Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-86-2023.pdf
PDF · 134.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/86/2023
Uznesenie
Krajsky´ súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v pra´vnej veci žalobcu: VSK MINERAL s. r. o., so sídlom Južná trieda 125, 040 01 Košice, IČO: 36 706 311, právne zastúpený: JUDr. Eva Koščová, advokátka, Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, proti žalovanému: LE-AN Stav Pozemné Stavby, s. r, o., so sídlom Heydukova 15, 811 08 Bratislava, IČO: 48 289 990, zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, F. Kapisztóryho 2, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 2.916,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, cˇ.k. 40Cb/9/2022 - 88 zo dnˇa 28. februára 2023, takto
rozhodol:
Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I cˇ.k. 40Cb/9/2022 - 88 zo dňa 28.02.2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2916,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1904,93 eur od 21.08.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1012,06 eur od 28.08.2021 a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a žiadal tiež priznať voči žalovanému náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tak, že dodal žalovanému na základe objednávky tovar, drvené kamenivo a vyfakturoval zaň kúpnu cenu faktúrou č. 28210465 zo dňa 20.08.2021, splatnou dňa 19.09.2021 vo výške 1904,93 eur a faktúrou č. 28210466 zo dňa 27.08.2021, splatnou dňa 26.09.2021 vo výške 1012,06 eur, ktoré žalovaný neuhradil.
3. Okresný súd Banský Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz č.k. 44Up/758/2021.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že nespochybňuje titul a existenciu záväzkového vzťahu, rozporuje však jeho výšku, pretože žalobca nepreukázal, kedy a či boli faktúry doručené žalovanému. Žalovaný potvrdil, že si objednal u žalobcu dodanie konkrétnej dodávky drveného kameniva. K dodaniu tovaru malo dôjsť v dvoch etapách, avšak žalovaný sporoval, že žalobca dodal tovar v takom množstve v akom ho vyfakturoval, pričom potreba dodania uvedeného množstva nevyplýva ani z objednávky a medzi stranami nedošlo ani k navýšeniu objednávky.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že žalovaný v odpore neuviedol, či si splnil povinnosť uloženú zákonom. Žalobca na základe písomných a telefonických
objednávok dodal žalovanému kamenivo s dopravou na dohodnuté miesto určenia. Kúpnu cenu vyfakturoval faktúrami, ktoré žalovanému riadne doručil.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2022 uviedol, že za neopodstatnenú časť považuje čiastku vo výške 1810,42 eur. Žalobca fakturoval vo faktúre č. 28210466 prepravu 343,88 eur s DPH pričom cena za prepravu mala byť 270,11 eur s DPH, a teda bez právneho nároku navýšil faktúru o 73,77 eur. Žalobca fakturoval za dodaný materiál spolu v objeme 115,550 t za jednotkovú cenu 2,48 eur bez DPH, pričom reálne bola vykonaná preprava 115,5 avšak sumu 2,48 eur bez DPH mal fakturovať len za dodanie LKT a LKU. Preprava materiálu ŠD 0-63 mala byť v zmysle dohody a predchádzajúcej faktúry fakturovaná v cene 1 euro. Žalobca fakturoval vo faktúre č. 28210465 sumu navýšenú bez právneho dôvodu o 649,51 eur s DPH, keď fakturoval prepravu mimo ŠD 0-63 mm v objeme 517,750 t za sumu spolu 1540,82 eur s DPH pričom reálne vykonaná preprava 299,5 t a za túto preprava mala byť fakturovaná suma 891,31 eur s DPH, prepravu materiálu ŠD 0-63mm v objeme 441,250 t za sumu spolu 529,50 eur s DPH pričom reálne vykonaná preprava bola 103,35 t teda za túto prepravu mala byť fakturovaná suma vo výške 124,02 eur. V tejto časti žalobca bez právneho nároku fakturoval 405,48 eur s DPH. Žalobca bez právneho dôvodu fakturoval materiál LKT v objeme 91,550 t za 516,34 eur s DPH, nakoľko tovar dodaný nebol. Žalobca bez právneho dôvodu fakturoval materiál LKU v objeme 23,350 t za 165,32 eur s DPH, nakoľko tovar dodaný nebol.
