Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 1 –

-222

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci žalobcu Tatra-Leasing, s.r.o., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpeného Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková, s.r.o. so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, IČO:51 330 091 proti žalovanému MONDEX - electric, s.r.o., so sídlom Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 630 317, zastúpenému Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, o zaplatenie 12.615,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -156 zo dňa 10. novembra 2022 takto

rozhodol:

– 14 –

-222

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -156 zo dňa 10. novembra 2022 v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

– 8 –

-222

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.498,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 9.498,19 Eur od 08.02.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 50%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 17.02.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 12.615,61 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom nárokov vyplývajúcich z predčasného ukončenia Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. LZL/16/01119 zo dňa 17.06.2016, uplatnených z dôvodu porušenia povinnosti riadne a včas splácať úverové splátky, ku ktorým sa žalovaný ako dlžník zaviazal. Súčasťou úverovej zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky (VZP). Účelom úverovej zmluvy bolo financovanie kúpy motorového vozidla zn. Kia Sorento 2,2 CRDI A/T Platinum, VIN: A. v obstarávacej cene 38.914,- Eur, kde časť kúpnej ceny bola financovaná formou úveru vo výške 29.185,50 Eur a časť kúpnej ceny vo výške 9.728,50 Eur bola zaplatená dlžníkom. Zmluvné strany si dojednali úročenie úveru ako odmenu poskytovateľa financovania vo výške 4,32 % ročne a celková výška úveru tak predstavovala sumu 31.744,92 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať postupne v troch ročných splátkach vo výške 10.581,64 Eur podľa splátkového kalendára tvoriaceho súčasť zmluvy. Ročná splátka úveru zahŕňa splátku anuity - obstarávacej ceny a úroku. Žalobca podľa čl. III. úverovej zmluvy sprostredkoval žalovanému havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie predmetu financovania, na základe čoho si zmluvné strany dojednali mesačné splácanie splátok poistenia v sume 70,02 Eur pre havarijné poistenie a v sume 12,07 Eur pre povinné zmluvné poistenie. Splatnosť troch ročných splátok úveru bola dojednaná k 19.06.2017, 19.06.2018 a 19.06.2019. Zmluvné strany uzavreli dňa 17.06.2016 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZIN/16/07253, na základe ktorej dočasne, na čas trvania úverovej zmluvy, žalovaný ako vlastník predmetu financovania previedol vlastnícke právo k tomuto vozidlu na žalobcu za účelom zabezpečenia povinnosti splácať úver, t. j. pohľadávku veriteľa pochádzajúcu z úverovej zmluvy, a to v rozsahu stanovenom v čl. I. bode 4 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Zároveň žalovanému ostala zachovaná oprávnená držba a užívanie vozidla na čas trvania úverovej zmluvy. Keďže žalovaný porušil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, keď prvú splátku úveru, splatnú dňa 19.06.2017 uhradil len čiastočne v nepatrnom rozsahu žalobca s využitím práva podľa čl. 8.2 VZP vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k dátumu 14. 08. 2017, ktorú skutočnosť oznámil dlžníkovi listom doručeným žalovanému dňa 25. 08. 2017. Vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti zároveň oznámil žalovanému začatie realizácie zabezpečovacieho prevodu práva a oznámil výšku dlžnej pohľadávky k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorá bola 32.692,55 Eur. Po odobratí

vozidla žalobca nechal vozidlo oceniť znalcom a následne vykonal zabezpečovací prevod práva dojednanou formou, a to priamym predajom za kúpnu cenu 20.833,34 Eur (bez DPH). Výnos z predaja si žalobca v zmysle zmluvy započítal na dlžnú pohľadávku, ktorá po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s ďalšími poplatkami ostala vo výške 12.615,61 Eur.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu, čo do jeho právneho základu aj výšky, pretože jednotlivé položky uvedené vo vyúčtovaní žalobcu nemajú žiadnu oporu v uzatvorenej zmluve, resp. vznikli ako náklady neúčelne. Poukázal na to, že vyúčtovanie straty po predaji motorového vozidla je neobvykle vysoké, nakoľko motorové vozidlo tohto typu bez poškodenia po ročnej bežnej premávke sa predávalo bežne za kúpnu cenu pohybujúcu sa cez 30.000,-- Eur. Namietol, že ho žalobca v tejto súvislosti vôbec neinformoval o zamýšľanom predaji, a hlavne nie o tom, aká je dohodnutá kúpna cena, resp. za akú kúpnu cenu sa má vozidlo predávať.

