Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-17-2023.pdf
PDF · 125.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, súdna exekútorka so sídlom Exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 34818456, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: E. E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o prevedenie dispozičného práva k účtu a vydanie bezdôvodného obohatenia a prevod dispozičného práva k bankovému účtu, o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/9/2019-521 zo dňa 20.4.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Nepripúšťa zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa v odvolacom konaní rozširuje žalobný návrh o 11.979,80 eur.
II. Odmieta odvolanie žalobkyne proti výroku I.
III. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
IV. Mení rozsudok vo výroku II. a výroku III. tak, že:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
„ I. Žalovaný je povinný previesť na žalobkyňu dispozičné právo k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XX XXXX XXXXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému v D. D. F. na žalobkyňu a to osobným vykonaním prevodu dispozičného práva v pobočke D. D. F. spôsobom, ktorý je pre tento právny úkon zo strany D. D. F. vyžadovaný a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. 16 ods. 1 písm. c), 16 ods. 7, § 16a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, 708 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 101, § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137, § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019, ktorú zmenila podaním doručeným súdu dňa 20.3.2019 domáhala voči žalovanému prevodu dispozičného práva k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému v D. D., F. na žalobkyňu. Zároveň žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúce v prostriedkoch pochádzajúcich z exekučných konaní, ktoré boli pripísané na účet XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v období od 4.1.2016 až do právoplatného ukončenia konania. Na pojednávaní dňa 26.1.2023 žalobkyňa upresnila žalobný návrh v časti vydania bezdôvodného obohatenia tak, že sa domáhala na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000,- eur, z dôvodu, že dňa 29.3.2019 došlo k výberu tejto sumy z účtu v D. D.. Súd za prítomnosti zástupcov strán sporu pripustil zmenu žaloby v časti vydania bezdôvodného obohatenia.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého Dekrétom o určení náhradníka súdneho exekútora vydaným Slovenskou komorou exekútorov dňa 3.2.2016 bola žalobkyňa určená dňom 3.2.2016 za náhradníka odvolaného súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, so sídlom Exekútorského úradu v D., C. XXXX/XX, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dňom 4.1.2016. (čl. 4 spisu). Slovenská komora exekútorov listom zo dňa 12.2.2016 náhradníčke odvolaného súdneho exekútora E. E. B., oznámila, že súdny exekútor E. E. B. oznámil komore podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku aj účet vedený vo D. D. F., účtu XXXXXXXXXX/XXXX IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom následne bolo preukázané, že ide o účet, ktorého majiteľom je žalovaný. Zároveň bolo preukázané, že účet, ktorý bol predmetom tohto konania, bol vedený ako osobitný zberný účet odvolaného súdneho exekútora, na ktorý boli poukazované platby od povinných v jednotlivých exekučných konaniach. Podľa ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, náhradník súdneho exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
5. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia mal súd preukázané, že dňa 29.3.2019 boli z predmetného bankového účtu vybraté finančné prostriedky vo výške 5.000,- eur, a keďže podľa vyjadrenia žalovaného na tomto bankovom účte sú len peňažné prostriedky, ktoré pochádzajú z exekučných konaní, je zrejmé, že tieto peňažné prostriedky nepatrili žalovanému. Napriek tomu boli z tohto bankového účtu vybraté. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, či tieto peňažné prostriedky, ktoré z tohto predmetného bankového účtu vybral, boli jeho osobné finančné prostriedky, resp. sa vzťahovali, resp. ich vybral z nejakého iné právneho titulu. Z obsahu vyjadrenia zástupcu žalovaného vyplýva, že na predmetnom účte sú iba finančné prostriedky, ktoré pochádzajú z exekúcie a keďže žalobkyňa nemá možnosť s týmito finančnými prostriedkami nakladať, napriek tomu, že jej Exekučný poriadok toto umožňuje, súd vyhovel žalobe v časti o povinnosti žalovaného previesť dispozičné právo k účtu tak, ako to navrhovala žalobkyňa.
6. Nárok žalobkyne v tejto časti nie je premlčaný. Tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom podľa názoru súdu premlčacia lehota začala plynúť v danej veci dňom kedy bolo žalobkyni oznámené, že účet v D. D., F. je vedený na meno žalovaného teda podaním Slovenskej komory exekútorov č. SKE 999/2016 zo dňa 7.3.2016 (č.l. 9 spisu). Je potrebné poukázať aj na list žalovaného zo dňa 5.2.2018, ktorým požiadal D. D. F., o zmenu dispozičného práva k predmetnému účtu (č.l. 520 spisu).
7. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000,- eur súd poukázal na bod 14. odôvodnenia rozsudku KS v Prešove č.k. 14Co/18/2018-271 zo dňa 12.2.2019, podľa ktorého „Odvolací súd je tohto názoru, že Obchodný zákonník v ust. § 708 ods. 1, § 709 ods. 1 síce používa termín majiteľ účtu, ale v podstate ten, kto vstupuje do zmluvného vzťahu s bankou o založení účtu, je v zmluvnom záväzkovom vzťahu s bankou, z ktorého mu vyplývajú práva a povinnosti spojené s týmto vedením účtu. Judikatúra v tomto smere je jednotná v tom, že tieto prostriedky, ktoré sú na tomto účte nie sú ani vlastníctvom majiteľa účtu, resp. toho, kto účet zriaďoval, ale tieto prostriedky sú vo vlastníctve banky a zriaďovateľ tohto účtu alebo majiteľ tohto účtu má len právo na to, aby z tohto účtu boli v prospech neho realizované platby na základe jeho pokynov, alebo boli prijímané plnenia, ktoré sú
v prospech neho. Teda má pohľadávku, ktorá je z titulu tohto účtu vedená, teda pohľadávku, ktorú má voči tejto banke, resp. inštitúcii, s ktorou túto zmluvu uzavrel“.
8. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky na účte nie sú vlastníctvom majiteľa účtu, a teda ani žalobkyňa ako náhradníčka súdneho exekútora ich nenadobudne do svojho vlastníctva, z čoho vyplýva, že žalovaný nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Preto súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalobu zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
10. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila, že vo vzťahu k výroku I. rozsudku sa súd s prevodom dispozičného práva k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XX XXXX XXXXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému v D. D. F. dostatočne nevysporiadal. Podľa názoru žalobkyne je výrok I. v znení, ktoré vo vydanom rozsudku uviedol súd prvej inštancie do budúcna nevykonateľný, vzhľadom na ust.§ 12 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor je povinný mať pri výkone svojej činnosti zriadený osobitný bankový účet, ktorý má odlišnú formu zriadenia, akú má zriadený bankový účet vedený na meno žalovaného. Účet vedený na meno žalovaného nie je osobitným účtom súdneho exekútora a v prípade prevedenia dispozičného práva i naďalej nemá formu, ktorú vyžaduje ust.§ 12 ods. 5 Exekučného poriadku. Osobitný bankový účet a forma jeho zriadenia ma predpísané náležitosti, vzhľadom na to, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia finančné prostriedky, ktoré sú uložené na osobitnom bankovom účte nepodliehajú exekúcii a považujú sa za vklad chránený podľa Zákona č. 118/1996 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených dôvodov musí byť účet špecifikovaný a vedený ako osobitný účet súdneho exekútora a je potrebné vykonať zmenu/ doplnenie uzavretej zmluvy o zriadení účtu.
11. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa namietala, že dňa 26.1.2023 žiadala súd prvej inštancie, aby špecifikoval zabezpečený dôkaz súdom, t.j. aby špecifikoval všetky platby a pohyby na bankovom účte. Súd sa podaním žalobkyne zo dňa 26.1.2023, na základe ktorého mala byť stanovená presná výška bezdôvodného obohatenia (t.j. sumár debetných platieb z bankového účtu) nevysporiadal. Vykonaním dôkazu bol zistený realizovaný výber z predmetného účtu zo dňa 29.3.2019 vo výške 5000,- eur, s ostatnými pohybmi na účte sa súd nevysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku v bode č. 7 sa uvádza, že podľa vyjadrenia žalovaného na bankovom účte sú len peňažné prostriedky, ktoré pochádzajú z exekučných konaní, teda je zrejmé, že tieto peňažné prostriedky nepatrili žalovanému. Žalovaný uvedené finančné prostriedky vyberal bez právneho dôvodu v jeho prospech čím došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust.§ 451 Občianskeho zákonníka, vo výške, ktorú mal stanoviť súd na základe ňou podanej žiadosti o špecifikáciu platieb, nakoľko každá mínusová debetná platba je bezdôvodným obohatením žalovaného. Podľa potvrdenia zaslaného súdu zo strany D. D. je zrejmé, že žalovaný v období od prevzatia exekútorského úradu žalobkyňou dňa 3.2.2016 do 26.11.2020 – kedy bol zaslaný prehľad platieb súdu, uskutočnil hotovostné výbery platobnou kartou celkovo vo výške 8.770,- eur a bezhotovostné platby platobným príkazom vo výške 3 209,80,-eur. Podľa názoru žalobkyne, k citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/28/2018- 271 zo dňa 12.2.2019 je potrebné uviesť, že finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným vybraté z účtu k rukám majiteľa účtu (žalovaného) v jeho prospech, má zato, že momentom vybratia týchto finančných prostriedkov sa finančné prostriedky stali hnuteľnou vecou a daným úkonom, t.j. vybratím finančných prostriedkov z účtu sa stal ich vlastníkom bez právneho dôvodu na ich výber, čím uvedené konanie zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.979,80,- eur. Uvedené nepoprel ani právny zástupca žalovaného, ktorý priamo na súdnom pojednávaní do zápisnice uviedol, že všetky finančné prostriedky nachádzajúce sa na danom bankovom účte vedenom v D. D., F. pochádzajú z exekučných konaní. Vzhľadom k uvedenému žiadala,
aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napádanom rozsahu a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom trvá na tom, aby žalovaný vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie spočívajúce v peňažných prostriedkoch vo výške 11.979,80,- eur, ktoré žalovaný neoprávnene vybral z účtu vedenom v D. D., F. pochádzajúcich na účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na základe vykonaného dôkazu, ktorý zabezpečil Okresný súd Humenné, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobkyňa nemala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané bez právneho dôvodu predčasne. Dispozičné právo k účtu v D. D., F. bolo žalobkyni realizované, ktoré však nebolo akceptované z jej strany, pretože žiadala zmenu majiteľa účtu. Podľa názoru žalovaného vyvstáva otázka, či môže konajúci súd rozhodnúť o vykonaní dispozičného práva k účtu, majiteľa žalovaného. Zmena majiteľa účtu nemá oporu v žiadnom právnom predpise, odporuje Ústave SR, pretože obmedzovať vôľu strán k otázke zriadenia, zrušenia, či prevodu účtu s poukazom na ústavné práva o ochrane ľudských slobôd je neprípustné. Žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej premlčacej doby.
13. V ďalšom žalovaný namietal výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil hlavne výrok o trovách konania a zaviazal žalobkyňu k úhrade trov konania žalovanému.
14. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako bezpredmetnú.
15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, odvolanie žalobkyne je dôvodné v časti nepriznania bezdôvodného obohatenia vo výške 5000,- eur.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
18. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
19. Zmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ustanovenie § 371 CSP zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa. Predmetom odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.1.2023 spresnila výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa v tomto konaní domáha. Súd prvej inštancie na návrh žalobkyne na pojednávaní dňa 26.1.2023 pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak že žalobkyňa sa domáha na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000,- eur. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla zmenu žaloby, ktorou žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 11.979,80 eur.
21. Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 371 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní nie je prípustná zmena žaloby, odvolací súd rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa v odvolacom konaní rozšírila svoj žalobný návrh.
22. K odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k výroku I., odvolací súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
23. Uznesením č.k. 15C/9/2019-107 z dňa 21. februára 2020 súd prvej inštancie na návrh žalobkyne zo dňa 20.3.2019 (č.l. 33 až 35 spisu) pripustil zmenu žaloby okrem iného aj výroku I. v znení, cit.: „Žalovaný je povinný previesť na žalobkyňu dispozičné právo k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XX XXXX XXXXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému v D. D. F. na žalobkyňu a to osobným vykonaním prevodu dispozičného práva v pobočke D. D. F. spôsobom, ktorý je pre tento právny úkon zo strany D. D. F. vyžadovaný a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v časti uplatneného nároku prevodu dispozičného práva je dôvodná a v tejto časti uplatneného nároku žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel.
24. S poukazom na ust. § 359 CSP, žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku I., preto odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.
25. Proti výroku I. ktorým súd uložil povinnosť žalovanému previesť na žalobkyňu dispozičné právo k účtu č. 0464446393 vedenému v D. D. na meno žalovaného, a.s. podal odvolanie aj žalovaný.
26. Tvrdenie žalovaného, že dispozičné právo k účtu bolo realizované, avšak nebolo akceptované zo strany žalobkyne je bez právneho významu. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.4.2023 predložila kópiu podania žalovaného adresované D. D., F. zo dňa 5.2.2018 (č.l. 520 spisu), avšak k samotnému prevodu dispozičného práva nedošlo, čo bolo potvrdené aj D. D., F..
27. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, peňažné prostriedky, ktoré exekútor prijal pri výkone exekučnej činnosti, je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené; to neplatí, ak sa exekútor s oprávneným písomne dohodol, že mu vyplatí peňažné prostriedky v hotovosti do troch pracovných dní od ich prijatia. Peňažné prostriedky na osobitnom bankovom účte, okrem trov exekúcie, môže exekútor použiť len na účel poukázania oprávneným osobám. Exekútor oznámi komore číslo osobitného bankového účtu a bezodkladne aj jeho zmenu; číslo osobitného bankového účtu exekútora zverejňuje komora na svojom webovom sídle. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, okrem trov exekúcie. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte podľa § 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm. f) sa na účely osobitného predpisu považujú za vklad chránený podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
29. Exekučné konanie je samostatným štádiom civilného konania, pre ktorý platia zhodné pravidlá vyplývajúce z práva na spravodlivý súdny proces. Z hľadiska právnej istoty aj exekučné konanie musí prebiehať rýchlo a bez zbytočných prieťahov. Z titulu ochrany práv účastníkov konania, prípadne aj tretích osôb, je náhradník (nástupca) povinný zachovávať plynulosť a kontinuitu tým, že je povinný zabezpečiť výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Finančné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie, je súdny exekútor povinný ukladať na osobitný účet. Po tom, čo funkcia súdneho exekútora zanikla jedným zo spôsobov stanovených v zákone a následne mu bol ustanovený náhradník alebo si zvolil nástupcu, je tento oprávnený disponovať účtom súdneho exekútora zriadeným v súlade s ustanovením § 12 Exekučného poriadku. Pri preberaní účtu sa náhradník súdneho exekútora preukazuje rozhodnutím komory o ustanovení do funkcie náhradníka súdneho exekútora, ktorého funkcia zanikla. Bližšie pozri aj komentár k § 12 Exekučného poriadku.
30. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že Slovenská komora exekútorov Dekrétom o určení náhradníka súdneho exekútora podľa § 16 ods. 7 Exekučného poriadku dňom 3.2.2016 určila žalobkyňu za náhradníčku odvolaného súdneho exekútora E. E. B. (č.l. 4 spisu). V konaní bolo taktiež nesporné, že Slovenská komora exekútorov oznámila žalobkyni, že eviduje tri čísla osobitného bankového účtu bývalého súdneho exekútora E. E. B., okrem iných aj predmetný účet vedený v D. D., F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 8, 9 spisu).
31. Vychádzajúc z oznámenia D. D., F. doručenej Slovenskej komore exekútorov dňa 19.2.2016, majiteľom účtu, ktorý bol odvolaným súdnym exekútorom nahlásený Slovenskej komore exekútorov ako osobitný bankový účet podľa 12 ods. 5 Exekučného poriadku, je žalovaný, syn odvolaného súdneho exekútora.
32. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi povinným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že povinný mu na základe výzvy zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 199/2009 z dňa 18. februára 2010)
33. Vzhľadom na citované ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o uloženie povinnosti previesť dispozičné právo k účtu, ktorý je nahlásený ako osobitný bankový účet. Žalobkyňa ako náhradníčka súdneho exekútora je povinná peňažné prostriedky na osobitnom bankovom účte, okrem trov exekúcie, použiť len na účel poukázania oprávneným osobám. Povinnosťou náhradníka exekútora je zabezpečiť výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.
34. Z vyjadrenia zástupcu žalovaného (č.l. 407, č.l. 518 spisu) vyplynulo, že prostriedky na predmetnom účte pochádzajú len z exekučnej činnosti. Preto bolo povinnosťou žalovaného, ako aj bývalého súdneho exekútora poskytnúť súčinnosť žalobkyni, nakoľko ide o finančné prostriedky oprávnených a povinných, ktoré je žalobkyňa postupom podľa ustanovení Exekučného poriadku poukázať oprávneným osobám.
35. Podľa § 16a ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol. Účet vedený v D. D., F., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX IBAN:D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol Slovenskej komore exekútorov nahlásený ako osobitný bankový účet súdneho exekútora E. E. B., žalobkyňa je oprávnená disponovať s týmto účtom, a preto súd správne rozhodol keď žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel.
36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
37. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobe žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000,- eur nie je možné vyhovieť.