7. Žalobca reagoval na uvedené tvrdenia v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.11.2022. Predložil emailovú komunikáciu, ktorá podľa neho preukazuje, že tovar bol dodávaný nielen na základe písomnej objednávky ale aj emailových a telefonických objednávok. Cena bola fakturovaná na základe nosnosti vozidla, nie podľa druhu objednávky. Z dôvodu zlého prístupu na stavbu sa dodávka realizovala tzv. 8 kolami pri ktorej je cena 2,48 eur /t. Cena vo výške 1 euro/ t nebola medzi stranami dohodnutá. Cena 1 eur je na faktúre z dôvodu dofakturovania. Žalovaný po doručení faktúr nenamietal ich výšku ani dodané množstvo. Žalobca poukázal na to, pokiaľ žalovaný faktúry uviedol vo výkaze DPH, nie je potrebné ďalšie dokazovanie.
8. Rozsudkom č. k. 40Cb/9/2022 - 88 zo dňa 28.02.2023 súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel, keď (výrokom I.) zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 1363,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 351,37 eur od 21.08.2021, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1012,06 eur 28.08.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatneným pohľadávky vo výške 40 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti ((výrokom II.) okresný súd žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol (výrokom III.) tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,52 %.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávky č. 0010/21 a 0012/21 a na základe následnej emailovej komunikácie bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému objednaný materiál a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Medzi stranami nebolo sporné, že po dodaní určitého materiálu žalovanému zaň žalovaný žalobcovi nezaplatil. Medzi stranami bola sporná výška odplaty, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť s poukazom na žalovaným sporované množstvo dodaného materiálu ako aj žalovaným sporovanú dohodnutú cenu tovaru.
10. Pokiaľ ide o výške odplaty, súd prisvedčil žalobcovi, že objednávky na dodávky materiálu prebiehali medzi stranami nielen v písomnej forme (prostredníctvom objednávok) ale aj elektronicky (prostredníctvom emailov).
11. Samotné objednávky neobsahujú presné množstvo objednaného materiálu. Množstvo je uvedené len pri štrkodrve 0-63mm. Keďže samotná faktúra nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu, súd prvej inštancie nárok žalobcu pri sporovanom množstve dodaného tovaru zisťoval, aké množstva materiálu bolo žalobcom preukázaného. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predložených dodacích listov mal súd (pri faktúre č. 28210465) za preukázané dodanie materiálu: LKU: 37,95 t ( vážne lístky z 19.08.2021), LKT: 55,3 t (vážne lístky z 16.08.2021), 75,550 t (vážne lístky z 17.08.2021), 92,650 t (vážne lístky z 18.08.2021) a 38,05 t (vážne lístky z 19.08.2021), ŠD: 42,450 t (vážne lístky z 17.08.2021), 19,6 t (vážny lístok z 18.08.2021) a 41,3 t (vážne lístky z 1.08.2021). Ďalej mal súd z predložených dodacích listov (pri faktúre č. 28210466) za preukázané dodanie materiálu: LKU 18,550
t, ŠD -41,450 t, LKT 55,5 t, (vážne lístky z 23.08.2021) a uvedené preukazuje zároveň aj záznam o prevádzke stroja.
12. Z faktúr predložených v konaní vyplýva fakturácia 2,48 eur bez DPH, (2,98 s DPH). Z predloženej faktúry 28210465 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému pri preprave množstvo 517,750 t za jednotkovú cenu 2,48 eur bez DPH (2,98 eur s DPH) a prepravu 441,25 t za jednotkovú cenu 1,00 eur. Faktúrou 28210466 žalobca fakturoval žalovanému za prepravu 115,550 t jednotkovou cenou 2,48 eur bez DPH(2,98 eur s DPH).
13. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že podľa neho mala byť za štrkodrvu fakturovaná cena 1 eur, pričom svoj názor odôvodňoval tým, že malo ísť o poskytnutú zľavu z ceny a podľa neho sám žalobca uvedenú výšku fakturoval na faktúre 28210465. Žalobca uvedené popieral a tvrdil, že výška ceny nezávisela od materiálu ale od použitého vozidla a cena 1 euru mala byť fakturovaná ako doplatok.
14. Súd dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal dohodu o výške ceny prepravy pri štrkodrve a nepreukázal ani poskytnutie zľavy. Súd mal z predložených dôkazov za preukázanú výšku dohodnutej prepravy podľa predloženej objednávky 2,48 eur bez DPH (2,98 eur s DPH) za MJ. Objednávka uvádza cenu za 8 kolo/16 t (mimo ŠD 0,63 eur). Súd teda vychádzal z takto dohodnutej ceny a to aj pri štrkodrve, nakoľko žalovaný nepreukázal inú dohodnutú výšku prepravy. Súd však neuznal žalobcov nárok na dofakturovanie 1 eura dopravy.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul, že z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobca nepreukázal dodanie 91,55 t LKT a 23,350 t LKU (spolu 114,9 t) fakturovaných faktúrou č. 28210465, celkovo v cene 516,34 eur + 165,32 eur, teda 681,66 eur. V rámci fakturovaných položiek faktúrou č. 28210465 preukázal žalobca dodanie materiálu celkom v objeme 402,85 t (299,5 t LKU,LKT + 103,35 t ŠD). Súd preto nepriznal žalobcovi nárok na odplatu za prepravu 114,9 t, v celkovej výške 114,9 x 2,98=342,40 eur. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na odplatu za fakturovanú prepravu (fa.č. 28210465) 441,250 t v jednotkovej cene 1,20 eur, celkovo za 529,50 eur ( druhá položka na faktúre) nakoľko žalobca nepreukázal akého materiálu sa mal predmetný doplatok týkať, kedy malo byť predmetné množstvo dodávané, resp. či sa uvedený doplatok týka tovaru fakturovaného práve faktúrou 28210465 resp. jeho časti a v tom nepreukázal akej časti a nepreukázal ani žiadnu dohodu o výške odplaty resp. nároku na uvedený doplatok. Žalovaný sám uznal nárok na odplatu vo výške 1106,57 eur.
16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu fakturovaný faktúrou č. 28210466, vo výške 1012,06 eur žalobca v celom rozsahu preukázal a z faktúry 28210465 mal súd za preukázaný nárok v zmysle vyššie uvedeného vo výške 350,35 eur (chybou v písaní je v odôvodnení rozsudku uvedené suma 3500,35). Spolu teda 4512,41 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalovaného bola zaplatená záloha predfaktúrou 3148,98 eur. Žalobca teda podľa súdu prvej inštancie v uvedenom konaní preukázal nárok voči žalovanému za dodanie materiálu a vykonanú prepravu vo výške 1363,43 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel (prvá výrok rozsudku) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
17. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na uplatnený vo výške 9 % ročne zo sumy 351,37 eur od 21.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 1012,06 eur od 28.08.2021 eur tak ako si to uplatnil žalobca. Okamih omeškania súd určil v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 ako 30. deň od dodania tovaru. V konaní nebola preukázaná iná dohoda o splatnosti. Dátum od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil je v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 ObZ. Dátum dodania mal súd za preukázaný vážnymi lístkami. Dni od ktorých si žalobca uplatnil úrok z omeškania bol už žalovaný v omeškaní.
18. Nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur súd prvej inštancie priznal žalobcovu v zmysle § 369c ods. 1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka
II. Odvolanie
19. Proti rozsudku okresného súdu (v časti týkajúcej sa výroku I. a III.) podal žalovaný v zákonnej lehote elektronicky odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1180,19 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového konania podľa pomeru úspechu vo veci, ako aj prizná žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. Žalovaný namietal, že odôvodnenie rozsudku v bode 20. týkajúci sa rozhodnutia o úroku z omeškania je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Okresný súd rozsudkom mylne zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia jednotlivých faktúr, a nie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. K uvedenému pochybeniu došlo napriek tomu, že na faktúrach vystavených žalobcom sú uvedené dátumy splatnosti, a to na faktúre č. 28210465, vystavenej na sumu 1 904,93 eur, je uvedený dátum splatnosti 19.09.2021 a na faktúre č. 28210466, vystavenej na sumu 1 012,06 eur, je uvedený dátum splatnosti 26.09.2021.
21. Súd uviedol, že priznal žalobcovi predmetné príslušenstvo tak, ako si ho žalobca uplatnil. Žalobca si však uplatnil príslušenstvo odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr a nie spôsobom, ako určil rozsudkom súd prvého stupňa.
22. Konajúci súd v i. výroku rozsudku uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 351,37 eur od 21.08.2021, avšak konajúci súd pochybil, keď opomenul uviesť, do akého času má žalovaný počítať a uhradiť predmetný úrok z omeškania.
23. K časti istiny vo výške 1 012,06 eur, ktorá bola žalobcom fakturovaná faktúrou č. 28210466, na ktorej zaplatenie bol žalovaný zaviazaný v celom rozsahu, žalovaný namietal, že okresný súd opomenul, že bolo preukázané, že žalobca v rámci predmetnej faktúry vyfakturoval prepravu materiálu o objeme 115,55 tony, pričom na základe podkladov, ktoré žalobca do konania predložil, tzn. na základe faktúry, váženiek, ako aj na základe záznamu o prevádzke stroja zo dňa 23.08.2021, bolo preukázané, že žalobca prepravil materiál v objeme iba 115,5 tony. Žalobca má teda právny nárok na zaplatenie prepravy, fakturovanej predmetnou faktúrou, vo výške 343,73 eur, teda žalobca má právny nárok na zaplatenie predmetnej faktúry vo výške 1 011,91 eur s DPH. Vo zvyšnej časti by išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.
24. K časti istiny vo výške 351,37 eur, ktorá bola rozsudkom žalobcovi priznaná ako oprávnená časť z faktúry č. 28210465 (pôvodne vystavenej a žalovanej na sumu 1904,93 eur), žalovaný namietal, že konajúci súd nesprávne zaviazal žalovaného na úhradu predmetnej faktúry v časti 351,37 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobca má v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania právny nárok na zaplatenie faktúry iba v časti 168,28 eur s príslušenstvom.
25. V bode 15. odôvodnenia rozsudku v spojení s bodom 17. odôvodnenia rozsudku je popísaný postup, na základe ktorého konajúci súd pristupoval k výpočtu výšky právneho nároku žalobcu. Súd prvej inštancie však postupoval nesprávne pri určovaní nároku žalobcu na zaplatenie prepravy materiálu z faktúry č. 28210465. Konajúci súd správne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie prepravy z predmetnej faktúry o objeme 402,85 ton, avšak konajúci súd rozsudkom neprávne určil, že jednotková cena prepravy predstavuje 2,48 eur bez DPH, nakoľko jednotková cena určená súdom prvého stupňa je v rozpore s faktúrou č. 28210465.
26. Žalovaný uviedol, že žalobca na faktúre č. 28210465 fakturoval prepravu materiálu LKT a LKU za 2,48 eur/merná jednotka bez DPH, avšak dopravu materiálu ŠD 0-63 mm žalobca fakturoval za 1,- eur/ merná jednotka bez DPH. Konajúci súd teda zaviazal žalovaného na úhradu časti istiny v rozpore s vôľou žalobcu, ktorú prezentoval vo vystavenej faktúre, keď žalobca prepravu materiálu ŠD 0-63.