4. Súd prvej inštancie na základe zhodných skutkových tvrdení sporových strán, resp. skutkových tvrdení, ktoré žalovaný nepoprel vyhodnotil ako nesporné uzavretie Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru dňa 17.06.2016. Žalovaný nepoprel, že prvú splátku úveru splatnú dňa 19.06.2017 uhradil len čiastočne, čím porušil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, na základe čoho žalobca podľa článku 8.2 VZP vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k dátumu 14.08.2017. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že na zabezpečenie pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavreli zmluvné strany dňa 17.06.2016 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom žalobca z dôvodu, že zabezpečený záväzok žalovaného nebol riadne a včas splnený, pristúpil k začatiu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva podľa čl. III. bodu 3.2.1 tejto zmluvy priamym predajom predmetu zabezpečenia. Žalobca doručil žalovanému oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho výkonu vlastníckeho práva spolu s oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré žalovaný prevzal dňa 25.08.2017. Žalobca po odobratí predmetného vozidla žalovanému uzavrel s treťou osobou kúpnu zmluvu nakúpu motorového vozidla s dohodnutou kúpnou cenou 20.833,34 Eur. Medzi stranami bola sporná výška žalovanej sumy, keď žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému vykalkuloval v celkovej výške 33.448,95 Eur, od ktorej odpočítal kúpnu cenu 20.833,34 Eur. Žalovaný nesúhlasil jednak s výškou započítanej kúpnej ceny na pohľadávku žalobcu, tvrdiac, že trhová hodnota predaného vozidla bola vyššia a jednak aj s výškou nákladov, z ktorých mala žalobcova pohľadávka pozostávať, majúc za to, že žalobca vznik nároku a výšku týchto nákladov súvisiacich s odobratím a predajom vozidla nepreukázal.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za dôvodnú považoval pohľadávku žalobcu pozostávajúcu podľa článku 8.4 VZP z nesplatených splátok vo výške 9.722,70 Eur a 10.143,08 Eur, splátok úroku vo výške 858,94 Eur a 438,56 Eur (splátka č. 24 a 26), neuhradenú časť splátky splatnej k 19.06.2017 vo výške 10.499,55 Eur, splátok poistného ku dňu doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru splatných k 19.06.2107, 19.07.2017. a 19.08.2017 po 82,09 Eur, t. j. spolu 246,27 Eur. Za dôvodné považoval aj sankcie a poplatky v zmysle čl. 9 VZP za omeškanie žalovaného s úhradou splátky úveru spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 20% z dlžnej sumy (čl. 9.1 VZP), ktoré si žaloba uplatnil v sume 399,92 Eur a v zmluvnej pokute vo výške 100,--Eur (čl. 9 ods. 2 písm. i/ VZP). Súd mal za to, že žalobca tieto čiastky dostatočne podrobne špecifikoval a ich dôvodnosť preukázal jednotlivými ustanoveniami všeobecných zmluvných podmienok. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti, že žalovaný v rámci svojej obrany v tomto smere neuviedol také vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by dôvodnosť výšky jednotlivých položiek dostatočne vyvrátil, keďže neuviedol výšku jednotlivých položiek uplatnených žalobcom, ktorú považoval za oprávnenú ( ). Celkovo tak súd za dôvodnú považoval pohľadávku žalobcu v sume 32.409,02 Eur.

