Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-9-2023.pdf
PDF · 120.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: TOP - STAV s.r.o. - obchodná stavebná činnosť, so sídlom Slnečná 2718/12, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 45 918 228, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX C. E., zastúpená: JUDr. Tomáš Jakub, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42341051, o zaplatenie 2.028,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/44/2021-368 zo dňa zo dňa 2. decembra 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaná má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 52, § 415, § 417 ods. 1, § 418, § 419, § 451, § 631, § 635 ods. 1, § 652 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v rámci upomínacieho konania sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného dňa 4.5.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.028,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 24.10.2020 k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň žalovanej predložil Súpis vykonaných prác a dodávok s vyčíslenou cenou na sumu 5.208,11 eur s DPH. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa, že za podmienok dohodnutých v zmluve zhotoví pre žalovanú ako objednávateľa rekonštrukciu kúpeľne a chodby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve o oprave veci. Cena opravy veci bola dohodnutá vo výške 5.208,11 eur s DPH. Z uvedenej sumy žalovaná na základe Zálohovej faktúry č. 200800002, ktorú žalovanej vystavil žalobca, uhradila pred vykonaním opravy preddavok vo výške 4.300,- eur a zakúpila materiál v sume 1.084,- eur, ktorý žalobca zapracoval do diela. Pri vykonávaní diela žalobca ako zhotoviteľ objavil potrebu výkonu prác nezahrnutých v pôvodnom súpise prác a žiadal od žalovanej uhradiť sumu, ktorá mu vznikla v súvislosti s vykonávaním diela do 20.11.2020, kedy s prácami prestal. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná s prácami naviac súhlasila, dokonca niektoré práce boli vykonané na základe jej žiadosti. Podľa tvrdenia žalovanej takýto súhlas žalobcovi nikdy nedala. Cena uvedená na predfaktúre bola cena konečná. Žalobca rekonštrukciu nedokončil a dňa 20.11.2020 vystavil žalovanej Faktúru č. T2011002 s dátumom splatnosti 4.12.2020 na sumu 2.028,- eur. Žalovaná túto faktúru do dnešného dňa neuhradila
ani len čiastočne. Žalobca si Faktúrou č. T2011002 uplatňuje zostatok ceny opravy veci za ním reálne vykonané práce od začatia opravy veci po ukončenie opravy veci dňa 20.11.2020.
4. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu o dielo, uzatvorenú ústne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca od žalovanej požaduje sumu 2.028,- eur, nakoľko počas vykonávania úpravy veci, podľa tvrdenia žalobcu, sa konečná cena za vykonané dielo oproti cene uvedenej pôvodne v súpise prác navýšila, a to z dôvodu, že pri vykonávaní diela žalobca ako zhotoviteľ objavil potrebu výkonu prác nezahrnutých v pôvodnom súpise prác, nakoľko tieto práce neboli v čase predloženia pôvodného súpisu prác žalovanej predvídateľné. Podľa tvrdenia žalobcu s navýšením žalovaná súhlasila a taktiež niektoré práce navyše si výslovne vyžiadala. Žalobca týmto požiadavkám žalovanej vyhovel a vykonal aj ďalšie práce podľa pokynov žalovanej. S uvedeným tvrdením žalovaná nesúhlasila a uviedla, že nikdy žiaden súhlas žalobcovi na vykonanie prác navyše nedala. Dôkazné bremeno v tomto prípade bolo na žalobcovi, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná dodatočne v súlade s § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomne schválila alebo dodatočne písomne objednala práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté. Zákon upravuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých len v prípade, že ich písomne schválil alebo takéto práce dodatočne písomne objednal. Pokiaľ sa tak nestalo, nie je objednávateľ povinný práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté zaplatiť.
