Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/57/2010

Potvrdené rozhodnutím 8Co/57/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu RSDr. H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom v Humennom, Pugačevova 1, proti žalovaným v 1/C. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, 2/ V. L., nar. XX. X.XXXX, bytom J. XXX, 3/ H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 4/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 60, 5/ MUDr. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, R., 6/ E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, R., 7/ V. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX, R., 8/ H. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, P., 9/ X. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, P., 10/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, R., 11/ Ing. E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, J., zastúpeným žalovaným v 9.rade X. Z., 12/ ROTAX-ARCH spol. s r.o., Fidlikova 3, Humenné, IČO: 36472182, právne zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2 a 13/ Obec J., Obecný úrad XXX XX J., v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 7.2.2012, č.k. 21C 57/2010 - 258 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok . Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu K.. H. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom Pugačevova 1, 066 01 Humenné proti žalovaným v 1.rade C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, v 2.rade V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, v 3.rade H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, vo 4.rade S. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom so sídlom Štefánikova 60, 071 01 Michalovce, v 5.rade H.. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX R., v 6.rade E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX R., v 7.rade V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX R., v 8.rade H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX P., v 9.rade X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 10.rade H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, XXX XX R., v 11.rade A.. E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX J., zastúpenému žalovaným v 9.rade X. Z., v 12.rade ROTAX-ARCH spol. s r.o., Fidlikova 3, 066 01 Humenné, IČO: 36472182, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, v 13.rade S. J., obecný úrad XXX XX J. v konaní o určenie vlastníctva takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania žalovanému v 12. rade ROTAX-ARCH, spol. s.r.o. k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 314,66 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 1. až v 11. rade a v 13. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca podal na súde dňa 21.4.2010 návrh o určenie vlastníctva, ktorým navrhol, aby súd určil, že on je výlučným vlastníkom parcely č. KN XXX/X záhrada o výmere XXXX m2 a parcely č. KN XXX záhrada o výmere 1499 m2, obe zapísané v kat. území J. a zaviazal žalovaných nahradiť mu trovy konania.

Vo svojej žalobe uviedol, že žalovaní v 1. až 11.rade (v návrhu uvedený ako žalovaný v 10.rade) sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pôvodnej parcely E-KN XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č.XXXX k.ú. Pčoliné, žalovaný v 12.rade je zapísaný ako vlastník pôvodnej parcely XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, ktorá je vedná na LV č.XXX k.ú. J. a žalovaný v 13.rade ako vlastník pôvodnej parcely XXXX/X vodné plochy o výmere XXXX m2, ktorá je vedená na LV č.XXXX k.ú. J.. Spoluvlastníctvo žalovaných je iba formálne, v skutočnosti sú obe parcely jeho vlastníctvom, pretože ich získal dobromyseľnou, pokojnou, nerušenou, dlhodobou držbou. Parcela XXXX/X je časťou pôvodnej parcely mpč.XXXX zapísanej v pozemkovo knižnej zápisnici č.XX, ktorá ostala formálnoprávne

nevysporiadaná po tom, čo si už svoje vlastníctvo k pôvodnej mpč. XXXX vyporiadali v dedičskom konaní 8C XXXX/XX dedičia po neb. E. Z. a H. Z., ktorí boli zapísaní v PKZ č.XX ako spoluvlastníci k parcele mpč XXXX pod B-XX každý z nich v podiele 112/920-in. Pôvodne bol však výlučným vlastníkom parcely XXXX a parciel zapísaných v PKZ č.XX žalobcov pradedo z otcovej strany E. Z.. Tento mal troch synov a to H., Y. a E., po ktorých sú v PKZ č.XX zapísaní ich právni nástupcovia. Žalobcov pradedo H. a následne jeho deti, vrátane dedy Y. vlastnili 1-icu pôvodnej mpč. Brat žalobcovho pradeda Y. a následne jeho právni nástupcovia boli vlastnícky vedení ako spoluvlastníci 2/6-in a ďalší pradedov brat E. a jeho nástupcovia boli vedení ako spoluvlastníci 1/3-iny pôvodnej mpč. Takýto bol zápis pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckych podielov, ktorý však nezodpovedal tomu, ako sa pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci medzi sebou dohodli. V skutočnosti žalobcov dedo Y. Z. i otec E. Z. užívali reálne v prírode čo zodpovedá dnešnej parcele E-KN XXXX/X. Ďalšiu časť pôvodnej mpč.XXXX užívali právni nástupcovia brata žalobcovho pradeda E. Z., ktorým bolo vlastníctvo určené v konaní OS Humenné .

V súčasných hraniciach hospodáril žalobcov dedo Y. Z. až do roku 1945, kedy ich daroval jeho otcovi. Otec žalobcu E. Z. nehnuteľnosti dobromyseľne, pokojne a nikým nerušene užíval, cítil sa ich vlastníkom a tak sa aj správal, čo rešpektovali príbuzní aj tretie osoby. Žalobcov otec nehnuteľnosti užíval až do začiatku 60-tych rokov minulého storočia, kedy boli združené v rámci kolektivizácie. Nehnuteľnosti však naďalej užívali ako záhumienok. Žalobca i jeho právni predchodcovia boli na nehnuteľnosti naviazaní verejnými dávkami a daňovými povinnosťami. Po návrate žalobcu do J. sa tento otcovi zaviazal, že rodičov dochová a postará sa o nich v chorobe a starobe a žalobcov otec mu predmetné nehnuteľnosti daroval. Jeho naliehavý právny záujem na určené jeho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spočíva v tom, že iným ako súdnym určením nie je možné zosúladiť právny stav so zápisom na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Svoj titul nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam žalobca bližšie v žalobe neuviedol a nekonkretizoval.

Žalovaní v 4., 6., 7., 8., 9., 12. rade ( S. Z., E. Z., V. Z., H. Z., X. Z. a ROTAX - ARCH spol. s.r.o. ) s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť.

Následne dňa 11.11.2011 bolo súdu doručené podanie označené ako zmena žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že pre potreby konania dal vyhotoviť geometrický plán a tento je podkladom pre zmenu žaloby. Dôvodom zmeny žaloby je potreba zosúladiť výrok rozsudku s poskytnutými najnovšími údajmi katastra. Nový geometrický plán vychádza z teraz získaných najnovších údajov, ktoré poskytol kataster a bude bez potreby ďalších úkonov bez problémov zapísaný do katastra. Z toho dôvodu žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby. O zmenenej žalobe nebude potrebné vykonávať dôkazy naviac ako boli vykonané doposiaľ a doteraz vykonané dôkazy budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Kvôli navrhovanej zmene nebude potrebné ani predlžovať konania, procesná ekonomika ostane zachovaná. Nerozšíri sa ani okruh účastníkov a nedôjde ani k zmene vecnej príslušnosti súdu. Uviedol, že sa stále jedná o tie isté nehnuteľnosti, teda predmet konania je ten istý, avšak podľa údajov z aktuálneho stavu z katastra a doloženého geometrického plánu.