6. Od uvedenej sumy 32.409,02 Eur súd odpočítal sumu 22.910,83 Eur, ktorú žalobca považoval za všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú znalcom podľa znaleckého posudku po odpočítaní DPH. Žalobca predal motorové vozidlo pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva tretej osobe za kúpnu cenu 20.833,34 Eur. Súd bol toho názoru, že pokiaľ žalobca zvolil spôsob realizácie zabezpečovacieho prevodu práva podľa čl. 3.2.1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 17.06.2016, ktorý definuje, že priamym predajom sa pre účely realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva rozumie predaj tretej osobe, ktorá zaplatí za predmet zabezpečenia minimálne kúpnu cenu stanovenú súdnym znalcom, bolo povinnosťou žalobcu predať motorové vozidlo za kúpnu cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote vozidla tak, ako ju znalec stanovil v predloženom znaleckom posudku. Súd ďalej uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pri uzatváraní

kúpnej zmluvy dojednal kúpnu cenu s miernou odchýlkou od hodnoty stanovej znalcom z dôvodu, že na vozidle sa nachádzali škrabance a uzavretím kúpnej zmluvy s kupujúcim, ktorý bol ochotný opotrebované vozidlo kúpiť za túto cenu, sa snažil eliminovať výdavky spojené s prípadným ďalším skladovaním vozidla a s ďalšou amortizáciou. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla bola znalcom stanovená na sumu 27.493 Eur s DPH a takto určenou sumou sa súd potom pri rozhodovaní riadil, pričom z dôvodu, že kupujúcemu v tomto prípade nebola účtovaná DPH, za relevantnú považoval znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla bez DPH, t.j. vo výške 22.910,83 Eur.

7. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorý nesúhlasil so všeobecnou hodnotou vozidla stanovenou znalcom, žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že trhová cena porovnateľných motorových vozidiel prevyšovala sumu 30.000,--Eur, nepredložil v súdom určenej lehote žiadne dôkazy. Nepredložil žiadny iný znalecký posudok, zo záverov ktorého by súd mohol vychádzať pri stanovení ceny tohto konkrétneho predávaného vozidla, zohľadňujúceho jeho technický stav. Ďalej uviedol, že na grafické znázornenie vývoja cien porovnateľných motorových vozidiel v danom období súd aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadal ( ). Na základe uvedeného súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný v tomto smere nepreukázal svoje tvrdenie o ním uvádzanej výške trhovej ceny motorového vozidla.

8. Súd poukázal na to, že ani žalobca nepredložil súdu kompletný znalecký posudok, preto na základe žalobcom predloženého listinného dôkazu nebolo možné ustáliť, či tvrdená existencia škrabancov na motorovom vozidle bola pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla znalcom zohľadnená a taktiež nebolo možné určiť čas ich prípadného vzniku. Súd mal za to, že žalobca mal postupovať v zmysle zmluvných podmienok dojednaných v rámci uzavretej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (bod 3.2.1 zmluvy) a bez ohľadu na vôľu kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu len vo výške 20.833,34 Eur, či snahu žalobcu vyhnúť sa ďalšej amortizácii vozidla a ďalším výdavkom na skladovanie vozidla, mal pri použití výťažku z predaja na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky voči žalovanému vychádzať z kúpnej ceny stanovenej podľa znaleckého posudku, ktorý si nechal pre tento účel vypracovať. Súd preto za dôvodnú a preukázanú považoval pohľadávku žalobcu len vo výške 9.498,19 Eur (32.409,02 Eur – 22.910,83 Eur) a v tejto časti podanej žalobe vyhovel.

9. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 14% ročne, ktorá neodporuje vzájomnej dohode strán sporu. Právo na úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 7 dní od doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaný prevzal dňa 31.1.2018, t. j. od 8.2.2018 do zaplatenia.

10. Súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, keď uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu a výšku uvedených nákladov, keďže žalobca v konaní v tejto súvislosti predložil len faktúry, ktorými uvedené náklady fakturoval žalovaného ako odberateľovi, nepredložil však žiadny dôkaz, na základe ktorého by preukázal, že jednotlivé žalovanému fakturované čiastky skutočne aj vynaložil, keďže súdu nepredložil žiadny dôkaz o ich zaplatení.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. tak, že ich náhradu pomerne rozdelil. V danom prípade súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 9.498,19 Eur, čo v pomere k celému predmetu konania, teda k sume 12.615,61 Eur predstavuje 75%. V tejto časti konania mal úspech žalobca. V časti o zaplatenie istiny 3.117,42 Eur súd žalobu zamietol, teda v tejto časti mal úspech žalovaný a v pomere k celkovému predmetu konania ide o úspech vo výške 25%. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k neúspechu žalovaného, čistý úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 50%

12. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu , a , teda z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Uviedol, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania v celom rozsahu tak, ako to navrhoval, a preto považuje vykonané dokazovanie za neúplné. Za týchto okolností

si preto súd ani nemohol urobiť objektívny obraz o tom, aká je skutočná oprávnená výška uplatneného nároku. Takýmto spôsobom potom dospel k nesprávnemu právnemu záveru o náhrade konkrétnej výšky spôsobenej škody, resp. o náhrade súm a poplatkov, ktoré tvorili uplatnený nárok. Nezmenene preto zotrváva na všetkých ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany.

14. Navrhol, aby odvolací súd aj bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že v podanom odvolaní žalovaný neuvádza, aké konkrétne dôkazy nevykonal súd prvej inštancie. Pravdepodobne mal žalovaný na mysli výtlačok z internetovej stránky B., obsahujúci graf vývoja priemerných cien vozidiel značky KIA Sorento a výpis z obchodného registra spoločnosti KR & FH, s.r.o. (subjekt, ktorému bolo predmetné vozidlo predané), ktoré žalovaný predložil až na pojednávaní dňa 13.10.2022.

16. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku zdôvodnil, že na uvedené dôkazy predložené žalovaným až na pojednávaní dňa 13.10.2022 neprihliadol v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie podľa , keďže žalovaný mohol dané dôkazy označiť a predložiť skôr tak, aby sa s nimi mohol oboznámiť aj žalobca v lehote určenej na prípravu na pojednávanie. O následkoch nevyužitia súdom určenej lehoty na predloženie a označenie všetkých dôkazov bol žalovaný poučený súdom listom, ktorý prevzal dňa 16.10.2020. Žalovaným predložený dôkaz – výtlačok z internetovej stránky www.autobazar.eu obsahujúci graf vývoja priemerných cien vozidiel zn. KIA Sorento ani nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim všeobecnú hodnotu predmetného vozidla. Všeobecná hodnota vozidla bola v danom súdnom spore preukázaná Znaleckým posudkom č. 217018034606-6 zo dňa 25.8.2017 vypracovaným znalcom Ing. Petrom Kováčom, predloženým žalobcom. Žalovaný nepredložil iný hodnoverný dôkaz – znalecký posudok, ktorým by preukázal svoje tvrdenie o údajnej inej všeobecnej hodnote vozidla.

17. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok v napadnutom výroku I. a III. potvrdil ako vecne správny.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol, že po preskúmaní skutočnosti a dôvodov uvedených v predmetnom vyjadrení v plnom rozsahu zotrváva na odvolaní s tým, že žiada odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu v zmysle navrhnutého petitu.

19. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. .

22. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ust. k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci.

23. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal na základe vykonaného dokazovania s jednotlivými uplatnenými položkami zo strany žalobcu, keď dospel k správnemu záveru, že za dôvodnú považoval pohľadávku v sume 32.409,02 Eur. Ako k uvedenej sume došiel podrobne zdôvodnil v odseku 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na toto odkazuje.

