Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-345-2011.pdf
PDF · 85.67 KB
No categories available
6C/345/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Bratislava, Panenská 7, v konaní zast. JUDr. Helenou Strachotovou advokátka so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7 proti odporkyni: T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W., W. X, o zaplatenie 845,04 Euro s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná navrhovateľke zaplatiť 459,95 Euro v mesačných splátkach po 50 Euro, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 30. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Dňa 28.2.2011 navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť jej 845,04 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za čas 1.8.2009 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zmluvy poskytla jej úver v sume 829,8099 Euro na nákup spotrebného tovaru. Odporkyňa poskytnutý úver sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 61,61 Euro a mala vykonať 18 splátok. Odporkyňa však svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy si riadne neplnila, preto dňa 31.7.2009 sa stal splatný celý úver v sume 845,04 Euro, preto si uplatňuje aj úroky z omeškania od 1.8.2009 do zaplatenia.
Tunajší súd dňa 1.3.2011 vydal platobný rozkaz č.k.10 Ro 84/2011-12 ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz napadla odporom v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím účastníkov konania nemohol, pretože tí sa na pojednávanie nedostavili, žiadali vec prejednať v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.2.2008, VOP navrhovateľky na poskytnutie spotrebiteľského úveru, potvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov, potvrdenia o prijatých splátok od odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 19.2.2008 účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto navrhovateľka poskytla odporkyni úver v sume 24 999 Sk , ktorý odporkyňa sa zaviazala splácať po 1856 Sk a mala vykonať 18 splátok Spolu teda mala navrhovateľke zaplatiť 18 x 1856= 33 408 Sk. Cena úveru bola dohodnutá v sume 8409 Sk teda úroky boli dohodnuté vo výške 22,42 % ročne.
Z obsahu interného dokladu navrhovateľky o výške odfinancovaných finančných prostriedkov zo dňa 9.5.2011 vyplýva, že odporkyni bola poskytnutá suma 829,61 Euro.
Z obsahu interného dokladu navrhovateľky o prijatých splátok od odporkyne vyplýva, že odporkyňa zaplatila doteraz sumu 369,66 Euro
V tomto konaní sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 845,0 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za čas od 1.8.2009 do zaplatenia, vznik ktorej svojej pohľadávky vyvodzuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.2.2008. Vzhľadom teda na to, že navrhovateľka svoj nárok vyvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo je povinný skúmať, či zmluva neodporuje dobrým mravom, teda je povinný posúdiť jej platnosť (aj) z hľadiska ust. §-u 39 OZ.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 2 OZ zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § -u 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.2.2008 vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov je 46,75 % a úroky z úveru boli dohodnuté vo výške 22,42 %. Súd takto dohodnutú výšku úrokov z úveru podrobil kontrole z pohľadu zásady ochrany spotrebiteľa ,ako slabšej strany spotrebiteľskej zmluvy , pričom vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného vo veci č. 1 M Cdo 1/2009 podľa ktorého : „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy „.
Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Dobré mravy v právnych vzťahov sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Právny úkon postihnutý takouto vadou - teda rozporom s dobrými mravmi- je absolútne neplatný. Pri spotrebiteľských úverov o rozpor s dobrými mravmi pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
Podľa názoru súdu úroky z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 22,42 % ročne treba považovať za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne a podstatne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia tejto zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy 12,76 % (údaj zverejnený na internetovej stránke NBS ).
Prvotným dôvodom, pre ktorý súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi je teda výška dohodnutých úrokov z úveru. Rozpor s dobrými mravmi vykazujú však aj ďalšie dojednania tejto zmluvy, pretože vnášajú do práv a povinností tohto právneho vzťahu nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pričom ide o také dojednania, ktoré celkove ovplyvnia rozsah povinnosti spotrebiteľa a preto nie je možné ochranu spotrebiteľa uskutočniť len tým, že by súd vyslovil neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti treba uviesť predovšetkým tieto dojednania v obchodných podmienkach:
Podľa článku III. bod 4.4 CETELEM je oprávnený pri splatení úveru pred lehotou splatnosti požadovať od klienta úhradu nákladov s tým spojených a to vo výške 5 % z predčasne splatenej úverovej istiny. Úhrada týchto nákladov je splatná súčasne s úhradou predčasnej splátky.
Podľa článku V. bod 3 ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.
Podľa článku V. bod 5 odo dňa splatnosti dlhu je CETELEM oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. CETELEM je oprávnený účtovať klientovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej mesačnej splátky.
S. je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej SP (sadzobník poplatkov) a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a za zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania.
Treba pritom prioritne mať na zreteli, že zmluva uzavretá medzi veriteľom a odporcom je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a to v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ jej obsah nemôže vôbec ovplyvniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.2.2008 považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Z neplatnej zmluvy vzniká jej účastníkom povinnosť vrátiť druhému účastníkovi to, čo na základe neplatnej zmluvy nadobudol.
Je bezpochybné, že odporkyni navrhovateľka poskytla úver v sume 829,61 Euro , z ktorej sumy odporkyňa zaplatila 369,66 Euro . Navrhovateľke preto odporkyňa je povinná ešte zaplatiť 459,95 Euro a to s prihliadnutím na ust. § 457 OZ. Súd vzhľadom na terajšie sociálne pomery odporkyne vychádzajúc z ust.§-u 160 ods.1 OSP túto sumu jej povolil navrhovateľke zaplatiť v mesačných splátkach, ktorých výšku a splatnosť zároveň určil.
Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol, pretože z absolútne neplatnej zmluvy navrhovateľke iné právo nevzniklo.
Úroky z omeškania súd navrhovateľke nepriznal, pretože neplatnosť zmluvy bola súdom zistená len týmto rozsudkom, preto sa odporkyňa doteraz nemohla dostať do omeškania s vrátením prijatého plnenia druhému účastníkovi neplatnej zmluvy. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že odstúpenie od zmluvy vykonané listom zo dňa 9.6.2009 je právne neúčinné (preto je bez právnych následkov), pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch účastníčok vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.