5. Ďalším tvrdením žalobcu, ktorým zdôvodnil prečo vykonal práce do rozpočtu nezahrnuté, bola podľa neho skutočnosť, že žalovanej hrozila škoda tým, že sa zrúti priečka, ktorú následne žalobca odstránil, napriek tomu, že v rozpočte uvedená nebola. Žalobca svoje tvrdenie o hroziacej škode nepreukázal a aj v prípade, ak by táto skutočnosť bola preukázaná, tak žalobca ako subjekt, ktorému škoda nehrozila (podľa tvrdenia žalobcu hrozila žalovanej), s výnimkou konania v krajnej núdzi by nebol oprávnený zakročiť na odvrátenie škody. Tu treba totiž rozlišovať medzi prevenčnou a zakročovacou povinnosťou. Pokiaľ prevenčná povinnosť ukladá povinnosť správať sa obozretne, zakročovacia povinnosť predstavuje povinnosť aktívne vlastným konaním odvrátiť hroziacu škodu. Žalobca by teda musel preukázať, že konal v krajnej núdzi, avšak túto skutočnosť nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil. V prípade konania v krajnej núdzi by mohol mať nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená, avšak žalobca opäť nepreukázal, že nejakú škodu vôbec odvrátil a už vôbec nie výšku tejto škody. Čo sa týka dôkazného prostriedku - fotografií, tieto fotografie namietala žalovaná v tom smere, že samé osebe nie sú spôsobilé preukázať žiadne konkrétne skutočnosti. Z ich obsahu nemožno nijako vyvodiť aké konkrétne stavebné práce a aký konkrétny objem stavebného materiálu bol skutočne dodaný. Súd sa s uvedeným stotožnil a uzatvoril, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu odvrátená.
6. Žalobca ďalej odvodzoval svoje právo na zaplatenie požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko podľa jeho tvrdenia žalovaná materiál zapracovaný v diele vykonaním prác navyše s dielom prevzala a riadne užíva. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. Keďže medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa bude posudzovať podľa ustanovení o zmluve o dielo. A keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná písomne schválila alebo objednala práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, a teda z tohto titulu mu nárok nevznikol, nemôže následne z dôvodu subsidiarity tohto ustanovenia požadovať náhradu týchto prác a nákladov z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná žalobcovi do dňa rozhodnutia súdu zaplatila 4.300,- eur na preddavkoch a za 1.084,- eur kúpila materiál ktorý bol následne zapracovaný do diela, pričom zo zálohovej faktúry vyplýva, že táto obsahuje súpis prác aj dodávky materiálu. Uvedené následne potvrdil vo svojej výpovedi aj žalobca aj svedok F. G. H.. Žalovaná teda žalobcovi zaplatila spolu 5.384,- eur, pričom dohodnutá suma bola 5.208,11 eur. Žalobca navyše dielo ani nedokončil, čo vyplynulo z tvrdení oboch strán sporu, pričom nárok na cenu za dielo vzniká dokončením diela. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako tak aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. h), keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku. Žalobca má za to, že tieto práce boli preukázané dôveryhodne, a to viacerými dôkazmi, ktoré preukazujú výkon týchto prác, a to svedeckou výpoveďou štatutára žalobcu, výpoveďou žalobkyne, jej syna, a p. H.. Úspešné uskutočnenie týchto prác preukazuje fotodokumentácia a aj čestné prehlásenia ostatných pracovníkov, ktorý priamo vykonávali práce naviac. Samotná žalovaná priznala, že o týchto prácach vedela a súhlasila s nimi. Z jej svedeckej výpovede a písomných prejavov vyplýva, že samotný fakt o nútených väčších rekonštrukčných prácach sa jej nepriečil a vlastne bola rada, že sa obydlie zhodnotí. Žalobca má za to, že súd nesprávne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Súd v odôvodnení rozsudku, v bode 27. uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o hroziacej škode, ktorú svojím konaním žalobca odvracal. Ak, by súd kvalitatívne skúmal všetky okolnosti prípadu a samotné dôkazy dospel by súd podľa žalobcu k záveru, že takéto odvrátenie hroziacej škody a teda konanie v krajnej núdze bolo nevyhnutné. Krajná núdza, na ktorú sa odvolával žalobca v celom konaní, vo