Súd uznesením to dňa 15.11.2011, č.k. -268 pripustil zmenu petitu žaloby, ktorou určil, žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. CKN XXX/X záhrada o výmere 2507 m2, parcely č. CKN XXX/X záhrada o výmere 398 m2, parcely č. CKN XXX/X záhrada o výmere XXXX m2 a parcely č. CKN XXX/X záhrada o výmere XXX m2, všetky v kat. úz. J., tak ako sú vytvorené geometrickým plánom autorizovaného geodeta a kartografa A.. E. O. O. geodetická kancelária XXX XX G. X. M..XX, úradne overené Správou katastra Snina dňa 16.6.2011 pod číslom GX-XXX/XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne H. Z., svedkyne C. K., svedka E. Z. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z pozemkovej knihy, rodným listom žalobcu, rodným listom otca žalobcu, úmrtným listom otca žalobcu, geometrickým plánom, pripojenými spismi Okresného súdu Humenné, vrátane rozhodnutí a to hlavne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , rozsudkom tunajšieho súdu , , kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice N XXX/ XXXX, Nz XXX/XXXX, uznesením Krajského súdu v Košiciach o vyhlásení konkurzu č.k. -6,

výpisom zo Štátneho oblastného archívu v Prešove, čestnými prehláseniami žalovaných v 1., 2. , 3., 4., 5., 9., 12., 13. rade, úradnou poistenkou, notárskou zápisnicou č. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 07.01.1998, vyhlásením súrodencov žalobcu o darovaní nehnuteľnosti; vyhlásenie Obce J., Osvedčením č. N XXX/ XX, Nz XXX/XX zo dňa 27.11.2002, výpisom z pozemkovej knihy č. XX k parcele č. XXXX a PKV č. XX, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXX, rozsudkom tunajšieho súdu 8C/1126/89, vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Dané nehnuteľnosti obhospodaroval jeho starý otec, následne jeho otec a potom on sám. Ďalej uviedol že žalované parcely KN XXX/X a KN XXX užíva ich rodina od jeho narodenia, pričom aj on sám ich využíval od malička, pomáhal rodičom a okrem krátkej prestávky, kedy bol mimo domova z dôvodu štúdií a z dôvodu práce ich stále užíval. Aj v čase keď žil mimo domova, počas dovoleniek a voľna, svojich rodičov neustále navštevoval a pomáhal im pri užívaní týchto nehnuteľností, pretože rodičom so stúpajúcim vekom ubúdali sily a fyzicky sa už nestačili o predmetné nehnuteľnosti starať. Zhruba od roku 1994 dané nehnuteľnosti užíva výlučne sám a nepretržite.

Následne pri svojej prvej výpovedi konkretizoval právny titul na základe ktorého mal on nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti, pričom uviedol, že sa jednalo o darovaciu zmluvu od svojho otca a vydržanie z jeho strany. Ohľadom tejto darovacej zmluvy, na základe ktorej mal nehnuteľnosti nadobudnúť, uviedol, že v ich rodine sa darovacie zmluvy neuzatvárali písomne, uzatvárali sa len ústne, keďže nehnuteľnosti sa dlhodobo užívali, preto písomná forma zmluvy nebola potrebná. Keď sa v roku 1990 vrátil domov a otec s matkou už nevládali obhospodarovať uvedené parcely, zaviazal sa dochovať rodičov, pričom práve na základe tohto svojho záväzku mu otec vtedy daroval predmetné nehnuteľnosti, z toho darovania po celý čas aj vychádzal. Jeho otec po jeho návrate späť domov niekedy v lete vyhlásil, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. jeho užívaní, ako aj jeho právnych predchodcov prevezme ten, kto sa postará o rodičov. To vyhlásenie jeho otec urobil v prítomnosti jeho súrodencov a jednalo sa o parcelu č. XXXX/X, teraz je to parcela č. XXX/X a parcela XXX. V tom čase už jeho súrodenci v rodičovskom dome nežili, každý už žil mimo domova, avšak v lete sa každý rok u rodičov spoločne stretávali. Od toho času dané parcely nepretržite užívali, tak ako predtým jeho rodičia či právni predchodcovia až do času, kým si žalovaní 6. a 7. rade, resp. ich právni predchodcovia nevybavili osvedčenie u notára. Keď si on chcel vybaviť vlastnícke právo po svojich právnych predchodcov zistil, že žalovaní v 6. a 7. rade previedli tieto parcely do svojho vlastníctva Osvedčením formou notárskej zápisnice za pomoci dvoch svedkov. Ďalej uviedol, že svedkovia, ktorí boli podpísaní, resp. uvedení v osvedčeni, nevedeli čo podpisujú, boli v tom čase u žalovaného v 6. rade v pracovnom pomere a bolo im vyhrážané, že prídu o prácu. Dištancujú sa od svojho svedeckého prehlásenia, pretože nevedia potvrdiť, či žalovaní v tom čase skutočne uvedenú parcelu užívali.

Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní v 6. a 7. rade neužívajú parcelu pod č. XXX a časť parcely XXX užívajú rodičia žalovaného v 6. rade. Užívajú ju však len niekoľko rokov, a to od času čo si vybavili Osvedčenie o vlastníctve. Predtým túto parcelu neužívali. Potvrdil však obranu žalovaných, že je pravdou, že parcelu XXX užívala rodina H., avšak ako záhumienok a aj to len do doby, kým pán H. neochorel a nezomrel, čo bolo v 80-tych rokoch minulého storočia. Zároveň je však pravdou, že drevená búda sa nachádza na parcele č. XXX, ktorá je vo vlastníctve rodičov žalovaného v 6. rade

Taktiež je pravdou, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , vystupoval ako svedok a ako zástupca žalobkyne svojej matky H. Z., ktorá žiadal určiť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, avšak ani v jednom prípade nevystupoval ako právny zástupca a mal za to, že keďže žalobkyňa, teda jeho mama užívala nehnuteľnosti od roku 1947, má na ne morálne právo. Následne po porade s právnymi zástupcami pôvodné konanie zastavili, nakoľko matka nie je v priamej vetve príbuzenstva od otcových príbuzných, právnych predchodcov otca a teda z toho pohľadu sa javilo výhodnejšie a lepšie, ak ako žalobca bude vystupovať on.

Vo svojom neskoršom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že Osvedčenie N XXX/XX zo dňa 27.11.2002, ktorým si žalovaní v 6. a 7. rade osvedčili spoluvlastnícky podiel 8/21 a ktorý je teraz na nich písaný v podiele XXX/XXXX na LV č. XXXX sa nezakladá na pravdivých tvrdeniach, nakoľko títo

žalovaní nemohli vydržať tieto nehnuteľnosti už vzhľadom na svoj vek. Naviac žalovaná v 7. rade, V. Z., rod. Y., nie je ani v priamom príbuzenskom pomere k pôvodnému vlastníkovi E. Z., vedenému v PKV č. XX, pod B - XXb v podiele XXX/XXXX., Rovnako vydanie Osvedčenia N XXX/XX bolo na základe nepravdivých podkladov a tvrdené predložených k spísaniu notárskej zápisnice. Osvedčenie N XXX/XX, Nz XXX/XX nemá právnu opodstatnenosť.

Zápisom do katastra nehnuteľnosti bol žalovaným vydaný LV č. XXXX k parc. Č. XXXX/X v podiele 8/21 vo výmere XXXX m2, orná pôda pôvodne osvedčených z LV č. XXX. Dňa 24.09.2002 bol vypracovaný geometrický plán č. XX/XX. Jeho podkladmi boli údaje a to PKV č. XX, LV č. XXXX, aj keď v tom čase existoval LV č. XXX, č.p. XXXX/X vo výmere XXXX m2, z ktorého boli osvedčené podiely zo dňa 27.11.2002 a vydaný LV č. XXXX. Žalobca je teda názoru, že konanie žalovaných v 6. a 7. rade bolo účelové v záujme získať príslušné podiely z nehnuteľností č.p. XXXX/X a to na základe nesprávnych údajov, ale i nesprávnym konaním a pochybením oprávnených - Notársky úrad E.. A. L. a Katastrálneho úradu, Správa katastra Snina. Žalovaní v 6. a 7. rade za účelom získania nehnuteľnosti vedených v Osvedčení N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 27.11.2002 postupovali neoprávnene i v ostatných prípadoch. Na základe týchto skutočností žalovaní v 6. a 7. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností k.ú. J. zapísanej na LV č. XXXX orná pôda o výmere 3708 m2 vedenej GO pláne č. 37 XXX XXX-XX/ XXXX pod ev. č. XXX/X o výmere XXXX m2 a ev. č. p. XXX/X o výmere XXXX m2.

Žalovaná v 4. rade S. Z. uviedla, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nadobudli riadne a legálne. Podľa potvrdenia Berného úradu Humenné, čo doložili už predtým do súdnych spisov, dokonca za uvedené nehnuteľnosti platili dávky, pričom poplatky platil jej dedo Y., a to dokonca aj za H. Z. a B. Z., pričom súdu predložila úradnú poistenku z roku 1936. Ďalej uviedla, že žalované nehnuteľnosti žalobca v súčasnej dobe neužíva a je tam zarastená tráva. Občas je tráva pokosená, čo môžu potvrdiť aj jej bratia, no že by niekto okrem občasného kosenia iným spôsobom nehnuteľnosti užíval nie je pravda. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam osvedčil na základe notárskej zápisnice č. N XX/XX, Nz XX/XX jej otec H. L., pričom na základe akého právneho titulu ich osvedčil uviesť nevedela. Ona uvedené parcely nadobudla na základe dedenia po jej otcovi. V súčasnosti uvedené parcely neužíva, nakoľko žije v Humennom.