27. Žalovaný k bodu 15. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že toto odôvodnenie je aplikovateľné iba v prípade výpočtu právneho nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č. 28210466 (v tejto časti žalovaný uznáva rozsudok), nakoľko iba na tejto faktúre žalobca fakturoval prepravu všetkých druhov materiálu za 2,48 eur/jednotková cena bez DPH. Faktúrou č. 28210465, ktorá bola vystavená ako prvá, však žalobca fakturoval prepravu materiálu podľa toho, o aký druh materiálu sa jednalo, a teda žalobca fakturoval prepravu materiálu LKT a LKU za 2,48 eur/merná jednotka bez DPH a prepravu materiálu ŠD 0-63 mm za 1,- eur/merná jednotka bez DPH. Z uvedeného dôvodu bol aj konajúci súd povinný postupovať pri
výpočte právneho nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č. 28210465 tak, že prizná žalobcovi nárok na zaplatenie prepravy materiálu ŠD 0-63mm iba vo výške 1,- eur/merná jednotka bez DPH.
28. Žalovaný pripomenul, že v rámci faktúry č. 28210465 žalobca vyfakturoval: • prepravu materiálu LKT a LKU v objeme 517,750 t za sumu spolu 1 540,82 eur s DPH (2,48 eur/ merná jednotka bez DPH), pričom reálne vykonaná preprava tohto materiálu predstavovala 299,5 t (objem reálne vykonanej prepravy rozsudkom potvrdil aj konajúci súdi, teda žalobca má právny nárok na zaplatenie tejto prepravy vo výške 891,31 EUR s eur (žalobca bez právneho nároku navýšil v tejto časti uvedenú faktúru o 649,51 EUR s DPH), • prepravu materiálu ŠD 0-63 mm v objeme 441,250 t za sumu spolu 529,50 eur s DPH (1,- eur / merná jednotka bez DPH), pričom reálne vykonaná preprava tohto materiálu predstavovala 103,35 t (objem reálne vykonanej prepravy rozsudkom potvrdil aj konajúci súd), teda žalobca má právny nárok na zaplatenie tejto prepravy vo výške 124,02 eur s DPH (žalobca bez právneho nároku v tejto časti navýšil uvedenú faktúru o sumu 405,48 EUR s DPH),
29. Na základe žalobcom predložených podkladov bolo v tunajšom konaní preukázané, že žalobca má právny nárok na zaplatenie istiny voči žalovanému vo výške 1180,19 eur, nakoľko žalobca má právny nárok na zaplatenie faktúry č. 28210465 vo výške 168,28 eur s DPH a na zaplatenie faktúry č. 28210466 vo výške 1 011,91 eur s DPH, keďže v konaní bolo preukázané, že faktúry boli vo zvyšnej časti vystavené bez právneho dôvodu a nie sú ani podložené dokladmi preukazujúcimi, že by k žalobcom uvádzanému plneniu reálne došlo.
III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
30. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu elektronicky podaním doručeným súdu dňa 17.05.2023.
31. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia faktúry a že pochybil, keď opomenul uviesť, do akého času má žalovaný počítať a uhradiť úrok z omeškania, žalobca uviedol, že si uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr až do zaplatenia. Poukázal na možnosť podľa § 224 CSP vydať opravné uznesenie a aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.
32. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne množstva dodaného tovaru a ceny prepravy žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani množstvo dodaného tovaru ani cenu za prepravu nereklamoval. Žalobca navrhol v konaní vykonanie dokazovania na preukázanie, že žalovaný faktúry uviedol v kontrolných výkazoch DPH a uplatnil si z nich odpočet DPH, čím tieto faktúry uznal. Vykonanie prepravy preukázal žalobca listinnými dôkazmi. Cena za dopravu vyplýva z objednávky žalovaného č. 0012/21.