38. V bode 38 súd prvej inštancie citoval odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/28/2018-271 zo dňa 12.2.2019, podľa ktorého finančné prostriedky na danom účte nie sú vlastníctvom majiteľa účtu a teda ani žalobkyňa ako náhradníčka súdneho exekútora ich nenadobudne do svojho vlastníctva, z čoho vyplýva, že žalovaný nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a preto z nedostatku aktívne vecnej legitimácie žalobkyne žalobu zamietol.
39. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
40. Podľa § 709 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
41. Právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co28/2018-271 z dňa 12.2.2019 je nepochybne v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít. Avšak tento právny názor nie je možné aplikovať v danej veci. Z prehľadu transakcií od 4.1.2016 do 26.11.2020 (č.l. 128 až 176 spisu a 189 až 285 spisu) vyplýva, že žalovaný dňa 29.03.2019 vybral v hotovosti z účtu IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 5.000,- eur. Týmto sa tieto finančné prostriedky dostali do jeho dispozičnej sféry a už nie sú vlastníctvom banky, ale žalovaného.
42. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prostriedky na predmetnom účte pochádzajú len z exekučnej činnosti bývalého súdneho exekútora, nešlo o osobné finančné prostriedky žalovaného. Výberom sumy 5.000,- eur došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nakoľko žalovaný vybral finančné prostriedky bez právneho titulu.
43. Podľa § 16a ods. 1 až ods. 3 Exekučného poriadku, v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) (odvolaním exekútora, pozn. odvolacieho súdu) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak. Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
44. Ako vyplýva z vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 20.4.2023 (č.l. 517 až 519 spisu) cit.: „Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne na dnešnej záverečnej reči, že sa vybralo 5.000,- eur, chcem podotknúť. Že išlo o finančné prostriedky, na ktorých boli všetky peniaze exekútorského úradu a z ktorého súdny exekútor si bral svoju zákonnú odmenu, to znamená 20 % vrátane trov. To znamená z tej čiastky, ak zoberieme 20 000,- eur, ktoré tam asi bolo pravdepodobne v tom čase, tak je minimálne v strate.“
45. Finančné vyúčtovanie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 16a ods. 1 Exekučného poriadku vykonáva náhradník exekútora. Žalovaný nie je, a nikdy nebol súdnym exekútorom, preto nemal právny dôvod na výber hotovosti z účtu, ktorý bol Slovenskej komore exekútorov nahlásený ako osobitný bankový účet a finančné prostriedky na účte pochádzali výlučne z exekučných konaní, čo nebolo sporné (č.l. 407, 496, 518 spisu).
46. Momentom vybratia sumy 5.000,- eur z osobitného bankového účtu sa tieto finančné prostriedky stali hnuteľnou vecou a dostali sa do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný sa stal ich vlastníkom a na základe tohto úkonu žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.
47. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 a jej zmenou, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením dňa 21.2.2020, č.k. 15C/9/2019-107, uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v peňažných prostriedkoch pochádzajúcich z exekučných konaní, ktoré boli pripísané na účet XXXXXXXXXX/XXXX v období od 4.1.2016 až do právoplatného ukončenia veci.
50. Zmenou žaloby na pojednávaní dňa 26.1.2023 špecifikovala sumu 5.000,- eur, ktorú žalovaný preukázateľne vybral dňa 29.3.2019, v deň rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, o vybratí ktorej sa dozvedela na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.
51. Zmenou žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Ak žalobca uvedie v žalobe potrebné údaje nevyhnutné na identifikáciu uplatneného práva v žalobe, nie však v žalobnom návrhu, a ten neskoršie o tieto náležitosti doplní, nejde o zmenu žaloby, ale len o jej spresnenie. Toto spresnenie nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej doby (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 9. 12. 2004, sp. zn. 22Cdo/240/2004).
52. Žalobkyňa si základ nároku uplatnila podanou žalobou dňa 1.3.2019. Žalovaný vybral z účtu prostriedky vo výške 5.000,- eur dňa 29.3.2019. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.9.2022 (č.l. 407 spisu) sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný sa skutočne obohatil, nakoľko vo vyjadrení zo dňa 28.9.2022 žalovaný uviedol, že na predmetnom účte sa nenachádzajú prostriedky osobného charakteru.
53. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, no zo zistených skutočností prijal sčasti nesprávny právny záver. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému previesť dispozičné právo k účtu na žalobkyňu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil (§ 388 CSP) tak, že vzhľadom a vyššie uvedené v tejto časti uložil povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 5.000,- eur.
54. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
55. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni v celom rozsahu proti žalovanému s poukazom na jej úspech v konaní.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).