Žalovaná v 4. rade v priebehu konania svoj názor zmenila a v Prehlásení zo dňa 28.09.2010, uviedla, že pozemky parc. č. KN XXX/X, KN XXX v kat. úz. J. sú vlastníctvom K.. H. Z.. Tieto pozemky dobromyseľne užíval jeho právny predchodca a po smrti jeho otca ich užíval on. Na týchto nehnuteľnostiach nehospodárili iné osoby, s výnimkou keď boli odovzdané družstvu a istý čas boli užívané rodinou H. ako záhumienok. Právny predchodca a tiež žalobca boli na nehnuteľnosť naviazaní verejnými dávkami a daňovými povinnosťami. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd žalobe vyhovel v prospech žalobcu.

Žalovaný v 6. rade E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou, dôvodmi v nej uvedenými nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Predmetnú parcelu nadobudol riadne po svojich právnych predchodcoch a to na základe osvedčenia, pričom v súčasnej dobe ju riadne užíva a to spoločne so svojou manželkou a svojimi rodičmi. On s manželkou parcelu užíva od času, od kedy ju osvedčili a boli zapísaní na LV č. XXXX ako vlastníci, no jeho rodičia parcelu užívali ešte predtým, asi od 90-tych rokov. Roky si pamätá hlavne z dôvodu, že v 90-tych rokoch brat chcel kúpiť predmetnú parcelu od rodiny H., boli viaceré stretnutia, dokonca bola dojednaná i kúpna cena, no keď už malo dôjsť k predaju sa zistilo, že pán H., ktorý mal figurovať ako predávajúci, nebol na papieroch vedený ako vlastník a ani nik z jeho predchodcov. Pričom sa vie, že rodina H. užívala uvedenú nehnuteľnosť od vojny, a to neustále. Rodina H. svoje vlastnícke právo k parcele č. XXX odvodzovala od svojich právnych predchodcov, nakoľko pani H. bola priamou dcérou C. Z., ktorý odišiel do Ameriky a ktorý pred svojim odchodom túto parcelu užíval. V roku 1990 sa žalovaný v 6. rade presťahoval z Medzilaboriec do Sniny, aby bol bližšie k rodičom, pričom už v tom čase chodil rodičom pomáhať na predmetnú nehnuteľnosť, dokonca rodine H. jeho rodičia platili 500,-Sk na rok za užívanie tejto parcely, t.j. za kosenie, pretože tam sa stále kosilo. Taktiež jeho rodičia užívali i parcely č. XXX a XXX, ktoré sú susediace s parcelou XXX a ktoré prešli do vlastníctva jeho otca v rámci dedičského konania. Ďalej uviedol že mu bolo zrejmé, že parcelu XXX má jeho otec, parcelu XXX užíva jeho strýko, resp. otcovi bratranci a parcela XXX ako susediaca parcela XXX užíva on, predtým rodina H., avšak parcelu XXX nikdy neužíval žalobca. Svoje vlastnícke právo k parcele XXX, ktorá vznikla z pôvodnej parcely XXXX/X a predtým XXXX, žalovaný v 6. rade odvádza od svojich rodičov a strýkov.

Ďalej uviedol, že vo výpise z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, kde sú zapísané parcely MPČ XXX a XXX je uvedený pod B16 E. Z., ktorý mal spoluvlastnícky podiel k parcele MPČ XXX a XXX. A z výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, kde sú zapísané parcely č. XXX, XXX a XXX MPČ ako aj z kópie pozemkovej mapy je zrejmé, že pod položkou B19 je uvedený jeho dedo, ktorý mal spoluvlastnícky podiel 1/12 k parcelám š. XXX, XXX a XXX. Teda z toho vyplýva, že na uvedených parcelách je postavený aj rodinný, resp. rodičovský dom žalobcu, pričom im to umožnil jeho dedo ako spoluvlastník, pretože bez jeho súhlasu by ho postaviť nemohli. Zároveň uviedol, že tieto podiely po svojom právnom predchodcovi od žalobcu nežiadal. Taktiež nie je pravda, že svedkyne, ktoré podpisovali Osvedčenie pred notárom boli u neho zamestnané, pretože on nikdy nezamestnával.

Žalovaná v 7. rade, V. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že podanú žalobu žiada zamietnuť. V súčasnej dobe parcelu č. XXX ona spoločne so svojimi svokrovcami reálne užíva, pričom uvedenú parcelu získali na základe osvedčenia č. N XXX/XX, ktoré je uvedené na LV č. XXXX. Osvedčenie bolo vydané v súlade so zákonom a získali ho aj na základe súhlasných prehlásení, ktoré k predmetnému osvedčeniu prikladali. Uvedenú parcelu v 90-tych rokoch užívala rodina H., pričom jej svokor i svokra tam chodili kosiť a ona im pomáhala hrabať. V súčasnej dobe túto parcelu užívajú jej svokrovci, pričom pred 3 rokmi tam ona spoločne s manželom sadila zemiaky. Predmetnú parcelu ani v minulosti ani teraz neužíval žalobca. Nemohol ju užívať, keďže ako je vyššie uvedené užívali ju a v súčasnosti aj užívajú jej svokrovci spoločne s jej rodinou. Žalobca uvedenú parcelu neužíva ani od roku 1994, tak ako to tvrdí. Práve z týchto dôvodov si dali osvedčiť tú časť parcely, ktorú reálne užívajú. Ďalej uviedla, že vlastnícke právo k predmetnej parcele si osvedčili, tak že v rámci dedičského konania prešlo vlastnícke právo k parcele na svokra Y. Z. a na jeho brata E.. H. Z., ktorý však žije v Bratislave a ktorý im to následne spísal do osvedčenia, teda predmetné nehnuteľnosti oni nadobudli na základe dedičských konaná po svojich právnych predchodcoch. K iným listom vlastníctva sa vyjadriť nevedela, nakoľko do rodiny Z. sa privydala v roku 1987 a už v tej dobe ju jej svokrovci užívali. Ich ostatné dedičské podiely ju nezaujímali, preto ich ani neskúmala. Svedkyne, ktoré podpisovali Osvedčenie u notára boli vopred oboznámené o aké parcely sa jedná, kto ich užíval a teda dobre poznali, čo je predmetom konania u notára. Tieto svedkyne, nakoľko pomery v obci poznali, ona požiadala o ich svedectvo. Pokiaľ ide o prehlásenie Obce J., nevie si to vysvetliť, nakoľko aj v minulosti i teraz platia za tieto nehnuteľnosti daň, nikdy s tým nebol žiaden problém, avšak naposledy od nich starostka odmietla prijať daň z nehnuteľnosti, nakoľko to vraj nemajú zaevidované. Následne doniesla kópiu dokladov o predchádzajúcich platbách dane z nehnuteľnosti, no aj napriek tomu odmietli peniaze prevziať. Žiaden nátlak na svedkyne nik nevyvíjal, nakoľko svedkyňa H. Z. veľmi dobre vedela, kto predmetné parcely užíval, pretože bola susedou rodiny H..