svojich písomných vyjadreniach ale aj ústnych prednesoch, ku ktorým sa mimochodom na pojednávaniach a tiež písomne vyjadrovala aj žalovaná bola odôvodnená aj technickým stavom priečok a stien v dobe pri realizovaní stavby v zmysle objednávky žalovanej. Túto objednávku žalovaná potvrdila a sama sa odvolávala na predmet objednávky. V rámci stavebných prác vyšlo najavo to, že priečka v kúpeľni obsiahnutá v predmete objednávky bola priamo previazaná s nosným múrom. Tuto informáciu o tomto prepojení žalovaná neuviedla a táto skutočnosť sa ukázala pri búracích prácach v zmysle objednávky. Túto skutočnosť, že bol narušený nosný múr a mohla byť ohrozená celá statika domu považoval žalobca, resp. konateľ spoločnosti za opodstatnenú pre výkon prác za účelom odvrátenia hroziacej škody. O tomto dokonca informoval aj žalovanú, ktorá s týmito prácami súhlasila. Žalobca má za to, že tento súhlas mal súd stotožniť aj ako súhlas poškodenej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré nie sú novotami v zmysle Civilného sporového konania, keďže ich žalobca tvrdil vo svojom žalobnom návrhu, a svojich písomných vyjadreniach zo dňa 21.3.2022, 18.5.2022 a svedeckej výpovedi a dokonca pridal aj rozsiahlu fotodokumentáciu, ktoré preukazuje prepojenosť búranej priečky s nosným múrom je nesprávne odôvodnenie rozsudku súdu, že žalobca takéto konanie nepreukázal, ba dokonca ani pred súdom netvrdil. Žalobca je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsiahla fotodokumentácia, ktorej autenticitu žalovaná namietala a súd v odôvodnení sa stotožnil s týmto názorom je nesprávne vyhodnotenie dôkazu, ktoré malo zásadný vplyv na vadné posúdenie právnej veci. Ak mal súd za to, že autenticita fotiek ako dôkazu vykonaného na pojednávaní nie je preukázaná mal uviesť aj na základe čoho takto rozhodol, resp. sa stotožnil s názorom žalovanej, ktorá neuviedla skutočnosti, ktoré by napádali autenticitu týchto fotiek.
11. V ďalšom žalobca namietal záver súdu o nemožnosti vzniknutia právneho nároku na základe bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej, keďže tento nárok sa uplatňuje v prípade, ak medzi stranami konania nevznikol žiaden zmluvný vzťah. Súd si opätovne na základe uvedených skutočností žalovaných prezval právny názor, ktorý nepripúšťa možnosť uplatniť si nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže medzi zmluvnými stranami vznikol zmluvný vzťah, ktorý súd vo svojom rozsudku poprel. Z tohto dôvodu máme za to, že táto skutočnosť odôvodňuje podané odvolanie aj v tejto časti a to s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca k svojim námietkam v zásade neuviedol žiadnu vlastnú právnu argumentáciu, v dôsledku čoho súd jeho výhrady bezvýznamné. Žalobca pre priznanie svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nepreukázal základné predpoklady. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na plnú náhradu trov celého konania žalovanej.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.
17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň prejednávanú vec správne právne posúdil. V priebehu odvolacieho konania žalobca nepredložil žiaden dôvodný argument, ktorý by mal súvis s prejednávanou vecou do tej miery, aby bol spôsobilý priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.
19. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
20. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
21. Podľa § 633 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
22. Podľa § 635 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo, ak práce dodatočne písomne objednal. Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
23. Podľa § 652 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
24. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu je, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na potvrdenie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie čiastky vo výške 2.028,- eur s príslušenstvom. Zároveň žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdení o hroziacej škode, a teda, že konanie v krajnej núdzi bolo nevyhnutné.
25. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
26. Podľa § 417 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
27. Podľa § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
28. Podľa ustálenej judikatúry predpokladom konania v krajnej núdzi je spôsobenie škody konaním, konkrétne odvracaním priamo hroziaceho nebezpečenstva, nebezpečenstvo nebolo vyvolané konajúcim, proporcionalita a subsidiarita konania. Ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená, pôjde o protiprávne správanie. Krajná núdza ako dôvod vylučujúci povinnosť nahradiť škodu prichádza do úvahy v prípade, ak konajúci (brániaci sa) aktívne koná za účelom odvrátenia nebezpečenstva vzniku škody a pri tomto konaní vznikla inej osobe škoda. Musí ísť o takú škodu, ktorá je nahraditeľná podľa pravidiel o zodpovednosti za škodu. Konanie musí byť zamerané na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva. Nestačí vzdialená hrozba očakávateľného nebezpečenstva. Predpoklad, resp. riziko realizácie hroziaceho nebezpečenstva, musí byť podľa rozumných predstáv o behu vecí reálne. Paranoidná predstava o skaze komunity pri páde meteoritu neodôvodňuje škodlivé konanie. Výkladom sa žiada dointerpretovať, že krajná núdza je prípustná iba tam, kde priamo hrozí nebezpečenstvo nie len akéhokoľvek negatívneho dôsledku, ale hroziť musí protiprávna škoda. Nebezpečenstvo nemusí hroziť iba konajúcemu v krajnej núdzi ale aj inej osobe (pomoc v krajnej núdzi). Krajná núdza predpokladá, že nebezpečenstvo nebolo za daných okolností možné odvrátiť inak. Medzi spôsoby odvrátenia nebezpečenstva škody sa považuje aj útek či premiestnenie vecí, ak je rozumné. Možnosť odvrátenia rizika sa posudzuje subjektívne (vzhľadom na schopnosti a možnosti konajúceho) a podľa okolností známych konajúcemu v čase, kedy k obrannému konaniu pristúpil. Predmetná požiadavka ale neznamená, že nebezpečenstvo nebolo za daných okolností možné vôbec odvrátiť inak, ako práve
tým konaním, ktoré uskutočnil konajúci. Vždy budú zrejme existovať rôzne spôsoby odvrátenia rizika. Rozhodujúce by však bola možnosť nebezpečenstvu inak uniknúť, resp. použiť v daných pomeroch podobne efektívny iný spôsob, ktorý by očakávateľne spôsobil podstatne menšiu škodu. (Komentár k ust. § 417 Občianskeho zákonníka, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s. 1437 – 1440)
29. Z odôvodnenia rozsudku v bode 7 vyplýva, že žalobca tvrdenia o hroziacej škode uviedol až vo vyjadrení zo dňa 21.3.2022 a 18.5.2022.
30. V žalobnom návrhu žalobca uviedol cit.: „Konečná cena za vykonané dielo sa oproti cene uvedenej pôvodne v súpise prác navýšila, a to z dôvodu, že pri vykonávaní diela žalobca ako zhotoviteľ objavil potrebu výkonu prác nezahrnutých v pôvodnom súpise prác, nakoľko tieto práce neboli v čase predloženia pôvodného súpisu prác žalovanej predvídateľné. Následne teda došlo k zvýšeniu ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýšili náklady týchto dodatočne zistených prác, náklady zahrnuté v pôvodnom súpise prác, s čím žalovaná súhlasila. Následne teda došlo k zvýšeniu ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýšili náklady týchto dodatočne zistených prác, náklady zahrnuté v pôvodnom súpise prác, s čím žalovaná súhlasila. Navýšenie konečnej ceny za vykonané dielo spočívalo aj v žalobcom vykonaných prácach navyše, teda nad rámec pôvodných prác na základe žiadosti žalovanej. Žalobca týmto požiadavkám žalovanej vyhovel a vykonal aj ďalšie práce podľa pokynov žalovanej.“
31. Vo vyjadrení zo dňa 21.3.2022 a 18.5.2022 (bod 7 odôvodnenia rozsudku) žalobca tvrdil, že žalobca v dobrej viere a pre uľahčenie mobility žalovanej navrhol, že vybuduje aj druhú nájazdovú rampu, aby tak žalovanej uľahčil vchádzanie a vychádzanie z rodinného domu na pozemok, pričom žalovaná tento návrh privítala a súhlasila s tým.
