Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/1097/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00001350, zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO:36856584 proti povinnému: A. B., nar: XX.X.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. o vymoženie 12916,44 CZK s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno, IČO: 42 211 077 pod č. k. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 34,87 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 01.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12916,44 CZK s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 06.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2019 a vykonateľnosť dňa 22.04.2019 a Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 25.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019 a vykonateľnosť dňa 17.06.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 16.08.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno, IČO: 42 211 077, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 18.01.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 25.09.2019 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pričom povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „VEC: Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.“ 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul trpí materiálnymi aj procesnými vadami a nie je preto právoplatný ani vykonateľný. Povinný vo svojom podaní ďalej namietal, že došlo k materiálnym a procesným vadám exekučného titulu, a to, cit.: „Nie je mi známy oprávnený a zákonný dôvod na exekučný titul a dlh voči ČSOB SR! Pokiaľ ide o exekučný titul z dôvodu pohľadávky ČSOB ČR nechápem z akého právneho dôvodu bola daná pohľadávka – študentský úver v ČR riešená súdmi SR! Navyše, pokiaľ bol exekučný titul a oprávnenie vydaný na základe nejakého platobného rozkazu , tento nadobúda právoplatnosť len jeho doručením/ prevzatím, inak má byť zo zákona vytýčené pojednávanie t.j. konanie na súde vo veci. Zdržoval som sa mimo trvalé bydlisko a neprebral som teda prípadnú poštu a rodičom pošta zásielku odmietla vydať. Nakoľko mi nebolo doručené súdne rozhodnutie, samotné opodstatnenie na vydanie exekučného titulu nie je relevantné a ide o porušenie ľudských práv a práva na spravodlivý súdny proces.“ Povinný ďalej

v návrhu na zastavenie tvrdil, cit.: „Okrem legitímnosti pohľadávky ako takej, taktiež namietam podľa §§37 a 39 ObčZ výšku pohľadávky pokiaľ ide o jej určitosť, zrozumiteľnosť – tým aj jej preskúmateľnosť a zákonnosť úrokov v rámci legislatívy SR. V ČSOB ČR som mal dve úvery – spotrebný úver a kreditnú kartu – vo výške 10.000 CZK – čo neviem či kurzom zodpovedá sume = 388,59 eur a neviem preukazne o ktorý dlh vlastne ide ?! Pokiaľ bola vyhlásená predčasné splatnosť úveru v ČSOB, pobočka Zlín v ČR, t.j. jednostranné odstúpenie od zmluvy o úvere – majú byť uplatnené daným dňom úroky v zmysle vyhlásenia ČNB resp. NBS, ak ide o pohľadávku riešenú na území SR. (t.j. sadzba ECB + 5,00% p.a. = 5,00% !/ Predmetné uplatnenie úroku vo výške =17,90% p.a. je preto nezákonné a napĺňa podstatu bezdôvodného obohatenia bankou ČSOB ČR a úžery/lichvy.. Navyše ide aj o duplicitu a kumuláciu 2x uplatňovaného úroku 17,50% + 8,05% ... Taktiež nie je zrejmé, ako ste dospeli k sume = 845,84 eur a úročnej sume 501,92 eur ??? z istiny dlhu = 388,59 eur ? Pretože súdne poplatky nemožno úročiť ako istinu dlhu. Žiadam o Vaše stanovisko k návrhu a námietkam voči exekúcii a jej pokračovaní“. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd exekúciu zastavil. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, cit.: „Exekúcia na majetok povinného je vedená na základe exekučných titulov, ktorými je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 6. 2. 2019 („Rozsudok“) a uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 25. 4. 2019 („Uznesenie“), a teda nejde o cudzí exekučný titul. 7. Súdne konanie vedené pod sp. zn XXXXX/ XX/XXXX - XXX na Okresnom súde Nitra, ktorého výsledkom bolo vydanie Rozsudku prebehlo riadne a v súlade so zákonom. V zmysle bola stanovená miestna príslušnosť Okresného súdu Nitra podľa trvalého pobytu povinného ako žalovaného. 8. Na základe skutkového stavu súd vo veci rozhodol v prospech oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, povinný sa k tvrdeniam oprávneného nevyjadril a hodnota sporu neprevyšovala 1.000 Eur. 9. Povinný mal počas trvania celého súdneho konania možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žaloba mu bola doručená riadne a v súlade s , súd mu umožnil oboznámiť sa s jej obsahom a vyjadriť sa, povinný však toto právo nevyužil. Rovnako riadne a v súlade so zákonom bol povinnému doručený Rozsudok, proti ktorému mal povinný možnosť podať opravné prostriedky, to že tak neurobil nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudli Rozsudok a Uznesenie právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stali spôsobilým exekučným titulom. 10. Sám povinný priznal, že mal vedomosť o neúspešnom doručovaní zásielok zo súdu, ktoré neprebral. Táto skutočnosť podmienila aplikáciu inštitútu fikcie doručenia v zmysle .“ Oprávnený mal preto za to, že povinný nepreukázal slnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie súdom, a preto so zastavením exekúcie nesúhlasil. 11. Exekučný titul sa tak dostal do sféry dispozície povinného, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že povinný ako adresát sa s obsahom danej písomnosti oboznámi resp. môže objektívne oboznámiť. Skutočnosť, že sa povinný o tomto doručení podľa jeho tvrdení nedozvedel, nemá vplyv na platnosť a účinnosť doručovania exekučného titulu. 12. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“13. Namietanie nesprávnej výšky vymáhanej pohľadávky ako aj nezákonnosť uplatnených úrokov a úrokov z omeškania zo strany povinného nie je relevantné z hľadiska vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul bol vydaný v súdnom konaní, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a netrpí žiadnymi vadami. Povinný mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v civilnom procese to, že tak nespravil nemôže byť na škodu oprávneného, v zmysle zásady „práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt)“. Vo veci odôvodnenia výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom ďalej odkazujeme na Rozsudok a Uznesenie o náhrade trov konania zo dňa 25.4.2019. 14. V zmysle zvarov právnej vedy platí, že “Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka vznikla.“15. Exekučný súd v zmysle ust. ako aj súd konajúci v civilnom procese bol oboznámený s obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a ani jeden nevyslovil porušenie spotrebiteľských práv v dôsledku neprimeranosti úrokov či úrokov z omeškania. Exekučný súd pri materiálnom prieskume