Žalovaný v 11. rade A.. E. Z., vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v danej veci určenia predmetného vlastníctva už Okresný súd Humenné rozhodol, a to právoplatným rozsudkom č.k. -161, ktorý následne potvrdil aj odvolací súd, a to rozsudkom sp. zn. . Ďalej uviedol, že právnu relevanciu nových dôkazov nevie posúdiť, nakoľko mu neboli zaslané a nebol s nimi oboznámený. Už v predchádzajúcich svojich vyjadreniach uviedol, že jeho právni predchodcovia, dedo H. Z. a hlavne jeho otec, H. Z. a strýko E. Z. boli spoluvlastníkmi častí parcely XXXX/X, podľa nového geometrického plánu parciel EN XXX, XXX a XXX, ktoré si právne vyporiadali. Tento právny stav považuje teda za relevantný a deľbu a vlastnícke práva teda nie je potrebné preukazovať. Taktiež sú právnymi nástupcami nehnuteľnosti v zmysle LV č. XXXX. Ďalej uviedol, že parcelu EN XXX dlhodobo užívala rodina H. z J.. Nevedel však uviesť ako dlho a na akom základe, či dohody bola daná parcela využívaná. Nevedel ani posúdiť aké boli, resp. aké sú vlastnícke vzťahy k tejto parcele a ani to, či došlo k prípadnej deľbe, resp. vyporiadaniu vlastníckych pomerov a podielov medzi predchodcami žalobcu k danej parcele resp. rodinou H.. Mal však vedomosť, že na pozemku, kde v súčasnej dobe stojí dom žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, bývali a hospodárili rodičia žalobcu so svojimi deťmi. Výmeru jednotlivých parciel, právny stav a prípadnú deľbu medzi jednotlivými spoluvlastníkmi však nevedel posúdiť, a to časti parciel XXXX/X vo vzťahu k parcelám EN XXX a XXX.

Žalovaný v 13. rade, Obec J. vo svojom Vyhlásení zo dňa 03.09.2010 uviedla, že vlastníci vedení v PKV č, XX pod B, a to :Y. Z., žena B. rod. L.; E. Z.; E. Z.;C. L., rod. Z.; C. Z., žena V., rod. L.; Y. Z., žena H., rod. V., nie sú právnymi predchodcami E. Z. a manželky V. Z., rod. Y., obaja bytom Y. XXXX, R.. Ďalej je vo vyhlásení uvedené, že menovaní nadobudli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX p. č. XXXX/X J. na základe Osvedčenia N XXX/XX, Nz XXX/XX z LV č. XXXX tým, že v predloženej

žiadosti k jeho overeniu došlo k pochybeniu skutkového stavu týkajúceho sa hodnovernosti podkladov k vy daniu Osvedčenia N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 27.11.2002. Týmto Obecný úrad J. v zastúpení ruší k tomuto účelu vydané stanovisko a zároveň vyhlasuje, že menovaní E. Z. a V. Z., rod. Y. nie sú vlastníkmi nehnuteľností vedených parciel KN č. XXX/X a KN č. XXX vo výmere XXXX m2. tieto pred vydaním LV č. XXXX nikdy neužívali rovnako ako ani ich právni predchodcovia. Predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne užívali E. Z. a manželka H. Z., rod. S. a od roku 1990 spolu aj s ich synom K.. H. Z., všetci bytom J. XXX. Za užívanie týchto nehnuteľností odvádzajú obci daň z nehnuteľnosti a v obci sú všeobecne považovaných za vlastníkov.

Súrodenci žalobcu E. Z. a Z. H., rod. Z. vo svojom Vyhlásení zo dňa 14.08.2010 vyhlásili, že ich otec E. Z., nar. XX.XX.XXXX v roku 1990 v ich prítomnosti rozhodol o darovaní parcely KN č. XXX/X a parcely KN č. XXX, ktoré boli súčasťou pôvodnej parcely č. XXXX zapísané v PKV č. XX kat. úz. J., ich bratovi K.. H. Z.. Ten sa za tento dar zaviazal zotrvať na rodičovskom mieste a zabezpečiť starostlivosť a opateru obom rodičom. Ďalej uviedli, že tieto parcely sa užívali dlhodobo v ich rodine, podľa rozprávania ich otca sú tieto parcely ich vlastníctvom a ich otec ich získal od svojho otca Y. Z.. Na týchto parcelách hospodáril už iba ich brat spolu s rodičmi. Po získaní parcely do vlastníctva sa brat zaevidoval ako samostatne hospodáriaci roľník. Na základe tohto vyhlásenie súhlasia, aby súd rozhodol v súlade s podanou žalobou.

Svedkyňa H. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že je matkou žalovaného v 6. rade a žalovaná v 7. rade je jej nevesta. Ďalej uviedla, že žalované parcely, predovšetkým parcelu č. XXX užíva zhruba 26 rokov, kedy sa dohodla s pani H., že jej bude platiť sumu 500,-Sk ročne za to, že užíva časť jej parcely. Následne keď zomrela dvakrát vyplatila sumu po 500,-Sk ešte jej dcére, ktorá žije v Bratislave, pretože predmetnú parcelu užívali. Aj v súčasnej dobe ju užívajú, a to sadia na nej, orú. Danú parcelu užívala aj jej nevesta, teda ju užívajú spoločne. Danú parcelu č. XXX nikdy žalobca neužíval a neužíval ju ani jeho otec, je rodáčkou z obce J. a už ako dieťa chodila na dané parcely, a keďže s pani H. boli spolužiačky vo veku 13-14 rokov jej chodila i pomáhať. S rodinou H. bola najprv dohoda že za užívanie časti ich parcely im platili 500,-Sk ročne a neskôr na základe dohody už užívali celú parcelu oni a nie rodiny H.. Pokiaľ ide o parcelu XXX/X, tak tam videla otca žalobcu kosiť, nikdy však neužíval parcelu XXX, a to ani žalobca a ani jeho právny predchodca. Zhruba pred 5 rokmi mali medzi sebou so žalobcom spor, pretože sa snažil pokosiť i parcelu, ktorá patrila H., a to až po parcelu č. XXX.

Svedkyňa C. K., rod. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný v 6. rade je jej synovec a zároveň je aj vzdialenou príbuznou žalobcu. Ďalej uviedla, že parcelu XXX, predtým vlastnil jej otec a už od detstva na ňu chodievali pomáhať. Táto parcela hraničila s parcelou XXX, ktorú vlastnila rodina H. a teda sa pri práci na poli obe rodiny stretávali. Na ich parcelu chodievala od svojich 4 rokov, teda zhruba od roku 1942 a v tom čase obhospodarovala parcelu č. XXX rodiny H.. Či boli uvedení aj ako vlastníci nevedela uviesť, vlastnícke právo nikdy neskúmala. Potvrdila však, že predmetnú parcelu užívali ako svoje vlastníctvo. Taktiež aj ona vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca a ani jeho otec parcelu č. XXX nikdy neužívali. Po jej rodičoch užívala parcelu č. XXX ako i parcelu č. XXX H. Z., predtým do roku 1982 tam hospodárili H.. Pamätá si to preto, že im chodievala pomáhať. Následne po nich už užívala parcelu č, XXX H. Z., ktorá platila rodine H. nejakú sumu za to, že užíva parcelu č. XXX. Uviedla tiež, že v tejto časti záhumienky nikdy neboli a ani družstvo túto časť nikdy neužívalo. Rovnako nevedela uviesť, kto vlastnil predmetnú parcelu pred rodinou H., nezaujímala sa o to a ani sa o tom s pani H. nebavili.

Svedok E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobcu. On býval so svojimi rodičmi v J. asi do roku 1985, kedy sa presťahoval do Sniny, pričom potom neustále a pravidelne navštevoval svojich rodičov. Aj on svojim rodičom pomáhal na predmetných pozemkoch. Na týchto pozemkoch hospodáril jeho otec spoločne so svojím otcom, teda jeho dedom, Dedo získal tieto pozemky po svojo otcovi, teda jeho pradedovi. Čísla parciel, ktoré mali užívať jeho predkovia uviesť nevedel, vedel však, že užívali parcely od domu, záhrady priľahlé k domu. Ďalej uviedol, že ich najbližším krajným susedom bola rodina H., ktorá užívala nejakú parcelu, avšak o akú parcelu a pod akým číslom bola zapísaná uviesť nevedel. V časoch keď sa založilo družstvo, niekedy v 50-tych rokoch, dostali určité záhumienky, ktoré im boli, rovnako ako rodine H. pridelené, avšak predtým bol vlastníkom týchto pozemkov jeho pradedo. Ďalej uviedol, že ich rodiny hospodárila po pozemok H., no neskôr, keď už boli starí, pomáhali aj im. Ďalší pozemok za H. obhospodarovali rodičia žalovaného v 6. rade. V roku 1990 sa vrátil naspäť domov žalobca, t.j. jeho