24. Zároveň súd prvej inštancie od uvedenej sumy 32.409,02 Eur správne odpočítal sumu 22.910,93 Eur, teda sumu, ktorú za všeobecnú hodnotu vozidla stanovil znalec podľa znaleckého posudku po odpočítaní DPH. Pokiaľ žalobca predal motorové vozidlo za kúpnu cenu 20.833,34 Eur a z článku 3.2.1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 17.6.2016 vyplýva, že predmet zabezpečenia je potrebné predať minimálne za kúpnu cenu stanovenú súdnym znalcom, bolo povinnosťou žalobcu predať motorové vozidlo za kúpnu cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote vozidla tak ako ju stanovil znalec v znaleckom posudku. Potom na základe uvedeného bol žalobca povinný uvedené motorové vozidlo predať za sumu minimálne 22.910,83 Eur, preto správne súd prvej inštancie od sumy 32.409,02 Eur odpočítal sumu 22.910,83 Eur a dospel k sume, ktorú v konečnom dôsledku žalobcovi priznal, teda k sume 9.498,19 Eur.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania v celom rozsahu tak ako navrhol, z ktorého dôvodu považuje vykonané dokazovanie za neúplné, že súd dospel k nesprávnemu právneho záveru o náhrade konkrétnej výšky spôsobenej škody, resp. o náhrade súm a poplatkov, ktoré tvorili uplatnený nárok, odvolací konštatuje, že žalovaný v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedol, ktorým návrhom na vykonanie dokazovania žalovaného súd prvej inštancie nevyhovel a prečo považuje vykonané dokazovanie za neúplné, keď odvolací súd poukazuje na to, že síce právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.10.2022 podľa zápisnice o pojednávaní predložil ako listinný dôkaz správu spoločnosti Autobazar.eu portál s.r.o., ktorá obsahuje priemernú cenu vývoja cien na stránke B." B., a zároveň predložil výpis z obchodného registra týkajúci sa spoločnosti podnikajúcej pod obchodným menom, v súčasnosti KR&FH, s.r.o., t. j. subjektu, ktorému bolo odpredané motorové vozidlo, ale súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná strana do začatia pojednávania nepredložila a neoznačila žiadne dôkazy s tým, že na dôkazy predložené na pojednávaní súd v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie konania nebude prihliadať.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva výšku ani právny základ nároku žalobcu, pretože jednotlivé položky uvedené v dotknutom účtovaní nemajú žiadnu oporu v uzatvorenej zmluve, resp. vznikli ako náklady neúčelné a nepotrebné. Už v odpore teda žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo tohto typu bez poškodenia po ročnej bežnej premávke sa predávalo (ponuky na internete) bežne za kúpnu cenu pohybujúcu sa cez 30.000,---Eur s tým, že žalobca neinformoval žalovaného o zamýšľanom predaji a hlavne nie o tom, aká je dohodnutá kúpna cena, resp. za akú kúpnu cenu sa má toto vozidlo predať.

27. Ak teda žalovaný už v odpore poukazoval na to, že kúpna cena za tento typ vozidla by sa mohla pohybovať v sume 30.000,--Eur, bol povinný v zmysle predložiť dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia včas, tak aby sa s nimi mohol oboznámiť žalobca a aj súd.

28. Strany sporu boli v predvolaní na pojednávanie poučené, že sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

29. Odvolací súd konštatuje zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný až na pojednávaní predložil grafické znázornenie vývoja cien porovnateľných motorových vozidiel v danom období, správne súd prvej inštancie na takto predložený dôkaz neprihliadal. Žalovaný mal dostatok času predložiť na preukázanie svojho tvrdenia, že trhová cena porovnateľných vozidiel prevyšovala sumu 30.000,--Eur také dôkazné prostriedky, z ktorých by mohol súd prvej inštancie vychádzať pri stanovení ceny predmetného motorového vozidla.

30. Odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena v sporovom konaní je úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. V rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j. kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

31. Keďže žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne trhovej ceny porovnateľných motorových vozidiel, ktorá by prevyšovala 30.000,--Eur neoznačil ani nepreukázal, dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že žalovaný na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd, keď žalovaný ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nespochybnil a nevyvrátil dôvodnosť výšky jednotlivých položiek, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvodné.

32. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

– 2 –

-222

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).