exekučného titulu nedospel k žiadnym pozitívnym záverom o porušení práv povinného ako spotrebiteľa. Úroky a úroky z omeškania tak v žiadnom prípade nenapĺňajú zákonné predpoklady bezdôvodného obohatenia či úžery zo strany oprávneného.“ Oprávnený v nadväznosti na vyššie uvedené navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenému plnú náhradu trov právneho zastúpenia za toto vyjadrenie. Oprávnený mal preto za to, že povinný nepreukázal slnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie súdom, a preto so zastavením exekúcie nesúhlasil 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, pričom sa súčasne vyjadril k otázke doručovania upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie, cit.: „zasielam návrh povinného na zastavenie exekúcie, podaný posledný deň lehoty na pošte. v prílohe zasielam aj stanovisko oprávneného.“ K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa (ďalej len „“) na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 14. Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 15. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti, fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 16. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 17. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.09.2019. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi dňa 11.10.2019 (na poštovú

prepravu podaný dňa 10.10.2019). Zároveň v zmysle vyjadrenia súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 18. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 19. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 20. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 21. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 06.02.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2019 a vykonateľnosť dňa 22.04.2019 a Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/

XXXX zo dňa 25.04.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019 a vykonateľnosť dňa 17.06.2019. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 22. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: 23. V prvom rade pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal – príslušnosť súdov Slovenskej republiky, súd dáva do pozornosti poučenie v normovej časti toho uznesenia, a to v bodoch 12 až 14 odôvodnenia, uvedením znenia príslušného ustanovenia , a , ktoré stanovujú podmienky určenia príslušnosti súdov. Všeobecný súd fyzickej osoby je vymedzený tak, že miestne príslušným je ten súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého bydliska. Nakoľko povinný mal trvalý pobyt v čase rozhodovania v základnom konaní prihlásený na adrese C. D. XXX/XX, XXX XX E., súd argumentáciu povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodnú. 24. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, cit.: „pokiaľ bol exekučný titul a oprávnenie vydaný na základe nejakého platobného rozkazu, tento nadobúda právoplatnosť len jeho doručením/ prevzatím, inak má byť zo zákona vytýčené pojednávanie t.j. konanie na súde vo veci. Zdržoval som sa mimo trvalé bydlisko a neprebral som teda prípadnú poštu a rodičom pošta zásielku odmietla vydať. Nakoľko mi nebolo doručené súdne rozhodnutie, samotné opodstatnenie na vydanie exekučného titulu nie je relevantné a ide o porušenie ľudských práv a práva na spravodlivý súdny proces.“ K uvedenému súd uvádza, že na procesný postup základného konania vedeného Okresným súdom Nitra neboli použité ustanovenia zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd dáva do pozornosti bod 15. a 16 poučenia v normovej časti tohto uznesenia. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou oprávneného, že sám povinný priznal, že mal vedomosť o neúspešnom doručovaní zásielok zo súdu, ktoré neprebral a táto skutočnosť podmienila aplikáciu inštitútu fikcie doručenia v zmysle . Fikcia doručenia teda nastane po tom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú v . Pod adresou uvedenou v je potrebné vnímať adresu uvedenú adresátom alebo adresu podľa . Exekučný titul sa tak dostal do sféry dispozície povinného, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že povinný ako adresát sa s obsahom danej písomnosti oboznámi resp. môže objektívne oboznámiť. Skutočnosť, že sa povinný o tomto doručení podľa jeho tvrdení nedozvedel, nemá vplyv na platnosť a účinnosť doručovania exekučného titulu. 