straší brat. Keďže bolo leto na prázdniny s deťmi prišla z Prahy i jeho sestra. Vtedy otec, ktorý bol v tom čase chorľavý povedal najstaršiemu synovi, že on bude po ňom pozemky obhospodarovať, aby si všetko vybavil na seba. On i sestra s týmto rozhodnutím otca súhlasili. On si naopak začal vybavovať na seba pozemky po mame. O ktoré konkrétne parcely sa malo jednať vtedy nehovorili, avšak otec hovoril že sa jedná o parcely, na ktorých on gazdoval so svojím otcom. Ďalej uviedol že aj v súčasnosti užívajú tie parcely, avšak parcelu, ktorú predtým užívali H. a teraz užívať nemôžu, nakoľko ju užívajú rodičia žalovaného v 6. rade. Hranicou medzi parcelami je búdka, ktorú postavili rodičia žalovaného v 6. rade, teda po tú búdku užívajú nehnuteľnosť. Má však za to, že pozemok na ktorom búda stojí, patrí jeho rodine a aj parcela č. XXX patrí im. S H., resp. ich právnymi predchodcami nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere. Pokiaľ si však dobre pamätá, za uvedenú nehnuteľnosti platila dane jeho mama.

V priebehu konania boli súdu doručené Prehlásenia žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5., 8., 9., 10., 11., 13 rade, ktorí uviedli, pozemky parc. č. KN XXX/X, KN XXX v kat. úz. J. sú vlastníctvom K.. H. Z.. Tieto pozemky dobromyseľne užíval jeho právny predchodca a po smrti jeho otca ich užíval on. Na týchto nehnuteľnostiach nehospodárili iné osoby, s výnimkou keď boli odovzdané družstvu a istý čas boli užívané rodinou H. ako záhumienok. Právny predchodca a tiež žalobca boli na nehnuteľnosť naviazaní verejnými dávkami a daňovými povinnosťami. Z týchto dôvodov žiadali, aby súd žalobe vyhovel v prospech žalobcu.

Žalovaný v 12. rade ROTAX - ARCH, s.r.o. vo svojom Vyhlásení zo dňa 20.07.2010 uviedol, že jeho vlastnícke právo k novovytvoreným nehnuteľnostiam GO plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX je formálne a že dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti špecifikovanej na LV č. XXX, k.ú. J. je užívateľ H. Z., predtým jeho otec a matka H. Z., rod S.. Príslušné nehnuteľnosti užívali ešte pred založením JRD v J.. Spoločnosť ROTAX -ARCH, s.r.o. tieto nehnuteľnosti získala na základe kúpnej zmluvy od JRD J.. Tieto nehnuteľnosti však ani JRD J. ani ROTAX -ARCH, s.r.o neboli a nie sú obhospodarované. Následne tento žalovaný poprel toto svoje vyhlásenie a uviedol, že zo žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť.

Žalobca na poslednom pojednávaní konanom dňa 07.02.2012 uviedol, že trvá na podanej žalobe v súlade s uznesením, ktorým súd pripustil zmenu petitu. Svoj titul nadobudnutia vlastníckeho práva a to darovaciu zmluvu od svojho otca a následne vydržanie( ktoré uviedol pri svojej prvej výpovedi ), však už vôbec neuviedol.

Ďalej uviedol že s podanou žalobou súhlasia všetci žalovaní, okrem žalovaných v 6. a 7. rade, títo však podľa ním predloženého GO plánu nesúhlasia s určením vlastníckeho práva k parcele č. CKN XXX/X. Aj teraz aj v minulosti sa snažili vec vyriešiť mimosúdne, avšak vždy stroskotali na žalovaných v 6. a 7. rade, s ktorými sa nevedeli dohodnúť na výmere a hranici tejto parcely, pretože medzi nimi boli rozporné tvrdenia. Má za to, že súdu predložili dostatok dôkazov o to že je vlastníkov týchto nehnuteľností.

Na výzvu súdu, ako on nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, uviedol, že vlastnícke právo k uvedeným parcelám na neho prešlo na základe nepretržitého užívania ako vlastníctva jeho právnych predchodcov a to jeho otcom, následne potom spolu s jeho mamou a napokon spoločne aj s ním, pričom od roku 1990 užíva predmetné nehnuteľnosti výlučne sám. Teda uvedené nehnuteľnosti na neho prešli na základe pôvodného dedenia a na základe nepretržitého užívania.

Túto skutočnosť chcel jeho otec potvrdiť v roku 1996 a to na základe zákona o vyporiadaní nehnuteľností, avšak v tom čase sa sťahoval Katastrálny úrad z Humenného do Sniny a konanie bolo prerušené s tým, že sa má dokončiť v Snine. V roku 1998 otec zomrel a v roku 2002, kedy sa končila predĺžená lehota o možnosti vyporiadania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začal vo veci konať. Vtedy zistil že žalovaní v 6. a 7. rade už vybrali aj jeho podiely, tzn. Podiely jeho predkov a uplatnili si vlastnícke právo, na základe čoho im bol vydaný LV č. XXXX. Na katastri bol vtedy uzrozumený, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam už nemôže mať zapísané, nakoľko predmetné nehnuteľnosti už majú svojich vlastníkov, ktorým bol vydaný aj list vlastníctva. Preto podal žalobu na súd, nakoľko iným spôsobom nebolo možné získať vlastné nehnuteľnosti.

Žalovaný v 6. rade aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 07.02.2012 žiadal podanú žalobu zamietnuť, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú v jeho vlastníctve. Pred ním ich minimálne od roku

1989 užívali jeho rodičia a on k nim získal vlastnícke právo legálne na základe osvedčenia, pričom všetky potrebné doklady preukazujúce pravdivosť a relevantnosť jeho tvrdení súdu už predtým doložil. Aj napriek nepravdivým tvrdeniam, ktoré počas celého konania uvádzal žalobca je vlastníkom parcely č. XXX, tak ako je uvedená na GO pláne. Túto parcelu pred ním v minulosti uvádzali jeho právni predchodcovia, resp. rodina H., ktorým jeho rodičia platili ročne nájom a potom po nich prevzali užívanie týchto parciel. Tvrdenia žalobcu, že nehnuteľnosti od nepamäti užíval jeho otec sú klamstvom, čím sa žalobca dopustil súčasne krivej výpovede.

Žalovaný v 8. rade vo svoje výpovedi uviedol, že spočiatku síce so žalobou nesúhlasil, nakoľko zasahovala aj do ich spoluvlastníckeho podielu, no po vypracovaní nového GO plánu a zmenou petitu žaloby, požadovaná parcela už do jeho spoluvlastníckeho podielu nezasahuje. Preto s podanou žalobou súhlasil, nie však s náhradou trov konania, na ktorí ho žiadal zaviazať žalobca.

Žalovaný v 9. rade na pojednávaní dňa 07.02.2012 uviedol, že s podanou žalobou súhlasí a drobného podielu, ktorý má k uvedenej parcele č. XXX sa vzdal v prospech žalobcu, pretože ju nikdy neužíval. Ďalej uviedol, že pôvodná žaloba bola zameraná aj na parcelu EKN XXXX/X, čím bolo zasiahnuté aj do jeho parcely č. XXX, preto vtedy s podanou žalobou nesúhlasil. Po vypracovaní nového GO plánu a pripustení zmeny žaloby, sa do jeho parcely nezasahuje, preto s ňou súhlasí. Nesúhlasil s náhradou trov konania. Zároveň ešte raz uviedol, že časť parcely XXX užívala rodina H., pričom ako a kto užíval ostatné parcely uviesť nevedel, nestaral sa o to. On a jeho rodina sú vlastníkom parcely č. XXX, ktorá predmetom sporu nie je.

Žalovaný v 12. rade na pojednávaní dňa 07.02.2012 uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.05.2001 a s podanou žalobou nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť v celom rozsahu, čím vlastne znegoval svoje predchádzajúce súhlasné vyhlásenie v prospech žalobcu.

Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. a účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na bola vypustená z povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa , odsek 1 , tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa , odsek 1, 2 a predovšetkým podľa , odsek 1 a , odsek 1

Súd sa najprv zaoberal otázkou, kedže ide o určovaciu žalobu podľa , písmeno c ) , či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Kedže uvedená parcela aj napriek tvrdeniam žalobcu, že jej výlučným vlastníkom bol už jeho nebohý otec E. Z., nie je v katastri nehnuteľností evidovaná a ani nebola evidovaná vo výlučnom vlastníctve nebohého otca žalobcu E. Z. a nebola a nie je evidovaná ani vo vlastníctve žalobcu, tak bez rozhodnutia súdu nie je možné v takomto prípade riešiť ani prechod či prevod vlastníckeho práva na žalobcu a jeho zápis do katastra ako vlastníka a teda žalobca bez rozsudku súdu nemôže uskutočniť ani ďalšie právne úkony spojené

s touto nehnuteľnosťou. Z tohto dôvodu súd konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

Súd zisťoval, kedže to namietali niektorí žalovaní, či sa v danej veci nejedná o res judicate, t.j. prekážku konania na ktorú súd prihliada ex offo vo vzťahu s pripojeným spisom Okresného súdu Humenné, sp.zn. a jeho právoplatným rozsudkom v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, kde sa ten istý žalobca domáhal určenia, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi. Uvedenú žalobu súd zamietol a toto rozhodnutie odvolací súd potvrdil a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní vlastnícke právo svojho nebohého otca a ani jeho právnych predchodcov a ani žiaden z právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva u nich. Súd zistil, že sa nejedná o res judicate, pretože tam bol iný petit ( žalobca žiadal určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho otcovi ) a na strane žalovaných nevystupovali všetci teraz žalovaní, teda išlo aj o iný okruh účastníkov na strane žalovaných.

Primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo, že žalobca ani po vykonanom dokazovaní a jeho ukončení neuniesol svoje dôkazné bremeno ( ani výpoveďami a ani listinnými dôkazmi ) a nepreukázal svoje tvrdenia o darovaní, o užívaní, vydržaní, respektíve nepreukázal splnenie podmienok potrebných pre vydržanie. Súd jeho tvrdeniam o darovaní sporných nehnuteľností jeho otcom niekedy v roku 1990 považoval za účelové a nepreukázané a to aj s ohľadom na pripojený spis a jeho právoplatný rozsudok a s ohľadom na tvrdenia žalobcu ( výpovede, vyjadrenia ) o týchto nehnuteľnostiach, ktoré urobil či už ako účastník konania alebo ako zástupca svojej matky v pripojených spisoch, kde nikdy predtým neviedol žiadnu darovaciu zmluvu od svojho otca na seba. Súd vychádzal z právoplatného rozsudku potvrdeného odvolacím súdom v pripojenej veci , kde bola žaloba zamietnutá, pretože ten istý žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, darom, reálnou deľbou ani inak u svojho právneho predchodcu otca a predtým ani u svojho deda. V konaní bolo právoplatne rozhodnuté a preukázané, že jeho otec a predtým ani jeho dedo nikdy neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobca tam pritom nikdy nič ani nespomenul o tom, že jeho otec mu to mal darovať v roku 1990 a kedže jeho otec (ani dedo) neboli nikdy vlastníkom nehnuteľností, nemohol jeho otec ako nevlastník ich ani darovať žalobcovi v roku 1990.

Rovnako z ďalšieho pripojeného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn. , kde žalovala matka žalobcu H. Z. o určenie, že je výlučnou vlastníčkou tých istých parciel, vtedy ešte pod pôvodným číslom 1609/1na LV č.XXXX, pričom podtstné je, že v konaní ju zastupoval so všeobecnou plnou mocou práve žalobca, ktorý v konaní aj po riadnom poučení vypovedal a obaja, t.j. manželka nebohého E. Z. H. Z., rod. S. ( matka terajšieho žalobcu ) a terajší žalobca ako zástupca a svedok nikdy neuviedli nič o žiadnej ústnej darovacej zmluve z roku 1945, t.j. nikdy neuviedli, že predmetnú parcelu dostal darom v roku 1945 otec žalobcu E. Z. od Y. Z. a rovanko ani žalobca v tamtom konaní a ani jeho matka žalobkyňa nič neuviedli o darovacej zmluve z roku 1990., ktorou mal otec žalobcu nehnuteľnosti darovať žalobcovi. Preto tvrdenia žalobcu v tomto konaní o darovaní v roku 1990 sú rýdzo účelové a svedecká výpoveď brata žalobcu v tomto konaní a čestné prehlásenie jeho ďalších súrodencov sú taktiež účelové a kedže sa jedná o blízke osoby žalobcu - súrodencov, súd ich taktiež vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné výpovede.

Žalobca o tom vedel, čo vyplýva z jeho výpovedi v pripojených spisoch a teda nemohol byť ani dobromyseľný pri vstupe do držby pri darovaní v roku 1990 a prípadnom následnom vydržaní.

Taktiež účelovosť a špekulatívnosť tvrdení žalobcu o darovaní od otca v roku 1990 okrem toho, že to predtým vôbec v iných konaniach neuvádzal a to ani jeho matka, vidí súd aj v tom, že na poslednom pojednávaní, už svoje vlastnícke právo - vstup do držby neodvádzal od darovacej zmluvy z roku 1990 od svojho otca ( už darovaciu zmluvu vôbec ani neviedol ), ako to tvrdil na prvom výsluchu ( darovanie pritom neuviedol ani v žalobe ), ale tvrdil, že vlastníctvo k uvedeným parcelám na neho prešlo na základe nepretržitého užívania ako vlastníctva jeho právnych predchodcov a to jeho otcom, následne potom spolu s jeho mamou a napokon spoločne aj s ním, pričom od roku 1990 užíva predmetné nehnuteľnosti výlučne sám. Teda uvedené nehnuteľnosti na neho prešli na základe pôvodného dedenia a na základe nepretržitého užívania. V konaní ako už bolo uvedené však bolo právoplatne rozhodnuté, že tieto nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po jeho otcovi, lebo nebolo preukázané vlastnícke právo

jeho otca a ani deda žalobcu. Teda jeho tvrdenia nadobudnutí vlastníckeho práva si zjavne odporujú, nakoľko raz to bola darovacia zmluva a potom to bolo dedenie po jeho predkoch.

Žalobca teda ani v tomto konaní nepreukázal splnenie zákonnom vyžadovaných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u svojho otca žalobcu - nebohého E. Z., nepreukázal darovaciu zmluvu z roku 1945 a okrem toho nepreukázal ani nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, reálnou deľbou či inak u jeho predchodcu Y. Z. ( deda žalobcu ). Predovšetkým nepreukázal vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby, t.j. právny titul ( ústnu darovaciu zmluvu z roku 1945 ) na základe ktorého začal E. Z. - otec žalobcu oprávnene a dobromyseľne užívať parcelu ako svoje vlastníctvo a teda nepreukázal ani začatie plynutia vydržacej doby. Rovnako ako nepreukázal darovaciu zmluvu z roku 1990, na základe ktorej daroval predmetné parcely jemu, jeho otec E. Z.. Mimo toho nepreukázal ani druhú podmienku pre vydržanie a to dobromyseľné, oprávnené a nerušené užívanie a uplynutie potrebnej vydržacej lehoty. To isté nebolo preukázané zo strany žalobcu ani u Y. Z. - deda žalobcu, ktorý mal v roku 1945 ústnou darovacou zmluvou ( bez písomnej formy, bez vkladu do pozemkovej knihy ) darovať parcelu synovi E. Z.. Rovanko nebola preukázaná ani darovacia zmluva z roku 1990 z otca žalobcu na žalobcu - dobromyseľný a oprávnený vstup do držby a následne vydržanie.