32. Na pojednávaní dňa 20.5.2022 žalobca na otázku právneho zástupcu žalobcu z akého dôvodu pristúpil k realizácii druhej nájazdovej rampy uviedol, žalovaná ma poprosila, že z tej prvej rampy zíde, avšak nedostane sa ďalej, tak či môžeme urobiť aj druhú rampu, tak sme urobili aj druhú rampu (č.l. 351 spisu).
33. Žalobca ďalej na pojednávaní dňa 20.5.2022 na otázku právneho zástupcu žalobcu nech uvedie príklady, kedy došlo k vykonaniu prác naviac bez súhlasu objednávateľa, uviedol, že sa to bežne tak robí, nakoľko objednávateľ je laik a stavbár mu bežne poradí ako ...(nedokončená veta) Doplnil, že bežne sa to robí v menších rozsahoch, nie celú stavbu, žeby urobili bez súhlasu. Až na otázku právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že som upozornil pani B., že táto stena je nestabilná, môže spadnúť, treba ju dať dole a ona uviedla, že no veď vy ste stavbár, vy viete čo treba urobiť.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom správny. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že pri vykonávaní rekonštrukčných prác hrozila škoda tým, že sa priečka zrúti, ktorú následne žalobca odstránil, napriek tomu, že v rozpočte uvedená nebola. Uvedené nemožno vyvodiť ani zo žalobcom predloženej fotodokumentácie.
35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o hroziacej škode. Zároveň žalobca nepreukázal, že konal v krajnej núdzi, odvrátil priamo hroziace nebezpečenstvo, resp. že takéto nebezpečenstvo priamo hrozilo, a týmto konaním mu bola spôsobená škoda, a v prípade, ak by tomu tak bolo nepreukázal ani výšku škody.
36. Uvedenému odpovedá aj výsluch svedka F. G. H. (bod 13 odôvodnenia rozsudku) na pojednávaní dňa 8.11.2022, podľa ktorého „Čo sa týka rekonštrukcie, tam bolo uvažované, pri cenovej ponuke a následnom súpise prác, že tie steny kúpeľne sa mali osekať, povrch zdrsniť, nakoľko to tam mali aj tie položky uvedené, a následne pristúpiť k omietke. Avšak vyskytuje sa tam u zhotoviteľa väčšina položiek zo sadrokartónu. Zhotoviteľ zrealizoval sadrokartónové predsteny, čo navýšilo dosť podstatne ten rozpočet, celkovo to robilo 1.700,- euro na sadrokartónových predstenách a sadrokartónových stropoch. To v ponuke nebolo uvedené. Čiže mal sa držať ponuky a ten rozpočet by sa určite neprevýšil. Takýchto položiek je tam viac. Tú zmenu technického riešenia mal zhotoviteľ navrhnúť a uviesť v akej cene. Čiže zmena technického riešenia, buď mala byť v tej istej cene realizovaná, alebo mal písomne odsúhlasiť objednávateľ práce. V zmysle stavebného zákona mal byť vedený stavebný denník, kde
aspoň v tom denníku mala byť podpísaná jedna a druhá strana, rozsah prác, dopad na cenu atď. Čiže ani to nebolo dodržané.“
37. Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že priečka v kúpeľni obsiahnutá v predmete objednávky bola priamo previazaná s nosným múrom a túto informáciu o tomto prepojení žalovaná neuviedla, neobstojí. Žaloba pred vypracovaním ceny podľa rozpočtu a začatím realizácie týchto stavebných prác bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť riziká a možnosti realizácie tejto rekonštrukcie. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať tak, aby zodpovedalo dohode o predmete diela a je povinný vykonať ho riadne, teda bez vád a v dobe dohodnutej účastníkmi zmluvy. Pokiaľ v zmluve neboli definované osobitné požiadavky na akosť diela a neexistuje osobitná zákonná úprava, zhotoviteľ je povinný dielo vyhotoviť v obvyklej akosti, a pokiaľ ide o druhovo určené dielo, to musí zodpovedať bežnej kvalite. Je povinnosťou zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na riziká a prípadné nedostatky materiálu.