33. K odvolacej námietke žalobcu, že konajúci súd mal pri výpočte právneho nároku žalobcu na zaplatenie faktúry 28210465 postupovať tak, že prizná žalobcovi nárok na zaplatenie prepravy materiálu ŠD 0-63mm iba vo výške 1,- eur / merná jednotka bez DPH žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil, že žalovaný nepreukázal, že sa so žalobcom dohodol na cene za prepravu vo výške 1 eur ani na poskytnutí zľavy.
IV. Odvolacia replika
34. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním doručeným súdu elektronicky dňa 30.06.2023. Tvrdenie o nereklamovaní faktúr a o zaradenie faktúry v kontrolnom výkaze považoval za právne irelevantné. Žalovaný poukázal na to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že v časti fakturoval žalovanému nad rámec, bez právneho dôvodu. Názor žalobcu týkajúci sa správnosti záverov súdu prvej inštancie o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie 2,48 eur/merná jednotka za prepravu ŠD 0-63 považoval žalovaný za nesprávny, nakoľko sám žalobca fakturoval žalovanému
túto položku za sumu 1 eur/merná jednotka. Preto nebol žiaden dôvod, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu sumy vyššej.
V. Relevantné právne predpisy
35. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
36. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
37. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
38. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
40. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
41. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
42. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
43. Podľa § 448 ods. 3 Obchodného zákonníka ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.
44. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
45. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
46. Podľa § 151 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
VI. Posúdenie veci odvolacím súdom
47. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) presku´mal napadnuty´ rozsudok a konanie, ktore´ jeho vydaniu predcha´dzalo a prejednal odvolanie bez nariadenia pojedna´vania.
48. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 40Cb/9/2022 - 88 zo dňa 28.02.2023, v jeho časti (výrok I. a III.), ktorou súd prvej inštancie čiastočne (výrokom I.) zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 1363,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 351,37 eur od 21.08.2021, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1012,06 eur 28.08.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatneným pohľadávky vo výške 40 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a (výrokom III.) priznal právo žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,52 %.
49. Výrokom III. súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
50. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil. S poukazom na § 381 CSP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom, dospel krajský súd k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť, a to predovšetkým z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
51. K uvedenému rozhodnutiu vydanému v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP dospel odvolací súd po konštatovaní viacnásobných rozporov a nezrovnalostí obsiahnutých v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodu početnosti a nedostatkov dedukovať úvahy súdu, ktorými sa pri ich formulovaní spravoval, robia rozsudok nepreskúmateľným až do takej miery, že účastníci (i odvolací súd) na niektoré (nižšie vymenované) časti odôvodnenia nemohli riadne reagovať a uplatňovať tak svoje procesné práva účastníkov súdneho konania. Odvolací súd prízvukuje, že nižšie opísaných pochybení by sa (v budúcnosti) mal súd prvej inštancie vyvarovať, pretože zrozumiteľnosť jeho rozhodnutí je dôležitým atribútom vnímania a autority predstaviteľa súdnej moci, ktorý sa napĺňa práve prostredníctvom súdnych rozhodnutí.
52. Už pri formulovaní výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia. Okresný súd v I. výroku rozsudku uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 351,37 EUR od 21.08.2021. Zrejme z nepozornosti opomenul súd uviesť časový rámec, do ktorého sa má úrok z omeškania počítať.
53. Uvedená formulácia je uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku a tiež v zápisnici o pojednávaní, na ktorej bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok.
54. Suma 351,37 eur je uvedená iba vo výroku a len ako konštatácia (zhrnutie) v časti týkajúcej sa odôvodnenia úrokov z omeškania (ods. 20 odvolaním napadnutého rozsudku). Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému (okrem iného) úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1904,93 eur od 21.08.2021 do zaplatenia. Súd nevysvetlil, prečo istinu znížil a priznal úrok z omeškania len zo sumy 351,37 eur.