Predovšetkým žalobca absolútne nepreukázal z nižšie uvedených dôvodov ústnu darovaciu zmluvu z roku 1945, ktorou mal podľa žalobcu Y. Z. darovať parcelu E. Z. a ktorá mala predstavovať právny titul na oprávnený a dobromyseľný vstup do držby u E. Z. a ani darovaciu zmluvu z roku 1990, ktorou mal jeho otec E. Z. darovať parcelu žalobcovi a tieto jeho tvrdenia sa javia súdu ako čisto účelové, nepravdivé a ničím nepodložené a to s ohľadom na výpovede svedkov, účastníkov a hlavne na pripojený spis Okresného súdu Humenné sp.zn. , kde žalovala matka žalobcu H. Z. o určenie, že je výlučnou vlastníčkou tej istej parcely XXXX/Xna LV č.XXXX, pričom v konaní ju zastupoval so všeobecnou plnou mocou práve žalobca ktorý v konaní aj po riadnom poučení vypovedal a obaja , t.j. manželka nebohého E. Z. H. Z., rod. S. ( matka terajšieho žalobcu ) a terajší žalobca ( obdarovaný syn nebohého E. Z. a syn H. Z., r. S. ) nikdy neuviedli nič o žiadnej ústnej darovacej zmluve z roku 1945, t.j. nikdy neuviedli, že predmetnú parcelu dostal darom v roku 1945 otec žalobcu E. Z. od Y. Z..

Tvrdenia žalobcu v tomto konaní a v konaní sp.zn.: boli úplne odlišné a podľa tvrdení žalobcu a jeho matky žiadali v tamtom konaní určiť, že tá istá parcela č.XXXX/X je na základe vydržania, neskôr dedenia vo výlučnom vlastníctve H. Z. - matky žalobcu. Okrem iného opačne vypovedali v tamtom konaní aj čo sa týka vlastníctva u Y. Z., kde uviedli viackrát konkrétne citujem : ( strana dva žaloby - čl.2, výpoveď - čl.XX, XX, vyjadrenie - čl.XXX a iné spisu ), že tento to získal darovaním ústnou formou od ostatných podielových spoluvlastníkov predtým ako odišli do USA, čo bolo vraj vtedy zvykom. Poukazujem, že žalobca vtedy zastupoval matku - žalobkyňu, v konaní ( splnomocnenie a vyjadrenie na čl 78, 93 spisu ) a aj tak v súlade s jej žalobou vypovedal ( napríklad jeho výpoveď na čl.85, na čl. 103 spisu ) a teda dobre o tom vedel už vtedy.

Okrem toho už vtedy žalobca potvrdil, že túto parcelu užívala aj rodina H., čo je v súlade s výpoveďami aj žalovaných a svedkov.

Žalobca a ani jeho matka v tamtom konaní teda ani raz nespomenuli ústnu darovaciu zmluvu z roku 1945, ktorou mal E. Z. získať parcelu od svojho otca Y. Z. a nespomenuli ani darovaciu zmluvu z otca žalobcu na žalobcu v roku 1990.

Žalobca teda nepreukázal ani prvú podmienku nevyhnutnú pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby na základe ním tvrdeného právneho titulu ( už darovacej zmluvy z roku 1990 ), ktorá mala predstavovať vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby u žalobcu. Zároveň nepreukázal ani darovaciu zmluvu z roku 1945, ktorá mala predstavovať vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby u otca žalobcu. Rovnako ani u Y. Z. - deda žalobcu, nebolo preukázané ani darovanie ústnou formou, ani reálna deľba, ani vydržanie a to či už svedkami alebo písomnými dôkazmi.

Rozporné tvrdenia žalobcu vo viacerých spisoch sú len ničím nepreukázanými tvrdeniami, bez dôkazov. Napríklad tvrdenie žalobcu, že podieloví spoluvlastníci niekedy medzi svetovými vojnami alebo predtým odišli do USA a preto došlo k reálnej deľbe a k užívaniu len jedným z nich Y. Z., respektíve jeho právnym predchodcom, je len nepodloženým tvrdením bez dôkazov a bez právnych účinkov, ktoré by zakladali spôsobilý právny titul a oprávnený a dobromyseľný vstup do držby a následné vydržanie alebo oprávnenú držbu a vznik výlučného vlastníctva u Y. Z.. V inom už vyššie uvádzanom spise zasa žalobca a jeho matka tvrdili, že podieloví spoluvlastníci to pred odchodom do USA ústne darovali Y. Z., čo vraj bolo vtedy bežné ( strana dva žaloby - čl.2, výpoveď - čl.93, 78, vyjadrenie - čl.123 a inde v spise ).

Žiaden zo svedkov, s výnimkov súrodencov žalobcu, nepotvrdil tvrdenia žalobcu o darovacej zmluve z roku 1990. Nepotvrdili to ani účastníci konania, ktorí o darovacej zmluve v roku 1990, kedy mala začať plynúť vydržacia doba nič nevedeli.

Je potrebné zvýrazniť, že k začatiu plynutia a začatia vydržacej doby či už u nebohého otca žalobcu E. Z. alebo u deda žalobcu Y. Z. malo dôjsť pred rokom 1945, teda vždy za účinnosti Uhorského obyčajového práva, avšak žalobca nepreukázal ani oprávnený a dobromyseľný vstup do držby a ani začatie plynutia oprávnenej a dobromyseľnej vydržacej doby, tak ako to vyžadovalo vtedy platné právo. Žalobca neuvádzal a ani v konaní to nebolo preukázané z iných dôvodov, aby došlo k oprávnenému a dobromyseľnému vstupu do držby a k začatiu plynutia vydržacej doby z iných dôvodov po 01.01.1951, teda počas platnosti Stredného alebo po roku 1964 od platnosti terajšieho .

Žalobca preto nepreukázal splnenie podmienok na vydržanie podľa súčasne platného na základe darovacej zmluvy z roku 1990.

V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha ( obdobne ako teraz kataster nehnuteľností ) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom ( výmazom ) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov ( proti štátu 100 a cirkvi 40 rokov ) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný, čo nebolo zo strany žalobcu preukázané ani u Y. Z. a ani u E. Z. v roku 1945. Naopak v pozemkovej knihe v PKV č. XX a č. XXX boli zapisované ďalšie zmeny, napríklad dedenie v roku 1918, 1930, 1938 a 1943. Všetky tieto podmienky potrebné pre vydržanie podľa Uhorského obyčajového práva žalobca nepreukázal a neboli splnené ani u E. Z. a ani u Y. Z..

Od 01.01 1951 do 1964 platilo vydržanie podľa Stredného ( SOZ ) č. a taktiež sa vyžadovali obdobné podmienky oprávnená, dobromyseľná a nepretržitá držba aspoň 10 rokov + vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby. Po nadobudnutí účinnosti Stredného žalobca nepreukázal žiaden vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby u nebohého E. Z.. Predchodca Y. Z. zomrel zasa v roku 1947, teda pred prijatím SOZ.

Tento zákon zaviedol v § 116 ods. 1 kratšiu 10 ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods. 1 SOZ, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951, skončí sa, ak tento zákon stanovuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951. Podľa ods. 2 to platí aj pre vydržacie doby. V tomto prípade sa ustanovenia § 566 nemôžu použiť, pretože žalobca ani nepreukázal prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby u nebohého E. Z. na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1945, či z iného právneho titulu. Ostatné podmienky na vydržanie § 115 až 118 SOZ, ktoré by nastali za platnosti a účinnosti SOZ, žalobca v konaní rovnako ani neuvádzal, nepreukázal a nevyšli najavo.

Podľa ustanovení tzv. Stredný (SOZ) o nadobudnutí vlastníctva vydržaním;

§ 115 Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

§ 116, odsek 1: Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Odsek 2 : Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 566 SOZ, odsek 1 : Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

odsek 2 : To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného , sa vydržanie zaviedlo až novelou s účinnosťou od 01.04.1983, čo však nemožno použiť na tento spor a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou účinnou od 01.01.1992, pričom podmienky boli a sú : - oprávnená a dobromyseľná držba, čo sa hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, - držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas oprávnenej držby právneho predchodcu. Ustanovenia č. nemožno aplikovať na tento prípad, pretože podľa tvrdení žalobcu a je to zrejme aj z dokazovania malo dôjsť k začatiu plynutia vydržacej doby a k vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby najneskôr do roku 1945 u E. Z. a u Y. Z. ešte predtým, teda za účinnosti Uhorského obyčajového práva. V tomto spore žalobca nepreukázal ani vyššie uvedené podmienky na vydržanie podľa súčasného a to ani na základe darovania v roku 1990.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Žalobca v tomto konaní nepreukázal ani prvú podmienku pre vydržanie a to právny titul pre začatie plynutia vydržacej lehoty a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby u nebohého E. Z. po 01.04.1964, t.j. od nadobudnutia účinnosti Ostatné podmienky na vydržanie podľa teraz platného v a v a 130, ktoré by nastali za platnosti a účinnosti žalobca v konaní rovnako ani neuvádzal, nepreukázal a nevyšli najavo. Rovanko otec žalobca ako už bolo

právoplatne rozhodnuté nebol v roku 1990 vlastníkom nehnuteľností o čom žalobca dobre vedel a nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má sám.