25. Za zmätočné exekučný súd považoval tvrdenie povinného, v ktorom namietal legitímnosť a výšku pohľadávky, z dôvodu, cit.: „Okrem legitímnosti pohľadávky ako takej, taktiež namietam podľa § a 39 ObčZ výšku pohľadávky pokiaľ ide o jej určitosť, zrozumiteľnosť – tým aj jej preskúmateľnosť a zákonnosť úrokov v rámci legislatívy SR. V ČSOB ČR som mal dve úvery – spotrebný úver a kreditnú kartu – vo výške 10.000 CZK – čo neviem či kurzom zodpovedá sume = 388,59 eur a neviem preukazne o ktorý dlh vlastne ide ?! Pokiaľ bola vyhlásená predčasné splatnosť úveru v ČSOB, pobočka Zlín v ČR, t.j. jednostranné odstúpenie od zmluvy o úvere – majú byť uplatnené daným dňom úroky v zmysle vyhlásenia ČNB resp. NBS, ak ide o pohľadávku riešenú na území SR. (t.j. sadzba ECB + 5,00% p.a. = 5,00% !/“ pričom uvedené vyplýva zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a zároveň z odôvodnenia exekučného titulu, cit.: „Z predloženej upomienky z 3.11.2016 a výziev na zaplatenie z 15.11.2016, 5.12.2016 a 2.1.2017 vyplýva, že žalobca vyhotovil upomienky a výzvy, ktorými oznámil žalovanému, že je v omeškaní a že môže vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Žalobca nepreukázal ich doručenie žalovanému. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 28.2.2017 vyplýva, že žalobca úver zosplatnil k 27.2.2017 a dlh žalovaného je 12578,48 Kč. Oznámenie bolo žalovanému doručené 3.3.2017. Z výzvy z 4.1.2018 vyplýva, že žalobca opäť vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu. Žalobca nepreukázal jej doručenie žalovanému.“ Súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 26. V ďalšom pokiaľ ide o argumentáciu povinného ohľadom výšky vymáhaného úroku, súd v prvom rade konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20). Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). 27. Vo vzťahu k otázke primeranosti výšky dohodnutých úrokov súd poukazuje, že sa neprieči zmluvnej voľnosti zmluvných strán dohodnúť si výšku úroku z omeškania. Na druhej strane je však žiadúce

dodať, že takto vymedzený predmet zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , uverejnený v Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995). Uvedené korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. 28. Podľa názoru súdu je nespochybniteľné, že dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované, resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 29. V rozpore s dobrými mravmi je spravidla taká výška úrokov, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje úroky obvyklé v čase ich dojednania (resp. omeškania). V danom prípade má súd za to, že úroková sadzba úroku z omeškania vo výške 17,90% ročne priznaná exekučným titulom nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. a ust. , t. j. nevybočuje z rámca akéhokoľvek úrokovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). 30. Súd k námietke povinného duplicitne uplatneného úroku, t. j. úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy z 10 000 CZK od 18.12.2017, uvádza, že nakoľko sa povinný dostal so zaplatením dlžnej sumy Okresný súd v Nitre priznal oprávnenému v exekučnom titule aj úroku z omeškania 8,05 % ročne z 10 000 Kč od 18.12.2017 do zaplatenia a to tak, cit.: „REPO sadzba stanovená Českou národnou bankou k prvému dňu kalendárneho pol roka v ktorom prišlo k omeškaniu bola 0,05 %, patrí žalobcovi úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší.“ Na základe uvedeného, súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie v uvedenom smere za nedôvodný. 31. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 32. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 33. Podľa Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 34. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 35. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

36. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 37. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 38. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal. 39. Súd v súlade s uvedeným povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok). 40. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.05.2022 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 34.87 Eur (odmena za 1 právny úkon – písomné podanie vo veci samej vo výške 17,43 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022, t. j. 11,63 Eur; to všetko zvýšené o daň s pridanej lehoty, ktorej je právny zástupca oprávneného platiteľom), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.