38. Zvýšenie ceny v prípade, že bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, upravuje ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
39. Zákon v podstate predpokladá, že zhotoviteľom definovaný rozpočet je záväzný a úplný, keďže pre prípad, že nastane situácia potreby vykonania prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, dáva zhotoviteľovi možnosť účtovať ich iba za predpokladu, že ich písomne schválil objednávateľ alebo práce dodatočne písomne objednal. V prejednávanej veci možno bezpochyby konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaná písomne schválila alebo dodatočne písomne objednala práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté. Takýto písomný súhlas žalovanej v konaní predložený nebol.
40. Podľa rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 513/2002 zo dňa 27.4.2004, ak bola cena diela podľa Občianskeho zákonníka dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo, ak práce dodatočne písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne bez ohľadu na objednávateľa. Zákon však rozlišuje medzi zvýšením ceny pri prácach a nákladoch do rozpočtu zahrnutých a pri prácach a nákladoch do rozpočtu nezahrnutých. Kým pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohodnutej zmluvy) sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, či dodatočné objednanie), na zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých zákon písomnú formu tohto úkonu nežiada; na zvýšenie ceny diela stačí súhlas objednávateľa.
41. Podľa § 635 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Z uvedeného vyplýva, že cenu dohodnutú podľa rozpočtu nesmie zhotoviteľ zvýšiť bez súhlasu objednávateľa. Pri udelení súhlasu objednávateľa, zákon neurčuje formu ako má objednávateľ vyjadriť súhlas. Pokiaľ je však zmluva písomná, podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebná písomná forma, hoci ide o jednostranný úkon, keďže sa ním mení obsah zmluvy. Ústny súhlas žalovanej však zaťažuje žalobcu, aby v konaní preukázal, že objednávateľ súhlasil s navýšením ceny dohodnutej podľa rozpočtu. V danom prípade žalovaná počas celého konania popierala tvrdenie žalobcu o udelení ústneho súhlasu žalovanou a žalobca žiadnym právne významným dôkazom tento súhlas nepreukázal.
42. S poukazom na vyššie uvedené žalobca si počas konania protirečil vo svojich tvrdeniach, keď uvádzal, že sám navrhol žalovanej niektoré zmeny, neskôr že žalovaná ho žiadala o tieto zmeny a na inom mieste zase tvrdil, že išlo o zásahy nevyhnutné, ktorými musel odvracať hroziace nebezpečenstvo zrútenia sa priečky.
43. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že žalobca nedisponoval súhlasom žalovanej na navýšenie ceny dohodnutej rozpočtom a žalovaná nedala súhlas na účtovanie prác a nákladov, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu (§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov
odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.
45. V konaní nebolo sporné, že cenový rozpis za zhotovenie diela bolo 5.208,11 eur. Žalovaná žalobcovi zaplatila na preddavkoch 4.300,- eur. Materiál, ktorý žalovaná kúpila a následne bol zapracovaný do diela v hodnote 1.084,- eur. Spolu žalobcovi zaplatila 5.384,- eur, teda viac ako si zmluvné strany dohodli.
46. K námietke o možnosti aplikácie inštitútu bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania uplatneného nároku a neuneseniu dôkazného bremena, a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd, preto sa námietkou o možnosti alebo nemožnosti vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej nezaoberal.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).