55. Uvedené nedostatky nemožno považovať za chybu v písaní alebo počítaní či zrejmú nesprávnosť napraviteľné v zmysle § 224 CSP. Súd prvej inštancie najprv spôsobil nezrozumiteľnosť výroku I. svojho rozsudku, keď v podstate v rozpore so zásadou iudex ne eat ultra petita partium neohraničil počítanie úroku z omeškania a následne nevysvetlil, ako dospel k uvedenej sume, a preto ani účastníci konania ani odvolací súd pre absentujúce zdôvodnenie nemohli posúdiť správnosť uvedeného výpočtu zaväzujúceho žalovaného k úhrade úroku z omeškania.
56. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že v súdnom spise súd prvej inštancie spôsobil mimoriadny zmätok s údajmi o vyhlásení rozsudku: Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 02.02.2023 okresný súd uznesením odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 16.02.2023. Zápisnica o pojednávaní, kde bol vyhlásený rozsudok uvádza, že sa uskutočnilo dňa 02.02.2023 (a nie 16.02.2023). Písomné vyhotovenie rozsudku zas uvádza dátum vyhlásenia rozsudku dňa 28.02.2023.
57. V úvode odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie neuviedol celý predmet konania. Opomenul uviesť, že žalobca sa okrem zaplatenia istiny vo výške 2916,99 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a zo sumy 1904,93 eur od 21.08.2021 a paušálne náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, domáhal voči žalovanému aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1012,06 eur od 28.08.2021. Neskôr v texte odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal faktúrou č. 28210466 vystavenou na sumu 1012,06 eur, z ktorej okrem zaplatenia istiny priznal žalobcovi voči žalovanému aj spomínaný úrok z omeškania.
58. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že okresný súd v ods. 19 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol nesprávny text ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. pod nesprávnym označením (číslom) citoval § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti však nedáva zmysel ani záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka.
59. V ods. 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Súd priznal žalobcovi aj nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 351,37 eur od 21.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 1012,06 eur od 28.08.2021 eur tak ako si to uplatnil žalobca. Okamih omeškania súd určil v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 ako 30 deň od dodania tovaru. V konaní nebola preukázaná iná dohoda o splatnosti. Dátum od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil je v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 OBZ. Dátum dodania mal súd za preukázaný vážnymi lístkami. Dni od ktorých si žalobca uplatňuje úrok z omeškania bol už žalovaný v omeškaní.
60. Pokiaľ ide o faktúru č. 28210465, vystavená bola dňa 20.08.2021, žalobca v nej určil splatnosť dňa 19.09.2021. Faktúra č. 28210466 bola vystavená dňa 23.08.2021 a žalobca v nej určil splatnosť dňa 26.09.2021.
61. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo na určenie splatnosti faktúr určil pravidlo podľa § 365 ObZ, keď samotný žalobca vo faktúrach uviedol inú splatnosť. Išlo o zrejmú vôľu žalobcu ako predávajúceho určiť dátum splatnosti záväzku žalovaného ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a je zrejmé z vyjadrení strán sporu, že takáto vôľa určiť povinnosť úhrady kúpnej ceny bola žalovaným akceptovaná.
62. Z listinných dôkazov, ktoré spomína (bližšie neanalyzuje) súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (vážne listy, e-mailová komunikácia), vyplýva, že plnenie záväzku z objednávok začal žalobca žalovanému plniť dňa 05.08.2021, vážne listy boli vystavené v dňoch 16.08.2021, 17.08.2021, 18.08.2021, 19.08.2021 a potom dňa 23.08.2021. Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, kedy považoval plnenie zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté, nie je možné ani overiť správnosť výpočtu dátumov omeškania vo vzťahu k jednotlivým faktúram.
63. Pokiaľ však súd prvej inštancie mienil, ako sám v od. 20 svojho rozhodnutia uvádza, určiť splatnosť peňažného dlhu žalovaného podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia žalobcom, nemohol vzhľadom na dátumy dodania vyplývajúce z listinných dôkazov dospieť k dátumu omeškania 21.08.2021 pri faktúre č. 28210465 a k dátumu omeškania 28.08.2021 pri faktúre č. 28210466.