Z prvotných tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca odôvodňoval vznik vlastníckeho práva vydržaním u svojho právneho predchodcu a to nebohého otca E. Z. na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1945, ktorou mal Y. Z. obdarovať svojho syna E. Z. predmetnou parcelou, pričom táto darovacia zmluva mala predstavovať oprávnený a dobromyseľný právny titul pre vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby a následnym dlhodobým užívaním tejto parcely zo strany nebohého E. Z.. Následne E. Z. predmetnú parcelu daroval v roku 1990 žalobcovi.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva a to hlavne vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby. Nebolo to preukázané ani u nebohého E. Z. a ani u jeho právneho predchodcu Y. Z. a to z dôvodu, že nepreukázal predovšetkým vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby, resp. právny titul, na základe ktorého začal užívať či už nebohý E. Z., alebo pred ním jeho otec nebohý Y. Z. predmetnú parcelu. Tvrdenia žalobcu v žalobe a počas konania o tom, že predmetnú nehnuteľnosť dostal nebohý E. Z. ústnou darovacou zmluvou roku 1945 od svojho otca Y. Z., respektíve tvrdenia, že Y. Z. začal len tak užívať parcelu potom ako, ostatní podieloví spoluvlastníci odišli do USA, respektíve tvrdenia o reálnej deľbe pôvodných parciel nebola preukázaná žiadnymi dôkazmi ani svedeckými výpoveďami a ani inými dôkazmi a dokonca toto jeho tvrdenie je rozpore s jeho inými tvrdeniami v predchádzajúcich súdnych sporoch a nepreukázali ho ani svedkovia. Okrem toho Y. Z. v čase tzv. darovania v roku 1945 nebol výlučným vlastníkom parcely a nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má sám.

Z tohto dôvodu nebola splnená ani prvá základná podmienka pre vydržanie a to právny titul vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby zo strany nebohého E. Z. - otca žalobcu a začatie plynutia vydržacej doby. Keďže nebola splnená ani táto prvá podmienka pre vydržanie je zbytočné skúmať druhú podmienku a to užívanie parcely počas celej vydržacej doby a uplynutie vydržacej doby, avšak treba podotknúť, že nebolo preukázané ani samotné užívanie predmetných nehnuteľností v dobromyseľnej viere ako svoje vlastné po dobu 32 rokov podľa uhorského obyčajového práva u Y. Z., respektíve po dobu minimálne 10 rokov podľa Stredného u nebohého E. Z. a to z dôvodu, že uvedené parcely podľa vyjadrenia viacerých svedkov, účastníkov konania a aj samotného žalobcu užívala ešte aj rodina H., okrem toho uvedené parcely boli užívané podľa vyjadrenia žalovaného v 6. rade E. Z. aj jeho právnymi predchodcami, ktorý dokonca platili za ne dane aj za ostatných podielových spoluvlastníkov.

Len samotné užívanie nehnuteľnosti bez preukázania vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby pri začatí plynutia vydržacej lehoty nemôže založiť splnenie všetkých podmienok na vydržanie a tým ani platný vznik vlastníckeho práva vydržaním. Rovnako je zvláštne, že samotný nebohý E. Z. sa až do svojej smrti v roku 1998 a predtým ešte jeho otec Y. Z. do smrti v roku 1947 nepokúšali súdnou cestou žalovať o určenie svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a až po ich smrti matka žalobcu a manželka E. Z. H. Z., rod. S., ktorá sa vydala do obce až v roku 1947, sa pokúšala žalovať o určenie vlastníckeho práva a neskôr jej syn, terajší žalobca. Tieto zistenia súdu tiež poukazujú na to, že nebohí E. Z. a Y. Z. vedeli, že nie sú oprávnení a dobromyseľní a že táto parcela nie je v ich výlučnom vlastníctve a v užívaní. Tento názor podporuje aj čestné prehlásenie doložené žalobcom na čl. 159, že vlastníčkou parcely je matka žalobcu H. Z., rod. S. a aj ostatné dôkazy v tomto konaní a v pripojených súdnych spisoch. Zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu v tomto a pripojených konaniach išlo a ide stále o iný a opakovane rôzne menený ním tvrdený skutkový a právny stav.

Treba podotknúť, že väčšina žalovaných so žalobou nesúhlasila a žiadal ju zamietnuť a až následný súhlas niektorých z nich so žalobou nemá za následok, že súd musí žalobe vyhovieť, ak nie sú splnené ostatné hmotnoprávne podmienky zo strany žalobcu, ktorý má dôkazné bremeno v tomto sporovom konaní. O to viac, keď napríklad žalovaný v 12. rade so žalobou nesúhlasil, potom vraj súhlasil a následne zasa uviedol, že zo žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Rovnako v predchádzajúcich konaniach ako je zrejme z pripojených spisov žalovaní so žalobou nesúhlasili. Treba podotknúť, že žalobca nepreukázal

ani užívanie týchto nehnuteľností sebou a jeho právnymi predchodcami keď sám potvrdil a vyplynulo to aj z výpovedi žalovaných a svedkov a vyplýva to aj z pripojených spisov, že časť nehnuteľností od vojny užívala rodina H.. Po ukončení dokazovania účastníci a a to ani žalobca a jeho advokát nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a preto súd vychádzal zo skutkového stavu ktorý dovtedy vyšiel najavo.

Tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani výpoveďami svedkov, ani výpoveďami účastníkov a ani listinnými dôkazmi a žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a preto bola žaloba zamietnutá. Okrem toho jeho tvrdenia súd považoval z vyššie uvedeného za účelové, pričom je zrejme ( pripojené spisy ), že žalobca ( a to aj ako zástupca svojej matky predtým ) sa opakovane pokúša získať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam s rôznymi účelovými tvrdeniami a viacerými žalobami.

O trovách konania súd rozhodol podľa podľa zásady úspešnosti a to tak, že náhradu trov konania súd úspešným žalovaným v 1. až 11 a . rade nepriznal aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní, nakoľko im trovy konania nevznikli a žiadne si neuplatnili. Žalovaný v 12. rade si uplatnil trovy konania a to jeho právny zástupca a súd mu ich preto priznal.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 314,66 eur, podľa vyhlášky MS SR č.

- za / úkon súd priznal žalovanému v 12. rade sumu 55,49 ako 1/13 výpočtového základu

1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia 55,49 eur

2) písomné vyjadrenie k žalobe 55,49 eur

3) účasť na pojednávaní dňa 16.06.2010 55,49 eur

4) účasť na pojednávaní dňa 08.09.2010, odročené, 1 13,87 eur

5) účasť na pojednávaní dňa 28.09.2010, odročené, 1 13,87 eur

6) účasť na pojednávaní dňa 12.10.2011, odročené, 1 13,87 eur

7) účasť na pojednávaní dňa 07.02.2012 55,49 eur

- režijný paušál rok 2010; 1/100 výpočtového základu á 7,21 x5 36,05 eur

- režijný paušál rok 2011; 1/100 výpočtového základu á 7,41 x 1 7,41 eur

- režijný paušál rok 2012; 1/100 výpočtového základu á 7,63 x 1 7,63 eur

Žalovaný v 12. rade žiadal priznať i úkon porada s klientom ( 3 x ), avšak ani v jednom z uplatnených prípadov tento úkon nepreukázal, preto mu súd odmenu za tieto úkony nepriznal, pretože to nie sú účelné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).