2002. Dňa 13. 04. 2010 žiadal žalobca o odhlásenie z registra poistencov dňom 13. apríla 2010 doručením Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky SZČO a oznámil zmenu spôsobu výkonu advokácie, keď od 01.04.2010 vykonáva advokáciu len v mene a na účet spoločnosti T. P., s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom.

Podstatou žaloby bola právna otázka, či možno žalobcu, ktorý zmenil formu výkonu advokácie a túto začal vykonávať ako konateľ advokátskej spoločnosti (s.r.o.) možno považovať aj naďalej za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení platnom do 31.12.2010 alebo či stratil toto postavenie a došlo k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Podľa , výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín a právnych úkonov, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.

Podľa o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie slovenská advokátska komora (ďalej len komora).

Podľa § 7 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii môže advokát vykonávať advokáciu

a) samostatne,

b) v združení spolu s inými advokátmi,

c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,

d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo

e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa , advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa . zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Podľa , samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti

fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

V poznámke č. 19 pod čiarou k vyššie uvedenému ustanoveniu zákona je ako príklad osobitného predpisu uvedený zákon o advokácii.

Podľa , samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti.

Podľa , povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa ustanovenia povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

Od 01.01.2011 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení. Podľa v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a . Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a , zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že predmetné povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti. Novela zákona o sociálnom poistení teda odstránila nejasnosti pri výklade a aplikácii ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou spôsobu výkonu advokácie zo samostatného výkonu na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Z hľadiska právneho posúdenia veci je relevantné znenie zákona pred novelou, účinnej do 31.12.2010, keďže boli posudzované zákonné podmienky zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 13.04.2010. Prihliadať na nové zákonom zmenené podmienky v neskoršom období by znamenalo nedovolené retroaktívne pôsobenie právnej normy, čo je nedovolené v právnom štáte. Iný postup pri posudzovaní

podmienok zániku právneho vzťahu nevyplýva ani z prechodných ustanovení meneného zákona. Správne preto postupoval žalovaný, ktorý v odvolacom konaní vydal rozhodnutie už v čase účinnosti novely zákona o sociálnom poistení avšak prihliadal na to, či sú splnené zákonné podmienky pre zánik poistenia podľa zákona v znení účinnom do 31.12.2010.

Po preskúmaní veci - rozhodnutia a postupu správneho orgánu, krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali vo veci v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou platnou do 31.12.2010. Súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že zmena formy výkonu advokácie bola vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná. Výkon advokátskej činnosti sa viaže s osobou advokáta, ktorý je držiteľom licencie (osvedčenia) na vykonávanie advokátskej činnosti bez ohľadu na to, v akej forme vykonáva advokáciu.

Rovnako sa súd stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že rozhodovať o tom, či niekto spĺňa status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení prináleží do kompetencie len Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej zákonom na plnenie funkcii v oblasti sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa koná vo veciach práv a povinností jednotlivých poistencov. V konaní je povinná zistiť náležite skutočný stav veci, pričom rozhodnutie sociálnej poisťovne musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci podloženého dôkazmi (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Jedným z takýchto podkladov rozhodnutia je aj potvrdenie Slovenskej advokátskej komory vydané podľa § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii. Avšak takéto potvrdenie aj podľa názoru súdu je potrebné považovať len za osvedčenie skutočností známych Slovenskej advokátskej komore o postavení advokáta z pohľadu v akej forme vykonáva advokátsku činnosť, avšak toto potvrdenie nemôže nahrádzať posudzovanie otázky, či advokáta možno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu pre účely zákona o sociálnom poistení vzhľadom na to, že vymedzenie tohto pojmu je v ustanovení § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.

Súd sa rovnako stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pre konanie Sociálnej poisťovne je podstatným zákon o sociálnom poistení, ktorý je vo vzťahu k zákonu o advokácii, zákonom špeciálnym. Zákon o sociálnom poistení upravuje právne vzťahy majúce povahu verejnoprávnu, ktoré sú principiálne normami kategorickými (kogentnými). V danom prípade ustanovenie v relevantnom období upravoval zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vymenovaním konkrétnych zákonných podmienok (znakov), v prípade splnenia ktorých dochádza k zániku poistenia. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je prípustný taký výklad právnej normy, ktorý by rozširoval zákonné predpoklady pre zánik poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj v iných prípadoch, než ktoré predvída právna norma, t.j. nad rámec zákona. Zákon za významnú právnu skutočnosť pre zánik predmetného poistenia považuje deň zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a keďže zákon ako zákonný predpoklad pre zánik tohto poistenia neupravuje dočasnú nemožnosť vykonávania činnosti pri súčasnej existencii oprávnenia, potom v zmysle zákona v takomto prípade nemôže dôjsť k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zákon totiž ako zákonný predpoklad zániku tohto poistenia neupravuje dočasný zánik oprávnenia. Súd sa preto nestotožňuje so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2010, na ktorý poukazoval žalobca. Naopak stotožňuje sa s postojom Sociálnej poisťovne, ktorá v konaní striktne dodržiava zákony, najmä pri posudzovaní zákonných predpokladov pre vznik či zánik povinného poistenia, pričom za relevantné považuje výlučne také právne skutočnosti, ktoré sú v zákone výslovne uvedené, s ktorými zákon v danom prípade spája zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.

Súd poukazuje na to, že posudzovaním predmetnej právnej otázky sa už zaoberal v obdobných veciach (napr. sp. zn. , ), kde zaujal stanovisko, že zákon ako zákonný predpoklad zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby neupravuje dočasný zánik oprávnenia, a že zmena formy výkonu advokácie (z výkonu samostatného na výkon advokácie ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným) je pre účely zákona o sociálnom poistení irelevantná. Súd poukazuje na to, že nie je žiadúce, aby obdobné situácie boli riešené odchylným spôsobom, ktorý by nebolo možné objektívne

odôvodniť, pričom je nežiadúcim javom, aby v rovnakých podmienkach bola daná účastníkom konania nie rovnaká odpoveď, čo by bolo v rozpore s predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí. Keďže v predmetnej veci konajúci súd už zaujal právny názor a tento nebol spochybnený, napríklad rozhodnutím odvolacieho súdu alebo neskôr prijatou judikatúrou k predmetnej riešenej otázke, súd na svojom skôr vyslovenom právnom názore zotrváva. Napokon poukazuje aj na záver Ústavného súdu SR sp. zn. -8 zo dňa 07.09.2010, ktorým je súd viazaný s poukazom na ustanovenie druhá veta

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.