64. Odvolací súd dodáva, že z dikcie § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že v prípade neexistencie dohody o splatnosti peňažného plnenia sa dlžník považuje v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nie len že nevysvetlil, prečo aplikoval ustanovenie § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci splatnosť peňažného dlhu bola medzi stranami sporu dohodnutá, ale navyše aplikované zákonné ustanovenie nesprávne interpretoval, keďže je zrejmé, že faktúry žalobca vystavil a doručil žalovanému až po dodaní tovaru. Konkrétne faktúru č. 28210465, ako vyplýva z e-mailovej komunikácie založenej v súdnom spise, doručil žalobca žalovanému dňa 23.08.2023 a faktúru č. 28210466 dňa 27.08.2023.
65. Výpočty v ods. 15 a 17 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku sú neprehľadné, pričom bez vysvetlenia súd ponechal, prečo niektoré dodávky neboli uznané vôbec a prečo niektoré len čiastočne. Súd by výpočty, na základe ktorých dospel k prisúdeniu práva, mal opísať logickým spôsobom, pričom vo všeobecnosti myšlienky uvedené v jeho rozhodnutí mali by byť formulované určito a
zrozumiteľne. Nie len preto, že z rozhodnutia súdu musí byť úvaha súdu zrejmá pre zainteresované strany sporu informované o predmete sporu. Súdne rozhodnutie je prostriedkom výchovy, prevencie a zvyšovania právneho povedomia verejnosti. Preto by mal byť rozsudok súdu pochopiteľný a zrozumiteľný komukoľvek, kto sa s ním oboznamuje.
66. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda.
67. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
68. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
69. Nemožno uprieť súdu prvej inštancie, že sa vecou zaoberal a nasmerovanie jeho úvah naznačené v odôvodnení jeho rozhodnutia tomu nasvedčovalo. Avšak v odvolacom konaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností odvolacieho súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť zo súdneho spisu vyplývajúceho skutkového stavu so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov odvolaním napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať rolu prvostupňového súdu a tiež zdôrazňuje, že sa zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery (prisúdené právo) uvedené vo výroku rozhodnutia.
70. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
71. Z vyššie v tomto rozhodnutí uvedených vyjadrení odvolacieho súdu vyplýva záver, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí opomenul riadne a preskúmateľne vyjadriť sa k viacerým právne relevantným skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, a to spôsobom porušujúcim právo účastníkov na spravodlivú proces, pričom tento nedostatok celkom zjavne nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom.
72. Zo vsˇetky´ch do^vodov, ktoré sú uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutí, odvolaci´ su´d rozsudok su´du prvej insˇtancie zrusˇil podlˇa § 389 ods. 1 pi´sm. b) CSP a vec mu vra´til na dˇalsˇie konanie podlˇa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnostˇou su´du prvej insˇtancie opa¨tovne posu´ditˇ do^vodnostˇ na´roku zˇalobcu, predovšetkým dôslednejšie posúdiť sporné otázky. V prípade, že doposiaľ zistený skutkový stav nebude súdu prvej inštancie postačovať na právne posúdenie a tiež riadne odôvodnenie právnych záverov, nič nebráni súdu doplniť potrebné dokazovanie tak, aby vo veci bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť a rozhodnutie dostatocˇne presvedcˇivo a logicky odo^vodnitˇ v su´lade s pozˇiadavkami vyply´vaju´cimi z § 220 ods. 2 CSP.
73. V časti týkajúcej sa priznania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a s tým súvisiaci výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby bol postup súdu prvej inštancie správny i náležite odôvodnený. Odvolací súd poukazuje v tejto časti na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
74. V novom rozhodnutí´ su´d prvej insˇtancie rozhodne o na´hrade trov cele´ho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
75. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni ´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.